Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Nadotázky: Čo je myslenie? Čo je poznanie?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Podotázky: Na ktorej strane je pravda? Ako sa prestať mýliť? Ako môžu slová nevyjadrovať realitu?

Guatama Buddha (-563)

Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela.

Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného.

Herakleitos (-540)

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

Herakleitos (-540)

Demokritos z Abdér (-460)

O ničom nevieme nič skutočné, ale mienka každého spočíva v pritekaní obrázkov. Aj to má byť zrejmé, že ťažko poznať, aká je skutočná podstata každej veci.

Demokritos z Abdér (-460)

Teplé a studené existujú len konvenčne, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. V skutočnosti nič nevieme, lebo pravda je hlboko skrytá.

Demokritos z Abdér (-460)

Obviňuj prírodu, ktorá zastrčila pravdu hlboko pod povrch.

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

vnímanie a skúsenosť nemôžu byť nikdy presné a spoľahlivé, lebo ich predmety nie sú čisté formy idei, ale svet plynúcich veci

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)

Ak mladý urobí chybu, je to vždy v dôsledku preháňania a nestriedmosti.

Tak na nich pôsobili neraz aj všelijaké vidiny, najmä v noci, a preto sa ľudia poddávali viere, že tí, čo už zomreli, ešte vždy žijú.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Lebo aj tie kanáliky, ktoré spájajú dušu s telom, hoci sú naozaj maj-strovským dielom prírody, predsa sa určitým spôsobom upchá-vajú pevnými zemitými telieskami; keď však okrem duše nebu-de ničoho, nebude jej nič stáť v ceste, aby nevnímala všetko také, aké naozaj je.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Naše duše majú totiž vrodené zá-rodky cností, a keby mali možnosť vzklíčiť a vyrásť, sama príroda by nás doviedla k životnému šťastiu. Takto však, len čo sme pri-šli na svet a prijali nás do rodiny,2 ustavične sa zmietame v ne-právosti a vo zvrátených názoroch a vyzerá to tak, akoby sme už s mliekom dojky nasávali omyly.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Agrippa the Skeptic (50)

5 argumentov (trópov), ktoré sa týkajú nepoznateľnosti sveta:
*Dissent – Neistota pravidiel spoločného života a názorov filozofov The uncertainty of the rules of common life, and of the opinions of philosophers.
*Progress ad infinitum – All proof requires some further proof, and so on to infinity.
*Relation – All things are changed as their relations become changed, or, as we look upon them from different points of view.
*Assumption – The truth asserted is merely a hypothesis.
*Circularity – The truth asserted involves a vicious circle.

..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom.

Marcus Aurelius (121)

Averroes - Ibn Rusd (1126)

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Každý vidí, akým sa zdáš byť, ale málokto vycíti, akým naozaj si. A ti nemnohí si netrúfajú popierať názor vetšiny, ktorý má záštitu v majetáte štátnej moci. Pri posudzovaní ľudskej činnosti, hlavne skutkov panovníka ... sa hľadí na výsledok. Panovník sa musí starať aby zvíťazil a udržal si moc.

Niccolo Machiavelli (1469)

Francis Bacon (1561)

Poznanie je skutočný obraz prírody bez mätúcich predstáv, predsudkov. Existujú 4 druhy takýchto klamných obrazov (idolov): idoly kmeňa (ľudské merítka), idoly jaskyne (výchova, povaha, zvyky individua), idoly trhoviska (slovíčkarenie), idoly divadla(náuky jednotlivých filozofických škôl, vymyslené so zvrátenými dôkaznými postupmi).

Naše štúdium býva neľahké pre naše nadanie, neisté, kusé a neúplné, zúžené, neužitočné, neprimerané veciam samým pre časté odbočovanie, rozvláčne, neprimerané bohu.

Jan Amos Komenský (1592)

Rene Descartes (1596)

Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.

Rene Descartes (1596)

Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia

Rene Descartes (1596)

...ostávam väzieť v samotných slovách a takmer sa dám oklamať bežným spôsobom vyjadrovania. Hovoríme totiž, že vidíme voskovicu pred sebou, a neududzujeme z farby či tvaru na jej prítomnosť.Zoto by som hneďmohol vyvodzovať, že teda voskovicu poznávame pohľadom oka, a nie nazeraním samotnou mysľou....

Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí.

Benedictus de Spinoza (1632)

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza (1632)

Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.

Benedictus de Spinoza (1632)

...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám....

Benedictus de Spinoza (1632)

John Locke (1632)

Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva.

Keď ľudia nadobudli presvedčenie, že sa všetky veci, ktoré sa dejú, dejú kôli nim, museli na každej veci považovať za hlavné to, čo je im najviac užitočné, a ako najcennejše hodnotiť to, čo na nich príjemné pôsobí. Museli si teda k vysvetleniu prirodzenosti vecí vytvoriť také pojmy, ako je dobro, zlo, poriadok, zmätok,teplo, chlad, krása, škaredosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

David Hume (1711)

Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..)

David Hume (1711)

Hoci je skúsenosť naším jediným vodítkom pri rozmýšľaní o veciach, je nutné povedať, že to nie je vodítko celkom neomylné, pretože v niektorých prípadoch nás zavádza do bludov.

David Hume (1711)

Všetky účinky nevyplývajú z rovnakou istotou z predpokladaných príčin. Niektoré deje boli pozorované ako spolu spojené vo všetkých časoch a krajinách; u iných zasa vidíme, že sú premenlivejšie a vieme, že niekedy sa naše očakávania nenapľňajú.

David Hume (1711)

Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť.

Zdrojom našich omylov sú vášne. Orientujú našu pozornosť iba na jednu stránku predmetu, nedovoľujú nám všímať si všetky stránky vecí. Niekedy nám tu jednú stránku ukazujú aj tam kde nie. Vidíme vo veciach to, čo si želáme vidieť.

Claude Adrien Helvétius (1715)

Immanuel Kant (1724)

Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva.

Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Človek má neustálu tendenciu znevažovať svoje spojenie s druhými a vychadzať v ústrety sebe samému,.. utvrdzovať sa vo svojich vlastných pravdách. A proti tomu musíme neustále vystupovať, neustále si tak na sebe samých robiť násilie, neustále si mariť obmedzené uspokojenie z našich vlastných právd.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

Arthur Schopenhauer (1788)

Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti.

Arthur Schopenhauer (1788)

Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti.

Arthur Schopenhauer (1788)

Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul)

Arthur Schopenhauer (1788)

Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl.

Arthur Schopenhauer (1788)

Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.

Arthur Schopenhauer (1788)

Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.

Arthur Schopenhauer (1788)

Retoricka metoda, ale zaroven zdroj omylov....prienik pojmov.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.

Arthur Schopenhauer (1788)

Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní.

Arthur Schopenhauer (1788)

Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom.

Arthur Schopenhauer (1788)

Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke.

Arthur Schopenhauer (1788)

Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl.

Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

William James (1842)

myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť...

Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť.

Friedrich Nietzsche (1844)

Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

Máme spoľahlivé správy o tom, že sa nevedomé prestúpenie zákazu (tabu) skutočne automaticky trestalo. Nevedomý previnilec, ktorý napríklad jedol zakázené zviera, je hlboko skľúčený, čaka smrť a nakoniec zomrie.

Sigmund Freud (1856)

Projekcia vnútorného vnímania navonok je primitívny mechanizmus, ktorému napríklad podliehajú i naše zmyslové vnemy a ktorý má i za normálnych okolnosti najväčší podiel na stvárňovaní našeho vonkajšieho sveta.

Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Boli sme držaní v zajatí určitým obrazom. A z toho sme sa nemohli vymaniť, lebo tkvel v našej reč - a tá ako by nám ho len neúprosne opakovala.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Rudolf Carnap (1891)

Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein)

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)

Max Horkheimer (1895)

Hans Georg Gadamer (1900)

Proces rozumenia sa pohybuje v hermeneutickom kruhu, v ktoreho ramci sa jednotlivost musi objasnovat z celku a celok z jednotlivosti. Predsudky su nutne, zamerane na celok zmyslu, je nutne si ich vsak uvedomit a korigovat.

Väčšina ľudí si svoju potrebu konformity ani neuvedomuje. žijú v klamlivej predstave, že ... iba zhodou okolnosti sú ich názory rovnaké ako názovy väčšiny. Súhlas všetkých je im dôkazom správnosti "ich" myšlienok.

Erich Fromm (1900)

názory zdravého rozumu normálneho, t.j. spoločensky prispôsobeného občana sa považujú za racionálne a nevyžadujúce si hlbšej analýzy. Ale to nie je pravda. Naše vedomie, motivácia, myšlienky, názory sú zmesou falošných informácií, predsudkov, iracionálnych vášní, racionalizácií, zaujatí, v ktorých plávajú dokolečka drobky pradvdy a opätovne nás uisťujú, avšak mylne, že celá tá zmes je reálna a pravdivá.

Erich Fromm (1900)

Ak tvrdíme, že pravda je potlačovaná, potom vychádzame z predpokladu, že pravdu poznáme a že poznanie potlačujeme - inými slovami: že existuje akési "nevedomé poznanie". ..Poznáme, keď stretneme nejakého nebezpečného človeka, alebo niekoho, komu môžeme plne dôverovať; vieme kedy sme klamaní, využitkovaní, vydieraní, považovaní za hlupákov, podvádzaní, kedy sami seba zapredávame a klameme si do vrecka....my však to poznanie okamžite potlačíme, pretože keby bolo vedomé, urobilo by náš život neľahkým a ako sami seba presvedčujeme "nebezpečným"

Erich Fromm (1900)

Thomas Kuhn (1922)

Normálna veda (pred tým než je vedeckou revolúciou zvrhnutá) potláča novinky podvracajúce základné odpovede, ktorým je verná. Tvrdošijne vtesnáva prírodu do svojich pojmových škatuliek.

Omyl je však len zlomkom zla. Zlo vo svojej pravej (najpravejšej) podobe, zlo ako také vystupuje v morálke. V nej si ho najviac uvedomujeme, lebo v nej nás páli najviac. Tu ide o úroveň medziľudských vzťahov a často o sám život.

Theodor Munz (1926)

Skúsenostná bariéra nedovoľuje síce priamo preniknúť k objektu a robí jeho obraz nedokonalým, no subjekt vďaka svojej schopnosti zdokonaľovať sa môže túto bariéru takpovediac stenčovať a obraz objektu spresňovať. Aká hrubá je táto bariéra, teda ako ďaleko sme od skutočnosti, však nemôžeme vedieť. Kritérium rozširovania sa okruhu adekvátnosti platí len pre skúsenosť a nie aj pre skutočnosť. Popri ňom, či namiesto neho, by sme potrebovali ešte kritérium aproximatívnosti (ku skutočnosti), ktoré nemáme.

Theodor Munz (1926)

Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my?

Theodor Munz (1926)

Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly.

Theodor Munz (1926)

Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne.

Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec.

Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín.

Pozornost sa riadi zakonitostami vnemoveho pola - vyclenenie figury (zakon pregnantnosti- priblizne kolme vnimame ako kolme, zakon proximity - pismena v riadku, zakon kontinuity - o ceste ktora ide rovno a aj odbocuje hovorime, ze ide rovno, zakon podobnosti, zakon spolocneho osudu, zakon uzavretosti(())

Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou.

Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje.

21 Lessons for the 21st Century (2019)

priemety valca - z kazdej strany iny tvar

Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo .

Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov...

Zabúdanie je zvyšovanie entrópie v našom mozgu.

Konšpiračné teórie majú super vlastnosť, že vysvetľujú svet veľmi jednoducho. Svet je extrémne komplikovaný, ale konšpiračné teórie ho vysvetľujú veľmi čiernobielo, jednoducho - proste existuje nejaká skupina ľudí, ktorá nám škodí, cielene, vedome a ovláda svet. Ak sa potom dostaneme do tejto špirály tejto konšpirácie a uveríme jej, (v prípade nacizmu to bola teória o židovskom sprisahaní) všetko ostatné potom zapadá do kontextu tejto veľkej konšpirácie.

V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu.

Čo musia obsahovať teórie, aby boli úspešné:
Návnadu (bait), sľubujúcu úžitok, odmenu
Háčik, slučku (hook), kt.navádza na replikáciu
Vyhrážku (threat), kt. podporuje dôveru
Vakcínu (vaccine) kt. zvyšuje odolnosť voči iným teóriam

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
ODMEŇUJÚCE FAKTORY
Prísľub odmeny (teraz, či v posmrtnom živote)
Zaujímavosť (humor, novosť, neznámosť, krása)
Pocit nadradenosti (anjeli vs. zvieratá, spasení vs. zatratení)
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Užitočnosť (propagujú cvičenie, hygienu, diétu, jógu, meditácie, modlitbu)
Odmena od ostatných ( ktorí sa riadia prikázaním : "Odmente inych, ktorí uznávajú, neuznávajú túto filozofiu"
TRESTAJÚCE FAKTORY
Hrozba trestom
Vina (ja som zlý)
Samoriadené fyz. ubližovanie (sebabičovanie)
Trestanie inými (upaľovanie čarodejníc, gulagy..)
MECHANICKÉ FAKTORY
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie
Nadbytok (100 x opakovaná lož je pravda)
Dlhovekosť (nápisy v egyptských pyramídach)
Dôveryhodosť
Adaptabilita (synkretizmus, sublimovanie iných teórií, konzistencia s inými teóriami, intolerancia k iným teóriam)
Precízny marketing (neverbovať členov sekty na stretnutiach SAV ale medzi žiakmi 1. ročníka v cudzom prostredí)
Príkaz veriť a neskúmať
Príkaz skúmať
Príkaz šíriť (explicitne, alebo implicitne : "Ktokoľvek, kto neverí, zhorí v pekle + Je tvojou povinnosťou zachrániť iných od utrpenia = Je tvojou povinnosťou šíriť vieru"

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie

sila klamu je v zužovaní poľa vnímania. Človek spácha samovraždu, lebo sa mu zúži svet len na jeden hrozný problém a zvyšok plno dobrých a krásnych ľudí, vecí nevníma. Človek prepadne agresii, lebo sa mu zahmlí pred očami a vníma len objekt svojej agresivity a vlastné emócie hnevu, ak by vnímal viac, aj viac toho človeka, viac okolnosti, tak by nezaútočil…Celý svet a všetko zlo v ňom je postavené na tom, že nevidíme viac, že z ľudí sú len veci na naše uspokojenie, že nevidíme, že majú svoje ja a svoje životy…

Rozum, o ktorý sa opiera prírodovedné skúmanie nemôže pochopiť nič živé, lebo jeho statická, abstraktná a izolačná perspektíva nemôže držať krok s dynamickosťou a jedinečnosťou života.

Intuícia nás klame veľmi často vtedy, ak ju používame v inej oblasti ako sme ju získali.

..slovo "informácia" je nejednoznačné. Každý má inštinktívne tendenciu čítať to, čo chce, a potom si navzájom nerozumieme.

Helgoland (2019)

Naše predsudky o tom, ako vzniká realita, sú výsledkom našich skúseností a naše skúsenosti sú obmedzené. Skutočnosť, že žijeme na dne hlbokej studne gravitačného potenciálu na povrchu planéty pokrytej plynom, ktorá obieha jadrovú guľu len o 90 miliónov ďalej, a myslíme si, že je to normálne, hovorí niečo o tom, aká skreslená ja naša realita.

Helgoland (2019)

Väčšina signálov necestuje z očí do mozgu: cestujú opačným smerom, z mozgu do očí. Deje sa to, že mozog očakáva, že niečo uvidí, na základe toho, čo sa stalo predtým a koľko toho vie..... Ak sa zistí nesúlad medzi tým, čo mozog očakáva a svetlom, ktoré dostane do očí, len v tomto prípade nervové dráhy vyielaju signály smerom do mozgu.

Vonkajšie vnímanie je vnútorný sen, ktorý dokáže byť v súlade s vonkajšími veami. Namiesto toho, aby sme halucinácie nazývali falošným vnímaním, mali by sme vonkajšie vnímanie nazývať potvrdenou halucináciou.

Čísla neklamú ! Ale často klamú ľudia pomocou čísel.

Známy experiment, ktorý nás niečo učí o našom konaní, bol realizovaný s opicami v klietke. Na vrchole klietky mali banán a vždy, keď sa ho pokúsila jedna z opíc vziať, bola potrestaná. Do klietky, boli postupne pridávané nové opice, ktoré nezažili trest z vonku, no vždy, keď sa niektorá pokúsila zobrať banán, ostatné opice ju strhli. Nakoniec boli v klietke už len nové opice, ktoré nechodili pre banán.

Vzhľadom na obmedzenosť senzorických kanálov sú takýmto spôsobom prjímané vždy iba čiastkové informácie o poznávanej veci - organizmus napríklad môže prijať informáciu o vizuálnych vlastnostiach pozorovaného objektu (tvar,farba) a vytvoriť si na základe nich jeho (v tomto ohľade pomerne presnú) abstraktnú reprezentáciu, no z dôvodu veľkej vzdialenosti objektu... reprezentácia objektu v mysli je takto nevyhnutne neúplná, nepresná, skrátka nepravdivá.

Od patetiky k etike (2019)

Tak napríklad hora pokrytá hustým lesným porastom na nás môže v hmlistom počasí pôsobiť ako chladné, "sivé" miesto bez života, no akonáhle ju percipujeme v objatí slnečných lúčov, charaktej jej pôsobenia na nás sa drasticky mení; odrazu môžeme pociťovať túžbu ukryť sa v jej vľúdnych, život osviežujúcich útrobách. Za týmto chaotickým postojom k veci je fakt, že nepercipujeme "horu" samotnú, ale len výstupy mnohých spolupôsobení..

Od patetiky k etike (2019)

Formálna myseľ už je síce schopná logicky myslieť a zdôvodňovať nevyhnutnosť, no vďaka tomu je tiež výnimočne schopná miešať "pojmy s dojmami"..

Od patetiky k etike (2019)

Každé afektívne morálne hodnotenie je konfúznym hodnotením a každý akt zapríčinený konkrétnym afektívnym morálnym rozpoložením je pasívnym konaním.

Od patetiky k etike (2019)

Aj rozum, aktívny spôsob myslenia, tak môže byť mysľou nielen (adekvátne) užívaný potiaľ, pokiaľ chápe, ale tiež zneužívaný na podporu vlastných dojmov a afektívnych hodnotení.

Od patetiky k etike (2019)

Pocit bude veľmi rád afirmovaný, chce byť zdôvodnený, na takto jeho racionalizáciou nemôže vzniknúť nič iné, než racionalizovaný pocit - nič čo by afektivitu skutočne transcendetovalo.

Od patetiky k etike (2019)

..ak je totitž faktickým výstupom teórie napríklad konkrétny druh pociťovania z určitého hľadiska zvýraznený od ostatných, pre myseľ sa jeho pôsobivá existencia môže stať dôkazom jeho teoretickej explikácie, hoci tá môže byť vo svojej úplnosti mylná. Takto sa stávajú napríklad rozličné "mystické" (najmä náboženské) prežitky dôkazmi platnosti celej náuky, čo je úplne absurdné.

Od patetiky k etike (2019)

Informácia nie je to isté ako pravda. Naivný názor, že stačí ak ľudí zásobíme množstvom informácií tak budú znalejší a múdrejší nie je pravdivý, pretože väčšina informácií je odpad, a pravdivé informácie sú zriedkavým a drahým (náročným) druhom informácií. Základnou funnkciou informácií nie je pravdivosť, ale spájanie veľkého množstva ľudí, čo sa robí najľahšie fikcami a fantáziami a nie pravdou.

Filozofické problémy nám viac vytvára náš jazyk, to ako podliehame slovám, ktoré si vytvárame, než nejaké nepriehľadné bytie samo. Filozofovia si vytvoria pojem bytia, potom špekulujú o tom čo je bytie, hoci bytie samo o sebo možno vôbec nemusí existovať. To znamená, že substantizujú nejakýu pojem ako bytie, ako je ničota a potom sa o tom hádajú-

Všetko , čo sa väčšinou považuje za účel, je všade a bez výnimky vo svojej prirodzenosti, z definície, vo svojej podstate a celkom zjavne len a len prostriedkom.... peniaze, moc, štát, veľkosť národa, hospodárska produkcia, univerzitné diplomy..

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Všetko čo sa týka skutkov, spadá do oblasti prostredkov. Lenže kolektívne myslenie nie je schopné povzniesť sa nad oblasť skutkov.. jednostaj sa mýli a považuje ten či onen prostriedok za absolútne dobro.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Lžou a omyslom - synonymá - sú myšlienky tých, ktorí netúžia po pravde, a tých, ktorí si želajú pravdu a ešte niečo k tomu. Napríklad si želajú pravdu a navyše súlad s tou či onou etablovanou myšlienkou.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Skutočnosť trestu pokrivuje úsudok aj človeku, ktorý sa vnútorne rozhodol neustúpiť.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Ak sa niekto pustí do veľmi komplexných matematických výpočtov vo vedomí, že ho zbičujú zakaždým, keď sa dopracuje k párnemu číslu, je vo veľmi ťažkej situácii. Niečo v telesnej časti jeho duše ho prinúti kdesi-čosi postrčiť, aby bol výsledok nepárny.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Pohnútkou k mysleniu už nie je bezpodmienečná, nedefinovaná túžba po prevde, ale túžba zosúladiť svoje myslenie s vopred stanoveným učením.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Tri problémy pravdy :
1. Pravda sa ťažko získava. Zbierať informácie je náročné ich overovanie stojí veľa úsilia a peňazí. Fikciu vymyslíte zachvíľu.
2. Pravda je komplikovná, pretože realita je komplikovaná.Fikcia vie byť jednoduchá a ľudia preferujú jednoduché príbehy pred zložitými.
3. Pravda býva často bolestivá a neatraktívna. Fikcia môže byť tak potešujúca a atraktívna ako sa len dá.

Ľudia aj kronikári v minulosti mali problém s veľkými počtami. Ak kronikár zapísal že išlo o miliónovú armádu, mohlo ísť iba o pár desiatok tisíc ľudí. Lepšie v týchto prípadoch dôverovať výplatným listinám vojska, alebo zasobovateľov.

Myslenie ktoré sa neučí, nerozširuje stráca kontakt s realitou

Digitálne technológie, technika je spôsob ako sa vyhnúť skúsenosti so svetom, uzavrieť sa v nejakej digitálnej skutočnosti, kedy už nemusíme chodiť von, nemusíme sa stýkať s ľuďmi

Sme síce bytosti, ktoré hľadajú a potrebujú mať dôvvody pre svoje konanie, a ak ich nemajú, vytvárajú si ich, ale racionalita zlyháva, ak si nárokuje viac, než jej patrí. Tento fenomén viery v omnipotenciu rozumu možno označiť už za formu iracionality a nazvať ju hyperracionalitou.

„Pravda“ bola pôvodne niečo, čo nedokonale certifikovali inštitúcie ako vedecké časopisy, tradičné médiá s novinárskou zodpovednosťou, vzdelávacie inštitúcie a výskumné organizácie. A odrazu sa štandardy pravdy začali riadiť počtom lajkov a zdieľaní. Veľké technologické platformy v rámci honby za komerčným úspechom vytvorili ekosystém odmeňujúci senzácie a rozruch a ich algoritmy odporúčali ľuďom také zdroje, ktoré by kedysi nik nebral vážne.

postovanie online má istú vnútornú dynamiku, ktorá vysvetľuje nárast extrémistických názorov a materiálov. Influencerov motivuje vlastné publikum, aby postovali čoraz senzačnejší obsah. Menou internetu je pozornosť a pozornosť si nezískate triezvym, uvážlivým, faktickým a súdnym správaním.

Niet dôvodu, aby mamičky tešiace sa z jogy vyznávali QAnon a konšpiračné teórie. Lenže jedna konkrétna jogínka svoje nasledovníčky nabádala, aby v QAnone hľadali pravdu. Toto zachytil algoritmus a usúdil, že aj iní nadšenci pre jogu sú priaznivci konšpiračného uvažovania, a začal im konšpiračný obsah podsúvať.

Člověk téměř netuší, že je ovládán. Nebo, když to vágně rozpozná, neví, odkud se panuje – na této neprohlédnu-telnosti se pak přiživuje každá konspirační teorie, obzvláště a

Revoluce pro život (2019)

Darm mit Charme (2019)

Wenn ein anderes Lebewesen uns also Gerüche verändert wahrnehmen lässt, könnte es dann nicht auch ganz andere Sinneseindrücke erzeugen?

Darm mit Charme (2019)

stressigen Lebensphasen entwickeln wir so auch eine Art Tunnelblick – um unsere Aufmerksamkeit auf das Problem zu richten.

Darm mit Charme (2019)

Stresshormone bringen uns vermehrt in den Tunnelblick-Modus. So wird es immer schwieriger, anderes außer unseren Problemen wahrzunehmen. Das wiederum stresst. Et voilà: ein Spaziergang im Kreis.

Okomentuj: