stoicizmus

Filozofická škola

stoicizmus

Kategória: poklasická helensko-rímska filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Rozlišuje sa <B> starší stoicizmus</B> (jeho zakladateľom je Zenón z Kitia na Cypre, ďalšími predstaviteľmi sú Kleanthes z Assu a Chryssipos z Apameie), <B>stredný stoicizmus</B> (zakladateľom je Panaitios, Poseidonios z Apameie) a <B>mladší stoicizmus</B> (niekedy sa hovorí aj novostoicizmus Lucius Annaeus Seneca, Marcus Aurelius a ďalší).Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav apatie a aponie, ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj (athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Filozofi školy :

Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
Seneca
Epiktetos
Marcus Aurelius
Chrysippos

Povedali o nej

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus)

Arthur Schopenhauer

Stoici vychádzajú z kynikov. Praktické u nich prechádza v teoretické. Vzdanie sa prechádza v pripravenosť sa kedykoľvek vzdať. Zabudli však na to, že všetko navyknuté sa stáva túženým a vzdávanie sa vytúženého je bolestivé. S vôľou sa nedá zahrávat, nedá sa ťahať psovi pečienku popod nos bez toho, aby reagoval. Medzi odriekaním a túžbou neexistuje stredná cesta. (ad stoicizmus)

Benedictus de Spinoza

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Friedrich Nietzsche

"V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus)

Arthur Schopenhauer

Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia)

Stoickým ideálom je apatia (apatheia), oslobodenosť od afektov. Stoikovia rozlišujú štyri druhy afektov : rozkoš, žiaľ, túžbu a strach. (ad stoicizmus)

Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)

Stoici boli presvedčení, že celý kozmický cyklus v ktorom sa príroda nachádza pozostáva z jedného jediného vznikania a zanikania, boli presvedčení že sa história bez prestania opakuje. Každých 2000 rokov prichádza svetový oheň, ktorý pohltí zem a potom sa všetci ľudia narodia znovu a musia žit znovu a znovu ten istý fatalistický život (ad stoicizmus)

Stoikovia mali k dispozícii už množstvo gréckej filozofie. Na jednej strane ideál pokojnej mysle ktorý pochádza z filozofie Phyrhona a Demokrita, na druhej strane ideál schopnosti, ktorý pochádza od Platóna a Aristotela. Skúšali obe tieto ideály prepojiť. Rozdiel je iba v tom, že na mojej schopnosti môžem pracovať, ale na duševnom pokoji sa pracovať nedá. Ak napínam všetky sily aby som bol uvolnený, tak uvolnený nebudem, ale napätý, lebo je to protiklad. (ad stoicizmus)

Emócie sú falošné hodnotenia (názory, súdy), ktoré si tvoríme rozumom. Preto sa da na nich pracovať, tým že pracujeme na rozume. Platí to aj pre negatívne a aj pre pozitívne emócie. Z týchto princípov vychádza aj kognitívna psychoterapia. (ad stoicizmus)

Aristoteles nie je stoik, ktorý by si myslel, že môžete byť aj na tróne aj v okovách rovnako blažený a môžete dosiahnuť stav pokojnej mysle. (ad stoicizmus)

Zatiaľčo pre stoikov racionalita afektov znamená istú mieru ovplyvniteľnosti rozumom, resp. možnosť zavrhnutia určitej nevýhodnej emócie z potívie racionálnej kontroly, pre Spinozu je aktivný, racionálny afekt stavom či emóciou spoluvytvorenou rozumovým základom. Základnou strategickou technikou Spinozovej etiky teda nemôže byť nejaký boj rozumu proti emóciám, ale sa jedná o starostlivo premyslený systém krokov, ktorými sú jedny afekty nahradzované alebo obmedzované inými.. (ad stoicizmus, Benedictus de Spinoza)

Stejně jako Aristotelés se i stoikové potýkali s napětím mezi dokonalostí nebeského řádu řízeného matematickými zákony a sublunární sférou, kde vládne náhoda. Jejich řešení bylo jak radikální, tak elegantní: popřeli, že by takové napětí vůbec existovalo. Příroda, tvrdili stoikové, je sama o sobě božská. Bůh je aktivní rozum – logos – který oživuje celý vesmír. „Je smíšen s hmotou, veškerou jí proniká a tím ji tvaruje, strukturuje a vytváří z ní svět.“47 Žít v souladu s přírodou tedy znamená žít v souladu s Bohem. (ad stoicizmus)

Nebylo těžké pochopit, proč bylo učení stoiků mezi římskými politiky tak přitažlivé. Jejich dobyvatelské války a vláda nad světem, bohatství, jehož se díky tomu domohli a prudce narůstající počty otroků vytržených ze svých domovů a dopravených na Apeninský poloostrov; postavení, důstojnost a věhlas, jehož dosáhli: to vše bylo předurčeno osudem. (ad stoicizmus)

Pompeius se však nepovažoval za nástroj pravdy a světla. Pojetí světa jako bojiště mezi dobrem a zlem mu bylo cizí. Železná udatnost, pevná disciplína, ovládání těla i duše: to byly vlastnosti, které Římanům zajistily vládu nad světem. Rolí řeckých filozofů bylo pouze posvětit obraz, který si Římané sami o sobě vytvořili. „Vždy statečně bojuj a buď lepší než ostatní.“50 To byla rada, již Poseidónios předal Pompeiovi. (ad stoicizmus)

Dokonce i stoikové – kteří učili, že vesmír bude nakonec pohlcen ohněm – nepochybovali, že z tohoto požáru vzejde vesmír nový, jako se to stalo předtím a jako se to stane zase znovu. (ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero

A tak poležiačky vykladal vraj vážne a obšírne práve o tom, že len cnosť je dobro. A keď ho sužovali ako oheň pálči-vé bolesti, zakaždým len povedal: „Čo ako si, bolesť, nepríjemná, mňa nezlomíš a nikdy nepriznám, že si zlo. (ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero

Stoici prisudzujú vôľu len múdremu človeku. Defi nujú ju takto: „Vôľa je žiadostivosť usmerňovaná rozumom. Naproti tomu priprudká žiadostivosť, ktorá nemá nič spoločné s rozumom, je zmyselná vášeň alebo bezuzdná túžba a stretávame sa s ňou u všetkých hlupákov.“ (ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero

Stoici ďalej usudzujú, že všetky duševné vzruchy vznikajú na podklade úsudku a predstavy. A tak ich vymedzujú presnej-šie, aby bolo jasné, že sú nielen chybné, ale aj nami ovládateľ-né. ( ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero

Pokiaľ viem, o najvyššom dobre a zle sa udržali a obhájili tieto názory. Predovšetkým štyri jednoduché: dobré je len to, čo je cnostné, ako učia stoici; nič nie je dobré okrem rozkoše, ako učí Epikuros; dobro je len stav bez bolesti, ako učí Hieronymos;47 dobro je užívanie pravých dobier prírody, buď všetkých, alebo väčšiny z nich, ako vykladal Karneades proti stoikom. ( ad Epikuros stoicizmus)

Stoici verili, že svet funguje podľa logického poriadku a človek by sa mal usilovať o tieto štyri kvality: Múdrosť (prudentia): Schopnosť logicky uvažovať a nenechať sa ovládať dojmami. Spravodlivosť (iustitia): Správanie sa k ostatným s úctou a vedomie, že sme súčasťou ľudského spoločenstva. Odvaha (fortitudo): Schopnosť čeliť strachu a vytrvať v morálnom konaní aj v ťažkých časoch. Uvážlivosť (temperantia): Sebaovládanie a umiernenosť v túžbach aj emóciách. (ad Stoicizmus)

Stoicizmus prenikol aj do slovenských influencerských kruhov, v ktorých chlapci a muži rozprávajú o disciplíne, zarábaní peňazí online a o tom, ako byť „správnym chlapom“.... (ad stoicizmus)

To, ako dnes manfluenceri tento filozofický smer vnímajú, je však často v priamom rozpore s tým, čo šírili grécki stoici. Manfluenceri staroveké učenie zbanalizovali na úroveň lacných motivačných hesiel a selektívne z neho vyťahujú len to, čo sa im hodí, aby ním ospravedlnili svoju agresiu, emocionálnu chladnosť či potrebu dominovať. A aby zarobili..... (ad stoicizmus)

Výroky v duchu tejto školy:

Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Niekto
Na otázku Čo je to filozofia?

Nezáleží na tom, či ste tróne alebo v okovách, všade môžete byť rovnako blažený a môžete dosiahnuť stav pokojnej mysle.

Niekto
Na otázku Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus