predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Aristoteles
Povedali o ňom
Niekto : Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomas Akvinsky): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety. >>
Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>
Niekto : Podľa Aristotela všetok pohyb, všetka zmena sa deje z MOŽNOSTI cez SKUTOČNOSŤ k NAPLNENIU. V latinskej terminológii - z POTENCIE cez AKT k ENTELECHEI. ENTELECHEIA je len latinsky prepis gréckeho slova, ktoré v doslovnom preklade znamena MAŤ V CIELI (EN TELOS ECHEIN). (Ad Aristoteles) >>
Niekto : Sokrates nás učí, že:
- dobré konanie je otázkou správneho poznania
- ľudia konajú nesprávne, pretože sa mýlia
- omyly sa dajú odstraňovať a dobrý život naučiť
Ale Platon poukázal na fakt, že neracionálna časť duše často preváži tu racionálnu. Clovek môže konať proti svojmu najlepšiemu úsudku z dôvodu slabej vôľe.
Preto Aristoteles hovorí už, že poznanie a konanie sú dve rôzne veci. Správne konanie je treba cvičiť, každý deň ho trénovať. Pokiaľ sa mi dnes nevydarilo, zajtra budem skúšať byť v ňom úspešnejší (najlepšie pod daohľadom skúseného človeka). (Ad Platon (pov. Aristokles))
>>
Niekto : Aristoteles učí, že základna otázka, ktorú si mám klásť :
- by nemala byť : "Čo mám konať? "
- ale "Akým by som chcel byť?"
(ad etika cností)
>>
Niekto : Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia). Oporou moci v takom politickom usporiadaní väčšinou bývajú ozbrojené sily byrokratická štátna správa. Grécky filozof Aristoteles nevidel v autokracii, teda vláde jedného alebo viacerých suverénov, nutne zlú formu vlády, tu oddeľoval od dobrých foriem podľa toho, či ich uplatnenie smerovalo nutne a nevyhnutne k dobrému (monarchia, aristokracia) alebo zlému (tyrania, oligarchia) cieľu. V súčasnej politickej praxi je možné zdôrazniť poznatok, že autokracia má v niektorých svojich prípadoch tendenciu uchyľovať sa k diktátorským formám vládnutia. V prenesenom slova zmysle znamená autokracia neobmedzenú vládu aj v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, riadenie práce ap.). Podľa Giovanni Sartoriho je autokracia opakom demokracie. Autokraciu možno definovať ťažko, aj napriek tomu je často chápaná ako mechanizmus moci založený na dominanciu jedného človeka alebo výrazne vymedzenej skupiny osôb, v ktorých je legitimita ostatných štátnych orgánov závislá od jeho/jej vôle. >>
Niekto : Aristoteles nie je stoik, ktorý by si myslel, že môžete byť aj na tróne aj v okovách rovnako blažený a môžete dosiahnuť stav pokojnej mysle. (ad stoicizmus) >>
Erich Fromm : Protikladom k aristotelovskej logike je logika, ktorú by sme mohli nazvať logika paradoxná; logika, ktorá predpokladá, že A a ne-A sa navzájom nevylučujú ako predikáty jedného X. Paradoxná logika prevládala v čínskom a indickom myslení, vo filozofii Herakleitovej a potom zasa, pod názvom dialektika, sa stala filozofiou Hegelovou a Marxovou. (ad Aristoteles, Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>
Erich Fromm : Že Aristoteles nezdieľal naše súčastné pojmy aktivity a pasivity, je celkom jasné, keď uvážime, čo je preňho najvyššou formou praxe, t.j. aktivity - ktorú stavia dokonca i nad aktivitu politickú - kontemplativný život, rozjímanie, hľadanie pravdy. Myšlienka, že kontemplácia je formou nečinnosti, by bola preňho nepirjateľná. >>
Niekto : Diskusia o úžere sa ťahala už niekoľko storočí a na jej počiatku stál Aristoteles, ktorý povedal, že žiadať peniaze z kravu je spravodlivé, lebo krava dávav mlieko. Lenže peniaze samy o sebe sú sterilné a nedávajú nič - preto je nespravodlivé žiadať peniaze za peniaze...Nenávidel dlh a jeho ničivú silu, požičiavanie peňazí nazýval "nechutným povolaním" a veriteľov prirovnával k pasákom. >>
Niekto : každý človek je buď platonik, alebo aristotelik. Ľudia ktorým sa prejedajú Aristotelove úmorné podrobné popisy, sú prirodzení milovníci Platonových vzletných všeobecných súdov. Ľudia, ktorí nemôžu stráviť Platonov vznosný idealizmus, vítajú Aristotelove realistické fakty. Platon je skutočný hľadač Buddy, ktorý sa objavuje opakovane v každej generácii a mieri dopredu a vyššie k "Jednému". Aristoteles je večný opravár motoriek, ktorý dáva prednosť "Mnohému". (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)). >>
Karl Raimund Popper : Navždy zostane jedným z najväčšícch triumfov aténskej demokracie, že jednala s otrokmi ľudsky a že aj napriek nehumánnu propagandu filozofov, ako Platon či Aristoteles, se veľmi priblížila, ako dosvedčuje Platon, k zrušeniu otroctva. (ad demokracia, Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : V reakcii na toto veľké humanistické hnutie (demokratov z Athén) - prišiel Platón a jeho žiak Aristoteles s teóriou biologickej a mravnej nerovnosti ľudí. Grékovia a barbari sú si od od prírody nerovní; protiklad medzi nimi zodpovedá protikladu prirodzených pánov a prirodzených otrokov. Prirodzená nerovnosť ľudí je jedným z dôvodov prečo spolu žijú, pretože ich prirodzené dary sa navzájom doplňujú. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles) >>
Niekto : Stejně jako Aristotelés se i stoikové potýkali s napětím mezi dokonalostí nebeského řádu řízeného matematickými zákony a sublunární sférou, kde vládne náhoda. Jejich řešení bylo jak radikální, tak elegantní: popřeli, že by takové napětí vůbec existovalo. Příroda, tvrdili stoikové, je sama o sobě božská. Bůh je aktivní rozum – logos – který oživuje celý vesmír. „Je smíšen s hmotou, veškerou jí proniká a tím ji tvaruje, strukturuje a vytváří z ní svět.“47 Žít v souladu s přírodou tedy znamená žít v souladu s Bohem. (ad stoicizmus) >>
Niekto : Aristotelovo trvání na tom, že žádný akt stvoření nikdy nenastal a že vesmír tady vždy byl a bude, to už bylo obzvláště flagrantní popření křesťanského Písma. (ad Aristoteles ) >>
Niekto : Aristotelovy vlastní knihy o přírodní filozofii byly oficiálně zakázány. „Nebudou v Paříži čteny veřejně ani v soukromí.“36Zákaz ale dlouho nevydržel. V roce 1231 Řehoř IX. vydal dekret, jenž univerzitě zaručoval nezávislost obsahu studia na biskupovi a do roku 1255 byly všechny Aristotelovy texty zpět na programu studia. Ukázalo se, že ti, kdo se na nich učili nejlépe, nebyli heretici, nýbrž inkvizitoři. (ad Aristoteles) >>
Marcus Tullius Cicero : Preto ťažko sa mi súhlasí s mojím priateľom Brutom, so starý-mi spoločnými priateľmi, s onými starými fi lozofmi, s Aristote-lom, Speusippom, Xenokratom, Polemónom,23 keď uvedené veci rátajú medzi zlá a zároveň tvrdia, že múdry je vždy blažený. Ak ich teší toto hrdé a krásne označenie mudrca, ktoré si najskôr zaslúži Pytagoras, Sokrates a Platón, nech sa odhodlajú opovrh-núť tým, čo ich uchvátilo leskom – silou, zdravím, krásou, bo-hatstvom, ( ad Aristoteles Sokrates Platon (pov. Aristokles)) >>
Čuang-c : Zatiaľčo Aristoteles v Metafyzike hovoril, že ľudia filozofovali preto, aby unikli nevedomosti, Čuang-c filozofuje, aby unikol rovnako vedomosti ako nevedomosti, lebo je presvedčený, že pravý život je tajomstvo, ktorého sa dotkneme len vo vzácnych chvíľach nahliadnutia, ktorého orgánom je intuícia ako rozum v úžase a ktorého výrazom je metafora ako slovo zástupné. >>
| Aristoteles | Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom. |
| Aristoteles | Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. |
| Aristoteles | Činnosťou je skôr len onen pohyb, v ktorom je obsiahnutý konečný cieľ. /Metafyz9kniha6kap . |
| Aristoteles | Výraz skutočnosť /energeia/, činnosť smerujúca k uskutočneniu/entelcheia/. /Metafyz9kniha3kap . |
| Aristoteles | Boh je čisté myslenie. Intelekt. |
| Aristoteles | Boh je nehybný hýbateľ. |
| Aristoteles | Slobodný človek nie je nikomu užitočný. |
| Aristoteles | Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. |
| Aristoteles | Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu. |
| Aristoteles | Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický |
| Aristoteles | Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom. |
| Aristoteles | Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. |
| Aristoteles | Poslaním umenia je očistiť (katarzia) myseľ od zlých pohnútok a viesť človeka k mravnej dokonalosti. |
| Aristoteles | Sú tri druhy priatestva. Priateľstvo kôli úžitku, priateľsvo kôli zábave, priateľstvo dobrých. |
| Aristoteles | Priatelstvo - jedna duša v dvoch telách. |
| Aristoteles | Slobodný človek nie je nikomu užitočný. |
| Aristoteles | Základom demokratického štátu je sloboda. |
| Aristoteles | Dobro je to,
k čomu všetko smeruje. |
| Aristoteles | Celok je viac ako súčet častí. |
| Aristoteles | Priestor je súbor jednotlivých miest (do ktorých možno umiestniť hmotu), podmienka pohybu./wikipedia |
| Aristoteles | Otec je príčinou dieťata
|
| Aristoteles | Boh je nehybný hýbateľ. |
| Aristoteles | Podstata je príčinou bytia vo veciach. |
| Aristoteles | Metafyzika ako veda o Bohu. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof