fašizmus

Filozofická škola

fašizmus

Kategória: politicka filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Najčastejšie sa v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny nacionalizmus (a/alebo rasizmus), antiliberalizmus, radikálna pravicovosť (resp. antimarxizmus), organizácia štátu na vodcovskom princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti. <br><br> Slovo fašizmus pochádza z talianskeho slova fascismo (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova fascio (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z latinského slova fascis (=zväzok; balík), množné číslo: fasces. Názov nadväzoval na talianske fasci dei lavoratori (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí. /wikipedia

Filozofi školy :

Povedali o nej

Herbert Marcuse

Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus.

presvedčenie, že politika sa začína výberom nepriateľa, je určite fašistické (ad fašizmus)

Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo.

Jeden spôsobou ako definovať fašizmus a nacizmus je ten, že keď človek pozrie do zrkadla a povie si že jeho národ je perfektný, je lepší ako každý iný a nikdy nekonal zlo ale je stále len obeťou a hrdinom, potom je v najväčšom nebezpečenstve, že padne do pasce fašizmu (nacizmu)

Jedna z definícií fašizmu je, že násilne pretláčate názor menšiny na úkor väčšiny, alebo zabraňujete slobodnej diskusii. Zabraňujete toku informácií. To je totalita. (ad fašizmus)

Jedným zo zdrojov (fašistickej ideológie) bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. (ad fašizmus)

Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu

forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou. (ad fašizmus)

spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.(ad fašizmus)

Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku.(ad fašizmus)

Mussolini bol pôvodne socialista (nie marxista) ale revolučný syndikalista, silno ovplyvnený francúzskym filozofom Georgom Sorelom, ktorý ako hlavné dva komponenty politiky definoval - akciu a mýtus. (ad fašizmus)

Všetky tri moderné ideológie - komunizmus, liberalizmus, fašizmus - sú založené na sekulárnom chápaní dejín, materialistickom chápaní sveta. Neveria vo večnosť, večnosť pre nich neexistuje, existuje iba čas a tento svet.

Nemecký fašizmus tvrdil že smeruje k Tretej ríši, t.j. po období úpadku nemeckého národa, opať nadviaže na svätú rímsku ríšu (stredoveká nemecká ríša, ktorá vznikla roku 800. Názov vznikal postupne: formulka ' rímska ríša' sa vyskytovala už v cisárskom titule Karola I. Veľkého, za cisára Fridricha I. Barbarossu 1157 doplnená o prívlastok 'svätá').

Fašizmus tvrdí, že celá história je o konflikte medzi národmi, medzi rasami. Ten je motorom histórie, je nevyhnutný a nedá sa zastaviť, okrem prípadu, že jeden národ by prípadne ovládol celý svet.

Fa-šistická politika má „hotovo“ teprve tehdy, když už opravdu nikdo nežije. Neboť jen mrtvé lze beze zbytku vlastnit. (ad fašizmus)

je vždycky ještě potřeba poslední čistka. Fašismus proto organizuje vyhubení druhých jako svou nikdy nekončící úlohu. ( ad fašizmus)

V nacistické rasové teorii se demografický blud homo-genity hnal k vražedným důsledkům. (ad fašizmus)

Totalitní panství pak nastolilo tento kolektiv do pozice výlučného vlastníka. Příslušely mu země obývané méněcennými východoevropskými populacemi, prá-vě tak jako dispozice s životy těch, kteří byli shledáni jako potenciální zloději nebo vyvlastňovatelé výlučné moci vlast-ního lidového tělesa: evropští Židé, Sintové a Romové, dědič-ně nemocní a lidé s postižením, homosexuálové a komunisté. (ad fašizmus)

„K symbolickým zločinům nacistů patří zabíjet pře-stárlé,“ ( ad fašizmus)

Liberálny fašizmu je oxymoron (spojenie slov protirečiaceho si významu). Výzkumy ale naznačujú, že slovo fašizmus sa používa v tom najširšom význame slova aký môže byť, ako equivalent k pojmu diktatúra a totalitarizmus a keď chcú hovoiť o autoritárstve a neslobode, použijú slovo fašizmus.

Výroky v duchu tejto školy:

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus