Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?

A aké existuje vedomie? Je šesť typov vedomia: vedomie tvarov, vedomie zvukov, vedomie pachov, vedomie chutí, vedomie telesných vnemov a vedomie mysle (doslova: vedomie oka, vedomie ucha, atď.).

Guatama Buddha (-563)

Vznikanie vedomia je závislé na podmienkach; a bez týchto podmienok žiadne vedomie nevzniká. A podľa toho, na ktorých podmienkach je jeho vznikanie závislé, tak je toto vedomie nazývané. Vedomie, ktorého vznik závisí na oku a tvaroch, je nazývané vedomím oka (čakkhu-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na uchu a zvukoch, je nazývané vedomím ucha (sota-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na čuchovom orgánu a pachu, je nazývané vedomím nosa (Ghana-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na jazyku a chuti, je nazývané vedomím jazyka (dživhá-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na tele a telesných dotykoch, je nazývané vedomím tela (Kája-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na vnútornej základni mysli a vonkajších predmetoch mysle, je nazývané vedomím mysli (mano-viňňána).

Vedomie je všetkým spoločné.

Herakleitos (-540)

Ako pavúk, ktorý uprostred pavučiny pocíti, len čo mucha pretrhne niektorú niť, a preto ta beží, ako sa mrzel, že ju roztrhla, tak duša človeka pri poranení niektorej časti tela náhli sa ta, akoby neznášala poranenie tela, s ktorým je pevne a podľa určitého pomeru spojená.

Herakleitos (-540)

Rene Descartes (1596)

Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené.

Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Benedictus de Spinoza (1632)

Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.

Benedictus de Spinoza (1632)

Immanuel Kant (1724)

Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum)

Vedomie je položenie naproti (protikladenie), nie je to len spájanie zmyslových vnemov do kombinácií. Protiklad(enie) vedomia a objektu, je možné len vtedy ak sú oba cez niečo spojené. Cez čo? V najkomplikovanejšom prípade, t.j. v prípade že si je vedomie samo sebe objektom, v prípade "Ja", ktoré premýšľa o sebe samom, vie o sebe, cíti sa, je si samo sebe vedomé... Tomuto vzťahu "Ja" k sebe samému, sebavedomiu, predchádza bezobjektová, ničím nepodmienená a teda slobodná jednota "Ja" so sebou samým. Silne zjednodušene : Treba sa už poznať, aby sme vedeli, že premýšľaní o sebe samom naozaj premýšľame o sebe.

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Vedomie je postupnosť rozlišujúcich a najmä proti sebe kladúcich aktov...neexistujú veci, ktoré by neboli vecami pre vedomie - neexistujú veci samy osebe a neexistujú veci, od ktorých by sme sa nerozlíšili tým, že sme silou svojho vzťahovania sa k sebe samému ich protikladom.

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Sebauvedomenie je samo osebe a pre seba vďaka tomu, že je pre druhého samým osebe a pre seba, t.j. existuje iba ak je uznané. / Das Selbstbewußtsein ist an und für sich, indem und dadurch, daß es für ein Anderes an und für sich ist; d.h. es ist nur als ein Anerkanntes.

Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.

Arthur Schopenhauer (1788)

Herbert Spencer (1820)

To, že jednotka pociťovania nemá nič spoločné s jednotkou pohybu, sa stane zrejmým, ak položíme tieto dva vedľa seba... lebo sa dá ukázať, že pojem oscilujúcej molekuly je tvorený mnohými jednotkami pocitov... máme tendenciu vybrať si medzi alternatívou prevedenia všetkých mentálnych javov na fyzikálne javy, alebo prevedenia všetkých fyzikálnych javov na mentálne javy; druhá z alternatív sa zdá prijateľnejšia.

V akej miere je pravda, že bolesť necíti moja ruka, ale ja vo svojej ruke?.. Je tým, čo cíti bolesť, telo?

Ludwig Wittgenstein (1889)

John Rogers Searle (1932)

vedomie je fyzická vlastnosť, ako je trávenie alebo oheň. Bez ohľadu na to, akú dobrú simuláciu trávenia si na počítači vytvoríte, nič nestrávi; bez ohľadu na to, ako dobre simulujete oheň, nič sa nespáli.

Mozog sa skladá z miliardy neurónov, ktoré dokážu robiť najrozličnejšie veci. Niečo musí prísť a zjednodušiť to, premietnuť aktivitu neurónov na jednoduchú reprezentáciu. Je to podobné ako to urobili ľudia pri konštrukcii užívateľského prostredia na vašom počítači, smartfóne. Váš smartfóne je neuveriteľne komplikovaný objekt, zložený z mnohých vrstiev hardveru a softvéru o ktorých ani nechcete vedieť. O čom potrebujete vedieť je metaforický interface, ktorý je veľmi jednoduchý. Je to iluzórna jednoduchosť, ale je to užitočná ilúzia, ktorá umožňuje ovládať smartfóne.

Daniel Dennett (1942)

Niekto (2019)

Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomas Akvinsky): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety.

Niekto (2019)

Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. (ad dualizmus)

Niekto (2019)

Vedomie je najvyssia uroven psychickeho odrazu skutocnosti.

Niekto (2019)

Ak tie pojmy Bytie-Existencia a Vedomie považuješ za filozofické výpovede, tak mi chýba ich jednoznačne zrozumiteľný obsah. Ja tie slová k životu nepotrebujem a preto považujem za zbytočné sa nimi nejak diskusne zaoberať. Čo budeš s nimi robiť ty, je tvoja vec

Niekto (2019)

pokiaľ TERAZ používaš formuláciu byť si vedomý, tak táto formulácia je o určitom PROCESE uvedomovania si... teda je to určitá ľudská ČINNOSŤ, ktorú môžeš vyjadriť slovesom - uvedomovať si a k tomuto slovesu je príbuzným synonymom napríklad sloveso vnímať. To oboje používam i ja. Kdežto keď si predtým, v kom. 71 používal formulácie Jeho vedomie..naše vedomie tak tieto formulácie - dávajú -vedomie- ako PODSTATNÉ MENO, čím evokujú predstavu, akoby -vedomie- bolo nejaký SUBJEKT (alebo čosi také...) Teda tie formulácie NEVYPOVEDAJÚ LEN O našej ČINNOSTI

Niekto (2019)

Vedomie vznika pri nahromadeni obrovskeho mnozstva informacii na jednom mieste.

Niekto (2019)

Vedomie je obsah mysle, ktory si clovek dokaze vybavit.

Niekto (2019)

Vedomie je moznost zamerat svoju cinnost. Rozlisujeme spolocenske a individualne vedomie.

Niekto (2019)

Pozornost = motoricke zameranie, selektivita.

Niekto (2019)

Pozornost = z mnozstva podnetov si vyberame len niektore, podla stupna dolezitosti.

Niekto (2019)

Pozornost je vrcholny stupen vedomia, aktivacie.

Niekto (2019)

Pozornost vysvetluje teoria filtra.

Niekto (2019)

Pozornost sa riadi zakonitostami vnemoveho pola - vyclenenie figury (zakon pregnantnosti- priblizne kolme vnimame ako kolme, zakon proximity - pismena v riadku, zakon kontinuity - o ceste ktora ide rovno a aj odbocuje hovorime, ze ide rovno, zakon podobnosti, zakon spolocneho osudu, zakon uzavretosti(())

Niekto (2019)

Pozornost je spojena so vzruchom v urcitych mozgovych centrach.

Niekto (2019)

Pozornost je ohnisko optimalnej vzrusivosti.

Niekto (2019)

Pozornost suvisi s retikularnou formaciou. - Sieťkovitý útvar alebo retikulárna formácia (lat. formatio reticularis) sú funkčne spojené útvary mozgu s tlmivým a povzbudivým vplyvom na rôzne mozgové funkcie. Časť predĺženej miechy.

Niekto (2019)

V prípade stavov ako smrť či kóma, to znamená, že na určitý čas môžeme stratiť vedomie alebo zomrieť a znovu sa narodiť, pričom latentne, takrečeno na nevedomej úrovni vedomia, stále existuje úschovňa všetkých karmových odtlačkov a sklonov. Preto sa alajavidžnána volá zásobáreň vedomia (a niekedy aj substrát uvedomelosti). Je to trvalejší stav, ako sú naše vedomé stavy.

Keď sa pýtame sami seba na vzťah medzi "mnou" a "hmotou" používame podľa mňa dva zmätočné pojmy, ktoré do otázok o povahe vedomia vnášajú toľko nejasnosti......pýtať sa čím je vlastne vedomie po tom, čo sme rozplietli jeho nervové procesy, je ako premýšľat nad tým, čo je búrka, napriek tomu, že sme dávno pochopili jej fyzikálnu podstatu. Je to skrátka nezmyselná otázka. Pridávať akéhokoľvek "vlastníka" pocitov je ako pridať Jupitera k fenoménu búrky. .....Pozostatkom pomýlenej metafyziky je ale azda ešte viac ten druhý pojem, teda "jednoduchá hmota"...

Helgoland (2019)

Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.

Helgoland (2019)

Niekto (2019)

PCM (Projetive Conciousness Model): Vedomie je snahou mozgu predpovedať vstupy, ktoré perspektívne závisa od premenlivosti tela a sveta, a v tomto zmysle na základe pozorovaných nezrovnalostí buduje čo najmenej chybné predstavy.

Myseľ ako idea tela nevyhnutne percipuje všetky jeho afekcie, t.j. všetky štruktrálne či funkčne relevantné zmeny, ktoré v ňom nastanú. Tieto zmeny však nepociťuje ako zmeny rozpriestranenosti, pretože už samotné pociťovanie nemá rozpriestranený, ale mentálny charakter...

Od patetiky k etike (2019)

Fundamentálnym indivíduom nášho neurálneho života (conatu) je neurón...zmeny jedného neurónu nepociťujeme, pretože nie sme týmto indivíduom. Každé indivíduum totiž v istom zmysle disponuje svojov vlastnou "mysľou" ako informáciou....Nie len neurón, ale každá jedna bunka v ľudskom tele môže byť indivíduom podieľajúcom sa na komplexných spolupôsobeniach, a práve v rámci nich potom môže byť určitým spôsobom pociťovaná až na úrovni najväčšieho možného individuálneho celku, ktorým je naše psychické, resp. mentálno-telesné "ja".

Od patetiky k etike (2019)

Myšlienka, že bázou nášho vedomého "Ja" je akýsi pocit (seba samého, svojho tela), sa najskôr môže javiť ako absurdná, ak uvážime karteziánsky prístup k vedomiu ako neafektívnemu, reflexívnemu pozorovateľovi. karteziánske vedomie je však dualisticky odlúčené od telesnej skúsenosti, ktorá je zasa v našom výklade základom, pre vnútorné, subjektívne prežívanie.. (ad Rene Descartes, Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

to čo hľadáme (seba-vedomie,duša), napriek zdaniu vôbec nemusí mať charakter pozorovateľa. Naopak, bázou týchto fenoménovby mohol byť neurálny systém zodpovedajúci tomu,čo je (subjektívne) vždy pozorované. Vieme totiž, že jestvuje niečo, na čo sa dívame vždy, keď sa dívame "dovnútra" - to čo pozorujeme, keď vnútorne pozorujeme "seba samých" a bez tohto stabilného pozadia subjektívnej psychickej existencie by nebola žiadna "svojskosť",žiadne "ja".

Od patetiky k etike (2019)

Neuroanatomicky musí byť SELF situované blízko limbického "jadra" MozgoMysle, vďaka čomu môže byť bohato prepojené s jej vyššímy nižšími regiónmi a afektívnymi i kognitívnymi systémami.... - jeho tvar pripomína raju, a to u všetkých druhov, u ktorých je možné ho vypozorovať,čo pravdepodobne značí, žetopologicky ide o najjednoduchšiu formu vyššej neurálnej organizácie. Zdá sa, že jeho aktivita nie je bezprostredne ovplyvňovaná vyšším kognitívnym obsahmi, no môže byť význame modifikovaná podmienenými emocionálnymi, predovšetkým rytmickými spúšťačmi, ako meditáciou,hudbou či tancom ...

Od patetiky k etike (2019)