Herakleitos z Efezu

Späť na zoznam kníh


Herakleitos z Efezu

V knihe Júliusa Špaňára Herakleitos z Efezu ide o komplexné spracovanie a interpretáciu názorov Herakleita, zachytenie autentických zlomkov a doxografických správ. Hlboká a všestranná znalosť toho, čo sa z Herakleitovho diela zachovalo, či už v pôvodnej alebo reprodukovanej podobe, umožnilo autorovi podať skutočne ucelený pohľad na Herakleitovu myšlienkovú sústavu. <br><a href="https://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/filozofia/herakleitos-z-efezu.html">https://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/filozofia/herakleitos-z-efezu.html</a>

Autor:

<< D´Alembertov sen      Hérakleitos ve svě >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Ako pavúk, ktorý uprostred pavučiny pocíti, len čo mucha pretrhne niektorú niť, a preto ta beží, ako sa mrzel, že ju roztrhla, tak duša človeka pri poranení niektorej časti tela náhli sa ta, akoby neznášala poranenie tela, s ktorým je pevne a podľa určitého pomeru spojená.

Čo je smrť?
Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Čo je duša?
Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.
Duša sveta je výpar z vlhkosti, ktorú má svet v sebe; duša v živých bytostiach je z vonkajšieho výparu a z výparu v nich samých a je tej istej prirodzenosti ako duša sveta.

Robiť si to?
So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)

Existuje posmrtný život?
Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Čo je poznanie?
Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.

Späť na zoznam kníh