skepticizmus

Filozofická škola

skepticizmus

Kategória: poklasická helensko-rímska filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Antický skepticizmus (gr. skeptikoi, odv. od slovesa skeptesthai – uvažovať, skúmať) ako filozofická doktrína vznikol v 4. storočí pred Kr. Bol to smer helenistickej filozofie, ktorého stúpenci pripúšťali iba skúmanie vecí, odmietali však vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov.<B> starší skepticizmus</B> - Pyrrhon z Elidy. <B>stredný skepticizmus</B> - Arkesilaos z Pitany, ďalší predstavitelia: Karneades z Kyrény. <B> mladší skepticizmus </B> - smer rímskej filozofie, jeho hlavným cieľom bolo ukázať možnosti návratu k naozajstnej filozofickej vede. Filozofiu chceli mladší skeptici budovať tak, že sa opierali o históriu a vedecké pramene. Požadovali v prvom rade právo pochybovať, právo na tvorivý nepokoj ducha, na zdržanlivosť vo vyslovovaní súdov. Predstavitelia: Agrippa, Ainesidémos, Sextos Empirikos.

Filozofi školy :

Pyrrhon z Elidy
Ainesidémos
Agrippa the Skeptic

Povedali o nej

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus)

Pyrrhon z Elidy spolu s Anaxarchom cestoval s Alexandrom Veľkým na jeho indickom ťažení, „takže zašiel dokonca až k Gymnosofom v Indii a Mudrcom“ v Perzii. Keď sa vrátil do Elidy, žil v chudobných pomeroch, ale bol veľmi ctený Eliďanmi, ktorí z neho urobili veľkňaza, a tiež Aténčanmi, ktorí mu udelili občianske práva.

Keď Alexander napadol Baktriu a Gandharu, tieto oblasti už mohli byť pod vplyvom Šramanov, pravdepodobne budhistických a džinistických. Podľa legendy zachovanej v pálijskom kánone dvaja bratia obchodníci z Kamsabhogy v Baktrii, Tapassu a Bhallika, navštívili Gautama Budhu a stali sa jeho žiakmi. Legenda hovorí, že sa potom vrátili domov a šírili Budhovo učenie. V roku 326 pred Kristom dobyl Alexander severnú oblasť Indie. Kráľ Ambhi z Taxily, známy ako Taxiles, odovzdal svoje mesto, významné budhistické centrum, Alexandrovi. Alexander bojoval epickú bitku proti kráľovi Porusovi z Pauravas v Pandžábe, bitku pri Hydaspes v roku 326 pred Kristom.

Zdroje a rozsah indických vplyvov na Pyrrhovu filozofiu sú však sporné. Filozofický skepticizmus bol prítomný už v gréckej filozofii, najmä v demokritovskej tradícii, ktorú Pyrrho študoval pred návštevou Indie.

Existuje pozoruhodné príbuzenstvo medzi myšlienkami Buddhu, Eckharta, Marxa a Schweitzera: ich radikálna požiadavka vzdať sa vlastníckej orientácie.. ich metafyzický skepticizmus, ich bezbožná nábožnosť, ich požiadavka sociálnej aktivity v duchu ľudskej solidarity. (ad Guatama Buddha,Karol Marx,Mistr Eckhart)

Epoché (pozastavenie úsudku): Pyrrhonisti tvrdiliže o podstate vecí (o tomčo je skutočne dobré/zlé, pravdivé/nepravdivé) sa nedá s istotou rozhodnúť. Preto je múdre pozastaviť úsudok (epoché) a nezastávať žiadne dogmatické názory. „Nič viac“ (Ou mallon): Pyrrhónske heslo „o nič viac“ (nie viac tak, ako inak) znamenáže javy sa javia rôzne, a žiadny názor nie je o nič pravdivejší ako iný. Z tohto pohľadu sa absolútna múdrosť (poznanie podstaty) nelíši od hlúposti (nevedomosti), pretože obe sú len ľudské konštrukcie. Kľud mysle (Ataraxia): Cieľom tohto postoja je dosiahnuť kľud mysle. Človek, ktorý prestane úporne hľadať definitívne pravdy (a tým sa trápil), dosiahne duševný pokoj. Život podľa zdania: Pyrrhonista neodmieta realitu, len jej interpretáciu. Koná podľa tohočo sa v danej chvíli zdá (podľa zvykov, zákonov, pocitov), bez toho, aby tvrdilže je to objektívna pravda...... (ad skepticizmus)

Výroky v duchu tejto školy:

Nič nie je krásne ani škaredé,spravodlivé ani nespravodlivé,správne ani nesprávne. To všetko sa ľudom len tak javí,raz jednému tak,druhý raz inému alebo tomu istému inak.

Pyrrhon z Elidy
Na otázku spravodlivost

Opica sa pári s opicou, jeleň obskakuje srnku, ryba sa trie s rybou, muži milujú krasavice...pre ktorými i ryba zíde na dno, vtáky sa poľakane rozletia čo najvyššie a jelene sa dajú na zbesilý útek. Ale ktorý z týchto štyroch tvorov vlastne vie, kto je na svete najkrásnejší?

Čuang-c
Na otázku Čo je krása?

Ľudia jedia divé i domáce zvieratá, jelene sa živia krmovinami, zatiaľčo stonožky si pochutnávajú na hadoch, sokol a jastrab majú radi myši. A teraz mi povedzte, kto z nich vlastne vie, čo je dobré jedlo?

Čuang-c
Na otázku Čo jesť?

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus