predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof
Moritz Schlick : Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí) >>
Jacques Derrida : Niektorí sovietski filozofi mi povedali v Moskve pred niekoľkými rokmi, že najlepším prekladom slova perestrojka je určite "dekonštrukcia". Jacques Derrida >>
Richard Rorty : Witgenstein povazoval filozofiu za druh terapie, za usilie vyslobodit muchu z flase. Filozofia nebola pre neho tym, cim bola pre Heideggera - novym premyslenim tradicie. Pokusal sa skor novym sposobom premysliet niektore s cudnych otazok, ktore si filozofi kladu a priviest ich k tomu, aby si ich prestali klast.(ad Ludwig Wittgenstein) >>
Niekto : Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx) >>
Aristoteles : Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles možno preto veril, že všetko je plné bohov. (ad Thales z Miletu) >>
Herbert Marcuse : Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus. >>
Niekto : Napriek významu jeho práce pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o ňu je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či by sa s Lockom malo zaobchádzať ako s asociacionistom (ad John Locke) >>
Niekto : Polyteizmus už dnes neprichádza do úvahy. Je totiž takmer úplne mŕtvy. Osobne som ešte nikdy žiadneho zástancu zástancu mnohobožstva nestretol. Vlastne v istom zmysle polyteizmus nikdy neexistoval, pretože za tými všetkými bohmi polyteizmu vždy nachádzame jedného najvyššieho Boha. Niekto alebo niečo musí byť na prvom mieste. Nemôžu existovať dve absolútne absolútne absolútna. >>
Niekto : Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus) >>
Niekto : Napriek významu práce Johna Locka pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o to je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či je potrebné zaobchádzať s Lockom ako s asociacionistom, pretože asociacionisti považujú asociáciu za ústredný vysvetľujúci predpoklad teórii mysle. (ad asocianizmus) >>
Niekto : Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo... >>
Arthur Schopenhauer : Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo) >>
Pierre Teilhard de Chardin : Kresťanstvo je par excelence náboženstvom nepominuteľného a osobného. Jeho Boh myslí, miluje, hovorí, trestá ako Niekto. Jeho vesmír kulminuje v nesmrteľných dušiach, navždy zodpovedných každá za svoj osud. Nebo, ktoré pred humanistickými panteistami zostávalo ľahostajné a uzatvorené, nad veriacimi kresťanmi ožíva a otvára sa dokorán. Toto rozžiarenie vrcholkov má nesmiernu príťažlivosť. Dlho sa mi však zdalo, že cesta k nim je odrezaná od Zeme - akoby som sa mal šplhať po mrakoch. >>
Niekto : Niektorí ľudia inštiktívne sympatizujú s násilím. Sú ludia, ktorí inštinktívne podporujú Putina zo žiadneho iného dôvodu ako toho, že obdivujú tyrana. Ideologicky sa odlišujú iba postojom k násilu o ktorom hovoria, že je dobré. Možu byť ľavicoví bolševici a aj pravicovi nacionalisti - obidva skupiny obdivovali násilie. Títo ľudia dnes znova získavajú prevahu. (ad tyrania) >>
Niekto : Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Ľudia sú spútaní hlboko zakorenenýmí vzorcami správania a cítenia. Do akej miery sa od toho vieme oslobodiť bola otázka, ktorú si Benedictus de Spinoza kládol. ... Napr. Niekto ma urazí a ja už necítim hnev. Tento proces je začiatkom spirituálnej cesty a kulminuje v skúsenosti že spoznáme jednotu, ktorá v skutočnosti už existuje, medzi našou mysľou a mysľou Boha. Je to niečo, ako keby bunka v tele prešla od poznania obmedzujúceho sa na interakciu s okolitými bunkami, ktoré jej sprostredkúva bunková stena (a tak žijúca v ustavičnom strachu a strese) k poznaniu DNA vo svojom vnútri, ktoré je rovnaké pre každú bunku tela a definuje celé telo. >>
Niekto : Jeden z liekov, ktorý Benedictus de Spinoza ponúka je oddeliť naše emócie od myšlienky na vonkajšiu príčinu. Vonkajšie udalosti nezapríčiňujú vznik našich emócií, ale sú iba ich spúšťačom (to je dnes prijímané väčšinou psychterapeutov) Ak trpíme nejakou emóciou, napr. sme smutný alebo nahnevaný, tak tu emóciu spájame s tým čo napr. niekto urobil, či povedal . Treba sa prestať zaoberať spúšťačom, ale začať sa zaoberať emóciou samou. ( v príčine sa vždy mýlime) >>
Niekto : Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia). Oporou moci v takom politickom usporiadaní väčšinou bývajú ozbrojené sily byrokratická štátna správa. Grécky filozof Aristoteles nevidel v autokracii, teda vláde jedného alebo viacerých suverénov, nutne zlú formu vlády, tu oddeľoval od dobrých foriem podľa toho, či ich uplatnenie smerovalo nutne a nevyhnutne k dobrému (monarchia, aristokracia) alebo zlému (tyrania, oligarchia) cieľu. V súčasnej politickej praxi je možné zdôrazniť poznatok, že autokracia má v niektorých svojich prípadoch tendenciu uchyľovať sa k diktátorským formám vládnutia. V prenesenom slova zmysle znamená autokracia neobmedzenú vládu aj v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, riadenie práce ap.). Podľa Giovanni Sartoriho je autokracia opakom demokracie. Autokraciu možno definovať ťažko, aj napriek tomu je často chápaná ako mechanizmus moci založený na dominanciu jedného človeka alebo výrazne vymedzenej skupiny osôb, v ktorých je legitimita ostatných štátnych orgánov závislá od jeho/jej vôle. >>
Niekto : Anaxagoras nadviazal na Parmenidovu filozofiu, ktorá tvrdila, že nič nevzniká ani nezaniká (Parmenides:“Lebo aký pôvod chceš preň nájsť? Ako a odkiaľ by malo vyrásť?... Ako by mohlo jestvujúce v budúcnosti zaniknúť a ako vzniknúť?“ ) Parmenides však nevedel ako vysvetliť fakt, že okolo nás sa veci menia, keď nič nové nevzniká a nič staré nezaniká? Anaxagoras to vyriešil tak, že síce tiež popiera vznikanie(οὐδὲ γίνεται) a zanikanie (οὐδὲ φθείρεταί),ale všetky zmeny sú preňho len zmenou polohy, miešaním (σύμμιξις)zlučovaním(σύγκρισις), rozlučovaním(διάκρισις). Ide o vznikanie nie z jednej podstaty, ako to bolo u Thálesa - vody alebo u Anaximena - vzduchu, alebo Anaximandra – apeironu, ale o vznikanie z nekonečného počtu semien (σπέρματα), ktoré existujú večne. Na rozdiel od atomistov, ktorých každý atóm je podobný tomu druhému, Anaxagorove spermata sú pre každu látku iné. V mäse prevládajú semená mäsa, v zlate semaná zlata.Pritom mäso obsahuje aj semená všetkých ostatných látok, lebo „je ...vo všetko všetko“ 12 (ἐν παντὶ πάντα) iba semena mäsa prevažujú. Na počiatku boli všetky semená zmiešané, takže nebolo nič konkrétne rozoznateľné, bola to akási periodu chaosu, ktorú popisuje Anaximandros Miletsky / Talesov ziak.V istom okamihu začal na túto zmes pôsobit rozum(νοῦς). Rozum uviedol semená do pohyby (δὲ κινήσεως αἴτιον εἶναι τὸν νοῦν) Tento pohyb mal charakter koncetricky pokračujúceho pohybu(περιχωρούντων), ktorý začína v nejakom bode zmesi. Z pohybu vznika rýchlosť (ταχυτὴς) z rýchlosti sila (βίην). Takže v istom bode zmesi sa začal malý kruhový pohyb, postupne sa pridávali dalšie a ďalšie semená a začalo sa oddeľovať husté a vlhké i chladné a temné a riedke a teplé a suché a jasné. Z hustého chladneho, strašným chladom vznikli kamene, niektoré skaly potom boli potom otáčaním vytrhnuté do éteru a jeho ohnom rozžeravé. Takto vznikli slnko a hviezdy. >>
Niekto : Mentálna informácia - teda informácia z mysle/v mysli - má významne iný charakter než "informácia" objektívneho typu, teda "informácia" v objekte . Hoci toto stanovisko je súčasťou Spinozovej teórie,logicko-metafyzickými dôkazmi je doplnené o doktrínu adekvátnosti foriem, v istom zmysloe platónsku doktrínu...Niektoré informácie v mysli tak skutočne nemusia byť výlučne afektívneho pôvodu.. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Už len pri štúdiu Etiky si možno všimnúť, že všetko, o čom sa Benedictus de Spinoza vyjadruje s dešpektom či až s akýmsi "spravodlivým" hnevom, sa vždy bezprostredne alebo sprostredkovane týka toho, čo mätie alebo neguje intelekt, chápanie a teda skutočnú slobodu. Niektoré pasáže z jeho korešpondencie v tomto ohľade pripomínajú až vášivý Kristov hnev v zneuctenom chráme Božom.. >>
Niekto : Napriek tomu, že všetci majú právo na rovnaký systém slobôd, v dôsledku svojej sociálnej situácie niektorí nemôžu niektoré svoje slobody využiť. (ad kapitalizmus) >>
Niekto : Kóan (čín. 公案 – kung-an, pchin-jin: gong'an, jap. 公案 – kóan) je obvyklým racionálne logickým chápaním neriešiteľný, neprijateľný problém, väčšinou vo forme príbehu. Používa sa ako námet na rozjímanie v niektorých školách zen budhizmu. Predstavuje spôsob meditácie na hľadanie čistého duševného bytia. Nájdenie zmyslu a vyriešenie kóanu vyžaduje zmenu v spôsobe chápania a nazerania vecí, čo zväčša nie je dosiahnuteľné čisto racionálnym uvažovaním, je však prístupné intuícii. (ad Zen budhizmus) >>
Niekto : Spinozovu Etiku možno chápať ako psychoterapiu filozickými prostriedkami a najmä niektoré pasáže poslednej časti jeho ústredného diela takmer ako katalóg možných psychoterapeutických systémov. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Erich Fromm : Od 18. storočia vznikali mnohé etické teórie - niektoré úctihodnejšie formy hedonizmu ako utilitarizmus a iné striktne antihedonistické, ktoré zastávali Immanuel Kant, Karol Marx, Henri David Thoreau a Schweitzer. (ad hedonizmus) >>
Sigmund Freud : Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?) >>
Niekto : Aj veľký teológ Tomas Akvinsky prehliadal obchodné výhody, ktoré vyplývajú z úrokov. Ak sa peniaze vymieňali za obilie alebo za koňa, dávalo mu to dokonalý zmysel.. Prečo by však niekto vrátiť viac peňazí než dostal? V tomto prípade išlo o nerovnú a teda nespravodlivú transakciu. Tomáš Akvinský preto vyzýval k prísnejšiemu vynucovaniu cirkevných zákonov a celú vec považoval za natoľko zásadnú, že úžerníkov prirovnával k vrahom. >>
Niekto : Odpoveď Lykurga (zákonodarcu v Sparte), ked mu niekto povedal, že v Sparte by sa mala zaviesť demokracia: "Začni u svojej vlastnej rodiny." >>
Erich Fromm : V niektorých ohľadoch je to s hlasovaním pri politických voľbách oveľa horšie než s prieskumom verejnej mienky, pretože myslenie ohlupujú volebné techniky, ktoré človeka úplne uspávajú. (ad demokracia) >>
Karl Raimund Popper : Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)). >>
Platon (pov. Aristokles) : (Ako vzniká tyrania z demokracie) : Pokiaľ politici zbavujú zámožných ľudí majetku, z ktorého časť rozdelia medzi ľud, ale väčšinu si ponechajú pre seba. ..Tí čo prídu o majetok sú nútení brániť sa.....tu si ľud stavia zvyčajne na čelo s obľubou jednotlivca, rozmaznáva ho a robí všemocným.... To je teda ten, čo búri proti majetným ľuďom.... V prvých dňoch a v prvom období sa bude na ľudí usmievať a všetkých s ktorými sa stretne, priateľsky pozdravovať a tvrdiť, že nie je tyranom, a bude veľa sľubovať jednotlivcom i štátu, zruší dlhy, rozdelí pôdu ľudu a svojej družine a bude sa tváriť priateľsky a láskavo... A keď niektorých začne podozrievať, že slobodne zmýšľajú a nechcú aby ďalej panoval, nájde si myslím zámienku, ako ich vydať napospas nepriateľom a zahubiť. >>
Platon (pov. Aristokles) : Avšak myslím, že vždy keď niekto, kto je svojou prirodzenosťou určený k remeslu alebo nejakej inej zárobkovej činnosti... sa pokúša dostať na miesto bojovníka, alebo niekto z bojovníkov na miesto radcu a strážcov, bez toho aby bol toho hodný... myslím, že takáto zámena oborov a mnohostranná činnosť je pre štát škodlivá. >>
Karl Raimund Popper : liberalistická politika aténskeho štátu mala neoceniteľný výsledok v tom, že niektorým prednášajúcim sofistom, a predovšetkých najväčšiemu z nich, Sokratovi, dovolila učiť. A keď bola táto politika neskôr opustená, výsledkom bola Sokratova smrť. (as liberalizmus, Sokrates) >>
Niekto : Keď o šiestej ráno niekto zazvoní pri mojich dverách a ja si môžem byť istý, že je to mliekar, tak viem, že žijem v demokracii. (ad demokracia) >>
Marcus Tullius Cicero : Epikuros takisto hlása, že rozkoš nerastie ani po odstránení zármutku a že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. V týchto nie-koľkých slovách sa dopustil troch hrubých chýb. Prvá chyba: sám sebe protirečí. Pred chvíľou povedal, že si ani nevie predsta-viť nejaké dobro, ak zmysly aspoň trochu nebude dráždiť neja-ká rozkoš. Teraz zas hovorí, že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. Môže si niekto ešte viac protirečiť? Druhá chyba: ľudská priro-dzenosť pozná tri stavy: pocit radosti, pocit bolesti a pocit, keď sa ani neradujeme, ani necítime bolesť. Epikuros prvý a tretí stav stotožňuje a nerozlišuje rozkoš od bezbolestného stavu. (ad Epikuros) >>
Marcus Tullius Cicero : Pytagorovci vraj mávali vo zvyku zahaľovať niektoré zásady svojho učenia do piesní a myseľ una-venú intenzívnym premýšľaním osviežovali spevom a hrou na nejakom hudobnom nástroji. ( ad pytagorejská škola) >>
| Niekto | Existujem. Otázkou je, či existuje svet okolo nás. A ak áno, tak potom prečo musí robiť taký hluk |
| Niekto | Spasenie je založené na na našom slobodnom rozhodnutí, Boh nás nemôže spasiť proti našej vôli. |
| Niekto | Es gibt bislang nur eine weitere genauso gut erforschte Probiotika-Bakterienart: E.coli Nissle 1917. |
| Niekto | Na vrchole pyramídy (potrieb) sa nachádza sebatranscendencia, niekedy nazývaná aj duchovné potreby. |
| Niekto | „all you need is love“ |
| Niekto | Sedem hlavných cnosti:
Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť |
| Niekto | Trpezlivosť s druhými je láska, trpezlivosť so samým sebou je nádej, trpezlivosť s Bohom je viera. |
| Niekto | nejhůře jsou hájena lidská práva těch, kteří je nejvíce potře-bují – lidí bez státní příslušnosti. |
| Niekto | iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a
nikoli naopak |
| Niekto | Veľmi dobrým človekom. |
| Niekto | Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný. |
| Niekto | Boh je dobrý. |
| Niekto | Boh je analfabet. |
| Niekto | Ježiš nie je Boh. |
| Niekto | Ježiš bol bohočlovekom |
| Niekto | Jesus Was an Illusionist |
| Niekto | Božia vôľa sa mení. |
| Niekto | Boh je len slovo. |
| Niekto | Boh je actus purus |
| Niekto | "Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom. |
| Niekto | V nebudhistických tradíciach tých čias sú karmová teória a pojem boha stvoriteľa takmer synonymické. |
| Niekto | Boh je to celostné bytie, z ktorého pochádzame, ku ktorému smerujeme a ktoré dáva všetkému zmysel. |
| Niekto | Boh je nehybný hýbateľ asi tak ako žena je nehybný hýbateľ, t.j. že priťahuje, že po nej túžime. |
| Niekto | časti duše podľa Freuda : Ono, Já, Nadjá - náboženský vyjadrené - diabol v tela, Já, a Boh v duši. |
| Niekto | Nie som boh. |
| Niekto | Ľuďom chutia banány. |
| Niekto | Ľudia žijú v sračkách. |
| Niekto | Žijeme v dobe plastovej. |
| Niekto | Der Mund ist einzig und allein die Eingangshalle zu einer Welt, in der Fremdes zu Eigenem wird. |
| Niekto | ..mnohí zo šľachty hovorievajú: nenechaj mužíka zarásť (stučnieť), ostrihaj ho ako ovcu dohola.. |
| Niekto | Po osvietenstve prebrala definujúcu úlohu filozofia. Rozdiely kultúr vyplývajú z rozdielu filozofií. |
| Niekto | nejhůře jsou hájena lidská práva těch, kteří je nejvíce potře-bují – lidí bez státní příslušnosti. |
| Niekto | O ruskom tróne 18. stor. bolo povedané, že nebol v pravom zmysle dedičný, ale skôr okupativný. |
| Niekto | Hladný len o chlebe. |
| Niekto | Nie sme slobodní. |
| Niekto | Človej je stroj. |
| Niekto | Človek je dielom božím.
|
| Niekto | Človek je tvor, ktorý... |
| Niekto | Cítime sa byť stredom sveta. Ale nemôžeme povedať, keď sa nás pýtajú : "Kto si?" - "Stred sveta." |
| Niekto | Sme zmena. |
| Niekto | Ja neexistuje. |
| Niekto | Územie za mier. |
| Niekto | Pri športe musíš mať myseľ, ktorá vymyslí stratégiu hry a telo, ktoré tú stratégiu musí zvládnuť. |
| Niekto | Wittgenstein preferred..reading detective stories especially the ones written by Norbert Davis. |
| Niekto | Simone Weil: Studie für eine Erklärung der Pflichten gegen das menschliche Wesen, in: táž: Zeugnis |
| Niekto | Prvá kniha ktorú si študenti sociológie osvojujú je od Petra bergera - Pozvanie do sociológie. |
| Niekto | Viac voľného času pre sledovanie televízie vám zabezpečia kosačky trávniku Husquarna automove. |
| Niekto | Oddychovať je zdravé. |
| Niekto | Práca šľachtí. |
| Niekto | Človek by mal občas chodiť na strelnicu a nekonfliktných obdobiach sa pochváliť fotkami z nej. |
| Niekto | Filozofia je dobra na to, ze sa clovek nenudi, ked je sam so sebou. Ale preto mozno ostane sam. |
| Niekto | Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) |
| Niekto | Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. |
| Niekto | Antikoncepcia je vražda. |
| Niekto | Pôda je vydrancovaná, zdravých látok je v potravinách málo. Pleto sa oplatí brať výživové doplnky. |
| Niekto | Treba byť vegetarián. |
| Niekto | Človek by mal sedieť nepohnute a meditovať. Tak sa spojí s niečím nehybným, večným a nemenným. |
| Niekto | Robiť si to? |
| Niekto | Oddychovať je zdravé. |
| Niekto | Treba veľa športovať. |
| Niekto | Treba meditovať. |
| Niekto | Treba sa modliť. |
| Niekto | Coito ergo sum. |
| Niekto | Netreba konať |
| Niekto | Treba veľa bicyklovať. |
| Niekto | Treba veľa chodiť pešo. |
| Niekto | Nemíňaj ale šetri ! |
| Niekto | Kristus a nie Cézar ! |
| Niekto | Treba veľa športovať. |
| Niekto | Jedz, modli sa a miluj ! |
| Niekto | Nemíňaj ale šetri ! |
| Niekto | Ťažko je ľahko žiť. |
| Niekto | Nechaj život plynúť. |
| Niekto | Ak chce byť človek spirituálnym, mal by si v rámci svojej spirituality odopierať svetské túžby.
|
| Niekto | Nedomnievame sa, že sme povolaní trápiť našeho suseda, ak sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou. |
| Niekto | Ľudia hlasujú nohami, kde sa žije lepšie. Nikto nechce ísť do Ruska, všetci chcú ísť na západ. |
| Niekto | Bite vlastných, aby sa vás ostatní báli – to je staré ruské príslovie, ktoré Putin dôsledne napĺňa. |
| Niekto | Rusi urobili z Marxovho snenia o ľudskej spoločnosti, nemilosrdnú vraždiacu vieru (ad Karol Merx) |
| Niekto | A rozdělení Koreje s dominantním postavením Spojených států na poloostrově, nemůže trvat věčně. |
| Niekto | Globalizácia je dobrá. |
| Niekto | Vládnuť by mali ženy. |
| Niekto | Ľudia si zaslúžia istoty |
| Niekto | Revoluce pro život osvobozuje statky z rukou těch, kteří je ničí a bohatnou na jejich vyčerpávání. |
| Niekto | Pokud bude moc používána k obraně bezmocných, jejím nositelům by to mohlo zajistit přízeň nebes. |
| Niekto | Ježíše Krista, který předpověděl pohromu pro boháče a řekl, že s jeho návratem chudí zdedí zemi.. |
| Niekto | Strach ze zpochybňovačů soukromého vlastnictví je vlastně strach z nekroceného násilí vlastníků. |
| Niekto | Aky je rozdiel medzi pozitkom z piva a pozitkom zo sexu? Pri sexe niekedy staci i len pozerat. |
| Niekto | Pre mnohé je krása totožná so štíhlosťou. Preto je pre ne najdůležitejšia otázka - Ako schudnúť? |
| Niekto | Všetkého veľa škodí. |
| Niekto | iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a
nikoli naopak |
| Niekto | Ľudia sa správajú ekonomicky iracionálne, pretože oveľa viac nemajú radi straty ako majú radi zisky. |
| Niekto | Nič neočakávať ! |
| Niekto | Ľudia nie sú šťastný pretože šťastie závisí od očakávaní a nie od objektívnych životných podmienok. |
| Niekto | Prekliati úžerníci, ktorí poľujú na chudobných, trhajú ich na kusy a obžierajú ich až na kosť. |
| Niekto | Čím horšie, tým lepšie. |
| Niekto | Už takmer 10 rokov nezatúžil po priateľoch - jediná žena vydá za akékoľvek množstvo priateľov. |
| Niekto | Vrodena ci ziskana? Konzervativci - vplyv prostredia. Dvojcata nebyvaju vzdy obaja homosexuali. |
| Niekto | Pred otazkou ci su ludia dobri alebo zli, treba mat zodpovedane otazky Co je dobro? a Co je clovek?. |
| Niekto | Ľudia sú zlí. |
| Niekto | Trpezlivosť s druhými je láska, trpezlivosť so samým sebou je nádej, trpezlivosť s Bohom je viera. |
| Niekto | Láska je príčinou dobra. |
| Niekto | Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. |
| Niekto | Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. |
| Niekto | 3DAVI => 3P36 |
| Niekto | Ak zlo je len neprítomnosť dobra, tak aj hriech je len neprítomnosť dobra. A preto sa dá doplniť. |
| Niekto | Hitler bol vegetarián. |
| Niekto | V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). |
| Niekto | V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). |
| Niekto | Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. |
| Niekto | Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. |
| Niekto | Sedem hlavných cnosti:
Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť |
| Niekto | Jednota je dobro. |
| Niekto | Cokolvek dvaja prosia Boha, to sa stane. Bohu je vsetko mozne. Preto aj človeku je všetko možne.. |
| Niekto | Boh je všade. |
| Niekto | Čas a priestor nie sú kontinálne ale skladajú sa z častíc o veľkosti cca. 10 na mínus 35-tu metra |
| Niekto | Priestor nie je hmotny, je teda nehmotny, duchovny, nemohol ani vzniknut a nemoze ani zaniknut. |
| Niekto | x causes y only in the case that one can change x in order to change y(manipulation theories). |
| Niekto | Deti su zmyslom zivota. |
| Niekto | Hľadať a nachádzať krásu |
| Niekto | r.2025 - Bude testovana teleportacia. Vypnutim Higgsovho Bozomu a cestovanie rychlostou svetla. |
| Niekto | Rozšírená realita (augmented reality) je budúcnosť sociálnych sietí a počítačových platforiem. |
| Niekto | Na konci vesmíru, v stave jeho vysokej entropie a rozptýlení všetkého už nebude čo usporiadavať. |
| Niekto | S človekom, s ktorým sa len náhodou minieš na ulici si už musel prežiť mnoho minulých životov. |
| Niekto | Samozřejmě přitom hrají roli pocity moci a uznání, jež jsou garantovány už pouhým
faktem vlastnictví |
| Niekto | Krym bol vždy ruský. |
| Niekto | Putin urobil hlúposť. |
| Niekto | Je to rozširovanie demokracie a nie rozširovanie NATO, čo spôsobilo napätie medzi Ruskom a Západom. |
| Niekto | Rusko čelí potrebe nielen chrániť svoje ekonomické záujmy, ale aj medzinárodnú česť a dôstojnosť |
| Niekto | Príčinou vojen je strach. Keby sa ľudia prestali báť jeden druhých, necítili by potrebu zbrojiť. |
| Niekto | Lebo ľudia sú hriešni. |
| Niekto | Konflikty dnes vznikajú preto, že sa nerešpektuje medzinárodné právo (najma zo strany USA a Ruska) |
| Niekto | Niektorí ľudia zo zábavy hrajú počítačové vojnové hry a pre niektorých ľudí je reálna vojna zábavou. |
| Niekto | Baktérie a vírusy sú príčinou chorôb, ale spolupôsobiacou príčinou je človek, ktorý ich roznáša. |
| Niekto | No pain, no gain. |
| Niekto | A běda těm, kdo se vedle práce starají ještě o tchyni, těžce postiženého nebo o problémové dítě. |
| Niekto | Neexistujú náhodne stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom ,trestom, alebo darom. |
| Niekto | pakrti - dosl.: "príroda, hmota" : prahmota, z ktorej sa skladá vesmír. Je určovaná tromi gunami. |
| Niekto | Během několika desetiletí se Bologna stala prototypem čehosi dosud nevídaného: univerzitního města. |
| Niekto | současní ptáci jsou potomky dinosaurů, kteří se před miliony let proháněli po jurských pralesích, |
| Niekto | Čas a priestor nie sú kontinálne ale skladajú sa z častíc o veľkosti cca. 10 na mínus 35-tu metra |
| Niekto | "Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom. |
| Niekto | Existuje spravodlivosť |
| Niekto | časti duše podľa Freuda : Ono, Já, Nadjá - náboženský vyjadrené - diabol v tela, Já, a Boh v duši. |
| Niekto | Existuje posmrtný život. |
| Niekto | Žiaden Boh neexistuje. |
| Niekto | Existuje veľa bohov. |
| Niekto | Existuje iba jeden Boh. |
| Niekto | Existuje vakuum? / Existuje, lebo sme ho dokazeme dokonca urobit. Neexistuje, lebo z coho sa sklada? |
| Niekto | Nie je pravdou, že nemožno dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Nie je to totiž možné ani raz. |
| Niekto | Ja neexistuje. |
| Niekto | Biješ ma teda si. |
| Niekto | Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) |
| Niekto | Strach z večnej bytosti a rátanie s iným svetom, to je podľa mňa stredobodom všetkého náboženstva. |
| Niekto | Náboženstvo je forma utopickej túžby po domove / Religion ist eine Form von utopischen Heimweh |
| Niekto | Náboženství – této změti nepodložených tvrzení, za vlasy přitažených proroctví a zbožných přání ... |
| Niekto | V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis. |
| Niekto | Metafyzika je čistá veda, t.j. (v zmysle Kanta a Hegela) veda kt. nepotrebuje empirickú skúsenosť. |
| Niekto | Filozofie jako argumentace.Základ filozofování je argumentace, když neargumentujete, nefilozofujete. |
| Niekto | V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis. |
| Niekto | Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. |
| Niekto | Myslenie je výpočet. |
| Niekto | Myslenie je výpočet. |
| Niekto | Najmenšou jednotkou informácie je 1 bit, t.j. správa o realizácii jedného z dvoch možných stavov. |
| Niekto | Mam ideu niecoho, ak viem ako sa to nieco pouziva. (napr. stolicka, pohar). nestaci mat obraz toho. |
| Niekto | Ukázaním + abstrakciou. Ukázaním - Peter, Abstrakciou - človek,živočích,živá príroda,jestvujúcno |
| Niekto | Nič nevytváraj ! |
| Niekto | Podstatou kresťanstva je očakávanie konca sveta. Teda nie radostná zvesť, ale poplašná správa. |
| Niekto | Islam je dobrý. |
| Niekto | V Pakistane prijali zákon o tom, že ženy nemajú chodiť do školy, lebo majú pracovať v domácnosti. |
| Niekto | Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný. |
| Niekto | Démoni sa ukrývajú v posvatených sochách a podobizniach, títo inšpirujú duše veštcov......... |
| Niekto | In data veritas. |
| Niekto | Pravda je dcérou času. |
| Niekto | Kritérium pravdy je prax |
| Niekto | Pravda je to o čom si absolútne presvedčený, čomu absolútne veríš. A každý verí niečomu inému. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof