Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Sigmund Freud : Projekcia vnútorného vnímania navonok je primitívny mechanizmus, ktorému napríklad podliehajú i naše zmyslové vnemy a ktorý má i za normálnych okolnosti najväčší podiel na stvárňovaní našeho vonkajšieho sveta.
 ----
Sigmund Freud : toto nepriateľstvo, v nevedomí trápne pociťované ako uspokojenie zo smrti má však u primitíva iný osud; odvracia ho tým, že sa presúva na objekt nepriateľstva, na mŕtveho. Tento obranný pochod, častý v normálnom i chorobnom duševnom živote nazývame projekciou. Pozostalí popiera, že by niekedy voči milovanému nebožtíkovi choval nepriateľske city; teraz ich však chová duše zomrelého..
 ----
Sigmund Freud : Démoni sú projekciou nepriateľských citov, ktoré chovajú pozostalí k mrtvým.
----
Sigmund Freud : Projekcia vnútorného vnímania navonok je primitívny mechanizmus, ktorému napríklad podliehajú i naše zmyslové vnemy a ktorý má i za normálnych okolnosti najväčší podiel na stvárňovaní našeho vonkajšieho sveta.
 ----
Niekto : Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa.
 ----
Niekto : A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.”
----


Zdroj:Sigmund Freud : Totem a tabu , s 62


Okomentuj: