Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)

odpoveď:

Niekto :	Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto	Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)
O
	Niekto : Stoickým ideálom je apatia (apatheia), oslobodenosť od afektov. Stoikovia rozlišujú štyri druhy afektov : rozkoš, žiaľ, túžbu a strach. (ad stoicizmus)	Guatama Buddha : Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.
O
	----	Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Zdroj:

Okomentuj: