predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
John Stuart Mill
- A System of Logic, Ratiocinative and Inductive, 1843
- Principles of Political Economy, I-II, 1848
- Dissertations and Discussions, I-II, 1859
- Essay on Liberty, 1859
- Utilitarianism, 1861
Auguste Comte and Positivism, 1865
- An Examination of Sir W. Hamilton's Philosophy, 1865
- Autobiography, 1873
Povedali o ňom
Niekto : Millov zásadný prínos k utilitarizmu je jeho argument pre kvalitatívne oddelenie pôžitkov. Bentham považuje všetky formy šťastia za rovnocenné, zatiaľ čo Mill tvrdí, že intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) (Ad Jeremy Bentham, John Stuart Mill) >>
George Edward Moore : Naturalistické teórie sú nesprávne, pretože dobro sa nedá definovať. Naturalisti definujú dobro (ako napr. John Stuart Mill - že dobro je slasť) ,ale táto definicia nie je skutočnou definíciou, lebo sa dá spýtať : Je každá slasť dobrom. Dobro sa nedá definovať, lebo je to nezložená vec a nie ako voda, ktorá sa skladá z častí a preto ju možno definovať: voda=H2O (ad naturalizmus - naturalistický faul) >>
Niekto : V minulosti boli zásahy štátu potrebné pre ochranu človeka, no často boli zneužívané, a preto bolo potrebné toto konanie obmedziť. Toto obmedzenie označuje John Stuart Mill ako slobodu. >>
Niekto : K individuálnej slobode radí John Stuart Mill aj niekoľko jej základných foriem, a to sloboda myslenia, ktorú spája so slobodou prejavu a tlače. Druhou významnou je sloboda konania, a teda sloboda utvárať si plán svojho života. Treťou je sloboda spolčovania. ... Významnou slobodou, je sloboda resp. právo vlastniť majetok. >>
Niekto : John Stuart Mill kládol dôraz na pravidlá spoločnosti, ku ktorým sa človek zaviazal. Kým naproti tomu Jeremy Benthama zaujímali predovšetkým následky konania. Aj Mill ale pripúšťalprípady, kedy je možné pravidlo spoločnosti porušiť, a to vtedy keď jeho porušenie v konečnom dôsledku prinesie väčšie blaho ako v prípade, že porušené nebol. >>
Niekto : John Stuart Mill vymedzuje vo svojej teórii 3 princípy na ktorých buduje koncepciu individuálnej slobody:
princíp individuálnej slobody
príncíp ubližovania
princíp utility >>
Niekto : John Stuart Mill načrtol princípy, podľa ktorých by bolo možné vymodelovať vládu, ktorá by rešpektovala sloodu indivídua a poznala by hranice svojej pôsobnosti. Nezasahovala by do konania človeka v prípadoch, v ktorých by konal zrejme lepšie, čo by podporovalo jeho vnútorny rozvoj. Načrtol model reprezentatívnej demokracie, ktorej hlavnou zásadou je, že ľudia sami vedia čo je pre nich najlepšie. >>
Niekto : Vo svojom diele O politickej ekonómii John Stuart Mill silne zastával sociálnu spravodlivosť inšpirovanú práve utilitaristickou filozofiou - (maximalizácia spoločenského blaha) a prikláňol sa skôr k socializum, ktorý, ako tvrdil, má vzniknúť prirodzeným nerevolučným a nenásilným vývojom spoločnosti.. >>
| John Stuart Mill | Laska k moci a laska k slobode si vecne odporuju |
| John Stuart Mill | Nikoho plnym pravom nemozno nutit,lebo takto to bude prenho lepsie, lebo ho to urobi stastnejsim. |
| John Stuart Mill | Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. |
| John Stuart Mill | Aby sme zdovodnili toto nasilie,spravanie od ktoreho je ziaduce cloveka odvratit,musi mat v umysle sposobit niekomu zlo |
| John Stuart Mill | Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. |
| John Stuart Mill | Lepšie je byť nešťastným Sokratom, ako šťastným prasaťom. |
| John Stuart Mill | Intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof