Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Guatama Buddha (-563)

Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Herakleitos (-540)

Parmenides (-540)

..nejestvujúce nemôžeš ani poznať (pretože to nie je možné), ani vysloviť, lebo myslenie a bytie je to isté.

Parmenides (-540)

..Myslenie však a to, čo myslíme, je to isté. Myslenie totiž nemôžeš nájsť bez jestvujúceho, v ktorom je myslenie vyjadrené. Lebo mimo jestvujúceho nič nie je...

Parmenides (-540)

Lebo to sa nikdy nebude môcť dokázať, že jestvuje nebytie...

Parmenides (-540)

Treba hovoriť a myslieť, že jestvujúce je, lebo bytie je, ale nič nie je...

Človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

Protagoras (-480)

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné.

τo oν εστι καϑoλoυ μαλιστα παντων /Bytie je najvšeobecnejšie zo všetkého.

Aristoteles (-384)

Mnohé z neexistujúcich vecí sú v možnosti, ale nie sú, pretože ešte nie sú dokončené.

Aristoteles (-384)

Nágárdžuna (150)

Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.

Minulosť už neexistuje.

Aurelius Augustinus (354)

Budúcnosť ešte neexistuje.

Aurelius Augustinus (354)

Koľko trvá súčastný okamih? Jednu sekundu? Polovica z tejto sekundy je minulosťou, polovica budúcnosťou. Na prítomnosť z tej sekundy nepripadá nič. Prítomnosť teda neexistuje.

Aurelius Augustinus (354)

Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný.

Aurelius Augustinus (354)

Rene Descartes (1596)

Myslím teda som.

Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.

Benedictus de Spinoza (1632)

Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci.

Benedictus de Spinoza (1632)

Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Benedictus de Spinoza (1632)

John Locke (1632)

ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom.

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať....

Benedictus de Spinoza (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Prečo práve tento svet existuje? Boh si môže vymysliet nekonečné množstvo možných svetov, ale tieto svety nemôžu existovať naraz, nie sú navzájom kompaktibilné, jeden vylučuje druhý. Boh preto zvolí ten najlepší možný a tomu dá existovať.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Esse est percipi - existovat znamena byt vnimany.

Georg Berkeley (1685)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Téza,že z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia.

Pojem "bytie", ktoré spája predikát so subjektom (jablko "je" červené) chcú niektorí filozofi presnejšie určiť. Ako nevinní realisti však pod týmto slovom myslia telesa. Bytie sa im vzdá vznešenejšie ako stoličky a stôl, ktoré v skutočnosti myslia.

Arthur Schopenhauer (1788)

Friedrich Nietzsche (1844)

Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...

Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje.

Martin Heidegger (1889)

Bytie nemože byť, lebo ak by bolo, už by nebolo Bytím, ale jestvujúcnom.

Martin Heidegger (1889)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Čo to znamená povedať o prvkoch, že im nemôžeme prisúdiť ani bytie, ani nebytie? - Dalo by sa povedať: Pokiaľ všetko, čo označujeme ako "bytie" alebo "nebytie", spočíva v existencii alebo neexistencii spojenia medzi prvkami, potom nemá zmysel hovoriť o bytí (nebytí) najakého prvku; rovnako pokiaľ všetko čo označujeme slovom "zničiť", spočíva v oddelení prvkov, tak nemá žiadny zmysel hovoriť o zničení nejakého prvku.

Mame dva druhy otázok týkajúcich sa existencie nejakého druhu entít: Interné otázky - týkajúce sa existencie vzhľadom k určitému pojmovému rámcu - a externé otázky - týkajúce sa vhodnosti, resp. adekvátnosti pojmového rámca.

Rudolf Carnap (1891)

Jean Paul Sartre (1905)

Bytie predchádza podstatu.

Veľa vecí existuje nezávisle na tom, čo si o tom kto myslí. Hory, molekuly, tektonické dosky.. majú spôsob existencie, ktorý je ontologicky objektívny. Ale bolesti, starosti a svrbenie existujú len ak sú prežívané subjektom. Sú ontologicky subjektívne.

John Rogers Searle (1932)

Hory a molekuly a tektonické platne existujú nezávisle na tom, čo si o nich kto myslí, preto hovoríme, že sú nezávislé na pozorovateľovi (observer independent). Ale svet je plný vecí, ktoré nás tiež zaujímajú a ktoré sú závislé na pozorovateľovi (observer relative), ktoré existujú iba v závislosti na pozorovateľovi a používateľovi, napr. kus papiera v peňaženke sú peniaze, ale to že sú to peniaze, nie je vec chémie, ale nášho vzťahu k nim. Rovnako majetok, vláda, manželstvo, univerzita, google, letná dovolenka..sú observer relative a sú tvorené ľudským vedomím, teda obsahujú element ontologickej subjektivity, ale možeme mať epistemologicky objektívnu vedu o doméne, kt je ontologicky subjektívna (napr. o ekonómii)

John Rogers Searle (1932)

21 Lessons for the 21st Century (2019)

Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze...

Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje.

Helgoland (2019)

Objekty charakterizuje to, ako interagujú. Ak by existoval objekt, ktorý nemá žiadne interakcie, nič neovplyvňuje, na nič nepôsobí, nevyžaruje svetlo, nepriťahuje, neodpudzuje, nedá sa ohmatať, nevonia... bolo by to, akoby žiaden objekt neexistoval.

Biješ ma teda si.

Mít nebo být? (2019)

Podstatou bytia je vlastnenie; kto nič nemá, nie je ničím.

Celý strom otázok

Okomentuj: