Aká je spoločnosť? / Kto vládne?

Podľa môjho názoru teda demokracia vzniká (z oligarchie), keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a v úradoch, pričom sa úrady v demokracii obsadzujú spravidla žrebovaním.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Prirodzená nerovnosť ľudí je jedným z dôvodov prečo spolu žijú, pretože ich prirodzené dary sa navzájom doplňujú. Život spoločnosti začína prirodzenou nerovnosťou, a musí na tomto základe pokračovať.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(Ako vzniká tyrania z demokracie) : Pokiaľ politici zbavujú zámožných ľudí majetku, z ktorého časť rozdelia medzi ľud, ale väčšinu si ponechajú pre seba. ..Tí čo prídu o majetok sú nútení brániť sa.....tu si ľud stavia zvyčajne na čelo s obľubou jednotlivca, rozmaznáva ho a robí všemocným.... To je teda ten, čo búri proti majetným ľuďom.... V prvých dňoch a v prvom období sa bude na ľudí usmievať a všetkých s ktorými sa stretne, priateľsky pozdravovať a tvrdiť, že nie je tyranom, a bude veľa sľubovať jednotlivcom i štátu, zruší dlhy, rozdelí pôdu ľudu a svojej družine a bude sa tváriť priateľsky a láskavo... A keď niektorých začne podozrievať, že slobodne zmýšľajú a nechcú aby ďalej panoval, nájde si myslím zámienku, ako ich vydať napospas nepriateľom a zahubiť.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(Ako vzniká oligarchia z timokracie): pokladnica, ktorú si každý naplnil zlatom, ničí timokratickú ústavu. Najprv totiž hľadajú pramene príjmov, a preto prekrúcajú zákony... Kde má v štáte vážnosť bohatstvo a boháči, tam sa cnosť a dobrí ľudia menej cenia...Z výbojných a ctižiadostivých mužov sa stávajú nakoniec ziskuchtivci a chamtivci a tí vychvaľujú a obdivujú boháča, dosadzujú ho do úradov, chudáka však znevažujú...Vtedy vynesú základný zákon pre oligarchickú ústavu: určia istú sumu peňazí, väčšiu tam, kde je oligarchia silnejšia, menšiu tam, kde je slabšia, a vopred nariadia, že nemôže mať účasť vo vláde ten, kto svojím majetkom nedosahuje určenú výšku.. (ad timokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(Ako vzniká timokracia z aristokracie): Deti (vládcov) nebudú vydarené ani šťastné. Najlepších z nich síce strážcovia urobia svojimi nástupcami, lenže nebudú toho hodní .. Zaiste v úcte k vládcom a v tom, že sa jej branná trieda nebude zaoberať roľníctvo, remeselníctvom a iným zárobkovým zamestnaním, ďalej aj v zriadení spoločného stravovania v starostlivosti o gymnastické a vojenské cvičenia, vo všetkých týchto veciach jej bude vzorom predchádzajúca ústava (t.j. aristokracia) . .... No to, že sa bude báť povolávať do najvyšších úradov múdrych mužov, lebo už nebude mať takých priamych a prísnych, ale iba zmiešaných, a svoju priazeň bude preukazovať srdnatým a priamejším, teda mužom, ktorí sú zrodení skôr pre vojnu ako pre mier... Takíto muži budú bažiť po peniazocch ako občania v oligarchických štátoch a potajomky budú vášnivými ctiteľmi zlata a striebra.

Všetky štáty a vlády, ktorým sa ľudia podriaďovali a podriaďujú, sú buď kráľovstva alebo republiky. Kráľovstva sú buď dedičné, kde určitý rod vládne dlhú dobu, alebo novozískané. Niektoré sú nové celé, alebo bývajú pripojené ku kráľovstvám dedičným....niektoré sú už navyknuté žiť pod iným pánom, alebo sú navyknuté na slobodu. Získavajú sa buď pomocou vlastného alebo najatého vojska, šťastenou alebo vynaliezavosťou.

Niccolo Machiavelli (1469)

Thomas Hobbes (1588)

Vyberie sa jedna osoba, suverén, ktorej odovzdáme časť svojich právomocí rozhodovať o tom, aké pravidlá sú potrebné na minimalizáciu konfliktov, dosiahnutie pokoja a mieru v spoločnosti. Vzdáme sa teda časti svojej slobody. Iba suverén je potom úplne slobodná osoba, ktorá má potom jediná právo rozhodovať čo je pre mier prospešné a škodlivé.

Thomas Hobbes (1588)

Máme na výber len z dvoch možností - štát alebo chaos (vojna všetkých proti všetkým).

Thomas Hobbes (1588)

Štát je umelé teleso, teleso vytvorené pre jednotné rozhodovanie. Rozhoduje pritom suverén, čo je buď jedna osoba alebo skupina osôb - vláda, parlament..

Thomas Hobbes (1588)

Množstvo rozdielnych ľudí sa dá zjednotiť jednou osobou, ak sa touto osobou nechajú reprezentovať, lebo je to jednota reprezentujúceho a nie jednota reprezentovaných ktorá robí osobu jednou. Jednota sa nedá chápať nijako inak. Neexistuje jednota bez jednotného predstaviteľa.

Thomas Hobbes (1588)

Suverén vládne pomocou teroru aby dosiahol stabilitu a mier. Čím stabilnejši je mier, tým menej sa musia všetci ostatní občania venovať politike .

Štát so svojou všeobecnou mocou sa stáva ochrancom súkromného vlastníctva indivíduí. Aby však štát túto svoju funkciu mohol konať, k tomu potrebuje nie len zákony, ale aj prostriedky, ktoré mu poskytujú občania, súkromní vlastníci prostredníctvom daní.

John Locke (1632)

Jean Jacques Rousseau (1712)

stredovekí politii ustavične vyzdvihovali morálku a cnosť, súčastní hovoria len o obchode a peniatoch

Jean Jacques Rousseau (1712)

Nejstarší ze všech a jedinou přirozenou společností je společ-nost rodiny.15 I zde však děti zůstávají svázané s otcem pouze tak dlouho, jak potřebují pro své zachování. Jakmile tato po-třeba ustane, přirozený svazek se rozpadá.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Vy mě potřebujete, neboť jsem bohatý, a vy jste chudý; dohodněme se tedy: dovolím, abyste měl tu čest mi sloužit, za podmínky, že mi dáte to málo, co vám zbývá, výměnou za úsilí, co mě bude stát vám poroučet.

Jean Jacques Rousseau (1712)

„legitimní a jisté pravidlo správy“ nelze založit ani na přirozenosti (otcovská moc, přirozená nerovnost lidí), ani na síle, a koneč-ně ani paktem zakládajícím podřízenost.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Místo jednotlivé osoby každého smluvníka tento akt sdru-žení vytváří v okamžiku63 morální a kolektivní těleso64 složené z tolika údů,65 kolik má shromáždění hlasů, a získávající sa-motným tímto aktem jednotu, své společné já, svůj život a svo-ji vůli.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Tato veřejná osoba, která se takto utváří sjednocením všech ostatních osob, kdysi nesla jméno obec,* a nyní nese jmé-no republika nebo politické těleso,

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Co je to veřejná osoba? Odpo-vídám, že to je to morální těleso, které nazýváme suverénem, jemuž dal život společenský pakt a jehož všechny vůle nesou jméno zákon. […] Tím, že je poli-tické těleso jen morální osobou, je v důsledku pouze bytostí rozumu. Odstraňte veřejnou úmluvu, a stát je zničen, aniž by došlo k jakékoli změně v tom, co jej tvoří.“ J.-J. Rousseau: Ecrits sur l’abbé de Saint-Pierre, Que l’état de guerre naît de l’état social,

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Vlastnictví je pravým základem občanské společnosti a pravým ručitelem za závazky občanů.“

Jean Jacques Rousseau (1712)

to neznamená, že by příkazy vůdců nemohly být považovány za obecnou vůli, pokud se proti tomu neposta-ví suverén, který má svobodu to učinit. V podobném případě musíme předpokládat, že všeobecné mlčení značí souhlas lidu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

obecná vůle je vždy správná a vždy směřuje k veřejnému užitku; nevyplývá z toho však, že by stejně správná byla vždy rokování lidu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když napří-klad athénský lid jmenoval nebo odvolával své vůdce, jedněm uděloval pocty a druhým ukládal tresty a množstvím dílčích výnosů bez odlišení prováděl všechny úkony vlády, neměl již obecnou vůli ve vlastním slova smyslu; nejednal již jako suve-rén, nýbrž jako úředník.

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Přestože mají všechny státy obecně řečeno stejný cíl, kterým je vlastní za-chování, přesto má každý stát ještě svůj zvláštní cíl. Zvětšení území bylo cílem Říma, válčení cílem Sparty; náboženství předmětem židovských zákonů, obcho-dování cílem Marseille, veřejný pořádek cílem čínských zákonů, mořeplavectví cílem rhodských zákonů a přirozená svoboda cílem divochů; obecně vzato rozko-še vladaře jsou cílem despotických států, sláva panovníka a státu je cílem monar-chií; nezávislost každého jednotlivce je cílem polských zákonů,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Viděli jsme, že zákonodárná moc náleží lidu a že nikomu jinému náležet nemůže. Naopak na základě výše ustavených zásad164 snadno vidíme, že výkonná moc nemůže náležet cel-ku jako moc zákonodárná neboli suverénní, neboť tato moc tkví pouze v jednotlivých skutcích,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Co je tedy vláda? Zprostředkující těleso ustavené mezi sub-jekty166 a suverénem pro jejich vzájemný styk, mající pověření provádět zákony a zachovávat občanské i politické svobody.Členové tohoto tělesa se nazývají úředníci neboli králové, tj. vládci, a celé těleso se nazývá vladařem.*

Jean Jacques Rousseau (1712)

V osobě úředníka od sebe můžeme odlišit tři zásadně různé vůle. Za prvé vlastní vůli jedince, která směřuje pouze k jeho vlastnímu prospěchu; za druhé společnou vůli úředníků, která se vztahuje výhradně k prospěchu vladaře a kterou můžeme nazvat vůlí tělesa; tato vůle je obecná vzhledem k vládě a sou-kromá vzhledem ke státu, jehož je vláda součástí; na třetím místě je vůle lidu neboli suverénní vůle, která je vůlí obecnou,

Jean Jacques Rousseau (1712)

podle přirozeného řádu se tyto různé vůle stávají tím činnější, čím jsou soustředěnější. Obecná vůle je tak vždy nejslabší, na druhém místě je vůle tělesa a první ze všech je soukromá vůle. Každý člen vlády je tedy nejprve sebou samým, poté úředníkem a následně občanem. Toto odstupňování je v přímém rozporu s odstupňováním, které vyžaduje společen-ský

Jean Jacques Rousseau (1712)

Zásadou společnou všem ministrům a téměř všem krá-lům totiž je činit ve všech ohledech pravý opak toho, co činili jejich předchůdci.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jednoduchá vláda v pravém slova smyslu neexistuje. Je zapo-třebí, aby jediný vůdce měl podřízené úředníky, a je zapotře-bí, aby měla lidová vláda jednoho vůdce.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Zákono-dárná moc je srdcem státu, výkonná moc je jeho mozkem, kte-rý dodává všem částem pohyb. Mozek může být ochromen, a jedinec může stále žít. Člověk zůstane slabomyslným a žije, jakmile však přestane vykonávat svoji činnost srdce, živočich umír

Jean Jacques Rousseau (1712)

Suverén nedisponuje žádnou jinou silou nežli zákonodárnou mocí, takže jedná jen skrze zákony; zákony jsou přitom pouze skutečnými akty obecné vůle, takže suverén je schopen jednat jen tehdy, když je lid shromážděn. Shromážděný lid, řeknete si. Jaký přelud! Dnes je to přelud, ale před dvěma tisíci lety to přelud nebyl. Změnila se snad lidská přirozenost?

Jean Jacques Rousseau (1712)

Mlčení je totiž někdy projevem souhlasu. A tento návyk je zákonem tak dlouho, dokud k němu bude suverén mlčet.“ T. Hobbes: Leviathan, X

Jean Jacques Rousseau (1712)

městské zdi vznikají pouze na ruinách venkovských domů.210

Jean Jacques Rousseau (1712)

Prvním aktem suverén rozhodne, že zde bude těleso vlády, ustavené v té a té podobě. Je jasné, že tento akt je zákonem. Druhým aktem lid jmenuje vůdce, kteří budou pověřeni ustavenou vládou. Toto jmenování je soukromým aktem, tak-že není druhým zákonem,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Vyvolá totiž zdání, že pouze využívá svých práv, a je pro něj snadné je rozšířit a pod zámin-kou veřejného klidu zabránit shromážděním, která by měla obnovit správný řád.

Antigona ešte verila, že existujú nejaké večné zákony, ktorým sa človek má podriadiť. Moderný človek neverí na večné zákony. Moderný človek podlieha zákonom , ktoré schvaľuje parlament a parlament je veľmi ľudská inštitúcia. Človek sa teda podrobuje zákonom. ktoré takisto vytvára človek.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

John Stuart Mill (1806)

Laska k moci a laska k slobode si vecne odporuju

Moc kapitálu určuje v jednom konkrétnom historickom období (kapitalizme) všetky spoločenské pomery.

Karol Marx (1818)

Herbert Spencer (1820)

Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou. (ad demokracia monarchia aristokracia)

Herbert Spencer (1820)

Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien. (ad monarchia)

Herbert Spencer (1820)

Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života... (ad demokracia)

Herbert Spencer (1820)

Kontrast medzi militantnými a industriálnymi spoločnosťami sa ukazuje v obrátení viery že jednotlivec existuje aby bol užitočný štátu vo vieru, že štát existuje aby bol užitočný pre jednotlivca.

Bohatá záhaľčivá trieda si potrebuje najať k svojmu zaháľaniu kopu pomocníkov (služobníctva). Okrem toho potrebujú brúsičov diamantov, čipkárky, luxusných knihárov, dekoratérov letohrádkov. Z hrôzy zo zmeny sa obklopujú sa gardou, políciou, súdmi, žalárnikmi.

Paul Lafargue (1842)

Sigmund Freud (1856)

Nie je divu, že vznikla potreba izolovať od ostatných tak nebezpečné osoby, ako sú náčelníci a kňazi, obohnať ich múrom, za ktorým by boli nedostupní. Vyjasňuje sa nám, že tento múr, pôodne postavený z predpisov tabu, existuje dodnes ako dvorný ceremoniál.

Sigmund Freud (1856)

Prečo sa od vládcov držať ďalej, už vieme : pretože sú to nositelia tajuplnej a nebezpečnej magickej sily, ktorá sa prenáša dotykom ako elektrický náboj a prináša smrť a zkázu tomu, kto nie je podobným nábojom chránený.

Sigmund Freud (1856)

Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?)

Sigmund Freud (1856)

spoločenstvo odzačiatku zahŕňa nerovnaké zložky, mužov a ženy, rodičov a deti a potom v dôsledku vojny a podrobenia si - víťazov a porazených, z ktorých sa stávajú páni a otroci. Právo spoločenstva je potom vyjadrením nerovných mocenských pomerov v ňom, zákony sú určované tými, čo vládnu, a pre nich a práva podrobených sú len veľmi malé.

Pokročilá industriálna spoločnosť je charakterizovaná komfortnou, hladkou, rozumnou, demokratickou neslobodou. Je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese.

Herbert Marcuse (1898)

Sloboda od nedostatku a rastúca životná úroveň spôsobujú, že sa stráca zmysel búriť sa voči systému i keby bol autoritatívny i totalitný. Pôvodné slobody (myslenia, reči a svedomia) strácajú na význame.

Herbert Marcuse (1898)

Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí.

Herbert Marcuse (1898)

Rovnaké tovary a služby si v dnešnej dobe dokážu dopriať vykorisťovatelia i vykorisťovaný. Ide tu o zdanlivé odstránenie tried. Ale vykorisťovaní si to musia oddrieť a množstvo potrieb ich udržuje v otroctve.

Herbert Marcuse (1898)

Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia.

Herbert Marcuse (1898)

Staršie donucovacie prostriedky k práci ako strata platu, súdne postihy a polícia boli doplnené novými - odmietavé správanie je označené za neurotické a choré. Vnútorná dimenzia človeka, v ktorej by mohla vniknúť opozícia je označená za chorú.

Herbert Marcuse (1898)

Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou.

Herbert Marcuse (1898)

Organizácia súčastného štátu je podobná s organizáciou štátu, ktorý je vo vojne. Jednota v mene produkcie, odstránenie opozície v mene boja. Odbory už nehovoria, že zamestnávateľ je nepriateľ, ale samy navrhujú racionalizačné opatrenia. Šefovia sú vojenského typu. Masovo komunikačné prostriedky máme aj v spálni.

Herbert Marcuse (1898)

Odbúranie ťažkej práce (človek úž zapája viac nervy ako svaly), produkcia, ktorá už nie je závislá od výkonu človeka, ale výkonu stroja (ak sa zvýši produkcia 3-násobne, prečo sa nezvýšia i platy 3-násobne?), zmena panovania na riadenie výroby - To všetko spôsobuje zneviditeľnenie otroctva v dnešnej spoločnosti.

Herbert Marcuse (1898)

Vládnuca trieda v pokročilej industriálnej spoločnosti, ovládla nielen vedomie ale aj podvedomie a nevedomie pracujúcej masy, preto by noví marxisti mali okrem Marxa študovať aj Freudovu teóriu.

Herbert Marcuse (1898)

Erich Fromm (1900)

Štruktúra modernej spoločnosti pôsobí na človeka dvojakým spôsobom: jedinec sa stáva nezávislejši, sebestačnejší a kritickejší, zároveň však izolovanejši, osamelejší a úzkostlivejší.

Erich Fromm (1900)

Obrovské centralizované podniky s dôkladnou deľbou práce vedú k takej organizácii práce, v ktorej jednotlivec stráca svoju individualitu a stáva sa ľahko nahraditeľným kolieskom veľkého stroja...ľudské vzťahy sú v podstate vzťahy odcudzených automatov...napriek tomu, že sa každý snaží byť čo najbližšie ostatným, zostáva celkom sám, zaplavený hlbokým pocitom úzkosti a viny, ktorý je vždy výsledkom nemožnosti prekonať ľudskú odlúčenosť.

Erich Fromm (1900)

Velké podniky sú stále väčšie a menšie sú vytlačované.

Erich Fromm (1900)

Priemyselný vek nedokázal uskutočniť svoje prísľuby a stále viac ľudí si uvedomuje, že:
-neobmedzené úspkojenie všetkých túžob nevedie k blahu, ani nie je cestou ku šťastiu alebo maximu rozkoše :
- Ekonomický rast sa obmedzil na bohaté národy a priepasť medzi národmi bohatými a chudobými sa stále prehlbuje :
-Sám tehnický pokrok spôsobil ekologické nebezpečie včítanie nebezpečia nukleárnej vojny, čo každé samo o sebe alebo dokopy môže ukončiť celú civilizáciu

Erich Fromm (1900)

Naše úsudky sú extrémne predpojaté, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá sa zakladá na súkromnom vlastníctve, zisku a moci ako na pilieroch svojej existencie.

Erich Fromm (1900)

charakterová štruktúra priemerného jedinca a spoločensko-ekonomická štruktúra spoločnosti, ktorej je členom, sú na sebe vzájomne závislé.

Erich Fromm (1900)

"Sväte" v priemyslovom náboženstve boli práca, majetok, zisk, moc, práve preto, že podporovali individualizmus a slobodu. Premenou kresťanstva v náboženstvo prísne patriarchálne bolo možné vyjadriť priemyslové náboženstov stále ešte kresťanskou terminológiou. (ad protestantizmus)

Erich Fromm (1900)

V niektorých ohľadoch je to s hlasovaním pri politických voľbách oveľa horšie než s prieskumom verejnej mienky, pretože myslenie ohlupujú volebné techniky, ktoré človeka úplne uspávajú. (ad demokracia)

Erich Fromm (1900)

Bez informácií, bez zrelej úvahy a bez moci urobiť rozhodnutie účinným, je demokratická mienka tažko niečím viac ako potleskom pri športovom podujatí. (neinformovaní, polohypnotizovaní a bezmocní ľudia nemôžu vyjadriť žiadne skutočné rozhodunutia) (ad demokracia)

Erich Fromm (1900)

Akonáhle sa spoločnosť premení v obrí stroj, je fašizmus konieckoncov nevyhnuteľný, pretože
a) ľudia sa stávajú ovcami, strácajú možnosť kritického myslenia, pociťujú bezmocnosť, sú pasivný a nevyhnutne túžia po vodcovi, ktorý "vie", čo sa má robiť
b) "obrý stroj" môže spustiť každý, kto má k nemu prístup; stačí stisnúť tie správne gombíky... I človek s priemernou inteligenciou a schopnosťami môže bez námahy viesť štát, akonáhle sa raz dostal k moci. (ad fašizmus)

Erich Fromm (1900)

Byrokratická metóda spočíva v tom, že a) sa zaobchádza s ľuďmi ako by boli veci, b) s vecami sa zaobchádza skôr podľa kvantity než podľa kvality, aby sa mohli počítať a kontrola bola ľahšia a lacnejšia. Byrokratické motódy sa riadia štatistickým i metódami..

Erich Fromm (1900)

Byrokrati sa boja osobnej zodpovednosti a hľadajú útočisko v predpisoch.

Erich Fromm (1900)

Eichmann bol extrémny prípad byrokrata. Neposielal státisíce Židov na smrť z nenávisti; on k nikomu necítil nenávisť, ani nikoho nemiloval Eichmann "konal svoju povinnost". ..Netvrdím, že všetci byrokrati sú Eichmanovia.. Ale keď byrokrat v nemocnici odmieta prijať ťažko chorého, pretože podľa predpisu má mať doporučenie od lekára, nekoná inak než Eichmann.

Naša civilizácia sa ešte nespamätala z otrasu svojho zrodu - z prechodu z kmeňovej či "uzavretej" spoločnosti, ktorá sa podriaďovala magickým silám, k "otvorenej spoločnosti", ktorá uvoľňuje kritické schopnosti človeka.

Karl Raimund Popper (1902)

V dôsledku straty svojho organického charakteru by sa mohla otvorená spoločnosť postupne stať tým, čo by som rád nazval "abstraktnou spoločnosťou".

Karl Raimund Popper (1902)

Predstavme si spoločnosť, v ktorej sa ľudia prakticky nikdy nestretávajú tvárou v tvár, v ktorej všetky záležitosti vybavujú izolovaní jedinci. ktorí spolu komunikujú dopismi písanými na stroji, alebo telegramami a ktorá sa pohybujú v uzavretých autách. (Umelá inseminácia by dokonca umožňovala rozmnožovanie bez osobnej prítomnosti. ) Tákáto fiktívna spoločnosť by mohla byť nazvaná "celkom abstraknou alebo odosobnenou spoločnosťou". Na tom všetkom je zaujímavé, že naša moderná spoločnosť v mnohých aspektoch pripomína takúto celkom abstraktnú spoločnosť.

Karl Raimund Popper (1902)

V modernej spoločnosti žije mnoho ľudí, ktorí nemajú žiadne, alebo majú len minimum osobných kontaktov, ktorí žijú v anonymite a izolácii a v dôsledku toho v nešťastí. Lebo hoci sa spoločnosť stala abstraktnou, biologické ustrojenie človeka sa príliš nezmenilo.

Karl Raimund Popper (1902)

V inštitúciách sú normativné a sociologické, t.j. prirodzené zákony úzko prepojené, a je teda nemožné pochopiť fungovanie inštitúcií, bez toho aby sme ich od seba rozlíšili.

Karl Raimund Popper (1902)

Argumenty proti teorii zmluvy: a) historicky nikdy žiadna zmluva nebola; b) historicky nebol nikdy žiaden štát založený; c) zákony nie sú vecou konvencie, ale vznikajú z tradície, vyššej sily, snáď inštinktu, atď; d) sila zákonov neleží v saknkciách, v ochrannej moci štátu, ktorý zákony presadzuje,ale v ochote jednotlivca sa zákonmi riadiť, t.j. v mravnej vôli jednotlivca.

Karl Raimund Popper (1902)

Zdá sa mi , že vládcovia boli len zriedkakedy nadpriemerní, či už mravne alebo intelektuálne, a že boli často podpriemerní. Taktiež je podľa mojej mienky rozumné prijať v politike zásadu, že sa máme čo najlepšie pripraviť na najhoršie, i keď by sme sa mali zároveň snažiť o dosiahnutie toho najlepšieho.

Karl Raimund Popper (1902)

Dajú sa totiž rozlíšiť dva typy vlády. Prvý predstavuje vládu, ktorej sa môžeme zbaviť bez krviprelievania - napríklad pomocou všeobecných volieb. Inými slovami spoločenské inštitúcie poskytujú prostriedky, pomocou ktorých môžno odvolať vládcov, a spoločenské tradície zaisťujú, že tieto inštitúcie nebudú ľahko zničiteľné tými, ktorí sú pri moci. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)

Dajú sa totiž rozlíšiť dva typy vlády. Prvý predstavuje vládu, ktorej sa môžeme zbaviť bez krviprelievania... Druhý typ predstavuje vládu tých, ktorých sa ovládaní nemôžu zbaviť inak než úspešnou revolúciou - vo väčšine prípadov to znamená, že sa ich nemôžu zbaviť vôbec. ( ad demokracia vs. tyrania,diktatúra)

Karl Raimund Popper (1902)

Ako bezvýznamný by som odmietol každý pokus zisťovať čo to demokracia naozaj je, či čo vo svojej podstate znamená, napr. prekladom tohoto pojmu "vláda ľud" (Lebo aj keď ľud môže ovplyvniť činy svojich vladárov hrozbou ich prepustenia, nikdy v žiadnom konkrétnom zmysle nevládne..

Karl Raimund Popper (1902)

Zhrútila sa uzavretá spoločnosť a s ňou aj jej krédo, že kmeň je všetkým a jedinec ničím.

Karl Raimund Popper (1902)

Jean Francois Lyotard (1924)

Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data

Panoptická schéma (kde všetci sú videní) je určená k tomu, aby sa rozširovala v celej spoločnosti, aby fungovala všeobecne.

Michel Foucault (1926)

Panoptická schéma (kde všetci sú videní) slúži na nápravu väzňov, ale tiež na vyučovanie žiakov, stráženie duševne chorých, dohľad nad pracovníkmi a zamestnávanie zaháľačov..

Michel Foucault (1926)

Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi.

Michel Foucault (1926)

Veta, ktorá sa často hovorí deťom "Správajte sa rozumne!" je motto celej našej modernej spoločnosti.

Michel Foucault (1926)

Sudcov normality možno stretnúť všade. Žijeme v spoločnosti sudcov-lekárov, sudcov-pedagógov, sudcov-sociálnych pracovníkov. Im podriaďuje každý svoj spôsob správania.

Michel Foucault (1926)

Tak si treba predstaviť trestaneckú spoločnosť - tisícky malých výchovných predstavení.

Michel Foucault (1926)

Sme zavretí v súkolesí panoptického súkolesia, ktorý my sami udržiavame v pohybe - každý jedno svoje ozubené koliesko.

Michel Foucault (1926)

Všadeprítomný trestajúci systém, ktorý všetky okamihy zachytáva a kontroluje.. pôsobí normatívne, normalizujúco, normalizačne.

Michel Foucault (1926)

Judith Nisse Shklar (1928)

USA bolo založené na pokryteckej ústave. Ale inštitucionálne pokrytectvo má občas zmysel ako ideál ku ktorému môže spoločnosť smerovať.

Vlastník, ktorý si chce na prácu najať zamestnanca, s ním vstupuje do situácie, v ktorej sa mžu obaja slobodne rozhodnúť, či spolu za určitých podmienok uzavrú pracovnú zmluvu alebo nie.

Robert Nozick (1938)

Slavoj Žižek (1949)

Muži sa stávajú večnými adolescentami bez jasného prechodového bodu k mužstvu, akým bola vojenská služba.

Luďia stále veria v Boha, ale je im stále menej dôležitý. Najdôležitejšie objavy neprinieslo v posledných storočiach náboženstvo, ale iné oblasti - antibiotika, počitače, atómová fyzika, feminizmus... Naboženstvo bolo vo všetkých týchto prípadoch iba reaktívna sila. V stredoveku to bolo naopak. Kláštory boli ako dnešné Silicon Value, vymysleli spracovávanie informácií. Každý kráľ sa s administratívou obrátil na mníchov.

Niekto (2019)

Už dnes ľudia zrastajú so svojimi smartfónmi, facebookovými účtami, notebookmi. Stále viac úloh, ktoré sme dávali nášmu mozgu či telu sme preniesli na počítače a roboty, a je len krok k tomu, aby sme ich napojili na seba priamo. Pr. Pri výbere knihy nám dobre poradí google.

Niekto (2019)

Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby).

Niekto (2019)

Náuka o reinkarnácii sa dá zneužiť politicky vládnucimi vrstvami voči ovládaným : Vy musíte mlčať a správať sa poslušne, lebo ste to a to urobili v minulom živote, a váš terajší osud je dôsledkom vtedajšieho života a preto ste teraz otroci.

Niekto (2019)

Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty.

Niekto (2019)

Globalizácia priniesla kopu pracovných príležitostí v Indii a rozvojových krajinách, ale mnohí ľudia v vo vyspelých krajinách zasa stratili svoju prácu kôli tejto konkurencii z rozvojových krajín. Celkovo však viac ľudí prácu získalo ako stratilo.

Niekto (2019)

Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii.

Niekto (2019)

Liberálna demokracia zvíťazila nad komunizmom a historický súboj medzi politickými systémami sa tým zakončil (hoci stále budú udalosti zapĺňať stránky novín).

Niekto (2019)

Unesený štát, to je krajina v ktorej orgány zodpovedné za spravodlivosť, za výkon polície, ministerstva vnútra, sú zmanipulované a sú v rukách nejakej skupiny tak, že tá skupina z tohoto štátu ťaží na úkor všetkých ostatných obyvateľov štátu... Slovensko je učebnicový príklad na takýto ukradnutý štát. (marec 2017)

Niekto (2019)

Na Slovensku máme v poslednej dobe strany, ktoré len kritizujú, obviňujú, napádajú každého a samozrejme ľudia sú nahnevaní, naštvaní, každý má nejaký problém svoj osobný, malý alebo veľký a každému zdá sa sa takáto kritika páči. Ale to nikam nevedie, lebo predstavitelia takýchto strán nemajú žiadne riešenie.

Niekto (2019)

Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých?

Niekto (2019)

V severských štátoch, kde funguje štandardná politická scéna sa po vojne dohodli na nejakej dlhodobej línii zdravotníctva, školstva, ekonomiky a zahraničnej politiky a aj keď sa menia vládnuce strany tak dlhodobá koncepcia, ktorá bola naplánovaná na 50 rokov sa dodržiava. Ale u nás je to tak, že s každým novým ministrom zdravotníctva prichádza nová koncepcia zdravotníctva...problém je v trvalo nasratom stave spoločnosti.

Niekto (2019)

V dnešnej dobe, ak máte peniaze, najmete si advokáta, a hoci ste ukradli hoc aj pol republiky, tak vás po nejakých 10-tich rokoch advokát z toho vyseká.

Niekto (2019)

Keď vidíme ako sa k sebe správajú politici, ako nemajú kultúru, ako sa nevedia do parlamentu obliecť a chodia pomaly ako gadžovia alebo farební ako kanárikovia, tak potom sa nedivme, že už aj my sme na seba ako psy a potom už aj tie deti sa tak správajú. Deti sú agresívne len sčasti preto čo vidia na internete a že hrajú agresívne hry, ale hlavne preto, že kopírujú rodičov a tí kopíruju politikov.

Niekto (2019)

skutečné svobody lze dosáhnout skrze respekt k soukromému vlastnictví a vlastnickým právům, neboť svobodný je v našich očích ten, kdo si může užívat plodů své vlastní práce a rozhodovat si o životě po svém, aniž by jej někdo k něčemu nutil, případně mu bral, co jeho jest. Stát pak představuje největšího uzurpátora a agresora, jenž nařizuje lidem, jak mají a nemají žít, nemluvě o tom, že je nutí odevzdávat mu většinu toho, co vydělají; to vše se děje pod hrozbou násilím, neboť kdo neuposlechne, výpalné (vznosně zvané daně) nezaplatí a bude svůj majetek proti agresorovi bránit, skončí v lepším případě za mřížemi, v horším pak pod zemí.

Niekto (2019)

Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc.

Niekto (2019)

Žijeme v době počítačů. Obecný princip počítače je však postaven především na tom, co je jeho výstupem proti nám,čím je s námischopen komunikovat -na displeji. Jsme civilizací displejů.Věda je posedlá touhou, přvést vše na obrazovku, vyměnit přirozené věci za údaj, který lze zobrazit a naprogramovat.

Niekto (2019)

Programátori vládnu svetu.

Niekto (2019)

Podnikom vládne SAP alebo iné informačné systémy.

Niekto (2019)

Žijeme v dobe obrazoviek. Myslíme preto (ak vôbec) skôr v obrazoch ako v pojmoch.

Niekto (2019)

biele rodiny v Amerike majú v priemere 16-krát väčšie bohatstvo ako čierne rodiny. Je to nepochybne kvôli otroctvu, ktoré bolo veľmi čerstvé (dnes žijú ľudia, ktorí sa stretli s ľuďmi, ktorí boli kedysi otrokmi)

Niekto (2019)

Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus.

Niekto (2019)

Európa ešte nie je jednotná. Napríklad v otázke prijímania migrantov. niektoré štáty ako Maďarsko úplne odmietlo nejakých prijať. Aj v čase koronakrízi všetky štáty sa uzavreli do seba, namiesto toho aby problém riešili spoločne.

Niekto (2019)

Programátori definujú logiku nového sveta, sveta technológií. Napr. programátori Facebooku, zadefinovali, aké správy budú ľudia s nejakými záujmami najviac čítať, programátori Googlu zasa aké reklamy sa im budú zobrazovať.

Niekto (2019)

Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané.

Niekto (2019)

Potreba neustáleho ekonomického rastu možno tiež vyplýva z protestanskej etiky akumulácie.

Niekto (2019)

Nemci a taliani prehrali 2. svetovú vojnu a odvtedy sú pod vplyvom anloamerickej kultúry, čo boli víťazi vojny. A táto angloamerická kultúra sa zakladá na empirickej filozofii, filozofii zakladujúcej sa na zmysloch, ktorá hovorí : iba to je pravdivé čo vidíme, čo môžeme vnímať. Ale ducha ako je myslený v Hegelovej a Kantovej filozofii, nemôžeme vnímať. Hodnoty, ideály tiež nedokážeme vnímať. Preto ten konzumizmus.

Niekto (2019)

Po osvietenstve prebrala definujúcu úlohu filozofia. Rozdiely kultúr vyplývajú z rozdielu filozofií.

Niekto (2019)

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Niekto (2019)

Spoločenské zlá pochádzajú v dnešnej dobe z prílišnej ekonomizácie všetkých oblastí života, od napr. kúpalísk, ktoré boli kedysi spoločenským miestom veľmi využívaným mládežou a v dnešnej dobe sú buď tieto kúpaliská zanedbané alebo príliš drahé až po bývanie, ktoré je takisto pre mladých ľudí ťažko dostupné.

Niekto (2019)

Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov.

Niekto (2019)

Feminizmus alebo objektifikácia žien : Mnohé reklamy a iné marketingové ťahy používajú ženské telo ako pútač na ich produkty, ktoré vo väčšine s danou časťou tela nemajú ani len súvis.

Niekto (2019)

Štát je vždy pokusom predpovedať aký výsledok dá spolupôsobenie rôznych vôlí.

Niekto (2019)

Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.

Niekto (2019)

Donald Trump rovnako ako Miloš Zeman ( a tiež Babiš, Orbán a Kaczinsky) je typ politika, ktorý nedáva dôraz na program, ale na osobnosť, na negáciu, na bičovanie emocionálnych pudov a má snahu dostať sa do politiky cez emócie. Je to akýsi postfaktický politik. Jeho priaznivci nie sú prístupní faktom. To znamená, že sme vstúpili do akejsi novej éry.

Niekto (2019)

Pri Trumpovi nejde o program. Ide o akýsi symbol povstania proti elitám.

Niekto (2019)

V USA bola politická kultúra diskusií bola pred 20 rokmi na vysokej úrovni, diskutujúci so sebou dokázali slušne nesúhladiť a neosobne argumentovať. Dnes sa politická kultúra USA priblížila kultúre u nás v Česku a na Slovensku, zvýšila sa úroveň osobných útokov a sarkazmu za ktorým nič nie je. Diskusie sa menia z informatívnych na performatívne, apeluje sa na ľudí, čo majú podobný názor a urážajú sa ľudia, čo majú opačný názor. Nejdo o to presvedčiť tých druhých, ale o to vyburcovať tých svojich.

Niekto (2019)

Každý kto má dnes internet, môže hovoriť k verejnosti. Predtým, keď si chcel hovoriť na verejnosti, tak si sa musel postaviť na nejaké vyvýšené miesto na námestí, začať niečo vykrikovať a keď sa zhromáždilo dostatočné množstvo ľudí, tak si mal možnosť osloviť masové publikum. Alternatívou bolo dostať sa do médií (novin, rádia, telvízie) ale vždy tam bola určitá bariéra vstupu, ktorá odfiltrovala tých extrémistov. Ta bariéra zmizla. Dnes môže každý na facebooku, tweeteri. Je tu však obrovská konkurencia a jediným spôsobom ako zaujať je emocionálne vyjadrenie, burcovanie emócií, najmä negatívnych..

Niekto (2019)

Trump je hviezdou reality show (Celebrity apprentice-učeň celebrít), ktoré vznikli v 90-tich rokoch a ktoré ho zachránili pred zabudnutím. Trump totiž v 90 rokoch takmer zbankrotoval, ale reality show mu pomohli dostať sa na nohy a pripravili ho do novej éry schopnosťou oslovovať publikum.

Niekto (2019)

Donald Trump na pandémiu ochorenia COVID-19 reagoval pomaly, bagatelizoval hrozbu, ignoroval alebo odporoval mnohým odporúčaniam zdravotníckych pracovníkov a propagoval nepravdivé informácie o neoverenej liečbe a dostupnosti testovania.

Niekto (2019)

Donald Trump vystúpil z Parížskej dohody o globálnom otepľovaní a Iránskej jadrovej dohody.

Niekto (2019)

Donalda Trumpa v prezidentských voľbých v roku 2020 porazil demokrat Joe Biden, porážku však odmietol pripustiť.[1] Výsledky volieb sa pokúsil zvrátiť nepravdivými tvrdeniami o volebných podvodoch, tlakom na vládnych úradníkov, hromadením desiatok neúspešných právnych sporov a marením prezidentského prechodu. Počas sčítania volebných hlasov 6. januára 2021 Trump vyzval svojich stúpencov, aby pochodovali na Kapitol

Niekto (2019)

Máme krízu elít, ktorá sa prejavila najmä v hospodárskej a finančnej kríze 2008 a 2009. kedy americká vláda musela zachraňovať banky a manažéri týchto bánk si ani neodpustili vyplácanie odmien, kt. sa pohybujú v miliónoch. To vyvoláva naštvanosť proti elitám a náklonnosť k politikom, ktorý sú proti systémový a proti elitám.

Niekto (2019)

Začínajú sa miesiť rasy náboženstvá a kultúry.. V Kalifornii a Texase už belosi netvoria viac než 50 percent obyvateľstva. V celých USA sa to môže stať okolo 2040.

Niekto (2019)

Generácia otcov zakladateľov spojených štátov amerických bola generácia otrokárov.

Niekto (2019)

Trump veľkú časť svojho úspechu postavil na tom, že kritizuje politickú korektnosť, kedy sa bojíme až úskostne čokoľvek povedať aby si to niekto nevysvetlil ako urážku, ako rasizmus a sexizmus, čo je až nezdravé. Svet myslenia elít sa vzdialil bežnému človeku.

Niekto (2019)

Vzniká globálna kozmopolitná kultúra, ktorá existuje najmä vo veľkých mestách, kde sú si ľudia (celosvetovo) stále viac podobní svojím životným štýlom, pozerajú podobné filmy, čítajú podobné knihy, majú rovnaké reštaurácie (všetky mestá majú čínske, vietnamské, talianske, americké fastfoody..) . Tieto veľké mestá sa ale vzdiaľujú zbytku krajiny. Človek, ktorý žije v Prahe má viac spoločné s človekom, ktorý žije v Londýne, než s človekom, ktorý žije v Hluboké nad Vltavou.

Niekto (2019)

Velkomestá na východnom pobreží v USA sú demokratické a menšie mestá na západe sú republikánske a volia Trumpa. Rovnako Bratislava je liberálna a volí pravicu a východ je ľavicový alebo pravicový. Tieto dve skupiny ľudí si čoraz menej rozumejú.

Niekto (2019)

Žijeme zatiaľ v celkom fungujúcej spoločnosti, a preto sa skutočne šikovní ľudia venujú niečomu inému ako politike. Až keď sa spoločnosť dostane do skutočnej krízy, schopní ľudia sa chopia kormidla, ako tomu bolo v 50-tich rokoch 20 storočia . Zatiaľ nám skôr vládnu populisti .

Niekto (2019)

Východná civilizácia je založená na kolektívnosti a autorite osoby.

Niekto (2019)

Západná civilizácia je postavená na dôstojnosti jednotlivca, a platnosti abstraktných pravidiel, teda platnosti práva.

Niekto (2019)

Jeden z nedostatkov nás Slovanov spočíva v tom, že vieme myslieť na jednotlivca, na rodinu, ale nie na spoločnosť. Nemyslíme na spoločné dobro a v tom sa líšime od západu

Niekto (2019)

Príklady panoptickej schémy dnes: Kamerové systémy, rozoznávanie tvárí, lokalizácia a prideľovanie bodov v Číne, kamery na uniformách policajtov, usporiadanie lavíc v triede, presklené prvé poschodie vo fabrikách....

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

V globálnom dianí zostávajú štáty aj naďalej primárnymi činiteľmi, avšak zároveň strácajú časť suverenity, funkcií i moci. Právo posudzovať, čo bude ten či onen štát podnikať na svojom území, si v dnešnom svete prisvojujú medzinárodné inštitúcie.

Střet civilizací (2019)

Modernizácia u nezápadných spoločností vedie k zvýšenej ekonomickej, vojenskej a politickej sile nezápadných spoločností a zároveň ku odcudzeniu a kríze identity u jednotlivca. To vedie potom ku kultúrnemu a náboženskému obrodeniu nezápadnej spoločnosti. (a preto nevznikne jedna globálna civilizácia)

Střet civilizací (2019)

S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Trump bol a stále je krutý politik. Krutosť je jedna z jeho kariet. Je krutý v tom ako zaobchádza s ľudmi vo svojom okolí, je krutý v tom ako používa twitter, na obranu voči kritike, ako útočí na slabé miesta svojich oponentov... Ale Trump nie je pokrytec, a to bol jedna z jeho najväčších výziev ako demokratického politika,... Trump bol sebou samým... krutý skrz naskrz znamená byť úprimný. Hoci bol občas klamárom, bol úprimným klamárom, ktorý sa nesnažil to zakrývať. Dokonale využil nechuť občanov tolerovať pokrytectvo ostatných politikov a tak sa stal prezidentom.

Niekto (2019)

Neočakávame, že svoj obed dostaneme z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôledku toho, že všetci menovaní sledujú svoj vlastný záujem. (a riadení neviditeľnou rukou trhu sa popri tom podieľajú na príprave našeho obeda)

Niekto (2019)

London sa už nepodobá na anglické mesto.... Je to medzinárodné mesto.

Niekto (2019)

Slobodné spoločnosti po celom svete čelia novému nezmieriteľnému nepriateľovi. Nemá armádu ani námorníctvo a na mape nemôžemeukázať na krajinu odkiaľ prichádza....Trojpéčkoví autokrati sú politickí líri, ktorí sa k moci dostanú prostredníctvom dostatočne demokratických volieb a následne pomocou populizmu, polarizácie a postpravdivosti likvidujú brzdy výkonnej moci. (ad demokracia, autokracia)

Niekto (2019)

Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia). Oporou moci v takom politickom usporiadaní väčšinou bývajú ozbrojené sily byrokratická štátna správa. Grécky filozof Aristoteles nevidel v autokracii, teda vláde jedného alebo viacerých suverénov, nutne zlú formu vlády, tu oddeľoval od dobrých foriem podľa toho, či ich uplatnenie smerovalo nutne a nevyhnutne k dobrému (monarchia, aristokracia) alebo zlému (tyrania, oligarchia) cieľu. V súčasnej politickej praxi je možné zdôrazniť poznatok, že autokracia má v niektorých svojich prípadoch tendenciu uchyľovať sa k diktátorským formám vládnutia. V prenesenom slova zmysle znamená autokracia neobmedzenú vládu aj v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, riadenie práce ap.). Podľa Giovanni Sartoriho je autokracia opakom demokracie. Autokraciu možno definovať ťažko, aj napriek tomu je často chápaná ako mechanizmus moci založený na dominanciu jedného človeka alebo výrazne vymedzenej skupiny osôb, v ktorých je legitimita ostatných štátnych orgánov závislá od jeho/jej vôle.

Niekto (2019)

Populistické vzorce:
Katastrofizmus. Populisti sa na aktuálnu situáciu dívajú s viditeľnou skepsou. Svet okolo nich je skorumpovaný, nefunkčný a zlyhávajúci. Treba sa pustiť do čisteia Augiášovho chliva a urobiť hrubú čiaru. Na minulosti, v ktorej vládla protiľudová elita, nie je nič dobré
Kriminalizácia politických rivalov. Politickí súperi nie sú spoluobčaia s inými názormi, ale zločinci, ktorí patria za mreže.
Varovanie predvonkajšou hrozbou ... prisťahovalci, zlovoľezahraničné spoločnosti...
Militarizácia a paramilitarizácia ...opoentov zastrašujú vojenskými a polovojenskými skupinami.
Erózia štátnych hraníc.. . Hranice opisujú ako príliš deravé....
Opovrhovanie odborníkmi. Experti a vedci patria už vo svojej podstatek intelektuálnej elite....
Útočenie na médiá.
Podkopávanie bŕzd a protiváh. Akákoľvek inštitúcia,ktorá brzdí...je považovaná za nedôveryhodnú..
Mesianizmus. Liekom na všetko je líder... (ad autokracia, tyrania)

Niekto (2019)

Namiesto pocitu komunity a spolupatričnosti, ktorý zažívajú ľudia v chudobnejších krajinách, nachádzame vysoký stupeň osamotenia a odcudzenia v rozvinutých krajinách. Hoci ľudia žijú blizko vedľa seba, veľa ľudí najmä medzi staršími si nemajú s kým pohovoriť iba ak so svojím psom. Moderní spoločnosť je ako obrovský stroj, namiesto konajúceho jednotlivca tu vidíme malú súčiastku, ktorá sa hýbe,keď sa hýbe stroj.

Niekto (2019)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

V teórii aj v praxi v súčastnosti prevláda zameranie na zvyšovanie produkcie a spotreby. Pokračuje tak urbanizácia a vyľudňovanie vidieku, prehlbujú sa ekonomické a sociálne rozdiely medzi regiónmi a medzi občanmi a medzičasom sa doprava tovarov i ľudí stala jedným z hlavných problémov priemyselnej civilizácie.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vlastník a zamestnanec nie sú v ronakom postavení, lebo zamestnanec ktorý je existenčne závislý na mzde plynúcej zo zmluvy, sa ocitá v nižšom postavení v hierarchii moci, čelí nadvláde. V takomto prípade môže byť nútený uzavrieť zmluvu, aj keď je pre neho podstatne menej výhodná než pre zamestnávateľa - vlastníka výrobných prostriedov.

Jedna strana je pri moci a všetky ostatné vo väzení.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Revolučný temperament vedie k predstave totality. Malomeštiacky temperament vedie k usadeniu sa v predstave pomalého, trvalého a neobmedzeného napredovania.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Niekto (2019)

Príbeh ľudí spája. Ak viac ľudí verí jednemu príbehu, tak sú týmto príbehom zjednotení.

Niekto (2019)

Posledným príbehom, ktorým veria obidve strany rozdelenej spoločnosti sú peniaze. Ak však jedna strana rozdelenej spoločnosti,z nejakého konšpiračného dôvodu, úplne zavrhne tradičnú menu, a začne presadzovať kryptomenu napr. bitcoin......vypukne monetárna vojna o to, koho peniaze sú reálne a koho iba fake.

Niekto (2019)

Ludia po väčšine histórie žili v malých komunitách a základom komunity neboli peniaze ale osobné vzťahy. Ľudia robili láskavosti jeden druhému. Napr. ty mi dnes pomôžeš postaviť chalupu, ja ti nabudúce pomôžem ostrihať ovce a podobne.. Peniaze rozšírili vzťahy na oveľa širšie spoločenstvo, v ktorom cudzinci, ktorí sa navzájom nepoznajú a ani si neveria použijú peniaze na na vytvorenie dôvery.

Niekto (2019)

Peniaze to je systém dôvery.

Každý väčší aparát musí byť nevyhnutne "byrokratickým", t.j. odcudzenou formou vlády.

Mít nebo být? (2019)

Niekto (2019)

Alebo vládne moc ideológie alebo moc kapitálu. Iná možnosť dnes neexistuje. Moc idoĺogie v Rusku skončila a moc kapitálu ešte nenastúpila. Ale nastupuje.

Aké zriadenie nazývaš oligarchiou? - Ústavu založenú na majetkových rozdieloch, v ktorej vládnu boháči, kým chudáci nemajú nijakú moc.

Štát (2019)

Niekto (2019)

V súčasnej geopolitickej logike si krajiny zabezpečujú moc a vplyv na medzinárodnej scéne predovšetkým ekonomickým rastom. Nepatríte do klubu G20, ak nemáte silnú ekonomiku. Bez rastu nie je možné rozvíjať zbrojársky priemysel, ktorý zabezpečuje ochranu proti potenciálnym nepriateľom, ale ani moc priamo alebo nepriamo zmeniť politiku a ekonomiku ostatných krajín v prospech vlastnej krajiny.

Paradox slobody: čo ak je vôľou ľudu, aby miesto neho vládol tyran? (ad demokracia)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Niekto (2019)

In the offices we live in surreality, in this play. The star of the show is the CEO - the main role of CEO is to give a big monologue. The speech is often rooted in phantasy and has very little to do how the play will turn out.

Geografie svědčí o tom, že Tunisko a Egypt jsou při-rozeně soudržné, Libye, Jemen a Sýrie už méně. Z toho tedy vyplývá, že Tunisko a Egypt, aby držely pohromadě, vyžadují relativně mírné formy autokracie, zatímco Libye a Sýrie potřebují extrémnější metody.

Pomsta geografie (2019)

Pozice státu na mapě je prvořadá věc, která jej defi-nuje, a to dokonce výrazněji než filozofie jeho řízení.

Pomsta geografie (2019)

poznat geografii národa znamená poznat jeho zahraniční politiku.3

Pomsta geografie (2019)

Zhruba tři čtvrtiny z řeckých podniků tvoří rodinné firmy, které spo-léhají na práci členů rodiny, takže se na ně nevztahují zákony o minimální mzdě a zároveň zaměstnance, kteří nejsou součástí rodiny, nelze povýšit.

Pomsta geografie (2019)

Kromě toho má Indie (spolu s jihovýchodní Asií) nejteplejší klima a nejúrodnější půdu ze všech euroasijských center populace, a proto, podle Fairgrieve, její obyvatelé neměli potřebu vytvořit politické struktury pro zajištění zásob ani na takové úrovni, jak to udělali Číňané a Evropané v mírném pásmu.

Pomsta geografie (2019)

Revoluce pro život (2019)

Panství, které si nad námi pořídilo zhodnocování rozli-šujíc hodnotné od bezcenného, je anonymní a nepřímé. Je to „věcné“ panství, tedy panství věcí, a nikoliv vztah osobní zá-vislosti.

Revoluce pro život (2019)

Máme demo-kratická práva kvůli svému podílu na národním státu. Auto-nomní vládě nepodléhá fakt přítomnosti a účasti ani rozsah probíraných problémů, ale kolektivní fantomová držba. Naše země!

Revoluce pro život (2019)

V Evropě vlastně ani neexistuje odpovídající ucelená, ohraničená a kontrolovatelná oblast, ve které by se teritori-um a řeč slily do nacionality. (Ani Francie se dodnes neshodla s Basky a působí v ní savojské separatistické hnutí.

Revoluce pro život (2019)

Uskutečnění principu národního státu v celé Evropě přineslo jen další diskreditaci národního státu; mohlo poskytnout národní suverenitu jen zlomku národů, kterých se týkalo;

Revoluce pro život (2019)

nejhůře jsou hájena lidská práva těch, kteří je nejvíce potře-bují – lidí bez státní příslušnosti.

Revoluce pro život (2019)

národní hospodářství není koláč, jenž se dělí na men-ší dílky, pokud se má pohostit více lidí. Spíše je to pekárna, ve které se udělá a expeduje tím víc pečiva, čím víc lidí ho peče a kupuje. Přesto se ale evropské státy většinou vůči migran-tům a migrantkám uzavírají, neboť považují potenciální spolu-pekařky a spolupekaře za cizorodé těleso, menšinu narušující pospo

Revoluce pro život (2019)

Co s identitou, kvůli které se – ve jménu sjednocení – každý týden ve Středozemním moři utopí šedesát lidí a my je nechá-váme, místo abychom je viděli živé mezi námi?

Revoluce pro život (2019)

K pozoruhodným důsledkům pandemie covid-19 patří, že se v ní dostala do zřejmého rozporu kolektivní a individuál-ní suverenita, izolující státní meč a privátní poloautomatické zbraně, které hájí privátní opevnění. V normálních poměrech spolu docela dobře vycházejí: veřejný řád a kapitalistické zhodnocování

O ruskom tróne 18. stor. bolo povedané, že nebol v pravom zmysle dedičný, ale skôr okupativný.

Niekto (2019)

..výsadné postavenie šľachty (v ruskom samoděržaví) bolo založené na povinnej službe v civilnej správe alebo v armáde. Povinnosť slúžiť 25 rokov cárovi bola síce najrôznejšie obchádzaná a uľahčovvaná, ale tvorila predsa len akúsi protiváhu privilégií feudálnych držiteľov pôdy.

Niekto (2019)

K logike každého (nielen ruského) samoderžavia patrí to, že zákon je stotožnený s vôľou vládcu, ktorá je zákonom najvyšším....Každý kto sa dostane do konfliktu s vládcom sa tým nutne dostáva do konfliktu nielen s mocou, ale i so zákonom. Preto carizmus môže zabezpečiť právnu istotu ia na nižšej úrovni. Chráni občana, že nemôže byť beztrestne okradnutý či zavraždený - pokiaľ to nie je v záujmu vládcu. (ad monarchia, totalitarizmus, tyrania)

Niekto (2019)