Sigmund Freud

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Sigmund Freud

1856 až 1939

bol rakúsky lekár, psychológ a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni (1902 – 1926), zakladateľ psychoanalýzy. Bol 3. najcitovanejším psychológom 20. storočia.[2]


Filozofická škola:
Diela:

Povedali o ňom

Niekto : Freudove teórie sa staly východiskovým bodom modernej reklamy a propagandy, ktoré vyzbrojené mocou Freudových revolučných objavov týkajúcich sa práve tých oblastí nášho psychického života, ktoré si uvedomujememe najmenej, a preto sme v nich a cez ne najľahšie manipulovateľný, ovládli sféru verejných vzťahov. (ad psychoanalýza, Sigmund Freud) >>

Niekto : Vo spise "Mimo princíp slasti", kde je uvedený pojem pudu smrti ako protiklad pudu lásky, erota, odkazuje Sigmund Freud na Empedoklovu koncepciu látky všetkého bytia zloženého zo štyroch elementov (ohne, vody, vzduchu a zeme) a na jeho dualistické poňatie lásky a nenávisti ako hnacích sil všetkého diania. (ad Empedokles) >>

Niekto : Na základe vzájomnej blízkosti a ústredného postavenia pojmov conatu a libida (erota) v teoriách Spinozu a Freuda bolo občas konštatované, že podobnosť týchto systémov je principiálna. (ad Benedictus de Spinoza, Sigmund Freud) >>

Niekto : Arthur Schopenhauer je ako psychológ vôle otcom celej modernej psychológie. Od neho začína línia, ktorá ide cez Nietscheho psychologický radikalizmus priamo k Freudovi a mužom, ktorý vybudovali psychológi nevedomia a aplikovali ju na vedu o mysli. (ad Sigmund Freud, psychonalýza) >>

Niekto : Friedrich Nietzsche aj Sigmund Freud odmietajú bežnú interpretáciu motívov, upozorňujú na to, že naše zvyky, rozhodnutia a činy majú iný než deklarovaný význam, a dešifrujú ich narcistický alebo mocenský rozmer. >>

Erich Fromm : Sigmund Freud nepoznal, že pohlavná túžba je jedným z prejavov potreby lásky a spojenia. Ale Freudov omyl bol ešte hlbší. V súlade so svojím fyziologickým materializmom vidí v pohlavnom pude výsledok chemicky vyvolaného napätia v tele, ktoré je bolestivé a hľadá uvoľnenie. >>

Erich Fromm : Nežnosť nie je vôbec, ako veril Sigmund Freud, sublimáciou pohlavného pudu; je priamy výplod bratskej lásky a existuje v telesných rovnako ako netelesných formách lásky. >>

Erich Fromm : Freud, bezpochyby veriaci v mužskú nadradenosť, sa bohužial domnieval, že ženský pocit bezmocnosti je spôsobený ľútosťou nad tým, že nemajú penis, že mužskú neistotu spôsobuje strach z kastrácie. (ad Sigmund Freud) >>





Načo sú dobrí filozofi?
Sigmund Freud
Filozofia môže tiež adekvátnejšie než psychológia ukázať celkový zmysel psychoterapeutickej praxe, ktorá je pre psychoanalýzu zásadná.

Čo je to duševná choroba?
Sigmund Freud
(Psychoanalytik) pozná osoby, ktoré si takéto tabu vytvorili individuálne a dodržujú ho rovnako prísne, ako divosi dodržujú zákazy platné pre ich kmeň a spoločnosť.
Sigmund Freud
Keby nebol (Psychoanalytik) zvyknutý označovať týchto jednotlivcov ako "nutkavých neurotikov", musel by pre ich stav považovať najvhodnejší názov "choroba tabu".
Sigmund Freud
Hlavným a ústredným zákazom u neurózy je ako pri tabu zákaz dotyku... Zákaz sa nevzťahuje iba na priamy dotyk telom, ale sa rozširuje i v prenesenom význame slovného spojenia "prísť do styku". Všetko čo privádza myšlienky na zakázané, čo vyvoláva dotyk v myšlienkách je zakázané rovnako ako priamy telesný dotyk.
Sigmund Freud
Typický prípad úzkosti z dotyku vypadá takto: Na počiatku v najrannejšom detstve sa prejavovala silná slasť z dotyku.. Tato túžba sa však čoskoro stretla z vonkajška so zákazom prevádzať práve teto dotyk....
Sigmund Freud
Správanie primitívov k vládcom pripomína tiež jav, ktorý je v neuróze veľmi rozšírený a prejavuje sa navonok ako stihoman. Význam určitej osoby sa tu mimoriadne zveličuje, jej všemohúcnosť sa absurdne stupňuje, aby sa na ňu mohla zvaliť zodpovednosť z všetky protivenstvá, ktoré nemocného postihujú.
Sigmund Freud
V psychologii neuróz sme sa poučili, že akonáhle priania podľahnú vytesneniu, zmení sa ich libido v úzkosť.
Sigmund Freud
Geneticky vyplýva asociálny ráz neurózy z jej pôvodnej snahy uniknúť z neuspokojivej skutočnosti do slastnejšieho sveta fantázie. V reálnom svete, ktorému sa neurotik vyhýba, vládne spoločnosť ľudí a nimi vytvorený poriadok; odvrat od reality je zároveň vystúpením z ľudského spoločenstva.
Sigmund Freud
Nutkavého neurotika môže krúšiť pocit viny, ktorý by mal mať hromadný vrah; pričom sa od detstva chová k blížnym s najväčšou ohľaduplnosťou a úzkostlivosťou. Napriek tomu je pocit viny opodstatnený, zakladá sa intenzívnych a častých prianiach smrti blížnych, ktoré sa v ňom nevedome ozývajú.
Sigmund Freud
Primárne nutkavé úkony týchto neurotikov majú vlastne magickú povahu. Ak to nie sú rovno kúzla, sú to protikúzla na odvrátenie očakávaných pohrom, čím zpravidla neuróza začína.
Sigmund Freud
Chorobný paranoidný proces používa mechanizmus projekcie k odstraneniu konfliktov, ktoré v duševnom živote vznikajú.
Sigmund Freud
Niektoré prípady (detských) fóbií z väčších ziverat sa však dali analyzovať a prezradili svoje tajomstvo. Bolo to vždy rovnaké: ak boli vyšetrované deti chlapci, platila úzkosť k otcovi a na zviera bola iba presunutá.

Aké sú druhy lásky?
Sigmund Freud
Sebeláska je totožná s narcizmom, s obrátením libida k vlastnej osobe. Narcizmus je najrannejšie štádium ľudského vývoja, a kto sa v neskoršom živote k tomuto narcistickému štádiu vrátil, je neschopný lásky; v extrémnych prípadoch je chromomyseľný.... Láska a sebeláska sa tak vzájomne vylučujú v tom zmysle, že čím je viac jedného, tým je menej druhého.

Čo nie je láska?
Sigmund Freud
Láska je v základe sexualnym javom : Keď človek na základe skúsenosti zistil, že pohlavná (genitálna) láska mu poskytuje najväčšiu rozkoš, takže sa pre neho stala prototypom každého šťastia, muselo mu to byť povzbudením, aby naďalej hľadal svoje šťastie cestou pohlavných vzťahov, aby urobil genitálnu erotiku ústredným bodom svojeho života.

Ako sa uzdraviť a ostať zdravý?
Sigmund Freud
Pokiaľ ide o liečivé účinky vladárskeho dotyku, nemusíme hľadať príklady u divochov. V nepríliš vzdialených dobách úžívali anglickí kláľovia túto silu proti trpaslictvu..V r 1633 takto Karol I. uzdravil naraz 100 chorých.
Sigmund Freud
vládárov dotyk je liečivým a ochranným prostriedkom proti nebezpečiam.. jedná sa tu však o liečivú silu úmyselného vládcovho dotyku v opaku k nebezpečiu, keď sa ho niekto dotkne sám, o protiklad pasivity a aktivity voči vládcovi.

Prečo má spoločnosť hlboký odpor voči incestu?
Sigmund Freud
skúsenosti psychoanalýzy úplne vylučujú predpoklad vrodeného odporu k incestnímu styku. Učí naopak, že prvé sexuálne pohnútky mladého človeka sú spravidla incestnej povahy a vytesnené - stávajú sa nepodceňovateľnou hybnou silou neskorších neuróz
Sigmund Freud
Sami primitívovia to predsa hovoria a označujú totem, tam kde totemický systém ešte platí, za svojeho predka a praotca. Výsledok tohoto náhradného dosadzovania je pozoruhodný..Ak je totemickým zvieraťom otec, potom oba hlavné príkazy totemizmu: nezabíjať totem a sexuálne neobcovať so žiadnou ženou z príslušného totemu - sa obsahove zhodujú s oboma zločinmi Oidipa, ktorý zabil otca a za manželku pojal matku, i oboma praprianiami dieťaťa...
Sigmund Freud
Keď sa bratia spojili, aby otca premohli, bol u žien každý jeden druhému sokom.. A keď chceli žiť spoločne, nezostávalo bratom nič iného- snáď po prekonaní tvrdých stretov- než vyhlásiť zákaz incestu, čím sa všetci súčnastne zriekli žien, po ktorých túžili

Čo chceme?
Sigmund Freud
Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote.

V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná?
Sigmund Freud
Bola však ešte iná cesta ako uchlácholiť vedomie viny, a tú nastúpil až Kristus. Išiel a obetoval vlastný život, aby tak zbavil zástup bratov dedičného hriechu.
Sigmund Freud
V kresťanskom mýte bol dedičný hriech človeka nepochybne prehrešením proti bohu-otcovi. Ak Kristus vykupuje ľudstvo z bremena dedičného hriechu tým, že obetuje vlastný život, nutí nás k záveru, že tento hriech bol vraždou. Podľa zákona odplaty, hlboko zakorenenom v ľudskom cítení, sa dá vražda odčiniť iba obetovaním iného života; sebaobetovanie poukazuje na krvavú vinu. Ak vedie toto obetovanie vlastného života k uzmiereniu s bohom-otcom, mohol byť odpykávaný zločin jedine otcovraždou. (ad kresťanstvo)
Sigmund Freud
Uzmierenie s otcom je o to dôkladnejšie, pretože paralelne s touto obeťou dochádza k zrieknutiu sa ženy, kôli ktorej došlo k vzbure proti otcovi. (ad kresťanstvo)
Sigmund Freud
Tým istým činom, ktorým syn ponúka najvyššie pokánie, splňuje tiež túžbu vyrovnať sa otcovi. Stáva sa rovnako bohom vedľa otca či skôr miesto neho. Náboženstvo syna vystriedalo náboženstvo otca. Na znamenie tejto náhrady ožíva stará totemická hostina ako prijímanie, pri ktorej bratia konzumujú tera telo a krv synovu a nie otcovu a touto hostinou sa posväcujú a ztotožňujú so synom.. (ad kresťanstvo)

Je boh ľudský výmysel?
Sigmund Freud
Potreba chrániť kráľov (u divochov) pred všetkým nebezpečenstvom vyplýva z jeho nesmierneho významu pre blaho a biedu poddaných. Prísne vzaté je osobou, ktorá riadi beh sveta, jeho ľud mu je vďačný nielen za dášť a slnečný svit, zaisťujúci úrodu, ale i za vietor, ženúci lode k pobrežiu, a za pevnú zem po ktorej kráčajú.
Sigmund Freud
Psychologický výzkum jedinca nás však učí a zdôrazňuje, že si každý tvorí boha podľa vlastného otca, že jeho osobný pomer k bohu závisí na vzťahu k telesnému otcovi, podľa neho sa mení a kolísa - boh je v podstate len povýšený otec.

Čo je to Boh?
Sigmund Freud
Miesto chýbajúcich náboženských a sociálnych ustanovizní majú Austrálčania sústavu totemizmu...Totem (spravidla zviera, rastlina alebo prírodná sila) je praotcom rodu, potom i jeho ochranným duchom a pomocníkom, ktorý mu veští, a hoci by aj bol inak nebezpečný, pozná svoje deti a šetrí ich.

Čo je manželstvo?
Sigmund Freud
skupinové manželstvo (kde určitý počet mužov má manželské práva nad určitým počtom žien) predchádzalo manželstvo individuálne a zaniklo zanechávajúc zreteľné stopy v reči i obyčajoch.

Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?
Sigmund Freud
Toho, čo celkovo nájdeme vo vede o vzniku pohlavnosti je tak málo, že tento problém môžeme porovnať s tmou, ktorou neprenikol ani lúč hypotézy.
Sigmund Freud
..sexualita je pes se mužská... libido je pravidelne mužskej povahy, bez ohľadu na to, či ide o libido muža alebo ženy.

Čo robíme?
Sigmund Freud
Pod vplyvom pudov sebazáchovy ega je princíp slasti odsunutý princípom reality, ktorému nejde o odstránenie slasti ale jej odklad , presadzuje dočasnú toleranciu strasti na dlhej odbočke k slasti .
Sigmund Freud
Slávnosť je dovolený, či skôr prikázaný exces, slavnostné prelomenie zákazu. Ľudia sa oddávajú výstrednostiam nie preto, že sa radujú v dôsledku nejakého predpisu, ale exces je podstatou slávnosti. Slavnostnú náladu vyvoláva povolenie inak zakázaných činov.

Ako žijeme?
Sigmund Freud
Praobyvatelia Austrálie.... nestavajú ani domy a pevné chatrče, neobrábajú pôdu, nechovajú domáce zvieratá s výnimkou psa, a dokonca nepoznajú ani hrnčiarstvo. Živia sa výlučne mäsom nejrôznejšich ulovených zvierat a vyhrabanými korienkami. Kráľov a náčelníkov nepoznajú; o spoločných záležitostiach rozhoduje zhromaždenie dospelých mužov.
Sigmund Freud
U Maurov bol každý, kto sa dotkol mŕtvoly alebo sa zúčastnil pohrebu, celkom nečistý a takmer vylúčený zo styku s blížnymi, bol takpovediac bojkotovaný. Nesmel vstúpiť do žiadneho domu, priblížiť sa k osobe alebo veci, bez toho aby ju nakazil. nesmel sa ani dotýkať rukami potravy...
Sigmund Freud
Zákaz vysloviť meno zomrelého sa zpravidla (v niektorých primitívnych kmeňoch) zachováva veľmi prísne.

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Sigmund Freud
Nie je divu, že vznikla potreba izolovať od ostatných tak nebezpečné osoby, ako sú náčelníci a kňazi, obohnať ich múrom, za ktorým by boli nedostupní. Vyjasňuje sa nám, že tento múr, pôodne postavený z predpisov tabu, existuje dodnes ako dvorný ceremoniál.
Sigmund Freud
Prečo sa od vládcov držať ďalej, už vieme : pretože sú to nositelia tajuplnej a nebezpečnej magickej sily, ktorá sa prenáša dotykom ako elektrický náboj a prináša smrť a zkázu tomu, kto nie je podobným nábojom chránený.
Sigmund Freud
Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?)

Čo je to svedomie?
Sigmund Freud
Aké prostriedky používa kultúra, aby zabrzdila, zneškodnila a snáď i vylúčila agresivitu, ktorá je jej protichodná? Môžeme to študovať na histórii vývoja jednotlivca. Čo sa s ním deje, aby bola jeho agresívna slasť zneškodnená? .. Agresivita je introjikovaná, zvnútornená, je poslaná späť odkiaľ prišla, teda obrátená proti vlastnému Ja. Tam je prevzatá časťou Ja, ktorá sa stavia voči ostatnému ako Nadja a ako svedomie teraz uplatňuje voči Ja rovnako prísnu tendenciu k agresii, ktorú by rado uspokojovalo na iných, cudzích indivíduách.
Sigmund Freud
Kultúra teda zvláda nebezpečné agresívne chúťky indivídua tým, že ich oslabuje, odzbrojuje ich a dáva ich strážiť zvláštnou inštanciou v jeho vnútri ako posádkou v dobytom meste.
Sigmund Freud
Cítime sa vinnými (zbožní ľudia hovoria hriešnymi) ak sme urobili niečo, čo považujeme za zlé...Aj ten, kto sa zla nedopustil, ale iba poznal svoj úmysel sa ho dopustiť, sa tiež niekedy môže považovať za vinného. Oba prípady však predpokladajú, že sme zlo uznali za zavrhnutiahodné, ako niečo, čo sa nesmie uskutočniť. Ako však dochádzame k takémuto rozhodnutiu? Prirodzenú schopnosť rozlišovania dobra a zla môžeme zamietnuť. Zlo často nie je pre dané Ja škodlivé, či nebezpečné, naopak môže to byť niečo čo je pre neho žiadúce a poskytuje mu pôžitok. Prejavuje sa tu teda cudzí vplyv, ten určuje čo sa má nazývať dobré a čo zlé. Pretože vlastné cítenie nedoviedlo človeka na túto cestu, musel mať motív, aby sa tomuto cudziemu vplyvu podriadil. Tento vplyv sa dá ľahko odhaliť v jeho bezmocnosti a závislosti na iných a môže byť najlepšie označený ako strach zo straty lásky.
Sigmund Freud
Napätie medzi prísnym Nadja a jemu podrobeným Ja nazývame pocitom viny; a prejavuje sa ako potreba trestu.
Sigmund Freud
Svedomie je následok zrieknutia sa pudu, alebo : (z vonku nám uložené) zrieknutie sa pudu vytvára svedomie, ktoré potom vyžaduje ďalšie zrieknutie.
Sigmund Freud
Na tomto druhom vývojovom stupni (po vzniku Nadja) ukazuje svedomie zvláštnosť, ktorá bola prvému stupňu cudzia a ktorá sa nedá už tak ľahko vysvetliť. Chová sa totiž tým prísnejšie a nedôverčivejšie, čím je človek cnostnejší, takže sa nakoniec z najväčšej hriešnosti obviňujú práve tí, ktorí sa vo svätosti dostali najďalej.
Sigmund Freud
Vnútorná istota (svedomie), že prestúpenie zákazu by viedlo k neznesiteľnému nešťastiu... je spoločná pre tabu aj pre nutkavú neurózu.
Sigmund Freud
Svedomie je vnútorné vedomie o zavrhnuteľnosti určitých našich prianí.
Sigmund Freud
vedomie viny má mnoho z povahy úzkosti; dá sa popísať ako "uzkosť svedomia". Úzkosť však poukazuje na nevedomé pramene.

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?
Sigmund Freud
Akonáhle si spomenul na nejakú osobu, už ju stretol, akoby ju vyvolal; akonáhle sa spýtal na dlho nezvestného známeho, dozvedel sa, že práve zomrel, takže v ňom vzniklo zdanie, že sa mu telepaticky ohlásil. Akonáhle niekoho hoci aj nie vážne preklínal, mohol čakať, že preklínaná osoba zomrie a zaťaží ho zodpovednosťou za svoju smrť.

Čo je to narodenie?
Sigmund Freud
..životný proces indivídua vedie z vnútorných dôvodov k vyrovnávaniu chemického napätia, to znamená k smrti, zatiaľ čo spojenie (muža) s individuálne odlišnou živou substanciou (ženou) toto napätie zväčšuje, uvádza takpovediac nové vitálne diferencie (dieťa) , ktoré potom musia byť dožité.

Čo je smrť?
Sigmund Freud
Kedysi sa v neživej hmote nejakým ešte celkom nepredstaviteľným pôsobením síl prebudili vlastnosti života....Napätie, ktoré sa vtedy vytvorilo v dovtedy neživej látke, sa usilovalo o vyrovnanie; tým bol daný prvý pud, predstavujúci návrat k neživému. Pre vtedy žijúcu substanciu bolo ešte umieranie ľahké, pravdepodobne bolo treba prejsť len krátku životnú cestu..
Sigmund Freud
..životný proces indivídua vedie z vnútorných dôvodov k vyrovnávaniu chemického napätia, to znamená k smrti, zatiaľ čo spojenie (muža) s individuálne odlišnou živou substanciou (ženou) toto napätie zväčšuje, uvádza takpovediac nové vitálne diferencie (dieťa) , ktoré potom musia byť dožité.

Čo je život?
Sigmund Freud
Podľa teórie E. Heringa o pochodoch v živej substancii nepretržite prebiehajú dva druhy protichodných procesov, jedny budujú - sú asimilačné, zatiaľčo druhé - ktoré odbúravajú - , sú disimilačné. Mali by sme odvahu vidieť v týchto dvoch smeroch životných procesov účinkovanie našich dvoch pudových hnutí, pudov života a pudov smrti?

Kto som? / a kam idem
Sigmund Freud
..stará formulácia, podľa ktorej sa psychoneuróza zakladá na konflikte medzi pudmi Ja a sexuálnymi pudmi, neobsahovala nič, čo by dnes bolo treba zavrhnúť. Rozdiel medzi oboma druhmi pudov, pôvodne chápaný akosi kvalitatívne, treba teraz len určiť inak, totiž topicky.

Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?
Sigmund Freud
Sexuálna potreba prosto nedokáže zjednotiť ľudí tak ako požiadavky sebazáchovy; sexuálne uspokojenie je predovšetkým súkromnou záležitosťou.

Čo čítať?
Sigmund Freud
Z pera americko-izraelského filozofa a estetika Ben-Ami Scharfsteina pochádza pravdepodobne najpopulárnejšia psychologická analýza filozofov s názvom Filosofové : jejich život a povaha jejich myšlení
Sigmund Freud
Určitú analógiu k modernej psychologickéj interpretacii filozofie možno nájsť už v neskoro antickej zbierke vtipov Fologelós - Priateľ smiechu.

Ako (ne)sexovať?
Sigmund Freud
ubohí nahí kanibalovia (od ktorých by sme neočakávali mravnosť v pohlavnom živote) sa starostlivo a s najúzkostlivejšou prísnosťou snažia zamedziť incestné pohlavné vzťahy. Zdá sa akoby ich celá spoločenská organizácia slúžila tomuto účelu..
Sigmund Freud
členovia toho istého totemu nesmú vstupovať do vzájomných pohlavných vzťahov, nesmú teda spolu uzatvárať svatby.
Sigmund Freud
skupinové manželstvo (kde určitý počet mužov má manželské práva nad určitým počtom žien) predchádzalo manželstvo individuálne a zaniklo zanechávajúc zreteľné stopy v reči i obyčajoch.

Byť či nebyť?
Sigmund Freud
Kedysi sa v neživej hmote nejakým ešte celkom nepredstaviteľným pôsobením síl prebudili vlastnosti života....Napätie, ktoré sa vtedy vytvorilo v dovtedy neživej látke, sa usilovalo o vyrovnanie; tým bol daný prvý pud, predstavujúci návrat k neživému. Pre vtedy žijúcu substanciu bolo ešte umieranie ľahké, pravdepodobne bolo treba prejsť len krátku životnú cestu..
Sigmund Freud
..životný proces indivídua vedie z vnútorných dôvodov k vyrovnávaniu chemického napätia, to znamená k smrti, zatiaľ čo spojenie (muža) s individuálne odlišnou živou substanciou (ženou) toto napätie zväčšuje, uvádza takpovediac nové vitálne diferencie (dieťa) , ktoré potom musia byť dožité.
Sigmund Freud
Kedže sme rozpoznali že prevládajúci princíp duševného života a aj fungovania nervovej sústavy vôbec je snaha po znížení, vyrovnaní a odstránení vnútorného napätia ( Barbara Low ho pomenovala ako princíp Nirvány) ktorý sa prejavuje ako princíp slasti, je to hlavný dôvod veriť na existenciu pudu k smrti. (ad budhistická filozofia)

Ako filozofovať?
Sigmund Freud
Filozofické môžu byť výrazom lásky k pravde rovnako ako únikom od nej, a je práve zmyslom psychologickej interpretácie rozhodnúť, aká motivácia je prítomná.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Sigmund Freud
Filozofovia bývajú depresívni alebo suicidálni, s potlačenou sexualitou a hypochondrickými obavami, veľmi často prešli v rannom veku významnou stratou, a keď vystúpia z nutkavej samoty, prepadajú zničujúcim emocionálnym závislostiam.

Čo je to slasť?
Sigmund Freud
..priebeh duševných procesov je regulovaný automaticky cez princíp slasti , to znamená, že veríme, že je vždy je stimulovaný nepríjemným napätím a následne a naberie taký smer, že jeho konečným výsledom je zníženie tohto napätia, teda s vyhnutie sa nepríjemnému alebo generácia príjemného spolu súvisia.
Sigmund Freud
Stres zodpovedá zvýšeniu napätia, slasť poklesu množstva napätia.
Sigmund Freud
Princíp slasti je odvodený od princípu konštantnosti... ako osobitný prípad podlieha Fechnerovmu princípu tendencie k stabilite, s ktorým spájal vnemy slasti a bolesti.
Sigmund Freud
Vtip, ktorý človek počuje po druhý raz, zostane takmer bez účinku, druhý raz videné divadelné predstavenie nevyvolá dojem, ktorý zanechalo po prvom raze; áno, dospelý sa ťažko prinúti k tomu, aby si knihu, ktorá sa mu veľmi páčila, zakrátko ešte raz prečítal. Podmienkou pôžitku bude vždy novota.
Sigmund Freud
..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätia ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti.
Sigmund Freud
Kedže sme rozpoznali že prevládajúci princíp duševného života a aj fungovania nervovej sústavy vôbec je snaha po znížení, vyrovnaní a odstránení vnútorného napätia ( Barbara Low ho pomenovala ako princíp Nirvány) ktorý sa prejavuje ako princíp slasti, je to hlavný dôvod veriť na existenciu pudu k smrti. (ad budhistická filozofia)
Sigmund Freud
Východzím motorom, pôvodným zákonom všetkého duševného diania, je úsilie vyhnúť sa bolesti a strasti, ktoré vzniká z pudového napätia. Tento pôvodný zákon sme nazvali zákon slasti. Vedľa neho možno postaviť rovnocenný zákon reality, pomocou ktorého je psychický systém vztiahnutý k vonkajšiemu svetu. Tlak vonkajšej reality a nutnosť sa na ňu adaptovať vysvetluje to, že postupne behom vývoja získavame schopnosť jediný vrodený princíp slasti obmedziť a jeho prejavy modifikovať.

Čo je umenie?
Sigmund Freud
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
Sigmund Freud
V našej kultúre sa "všemohúcnosť myšlienok" zachovala iba v oblasti umenia. Jedine v umení sa ešte stáva, že túžbami stravovaný človek vytvorí niečo , čo sa podobá uspokojeniu, a že táto hra - vďaka umeleckej ilúzii - vyvoláva také emocionálne účinky, ako by bola niečím reálnym.

Čo je čistota?
Sigmund Freud
Prísne vzaté zahrňuje tabu iba
a) posvátny alebo nečistý charakter osob alebo vecí
b) druh obmedzenia, ktorý z tohto charakteru vyplýva
c) posvätnosť (nečistota), ktorá vzniká porušením tohoto zákazu.
Sigmund Freud
Pôvodne tabu neznamenalo ešte posvätné a nečisté, ale označovalo nedotknuteľné, démonické a zdôrazňovalo tak významný znak, spoločný obom protiľahlým pojmom.

Homosexualita je dobrá alebo zlá?
Sigmund Freud
bisexualita je pôvodnou ľudskou dispozíciou, bez ktorej nie je možné vysvetliť mužskú a ženskú heterosexusalitu.

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Sigmund Freud
Z poznatkov, ktoré psychoanalýza získava zo snov zdravých ľudí, vidno, že pokušenie zabíjať je i v nás silnejšie a častejšie, než tušíme, a že pôsobí psychicky i tam, kde do našeho vedomia nepreniká.

Čo je láska?
Sigmund Freud
Láska je sublimácia pohlavného pudu.

Čo je hriech?
Sigmund Freud
Cítime sa vinnými (zbožní ľudia hovoria hriešnymi) ak sme urobili niečo, čo považujeme za zlé...Aj ten, kto sa zla nedopustil, ale iba poznal svoj úmysel sa ho dopustiť, sa tiež niekedy môže považovať za vinného. Oba prípady však predpokladajú, že sme zlo uznali za zavrhnutiahodné, ako niečo, čo sa nesmie uskutočniť. Ako však dochádzame k takémuto rozhodnutiu? Prirodzenú schopnosť rozlišovania dobra a zla môžeme zamietnuť. Zlo často nie je pre dané Ja škodlivé, či nebezpečné, naopak môže to byť niečo čo je pre neho žiadúce a poskytuje mu pôžitok. Prejavuje sa tu teda cudzí vplyv, ten určuje čo sa má nazývať dobré a čo zlé. Pretože vlastné cítenie nedoviedlo človeka na túto cestu, musel mať motív, aby sa tomuto cudziemu vplyvu podriadil. Tento vplyv sa dá ľahko odhaliť v jeho bezmocnosti a závislosti na iných a môže byť najlepšie označený ako strach zo straty lásky.
Sigmund Freud
Napätie medzi prísnym Nadja a jemu podrobeným Ja nazývame pocitom viny; a prejavuje sa ako potreba trestu.
Sigmund Freud
Na tomto druhom vývojovom stupni (po vzniku Nadja) ukazuje svedomie zvláštnosť, ktorá bola prvému stupňu cudzia a ktorá sa nedá už tak ľahko vysvetliť. Chová sa totiž tým prísnejšie a nedôverčivejšie, čím je človek cnostnejší, takže sa nakoniec z najväčšej hriešnosti obviňujú práve tí, ktorí sa vo svätosti dostali najďalej.

Je smrť zlá?
Sigmund Freud
Pudy k sebazáchove, k moci , k sebarealizácii... sú čiastočné pudy, slúžiace tomu, aby si organizmus zabezpečil sebe vlastnú cestu k smrti a vyhol sa iným možnostiam návratu do anorganického. presadzuje si to svoje napriek celému svetu a chce zomrieť iba svojím spôsobom... Pritom dochádza k tomu paradoxu, že žijúci organizmus sa najsilnejšie bráni vplyvom (nebezpečenstvám), ktoré by mu pomohli dosiahnuť jeho životný cieľ veľmi rýchlo (takpovediac skratkou)...
Sigmund Freud
Pretože smrť býva považovaná za najhoršie nešťastie, ktoré môže človeka postihnúť, verí sa, že zosnulí sú so svojím osudom veľmi nespokojní.
Sigmund Freud
Podľa názorov prírodných národov umiera človek iba zabitím, či už násilným spôsobom, alebo následkom kúziel, a už preto sa považuje duša za pomstichtivú a podráždenú

Čo je stres?
Sigmund Freud
Stres zodpovedá zvýšeniu napätia, slasť poklesu množstva napätia.
Sigmund Freud
Kedže sme rozpoznali že prevládajúci princíp duševného života a aj fungovania nervovej sústavy vôbec je snaha po znížení, vyrovnaní a odstránení vnútorného napätia ( Barbara Low ho pomenovala ako princíp Nirvány) ktorý sa prejavuje ako princíp slasti, je to hlavný dôvod veriť na existenciu pudu k smrti. (ad budhistická filozofia)

Čo je to utrpenie?
Sigmund Freud
Východzím motorom, pôvodným zákonom všetkého duševného diania, je úsilie vyhnúť sa bolesti a strasti, ktoré vzniká z pudového napätia. Tento pôvodný zákon sme nazvali zákon slasti. Vedľa neho možno postaviť rovnocenný zákon reality, pomocou ktorého je psychický systém vztiahnutý k vonkajšiemu svetu. Tlak vonkajšej reality a nutnosť sa na ňu adaptovať vysvetluje to, že postupne behom vývoja získavame schopnosť jediný vrodený princíp slasti obmedziť a jeho prejavy modifikovať.

Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Sigmund Freud
Ľudstvo behom vekov vytvorilo tri také myšlienkové systémy, tri velké svetové názory (ktoré vysvetľujú nielen jednotlivé javy ale umožňujú pochopiť celý svet z jedného hľadiska ako jediný celok) : animistický (mytologický), náboženský a vedecký.

Čo je to kauzalita?

Sigmund Freud
..za účinnú sa považuje podobnosť medzi uskutočneným úkonom a očakávanou udalosťou. (ad mágia a animizmus)

Prečo? Aký je cieľ?
Sigmund Freud
Cieľom života nie je dosiahnuť stav, ktorý zatiaľ nebol dosiahnutý. Je to skôr nejaký starý stav - východzý stav, ktorý žijúce indivíduum voľakedy opustilo, a po viacerých vývojových okľukách sa k nemu vracia. Keďzoberieme skúsenosť,že všetko žijúce zomiera z vnútorých dôvodov a vracia sa do anorganického, tak môžeme povedať : Cieľ všetkého života je smrť a spätne : Neživé tu bolo skôr ako živé.
Sigmund Freud
Pudy k sebazáchove, k moci , k sebarealizácii... sú čiastočné pudy, slúžiace tomu, aby si organizmus zabezpečil sebe vlastnú cestu k smrti a vyhol sa iným možnostiam návratu do anorganického. presadzuje si to svoje napriek celému svetu a chce zomrieť iba svojím spôsobom... Pritom dochádza k tomu paradoxu, že žijúci organizmus sa najsilnejšie bráni vplyvom (nebezpečenstvám), ktoré by mu pomohli dosiahnuť jeho životný cieľ veľmi rýchlo (takpovediac skratkou)...

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?
Sigmund Freud
Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote.
Sigmund Freud
Cieľom života nie je dosiahnuť stav, ktorý zatiaľ nebol dosiahnutý. Je to skôr nejaký starý stav - východzý stav, ktorý žijúce indivíduum voľakedy opustilo, a po viacerých vývojových okľukách sa k nemu vracia. Keďzoberieme skúsenosť,že všetko žijúce zomiera z vnútorých dôvodov a vracia sa do anorganického, tak môžeme povedať : Cieľ všetkého života je smrť a spätne : Neživé tu bolo skôr ako živé.
Sigmund Freud
Pudy k sebazáchove, k moci , k sebarealizácii... sú čiastočné pudy, slúžiace tomu, aby si organizmus zabezpečil sebe vlastnú cestu k smrti a vyhol sa iným možnostiam návratu do anorganického. presadzuje si to svoje napriek celému svetu a chce zomrieť iba svojím spôsobom... Pritom dochádza k tomu paradoxu, že žijúci organizmus sa najsilnejšie bráni vplyvom (nebezpečenstvám), ktoré by mu pomohli dosiahnuť jeho životný cieľ veľmi rýchlo (takpovediac skratkou)...
Sigmund Freud
Východzím motorom, pôvodným zákonom všetkého duševného diania, je úsilie vyhnúť sa bolesti a strasti, ktoré vzniká z pudového napätia. Tento pôvodný zákon sme nazvali zákon slasti. Vedľa neho možno postaviť rovnocenný zákon reality, pomocou ktorého je psychický systém vztiahnutý k vonkajšiemu svetu. Tlak vonkajšej reality a nutnosť sa na ňu adaptovať vysvetluje to, že postupne behom vývoja získavame schopnosť jediný vrodený princíp slasti obmedziť a jeho prejavy modifikovať.

Prečo sú vojny?
Sigmund Freud
Kultúrnosť nemá žiadnu nadvládu nad inštinktami a teda barbarský prvok a základný pud ničenia sú v ľudskej duši nezničiteľné. Možnože by sa v budúcich storočiach mohol nájsť nejaký spôsob, ako by sa tieto inštinkty dali skrotiť, aspoň v spoločenskom živote národov, ale zdá sa, že ony pretrvávajú v každodennom živote a aj v najvnútornejšej prirodzenosti človeka ako nezničiteľné sily a možno sú dokonca aj nevyhnutné na to, aby udržali vitálne napätie.
Sigmund Freud
..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätia ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti.

Prečo musíme zomrieť?
Sigmund Freud
..všetko živé umiera z vnútorných dôvodov, vracia sa späť do anorganického stavu, potom môžeme povedať len jedno: Cieľom všetkého života je smrť, a smerom do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé!
Sigmund Freud
Kedysi sa v neživej hmote nejakým ešte celkom nepredstaviteľným pôsobením síl prebudili vlastnosti života....Napätie, ktoré sa vtedy vytvorilo v dovtedy neživej látke, sa usilovalo o vyrovnanie; tým bol daný prvý pud, predstavujúci návrat k neživému. Pre vtedy žijúcu substanciu bolo ešte umieranie ľahké, pravdepodobne bolo treba prejsť len krátku životnú cestu..
Sigmund Freud
Téza o pudoch sebazáchovy, ktoré priznávame každému živému tvorovi, je vo zvláštnej opozícii k predpokladu, že celý pudový život slúži na privolanie smrti. Teoretický význam sebazáchovných a mocenských pudov, resp. pudov uplatnenia, sa v tomto svetle scvrkáva; sú to čiastkové pudy, určené na to, aby zaistili organizmu vlastnú cestu k smrti a zabránili iným možnostiam návratu k anorganickosti než imanentným..
Sigmund Freud
..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätia ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti.

Prečo sú choroby?
Sigmund Freud
..stará formulácia, podľa ktorej sa psychoneuróza zakladá na konflikte medzi pudmi Ja a sexuálnymi pudmi, neobsahovala nič, čo by dnes bolo treba zavrhnúť. Rozdiel medzi oboma druhmi pudov, pôvodne chápaný akosi kvalitatívne, treba teraz len určiť inak, totiž topicky.

Existujú anjeli, duchovné bytosti?
Sigmund Freud
Démoni sú projekciou nepriateľských citov, ktoré chovajú pozostalí k mrtvým.
Sigmund Freud
toto nepriateľstvo, v nevedomí trápne pociťované ako uspokojenie zo smrti má však u primitíva iný osud; odvracia ho tým, že sa presúva na objekt nepriateľstva, na mŕtveho. Tento obranný pochod, častý v normálnom i chorobnom duševnom živote nazývame projekciou. Pozostalí popiera, že by niekedy voči milovanému nebožtíkovi choval nepriateľske city; teraz ich však chová duše zomrelého..
Sigmund Freud
Tvorba predstáv o duši a viera v démonov v animizme sa odvodzujú z dojmu, ktorým na človeka pôsobí smrť.

Existuje posmrtný život?
Sigmund Freud
Aruntovia majú svojráznu teóriu počatia a znovuzrodenia. Domnievajú sa, že na istých miestach ich krajiny čakajú duchovia zomrelých toho istého totemu na znovuzrodenie a vnikajú do tiel žien, ktoré tade prejdú. Keď sa dieťa narodí, uvedie matka pravdepodné miesto, kde asi dieŤa počala. Podľa toho miesta sa určí totem dieťaťa.
Sigmund Freud
vznik totemizmu - psychologické vysvetlenie: je založené na viere vo "vonkajšiu dušu". Totem mal byť bezpečným miestom kam sa duša uchyľuje, aby unikla pred hroziacim nebezpečím. Keď primitív umiestnil svoju dušu do totemu, bol sám nezraniteľný a dával pozor, aby nositeľa vlastnej duše nepoškodil. Pretože však nevedel, ktoré zo zvierat príslušného rodu je nositeľom jeho duše, šetril prirodzene celý rod.

Existuje duša?
Sigmund Freud
Tvorba predstáv o duši a viera v démonov v animizme sa odvodzujú z dojmu, ktorým na človeka pôsobí smrť.
Sigmund Freud
vznik totemizmu - psychologické vysvetlenie: je založené na viere vo "vonkajšiu dušu". Totem mal byť bezpečným miestom kam sa duša uchyľuje, aby unikla pred hroziacim nebezpečím. Keď primitív umiestnil svoju dušu do totemu, bol sám nezraniteľný a dával pozor, aby nositeľa vlastnej duše nepoškodil. Pretože však nevedel, ktoré zo zvierat príslušného rodu je nositeľom jeho duše, šetril prirodzene celý rod.

Čo je náboženstvo?
Sigmund Freud
Náboženstvo je kolektívna neuróza.
Sigmund Freud
Miesto chýbajúcich náboženských a sociálnych ustanovizní majú Austrálčania sústavu totemizmu...Totem (spravidla zviera, rastlina alebo prírodná sila) je praotcom rodu, potom i jeho ochranným duchom a pomocníkom, ktorý mu veští, a hoci by aj bol inak nebezpečný, pozná svoje deti a šetrí ich.
Sigmund Freud
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
Sigmund Freud
Obeť, posvätný úkon (sacrificum), znamenala však pôvodne niečo iného než v neskorších dobách....Obeť bola sprvu preukázateľne iba aktom družnosti a obcovania veriacich s ich bohom.
Sigmund Freud
Zabíjanie obete patrilo pôvodne k úkonom, ktoré boli jednotlivcovi zakázané a ospravedlňovali sa iba vtedy, keď zaň preberal zodpovednosť celý kmeň....s obetným zvieraťom sa zachádzalo ako s kmeňovým príbuzným. Obetujúca obec, jej boh a obetné zviera sú jednej krvi, sú členmi jednoho klanu.
Sigmund Freud
významným rysom totemického náboženstva bolo obradné usmrcovanie a spoločné požívanie zakázaneho totemického zvieraťa.
Sigmund Freud
Totemické náboženstvo vzniklo zo synovského pocitu viny, ako pokus uchlácholiť tento pocit a uzmieriť urazeného otca dodatočnou poslušnosťou. Všetky neskoršie náboženstvá sú pokusmy o vyriešenie rovnakého problému a líšia sa iba podľa kultúrnej úrovne..

Čo je to morálka?
Sigmund Freud
..tabu medzi nami vlastne dosiaľ existuje; svojou psychologickou povahou nie je iným než negatívne poňatým a inak obsahovo zameraným "kategorickým imperatívom" ktorý chce pôsobiť nevyhnuteľne a odmieta každú vedomú motiváciu. (ad Immanuel Kant)
Sigmund Freud
..bezpodmienečnosť mravného príkazu je funkciou superega (ad Immanuel Kant)
Sigmund Freud
Na šalamúnskych ostrovoch nesmie muž po svatbe svokru ani vidieť, ani s ňou hovoriť Keď ju stretne, tvári sa akoby ju nepoznal, a uteká, aby sa schoval.
Sigmund Freud
tabu je najstarším nepísaným zákonom ľudstva. Všeobecne sa predpokladá, že tabu je staršie ako bohovia a že siaha do dôb pred všetkým náboženským.
Sigmund Freud
Ciele tabu sú rozličné. Priame tabu majú zaistiť:
a) ochranu významých osôb, ako sú náčelníci, kňazi i predmetov apod. proti možnej škode
b) zabezpečenie slabých -žien a detí a obyčajných ľudí vôbec proti mocnému mana (magickej sile) kňazov a náčelníkov
c) ochrana pred nebezpečím z dotyku mŕtvol, z požívania istých jedál atď
d) zaistenie proti narušeniu dôležitých životných aktov , ako je narodenie iniciácia, svatba,...
e) ochrana ľudských bytostí pred mocou a hnevom bohov a démonov
f) ochrana nenarodených a malých detí pred rozmanitými nebezpečenstvami...
Sigmund Freud
Tabu sú prastaré príkazy, ktoré boli kedysi vnútené generáciám primitívnych ľudí zvonku..
Sigmund Freud
Keď Dajakovia zo Sarawaku prinesú z vojenskej výpravy hlavu, chovajú sa k nej celé mesiace s vybranou láskavosťou a oslovujú ju najnežnejšími menami, ktoré ich reč má. dávajú jej do úst najlepšie sústa, pochúťky a dútniky...
Sigmund Freud
kedže sa tabu prejavuje prevažne v zákazoch, dá sa z toho vyvodzovať, že podľa analógie s neurózou - je jeho základom istá žiadostivosť. Nie je predsa treba zakazovať to, čo nikto netúži robiť, ale najprísejšie zakazované je nepochybne predmetom žiadosti.
Sigmund Freud
budeme s úplnou istotou tvrdiť, že nepociťujeme ani najmenšie pokušenie prestúpiť niektoré z prikázaní - napr. "nezabiješ" - a že v nás jeho prestúpenie nevyvoláva nič než pohoršenie.

Čo je metafyzika?
Sigmund Freud
Metafyzické predstavy možno interpretovať ako návrat vytesnených ranných spomienok, ktoré majú nejčastejšie čo do činenia s fantáziami o rodičoch....predstava, že tajomstvo univerza je ukryté v mysli môže nahradzovať pocit extatického narcistického triumfu, ktorý zažíva dieť, keď sa pokladá za vládcu sveta panujúceho len pomocou myšlienky a slova.

Čo je to filozofia?
Sigmund Freud
Filozofovia oddávna narušujú tradičné názory a zvyklosti, kritizujú mravnú úroveň spoločnosti, alebo sa dokonca odvažujú stanovovať hranice vedeckého poznania a viery. Požiadavkom racionálnej dôslednosti a vytváraním vlastného slovníka sa vzdiaľujú bežnému vedomiu a stavajú sa do autoritatívnej pozície.
Sigmund Freud
Filozofický systém je systémom projekcií intrapsychických procesov a krycích predstáv, ktoré podľa princípu splneného priania prešli pretvorením v rozumovú fasádu. ... libido filozofa sa odkláňa od objektu k myšlienkovej funkcii, objektívna realita sa stáva realitou myslenou. (analógia filozofického systému a sna)
Sigmund Freud
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
Sigmund Freud
Prvý zo svetových názorov, animisticky, je z nich snáď najdôslednejší a najdôkladnejší, vysvetľuje bezo zbytku podstatu sveta. Prvým svetonázorom ľudstva je teda psychologická teória. (ad animizmus)

Čo je myslenie?
Sigmund Freud
Myslenie je pokusné konanie s malými množstvami energie, podobné posúvaniu malých figúrok na mape, predtým ako generál dá rozkaz na pohyb svojich vojsk.

Ktorá filozofia je pravdivá?
Sigmund Freud
Filozofické môžu byť výrazom lásky k pravde rovnako ako únikom od nej, a je práve zmyslom psychologickej interpretácie rozhodnúť, aká motivácia je prítomná.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Sigmund Freud
Máme spoľahlivé správy o tom, že sa nevedomé prestúpenie zákazu (tabu) skutočne automaticky trestalo. Nevedomý previnilec, ktorý napríklad jedol zakázené zviera, je hlboko skľúčený, čaka smrť a nakoniec zomrie.
Sigmund Freud
Projekcia vnútorného vnímania navonok je primitívny mechanizmus, ktorému napríklad podliehajú i naše zmyslové vnemy a ktorý má i za normálnych okolnosti najväčší podiel na stvárňovaní našeho vonkajšieho sveta.


Okomentuj:








predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof



Dejiny filozofie
   |_antická filozofia
            |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                 *Anaxagoras
                 *Empedokles
                        |_milétska škola
                             *Thales z Miletu
                             *Anaximandros Miletsky / Talesov ziak
                             *Anaximenes
                        |_pytagorejská škola
                             *Pytagoras zo Samu
                             *Alkmaión z Krotónu
                             *Filolaos z Krotóna
                        |_eleati
                             *Xenofanés z Kolofónu
                             *Parmenides
                             *Zenon z Eley
                        |_atomizmus
                             *Demokritos z Abdér
                             *Epikuros
                        |_sofisti
                             *Gorgias z Leontín
                             *Protagoras
                        |_Predsokratici - pluralisti
                             *Anaxagoras
                             *Empedokles
                        |_efezská škola - herakleitovci
                             *Herakleitos
            |_poklasická helensko-rímska filozofia
                        |_stoicizmus
                             *Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
                             *Seneca
                             *Epiktetos
                             *Marcus Aurelius
                             *Chrysippos
                        |_epikurejská škola
                             *Epikuros
                             *Lucretius Carus
                        |_skepticizmus
                             *Pyrrhon z Elidy
                             *Ainesidémos
                             *Agrippa the Skeptic
                        |_novoplatonizmus
                             *Plotinos
                             *Porfyrios z Tyru
                             *Marius Victorinus
                             *Proklos
                        |_gnóza
            |_klasická grécka filozofia
                 *Sokrates
                 *Platon (pov. Aristokles)
                 *Aristoteles
                        |_megarská škola
                             *Diodoros Kronos
                        |_kynizmus
                             *Diogenes zo Sinopy
                             *Krates z Téb
                             *Epiktetos
                        |_kyrénska škola
                             *Aristippos z Kyrény
                        |_platonská akadémia
                        |_peripatetická škola
                        |_veľkí aténčania
                             *Sokrates
                             *Platon (pov. Aristokles)
                             *Aristoteles
   |_stredoveká filozofia
            |_patristika
                        |_apologetika
                             *Quintus Septimius Florens Tertullianus
                             *Origenes Chalkenteros
                             *Gregor Naziánsky
                             *Ambróz
                             *Aurelius Augustinus
                             *Boethius
                             *Dionysius Areopagita
            |_scholastika
                        |_židovská a islamská filozofia
                             *Mohamed
                             *Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi
                             *Abu Nasr Muhammad al-Farabi
                             *Avicenna - Ibn Sina
                             *Avicebron - Slomo ibn Gabirol
                             *Averroes - Ibn Rusd
                             *Maimonides
                        |_ranná scholastika
                             *Johannes Scotus Eriugena
                             *Anselm z Canterbury
                             *Pierre Abelard
                        |_vrcholná scholastika
                             *Albert Veľký
                             *Roger Bacon
                             *Bonaventura
                             *Tomas Akvinsky
                        |_neskorá scholastika
                             *Johannes Duns Scotus
                             *Viliam z Ockhamu
            |_renesančná filozofia
                        |_renesančný aristotelizmus
                             *Pietro Pomponazzi
                             *Bernardino Telesio
                        |_renesančný platonizmus
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Marsilio Ficino
                             *Giovani Pico della Mirandola
                        |_renesančná prírodná filozofia
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Giordano Bruno
                             *Galileo Galilei
                        |_renesančná sociálna filozofia
                             *Niccolo Machiavelli
                             *Thomas More
                             *Tommaso Campanella
   |_novoveká filozofia
            |_noetický kriticizmus
                        |_racionalizmus
                             *Rene Descartes
                             *Benedictus de Spinoza
                             *Gottfried Wilhelm Leibniz
                             *Karl Raimund Popper
                        |_empirizmus
                             *Francis Bacon
                             *Thomas Hobbes
                             *John Locke
                             *David Hume
                        |_senzualizmus
                             *John Locke
                             *Georg Berkeley
                             *David Hume
            |_osvietenská filozofia
                        |_francúzske osvietenstvo
                             *Voltaire (Francois Marie Aroquet)
                             *Claude Adrien Helvétius
                             *Etienne Bonnot de Condillac
                             *Charles Fourier
                             *Marquis de Condorcet
                        |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                             *John Toland
                             *Christian Wolff
                        |_materializmus
                             *Julien Offray de La Mettrie
                             *Denis Diderot
                             *Paul Heinrich Dietrich von Holbach
                             *Karol Marx
            |_nemecká klasická filozofia
                        |_nemecký idealizmus
                             *Immanuel Kant
                             *Johann Gotlieb Fichte
                             *Georg Wilhelm Friedrich Hegel
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
                        |_hegeliáni praví
                             *Bruno Bauer
                        |_hegeliáni ľaví
                             *Ludwig Andreas Feuerbach
                             *Max Stirner
                             *Karol Marx
                             *Friedrich Engels
                        |_Romantizmus
                             *Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
   |_poklasická filozofia
            |_antropologická filozofia
                        |_náboženská filozofia existencie
                             *Soren Kierkegaard
                        |_voluntarizmus
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Friedrich Nietzsche
                        |_filozofia života
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Wilhelm Dilthey
                             *Georg Simmel
                             *Henri Bergson
            |_novokantovstvo
                        |_marburská škola
                             *Friedrich Albert Lange
                             *Hermann Cohen
                             *Ernst Cassirer
                        |_bádenská škola
                             *Wilhelm Windelband
                             *Heinrich Rickert
            |_scientistická filozofia
                        |_pozitivizmus
                             *August Comte
                             *John Stuart Mill
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Ludwig Wittgenstein
                             *Rudolf Carnap
                            |_behaviorizmus
                        |_empiriokriticizmus
                             *Ernst Mach
                             *Richard Avenarius
                        |_novopozitivizmus
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Rudolf Carnap
                        |_fyzikalizmus
                             *Otto Neurath
                             *Daniel Dennett
   |_východná filozofia
            |_Džinizmus
            |_budhistická filozofia
                 *Guatama Buddha
                 *Nágárdžuna
                 *Atiśa
                 *Tsongkhapa
                        |_hinajána
                            |_theravada
                            |_Mahasanghika
                            |_Pudgalavada
                            |_Sarvastivada
                            |_Sautrantika
                        |_mahajána
                             *Nágárdžuna
                             *Atiśa
                            |_Zen budhizmus
                        |_šunjaváda
                             *Nágárdžuna
                        |_vadžrajana
                            |_Kadam - škola tib. budhizmu
                            |_Kagyu - škola tib. budhizmu
                            |_Nyingma - škola tib. budhizmu
                        |_vidžňánaváda
            |_indická filozofia
                        |_joga
                        |_sánkhja
                        |_védanta
                        |_njája
                        |_vaišéšika
                        |_mímánsá
            |_čínska filozofia
                        |_taoizmus
                             *Lao-c
                             *Wang Pi
                             *Čuang-c
                        |_konfucianizmus
                             *Konfucius - Kchung Fu-c’
                             *Mencius
                             *Tung Čung-šu
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_mohizmus
                             *Mo Di
                        |_neotaoizmus
                             *Wang Pi
                        |_neokonfucianizmus
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_legalizmus
   |_filozofia 20. storočia
            |_neomarxizmus
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Erich Fromm
            |_štrukturalizmus
                 *Ferdinand de Saussure
                 *Claude Levi Strauss
                 *Jean Francois Lyotard
                 *Gilles Deleuze
                 *Michel Foucault
                 *Jacques Derrida
            |_marxizmus
                 *Karol Marx
                 *Friedrich Engels
                 *Otto Neurath
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Slavoj Žižek
            |_fenomenológia
                 *Edmund Husserl
                 *Eugen Fink
                 *Emmanuel Lévinas
                 *Ján Patočka
            |_hermeneutika
                 *Wilhelm Dilthey
                 *Hans Georg Gadamer
            |_utilitarizmus
                 *Jeremy Bentham
                 *John Stuart Mill
            |_postmoderná filozofia
                 *Gilles Deleuze
            |_existencionalizmus
                 *Soren Kierkegaard
                 *Karl Jaspers
                 *Gabriel Marcel
                 *Martin Heidegger
                 *Jean Paul Sartre
                 *Albert Camus
            |_intuitívny realizmus
            |_neorealizmus
            |_neopragmatizmus
                 *Willard van Orman Quine
            |_pragmatizmus
                 *Charles Sanders Pierce
                 *William James
                 *John Dewey
                 *Willard van Orman Quine
                 *Richard Rorty
            |_filozofia vedy
                 *Bertrand Russell
                 *Michael Polanyi
                 *Alexander Koyre
                 *Karl Raimund Popper
                 *Willard van Orman Quine
                 *Thomas Kuhn
                 *Imre Lakatos
                 *Paul Karl Feyerabend
                 *Larry Laudan
                        |_antikumulativizmus
                             *Alexander Koyre
                             *Thomas Kuhn
                        |_antidemarkacionalizmus
                             *Willard van Orman Quine
                             *Paul Karl Feyerabend
                             *Larry Laudan
                        |_kumulativizmus
                        |_internalizmus vo filozofii vedy
                             *Alexander Koyre
                        |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_filozofia mysle
                 *John Rogers Searle
                 *Thomas Nagel
                 *Daniel Dennett
                        |_psychoanalýza
            |_filozofia jazyka
                 *Gilbert Ryle
                 *John Langshaw Austin
            |_analytická filozofia
                 *Gottlob Frege
                 *Alfred North Whitehead
                 *Bertrand Russell
                 *George Edward Moore
                 *Ludwig Wittgenstein
                 *Willard van Orman Quine
                 *Alfred Jules Ayer
                 *Peter Frederick Strawson
                 *Saul Aaron Kripke
            |_logický atomizm.
                 *Bertrand Russell
                 *Ludwig Wittgenstein
            |_racionalizmus kritický
                 *Karl Raimund Popper