Lebo ľudské telo je pre duch príťažou a trestom; jeho tlakom je duch zvieraný, je ako väzeň v putách, dokiaľ sa k nemu na pomoc nepriblíži filozofia, neprikáže mu oddýchnuť si pozorovaním podstaty sveta a neodošlo ho od vecí pozemských k božským. To je jeho sloboda, jeho rozlet; niekedy sa vymkne vezeniu, v ktorom je držaný, a osvieži sa nebom.