predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Immanuel Kant
Nové osvetlenie prvých princípov metafyzického poznania (1755)
Fyzická monadológia (1756)
Sny duchovidcove (1766)
Dizertácia o forme a princípoch senzibilného a inteligibilného sveta (1770)
O rozličných ľudských rasách (1775)
Kritika cisteho rozumu (1781)(SK preklad:T.Munz 1990, CZ vydanie s doslovom od prof. Patocku 1943,1996)
Prolegomena ku každej budúcej metafyzike, ktorá sa bude môcť nazývať vedou (1783) Prelozil: T. Munz
Idea ku všeobecným dejinám v svetoobčianskom pohľade (1784)
Základy metafyziky mravov (1785) (SK preklad Patricia Elexova, CZ prekla L. Menza)
Kritika praktického rozumu (1788) prelozil T.Munz 1990
Kritika súdnosti (1790)
Náboženstvo v medziach číreho rozumu (1793)
K večnému mieru (1795)
Spor fakúlt (1798)
Povedali o ňom
Theodor Munz : Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant ) >>
Theodor Munz : Kant sa dožadoval: Postav sa na vlastné nohy, buď si sám autoritou! Nietzsche dotiahol myšlienku sebavytvárania až k nadčloveku. (ad Immanuel Kant, Friedrich Nietzsche) >>
Niekto : Psychológia písala filozofiu v dielach filozofov ako boli David Hume, Georg Berkeley, Etienne Bonnot de Condillac a Immanuel Kant. >>
Niekto : Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant) >>
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant) >>
Niekto : Immanuel Kant presunul morálku iba do svedomia človeka, iba do jeho vnútra, t.j. že morálka sa odohráva v dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch. ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. Dôsledkom je väčší morálny relativizmus a odchod morálky z verejnej diskusie >>
Niekto : Nemecký idealizmus je recepciou radikálneho Spinozovho panteizmu, jeho pohľadu, že všetko čo existuje sú iba módy jednej nekonečnej substancie, nazývanej Boh alebo príroda,ktorý prináša novú konfrontáciu ohľadom hraníc rozumu a filozofie samej. Spinozov racionalizmus bol obviňovaný z fatalizmu, amoralizmu, a nakoniec z nihilizmu nemeckým mysliteľom F. H. Jacobim. ktorý obhajoval iracionálny skor viery k transcendetnému bohu. Immanuel Kant sa pokúsil vyriešiť túto polemiku kompromisom medzi vierou a rozumom. Nemeckí idealisti boli nespokojý s týmto riešením a namiesto toho sa snažili uroiť symtézu Spinozu a Kanta na výššej úrovni zjednotenia. >>
Niekto : Nozickova reformulácia Kantovho princípu prostriedku a účelu v princíp súhlasu je jeho deformáciou. Zatiaľčo Kant požaduje, aby sa z druhým jednalo ako s účelom, Robert Nozick požaduje, aby druhý človek súhlasil s tým, ako sa s ním bude jednať. To znamená, že Nozickov princíp súhlasu môže viesť až k tomu, že je s druhým človekom jednané iba ako s prostriedkom. (ad Immanuel Kant) >>
Sigmund Freud : ..tabu medzi nami vlastne dosiaľ existuje; svojou psychologickou povahou nie je iným než negatívne poňatým a inak obsahovo zameraným "kategorickým imperatívom" ktorý chce pôsobiť nevyhnuteľne a odmieta každú vedomú motiváciu. (ad Immanuel Kant) >>
Sigmund Freud : ..bezpodmienečnosť mravného príkazu je funkciou superega (ad Immanuel Kant) >>
Sigmund Freud : Kantov kategorický imperatív je priamym dedičom oidipovského komplexu. (ad Immanuel Kant) >>
Erich Fromm : Od 18. storočia vznikali mnohé etické teórie - niektoré úctihodnejšie formy hedonizmu ako utilitarizmus a iné striktne antihedonistické, ktoré zastávali Immanuel Kant, Karol Marx, Henri David Thoreau a Schweitzer. (ad hedonizmus) >>
Niekto : Akú povahu majú geometrické axiomy? Sú to syntetické súdy a priori, ako ich definoval Immanuel Kant? To jest: Existujú ako stála súčasť ľudského vedomia, ktorá je na skutočnosti nezávislá a ani z nej nepochádza? Poincaré bol opačného názoru. Pôsobili by totiž na nás takou silou, že by sme nemohli dospieť k protichodnému tvrdeniu, ani na ňom vystavať teoretickú konštrukciu. Žiadna neeukleidovská geometria by neexistovala. >>
| Immanuel Kant | Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok |
| Immanuel Kant | Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. |
| Immanuel Kant | Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum) |
| Immanuel Kant | Dusa je apriorna idea rozumu (Vernuftu). Je to idea jednotiaceho bodu vnútornej skúsenosti. |
| Immanuel Kant | Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok |
| Immanuel Kant | Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok |
| Immanuel Kant | Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. |
| Immanuel Kant | Sloboda je autonómia v ustanovovaní si zákonov. |
| Immanuel Kant | Priestor mimo našej predstavy nie je ničím. Priestor sám so všetkými javmi ako predstavami sa nachádza len vo mne. |
| Immanuel Kant | Existuje vec osebe. |
| Immanuel Kant | Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) |
| Immanuel Kant | Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum) |
| Immanuel Kant | Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) |
| Immanuel Kant | Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof