Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)

Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)




Biblia (-1274)
V ten deň prišli k Nemu saduceji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania..
Filozofiu (lásku k múdrosti) prvý pomenoval Pytagoras zo Samu a seba nazval filozofom... lebo vraj nijaký človek nie je múdry, len Boh.

Pytagoras zo Samu (-580)

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)
..berú život ako nejaký výrastok, jako nejaký zbujnelý nádor, smrť - to je pre nich čosi takého, ako keď boliak praskene, ako keď vytečie nežiť, tí dozaista nepochopia, prečo by mali dávať tomu alebo onomu, smrti či životu, prednosť pred tým druhým. (ad taoizmus)

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)
Sú to ľudia, ktorí sa pohybujú mimo tento vymedzený priestor, v ktorom my ešte zostávame. (ad taoizmus)
Demokracia je plná omylov, lebo dáva moc robiť rozhodnutia do rúk väčšiny, bez ohľadu na ich kompetentnosť a znalosti. Nie každý má tú múdrosť alebo odbornosť aby mohol robiť rozhodnuttia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti.

Sokrates (-470)
Demokracia môže viesť k zániku celej civilizácie. Predstavte si štát ako obrovskú loď na nekonečnom oceáne. Táto loď potrebuje schopného kapitána, ktorý ju naviguje cez búrky a vyhýba sa prekážkam, aby ju doviedol bezpečne do cieľa. Ale kapitán je volený ľudom, a voľba sa môže ukázať ako katastrofa. Namiesto niekoho odborníka na lodivoďstvo zvolia niekoho, kto je obľúbený, vystupuje presvedčivo a sľubuje pekné veci. A ako každá loď môže stroskotať, tak aj každá spoločnosť.

Sokrates (-470)

Demokritos z Abdér (-460)
Bieda demokracie je lepšia než prosperita, ktorá údajne prichádza s aristokraciou alebo monarchiou, rovnako ako je je sloboda lepšia než otroctvo. (ad demokracia, monarchia, aristokracia)
Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu. (ad tyrania)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
Podľa môjho názoru teda demokracia vzniká (z oligarchie), keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a v úradoch, pričom sa úrady v demokracii obsadzujú spravidla žrebovaním.

Platon (pov. Aristokles) (-427)
(Ako vzniká tyrania z demokracie) : Pokiaľ politici zbavujú zámožných ľudí majetku, z ktorého časť rozdelia medzi ľud, ale väčšinu si ponechajú pre seba. ..Tí čo prídu o majetok sú nútení brániť sa.....tu si ľud stavia zvyčajne na čelo s obľubou jednotlivca, rozmaznáva ho a robí všemocným.... To je teda ten, čo búri proti majetným ľuďom.... V prvých dňoch a v prvom období sa bude na ľudí usmievať a všetkých s ktorými sa stretne, priateľsky pozdravovať a tvrdiť, že nie je tyranom, a bude veľa sľubovať jednotlivcom i štátu, zruší dlhy, rozdelí pôdu ľudu a svojej družine a bude sa tváriť priateľsky a láskavo... A keď niektorých začne podozrievať, že slobodne zmýšľajú a nechcú aby ďalej panoval, nájde si myslím zámienku, ako ich vydať napospas nepriateľom a zahubiť.

Platon (pov. Aristokles) (-427)
(Ako vzniká oligarchia z timokracie): pokladnica, ktorú si každý naplnil zlatom, ničí timokratickú ústavu. Najprv totiž hľadajú pramene príjmov, a preto prekrúcajú zákony... Kde má v štáte vážnosť bohatstvo a boháči, tam sa cnosť a dobrí ľudia menej cenia...Z výbojných a ctižiadostivých mužov sa stávajú nakoniec ziskuchtivci a chamtivci a tí vychvaľujú a obdivujú boháča, dosadzujú ho do úradov, chudáka však znevažujú...Vtedy vynesú základný zákon pre oligarchickú ústavu: určia istú sumu peňazí, väčšiu tam, kde je oligarchia silnejšia, menšiu tam, kde je slabšia, a vopred nariadia, že nemôže mať účasť vo vláde ten, kto svojím majetkom nedosahuje určenú výšku.. (ad timokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
(Ako vzniká timokracia z aristokracie): Deti (vládcov) nebudú vydarené ani šťastné. Najlepších z nich síce strážcovia urobia svojimi nástupcami, lenže nebudú toho hodní .. Zaiste v úcte k vládcom a v tom, že sa jej branná trieda nebude zaoberať roľníctvo, remeselníctvom a iným zárobkovým zamestnaním, ďalej aj v zriadení spoločného stravovania v starostlivosti o gymnastické a vojenské cvičenia, vo všetkých týchto veciach jej bude vzorom predchádzajúca ústava (t.j. aristokracia) . .... No to, že sa bude báť povolávať do najvyšších úradov múdrych mužov, lebo už nebude mať takých priamych a prísnych, ale iba zmiešaných, a svoju priazeň bude preukazovať srdnatým a priamejším, teda mužom, ktorí sú zrodení skôr pre vojnu ako pre mier... Takíto muži budú bažiť po peniazocch ako občania v oligarchických štátoch a potajomky budú vášnivými ctiteľmi zlata a striebra.

Platon (pov. Aristokles) (-427)
Sloboda, ktorá je pre demokraciu najvyšším dobrom je práve tým, čo demokraciu rozvracia. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
..v demokratickom štáte si vždy mohol počuť, že sloboda je to najkrajšie, a preto jedine taký štát je dôstojným domovom človeka od prírody slobodného. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
..otec zvyká si podobať sa dieťaťu a báť sa o svojich synov; syn zasa podobať sa otcovi a nehanbiť sa ani sa nebáť rodičov, lebo chce byť slobodný. Cudzí prisťahovalec sa stavia na roveň plnoprávnemu občanovi a plnoprávny občan prisťahovalcovia a cudzinec právve tak. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
Za takýchto pomerov sa učiteľ bojí svojich žiakov a líška sa im, žiaci však nemajú nijaký rešpekt pred svojimi učiteľmi a práve tak málo pred svojimi dozorcam; mladí sa vôbec stávajú na roveň starším a usilujú sa ich predstihnúť v rečiach a činoch, starci sa však znižujú k mladým a napodobňujú ich, sú samý vtip a žart, len aby sa nezdali nevľudnymi a panovačnými. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
V skutočnosti sa nadmiera niečoho rada obracia vna svoj pravý opak... Prílišná sloboda sa totiž zrejme nemení na nič iné ako na prílišné otroctvo tak u jednotlivca, ako aj v štáte. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
v dokonale zriadenom štáte musia byť spoločné ženy, spoločné i deti i celá výchova práve tak, ako sú spoločné činnosti vo vojne a mieri, a že vládcami v ňom musia byť tí, čo sa ukázali najlepšími vo filozofii a najschopnejšími vo vojne. ... Vládcovia, keď nastúpia na úrad, povedú vojakov a ubytujú ich v príbytkoch, ako sme ich opísali, v ktorých nikto nebude mať nič vlastné, ale ktoré všetkým budú spoločné, a nielen o príbytkoch tohto druhu sme sa dohodli ... ale aj o tom, aké príjmy budú mať.. nikto nemá mať nič z takého majetku, aký teraz majú ostatní ľudia, ale že majú ako osvedčení bojovníci a strážcovia dostávať ako mzdu za svoju strážnu službu výživu od druhých na každý rok, a takto sa starať o seba a o celý štát. (ad aristokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
Tak teda (demokratický človek) žije deň za dňom a oddá sa každému pôžitku, ktorý sa mu naskytne; raz sa opája vínom a hrou na flaute, potom pije vodu a skromne sa stravuje, inokedy zasa cvičí, niekedy však leňoší a o nič sa nestará, inokedy sa zasa tvári, akoby sa zaoberal filozofiou; často však vystupuje v politickom živote, vyskakuje zo svojho miesta, reční a robí, čo mu práve zíde na um. A keď ho občas pochytí vojenská ctižiadosť, vrhne sa na túto oblasť, potom zasa závidí peňažníkom a venuje sa tomuto odboru. A tak nevládne v jeho živote nijaký poriadok ani nútená disciplína, on však takýto život nazýva príjemným, slobodným a šťastným a užíva ho až do konca. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)
Avšak myslím, že vždy keď niekto, kto je svojou prirodzenosťou určený k remeslu alebo nejakej inej zárobkovej činnosti... sa pokúša dostať na miesto bojovníka, alebo niekto z bojovníkov na miesto radcu a strážcov, bez toho aby bol toho hodný... myslím, že takáto zámena oborov a mnohostranná činnosť je pre štát škodlivá.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)
Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles možno preto veril, že všetko je plné bohov. (ad Thales z Miletu)

Aristoteles (-384)
Väčšina tých, čo sa prvý zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú veci a z čoho ako prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká ani nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva.. Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatieľčo ona sama ostáva zachovaná. (ad milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes)

Aristoteles (-384)
Pretože videli, že sa celá táto príroda pohybuje a že o tom čo sa mení, nemožno povedať nič pravdivé, usúdili, že vôbec nemožno poznať pravdu o tom, čo sa úplne mení. Z tohto názoru vyrástla extrémna domnienka tých, ktorí sa vyhlasovali za herakleitovcov, a akú mal aj Kratylos. Ten totiž nakoniec myslel, že nesmieme vôbec nič tvrdiť, a len prstom hýbal (na znak súhlasu a zamietnutia) (ad efezská škola - herakleitovci)
Zatiaľčo Aristoteles v Metafyzike hovoril, že ľudia filozofovali preto, aby unikli nevedomosti, Čuang-c filozofuje, aby unikol rovnako vedomosti ako nevedomosti, lebo je presvedčený, že pravý život je tajomstvo, ktorého sa dotkneme len vo vzácnych chvíľach nahliadnutia, ktorého orgánom je intuícia ako rozum v úžase a ktorého výrazom je metafora ako slovo zástupné.

Čuang-c (-369)
Konfucius - Kchung Fu-c’ povedal : "Sú dva najväčšie prikázania na svette, prvé sa volá osud, druhé sa volá povinnosť. Synovská láska je nám prisúdená osudom, zo srdca ju nevyrvveš. Služba vladárovi je nám daná povinnosťou, na svetet nie je miesta bez vladára a nie je tiež miesta, kam by si mohol utiecť pred svojou povinnosťou.

Čuang-c (-369)

Pyrrhon z Elidy (-360)
Filozofom je podla neho ten, kto smeruje ku stastiu.
Diogenes142 bol ráznejší. Aj on mal ten istý názor, ale ako ky-nik ho vyslovil nevyberanejším spôsobom: prikázal, aby ho, až zomrie, nepochovávali a hocikam pohodili. „Vari nie napospas vtákom a divej zveri?“ vraveli jeho priatelia. A on na to: „To nie! Položte vedľa mňa bakuľu, aby som ich mohol odohnať.“ „A bu-deš to môcť, keď už nič nebudeš vnímať?“ čudovali sa priatelia. „A ublížia mi zuby dravcov, keď už nebudem nič vnímať? ( ad Diogenes zo Sinopy)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Platóna, ostatných sokratikov a ďalších, ktorí vyšli z ich školy, číta kadekto a čítajú ich aj tí, čo s ich názormi nesúhlasia alebo o ne nijako osobitne nestoja, avšak Epikura a Metrodora3 nebe-rie do rúk takmer nikto okrem ich stúpencov. ( ad Epikuros Platon (pov Aristokles))

Marcus Tullius Cicero (-106)
Veľmi váženým a najstarším predstavite-55ľom fi lozofov, ktorý neváhal vyhlásiť bolesť za najväčšie zlo, bol Sokratov žiak Aristippos.6 Po ňom sa priklonil k tomuto chabé-mu a muža nedôstojnému názoru Epikuros. Potom Hieronymus Rodoský7 vyhlásil, že najvyšším dobrom je stav bez bolesti: toľ-ko zla videl v bolesti. (ad Aristippos z Kyrény Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Spýtaj sa na to isté Epikura: povie ti, že stredná bolesť je väčším zlom než najväčšia hanebnosť! Lebo v hanebnosti samej vraj nie je nijaké zlo, ak k nej nepristúpi bolesť. (ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
A tak poležiačky vykladal vraj vážne a obšírne práve o tom, že len cnosť je dobro. A keď ho sužovali ako oheň pálči-vé bolesti, zakaždým len povedal: „Čo ako si, bolesť, nepríjemná, mňa nezlomíš a nikdy nepriznám, že si zlo. (ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Napríklad peripatetici, naši dobrí priatelia,16 ktorí oplývajú viac než iní veľkým bohat-stvom myšlienok, vzdelania a vážnosťou, ma nijako nepresved-čujú, keď hlásajú „stredné stupne“ porúch a chorôb duše. Totiž každé zlo, aj keď je „stredného stupňa“, je zlom. Nám však ide o to, aby múdry nepoznal zlo vôbec. Lebo ako telo, aj keď je len stredne choré, nie je zdravé, tak ani táto „stredná“ porucha duše nie je zdravie. ( ad peripatetická škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Spôsob, ako si uľaviť v zármutku, Epikuros vidí v dvoch mož-nostiach: v tom, že odpútame svoju myseľ od ťažkostí a obrátime pozornosť na úvahu o rozkošiach. ( ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Epikuros je pre-svedčený, že život múdreho je plný rozkoší: jednak keď spomína na rozkoše, čo zažil, jednak keď očakáva rozkoše budúce. ( ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Epikuros tak učí a to isté tvrdošijne dokazoval aj ten uštipačný starec Zenón, najbystrejší z epikurovcov, keď som ho počúval v Aténach. Tvrdil, že blažený je ten, kto užíva prítomné rozkoše a pevne verí, že ich bude užívať po celý svoj život alebo aspoň po značnú časť svojho života; že bolesť do jeho života ru-šivo nezasiahne, a keď príde a bude veľmi silná, že potrvá krát-ko; ak sa jej trvanie predsa len predĺži, že bude skôr príjemná než nepríjemná. (ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Epikuros takisto hlása, že rozkoš nerastie ani po odstránení zármutku a že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. V týchto nie-koľkých slovách sa dopustil troch hrubých chýb. Prvá chyba: sám sebe protirečí. Pred chvíľou povedal, že si ani nevie predsta-viť nejaké dobro, ak zmysly aspoň trochu nebude dráždiť neja-ká rozkoš. Teraz zas hovorí, že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. Môže si niekto ešte viac protirečiť? Druhá chyba: ľudská priro-dzenosť pozná tri stavy: pocit radosti, pocit bolesti a pocit, keď sa ani neradujeme, ani necítime bolesť. Epikuros prvý a tretí stav stotožňuje a nerozlišuje rozkoš od bezbolestného stavu. (ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Škriepime sa, tuším, o česť a dôstojnosť vo verejnom živote! Ja vidím najvyššie dobro v duši, oni v tele, ja v cnosti, oni v rozkoši ( ad epikurejská škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Peripatetici mi tu hovoria o stredných duševných stavoch. Peter’Slavkovský’(slavkovskypeto@gmail.com)’[3220489]101Ak sú prirodzené, načo treba útechu? ( ad peripatetická škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Pytagorovci vraj mávali vo zvyku zahaľovať niektoré zásady svojho učenia do piesní a myseľ una-venú intenzívnym premýšľaním osviežovali spevom a hrou na nejakom hudobnom nástroji. ( ad pytagorejská škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Stoici prisudzujú vôľu len múdremu človeku. Defi nujú ju takto: „Vôľa je žiadostivosť usmerňovaná rozumom. Naproti tomu priprudká žiadostivosť, ktorá nemá nič spoločné s rozumom, je zmyselná vášeň alebo bezuzdná túžba a stretávame sa s ňou u všetkých hlupákov.“ (ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Stoici ďalej usudzujú, že všetky duševné vzruchy vznikajú na podklade úsudku a predstavy. A tak ich vymedzujú presnej-šie, aby bolo jasné, že sú nielen chybné, ale aj nami ovládateľ-né. ( ad stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero (-106)
peripatetici tvrdia, že dušev-né vzruchy, ktoré podľa našej mienky treba od základu vyvrátiť, sú nielen prirodzené, ale že nám ich dala príroda ako užitočný dar. Ich výklad znie takto:Predovšetkým veľavravne chvália popudlivosť. Vyhlasujú ju za brús udatnosti, pretože vraj útoky rozhnevaných sú omnoho prudšie, a to tak proti nepriateľovi, ako aj proti zlému občanovi. ( ad peripatetická škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Počuli sme, že Pytagoras, Demokri-tos a Platón precestovali najvzdialenejšie krajiny. Uvedomili si, že musia ísť tam, kde sa možno dačomu priučiť. (ad Demokritos z Abdér Pytagoras zo Samu Platon (pov. Aristokles))

Marcus Tullius Cicero (-106)
Zopyros,61 ktorý o sebe tvrdil, že pozná povahu každého človeka podľa výzoru tváre, povedal vraj raz Sokrato-vi na nejakom zhromaždení, že má množstvo chýb. Keď sa mu ostatní vysmiali, lebo na Sokratovi nijaké nevideli, Sokrates sa ho ujal a povedal, že síce kedysi ho príroda chybami obdarila, ale rozumom sa ich zbavil. ( ad Sokrates)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Stará fi lozofi a až po Sokrata, ktorý bol poslucháčom Anaxago-rovho žiaka Archelaa,12 sa zaoberala číslami, pohybom, otázkou, z čoho všetko vzniká a do čoho sa vracia, horlivo skúmala veľ-kosť hviezd, ich vzdialenosti, obehy a vôbec všetky nebeské javy. Sokrates prvý odviedol fi lozofi u od pozorovania neba, nechal ju zostúpiť do miest,13 ba zaviedol ju aj do domov a prinútil ju uva-žovať o živote a mravnosti, o dobre a zle. ( ad ranná grécka filozofia - predsokratici Sokrates)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Ale ty, Metrodoros, ktorý si všet-ko dobro uložil do útrob a vnútorností človeka a ktorý si prišiel s defi níciou, že najvyššie dobro spočíva v pevnom telesnom zdra-ví a v spoľahlivej nádeji na toto zdravie, ty že si zatarasil vchody osudu? A to už ako? Veď o toto dobro môžeš každú chvíľu prísť! ( ad epikurejská škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Preto ťažko sa mi súhlasí s mojím priateľom Brutom, so starý-mi spoločnými priateľmi, s onými starými fi lozofmi, s Aristote-lom, Speusippom, Xenokratom, Polemónom,23 keď uvedené veci rátajú medzi zlá a zároveň tvrdia, že múdry je vždy blažený. Ak ich teší toto hrdé a krásne označenie mudrca, ktoré si najskôr zaslúži Pytagoras, Sokrates a Platón, nech sa odhodlajú opovrh-núť tým, čo ich uchvátilo leskom – silou, zdravím, krásou, bo-hatstvom, ( ad Aristoteles Sokrates Platon (pov. Aristokles))

Marcus Tullius Cicero (-106)
Podnietený túžbou po sláve vystupuje so svojím učením Epikuros, ktorý tiež – ó, bo-hovia – hlása, že múdry je vždy šťastný. Uchvátila ho vznešenosť tejto myšlienky, ale nikdy by to nepovedal, keby sa sám počúval. Aká je tu dôslednosť, keď ten, kto bolesť vyhlasuje za najväčšie alebo dokonca za jediné zlo, zároveň myslí, že múdry bude vo-145lať do sveta „Ach, aká to rozkoš“ vtedy, keď ho bude trápiť bolesť! Nemožno teda posudzovať fi lozofov podľa jednotlivých výrokov, ale podľa toho, ako v ich učení jedna vec súvisí s druhou a nakoľ-ko sú dôslední. ( ad Epikuros)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Pokiaľ viem, o najvyššom dobre a zle sa udržali a obhájili tieto názory. Predovšetkým štyri jednoduché: dobré je len to, čo je cnostné, ako učia stoici; nič nie je dobré okrem rozkoše, ako učí Epikuros; dobro je len stav bez bolesti, ako učí Hieronymos;47 dobro je užívanie pravých dobier prírody, buď všetkých, alebo väčšiny z nich, ako vykladal Karneades proti stoikom. ( ad Epikuros stoicizmus)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Peripate-160tici učia: sú tri druhy dobra: na prvom mieste sú dobrá duševné, na druhom telesné, na treťom vonkajšie. ( ad peripatetická škola)

Marcus Tullius Cicero (-106)
Keď sa Sokrata pýtali, kde má domov, povedal: „Na celom sve-te.“ Pokladal sa totiž za obyvateľa a občana celého sveta. ( ad Sokrates)

Marcus Tullius Cicero (-106)

Seneca (-4)
Dnes som vyťažil niečo z Epikúra - rád totiž zabieham do cudzieho tábora, nie ako prebehlík, ale ako zved. Znie to: "Veselá chudoba je vec čestná." (ad Epikuros)

Seneca (-4)
Když zavítaš do jeho záhrad, nad vchodom je nápis : "Cudzinec, u nás ti bude dobre, u nás je najväčším dobrom rozkoš", zastihneš tam pohostinného a vľúdneho strážcu domu, kotrý ťa víta jačmennými krúpami, bohato ti poslúži pitnou vodou, spýta sa ťa či si spokojný s pohostinnosťou a dodá :" Naše záhrady nevzbudzujú dráždivý hlad, ale zaháňajú ho; rovnako nezväčšujú smäd samotnými nápojmi, ale ho tíšia prirodzeným a zdarma dostupným prostriedkom. (ad Epikuros)

Seneca (-4)
A teda Diogenés a s ním iní kynikovia hlásali slobodu bez akýchkoľvek rozdielov a kázali každému, kde koho stretli, ozýva sa často pochybnosť, či si v tom pičínali správne. Či je to niečo iné ako obracať sa s káravými slovami na ľudí hluchých a nemých či už od narodenia, alebo následkom choroby? (ad kynizmus, Diogenes zo Sinopy )

Seneca (-4)
Prečo ustupujete od nesmiernych sľubov a po všetkých veľkých rečiach, že spôsobíte, aby nabudúce lesk zlata neoslepoval moje oči viac než lesk meča, aby som s nesmiernou stálosťou šliapal po tom, po čom všetci túžia a čoho sa všetci boja, znižujete sa až k abecede gramatikov? (ad analytická filozofia)

Seneca (-4)
Je síce článkom stoickej viery, že rozkoš náleží medzi neprávosti. Nech je tak ! Predsa však používam toto slovo k označeniu veselého duševného stavu.

Seneca (-4)
Stoikovia uznávajú, že je iba jediná príčina, totiž to, čo tvorí. Aristoteles usudzuje, že je príčina trojaká. Hovorí : "Prvou príčinou je sama látka, bez ktorej nemôže byť nič vytvorené; druhá príčina je tvorca; tretia je forma .. k týmto príčinám pristupuje ešte štvrtá, podnet celého diela (to čo tvorcu podnietil, to čo tým sledoval) (ad stoicizmus)

Seneca (-4)
K týmto štyrom príčinám pridáva Platon ako piatu vzor - sám používa slovo "idea" - totiž to, k čomu hľadel umelec pri tvorbe svojho výtvoru. Pritom je jedno, či mal vzor vonku, takže sa naň mohol pozerať, alebo vnútri uložený vo svojom vlastnom poňatí.(ad Platon (pov. Aristokles))

Seneca (-4)
Tento zástup príčin, ako ich stanovujú Aristoteles a Platon, je buďto príliš široký, alebo príliš úzky. Veď ak pokladajú za príčinu tvorby to, bez čoho nemôže byť nič vytvorené, menujú ich málo. Mali by medzi nimi uvádzať aj čas, lebo nič nemôže vznikúť bez času...miesto...pohyb... (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles)

Seneca (-4)
Ak Aristoteles a Platon tvrdia, že celý svet i dokončené dielo sú tiež príčiny; nepovedali to s presnosťou myslenia inak im vlastnou. Veľký je rozdiel medzi dielom a príčinou diela. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles)
Keďže apoštol Pavol vedel, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal vo veľrade: „Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie.“ 7 Len čo to povedal, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdelilo. 8 Saduceji totiž hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.

apoštol Pavol (5)
Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. (ad apoštol Pavol)

apoštol Pavol (5)
..na ôsmy deň som bol obrezaný, som z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, pokiaľ ide o vzťah k Zákonu, farizej, 6 horlivý prenasledovateľ cirkvi a bol som bez úhony, čo sa týka spravodlivosti podľa Zákona. (ad apoštol Pavol)

apoštol Pavol (5)

Epiktetos (55)
Spomeň si, ako sa Sokrates dokázal ubrániť nadutosti. Ľudia za ním chodili a chceli od neho, aby ich zoznámil s filozofmi, a on ich k nim odviedol. Tak zhovievavo toleroval fakt, že bol prehliadaný. (ad Sokrates)
Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér)

Marcus Aurelius (121)

Plotinos (205)
Odvodzovať všetok poriadok a rozum z atómov, ich pohybov dola a nabok, je nezmyslné. Boli by sme postrkovaný, bez duše. Keď niečo vzniká, treba určitý pohyb. ktoré atómy budú astronómom , geometrom, mudrcom? (ad Demokritos z Abdér)
Pytagoras zo Samu zmenil geometrickú vedu na slobodnú náuku tým, že skúmal jej základy a prebral jej poučky abstraktne a teoreticky: vynašiel aj náuku o pomeroch a zložení svetových tvarov.

Proklos (412)
Táles vraj prvý zistil a povedal, že v každom rovnoramennom trouholníku sú uhly pri základni vždy rovnaké, ale rovnaké uhly nazval po starom podobnými. (ad Thales z Miletu)

Proklos (412)

Atiśa (982)
tri školy budhizmu: Theravāda (výlučná viera v Gautamu Budhu), Mahāyāna (viera, že Gautama Budha je jedným z mnohých budhov) a Vajrayāna (ktorá kladie dôraz na jogu). ..tri stupne nasledujú postupne a musia sa cvičiť v tomto poradí. (ad budhistická filozofia)
Vnímavý rozum nie je u všetkých bytostí iba jeden, ako si to predstavuje Averroes - Ibn Rušd.

Tomas Akvinsky (1225)

Francis Bacon (1561)
Dve základné tendencie filozoficko-vedeckého bádania - empirici, ako mravce všetko znášajú a užívajú - dogmatici, ako pavúky pradú sieť zo seba. - stredná cesta, ako včela, ktorá premieňa látku z kvetov na včelí med a plásty. (ad empirizmus, racionalizmus)
Ja za okruh filozofie nevykročím, u mňa je to len časť toho, čo u teba celok. (ad Jan Amos Komenský)

Rene Descartes (1596)

John Locke (1632)
Úlohu svojej filozofie vidí - v skumani povodu, istoty a rozsahu idei, pojmov, ako aj cies, ktorymi ich rozum ziskava. Poznanie nasich schopnosti je liekom proti skepticizmu a necinnosti.

John Locke (1632)
Ako si vsak mozu tito ludia /zrejme Descartes/ mysliet, ze na objavovanie udajnych vrodenych principov je nevyhnutne pouzivat rozum, ked rozum je (ak mozeme tymto ludom verit) je iba schopnost odvodzovat nezname pravdy z principov a propozicii uz znamych? (ad Rene Descartes).
Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Benedictus de Spinoza (1632)
Klasické teologické kategórie a atribúty ako dokonalosť, svätosť, milostivosť a podobne, Benedictus de Spinoza chápal výlučne ako apelatívy, t.j. ľudské oslovenia, pomenovania Boha, nevypovedajúce vôbec nič o jeho skutočnej podstate.

Benedictus de Spinoza (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)
K hlbsiemu skumaniu tychto veci mi dal podnet kedysi slavny scholasticky dokaz Bozej existencie, ktory obnovil Descartes.... Najdokonalejsie bytie totiz obsahuje vsetky dokonalosti a medzi ne patri aj existencia. Bohu teda mozno pripisat existenciu. V skutocnosti mozeme z tohto predpokladu vyvodit iba to, ze existencia Boha vypliva z jeho moznosti. Definicie totiz nemozeme bezpecne pouzivat na uzatvaranie, kym nevieme, ci su realne, t.j. ci neobsahuju protirecenie.

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)
O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza)
Existuje všeobecná tendencia medzi ľuďmi predstavovať si všetky veci ako podobné im samým a prenášať na každú vec tie (ľudské) vlastnosti, s ktorými sú dôverne oboznamení a ktorých sú si vnútorne vedomí. (ad animizmus)

David Hume (1711)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Jean Jacques Rousseau však spochybnil princíp konkurencie, odmietal princíp rastu, pretože za ekonómiu považuje skôr múdre spravovanie toho, čo máme, než prostriedky na získavanie toho, čo nemáme.

Jean Jacques Rousseau (1712)
Rousseauův názor je zde v  protikladu k  mínění Montesquieua, který považu-je feudální systém za základ, z něhož vzešla uměřená monarchie, v níž je moc panovníka omezena zprostředkujícími tělesy (Montesquieu: O  duchu zákonů, především kniha XXX). Rousseau se ke své kritice feudální vlády vrátí v třetí knize (III,15). Jako „politická správa“ zde překládáme slovo politie, ( ad Jean Jacques Rousseau)

Jean Jacques Rousseau (1712)
I kdyby byli roztroušení lidé, ať již by byl jejich počet jakýkoli, postupně zotročeni jedním, stále zde vidím pouze pána a otroky, nikoli lid a jeho vůdce. Je to sloučení, chcete-li, nikoli však sdružení;54 není zde ani veřejné blaho, ani politické těleso. I kdyby si tento člověk podmanil půlku světa, stále by byl pouze soukromní-kem; jeho zájem, oddělený od zájmu ostatních, je vždy jen sou-kromým zájmem. Kdyby tento člověk zahynul, jeho říše po něm zůstane roztříštěná a bez vazeb, tak jako se dub rozpadne (ad tyrania)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Ob-raz, který zde Rousseau předkládá, je mechanistický: proti prvotnímu lidskému pohybu, kterým je snaha o zachování vlastní bytosti, působí vnější překážky, které toto zachování ztěžují, nebo přímo znemožňují. ( ad Jean Jacques Rousseau)

Jean Jacques Rousseau (1712)
U Rousseaua nedochází k tomu, že by se členové sdružení svazovali jednotlivými pakty navzájem, jako tomu je u Hobbese, ani neuzavírají smlouvu s těmi, kdo jim mají vládnout ( jak o tom píše Pufendorf). Zde jde svým způsobem o závazek k sobě samému, neboť suveréna tvoří jednotlivci; je však třeba mít na zřeteli, že na každého můžeme nahlížet zároveň jako na jedince, a tedy poddaného suveré-novi, a zároveň jako na toho, kdo suveréna sám tvoří. ( ad Jean Jacques Rousseau)

Jean Jacques Rousseau (1712)
V přirozeném stavu je člověk podle Rousseaua samotářský, soběstačný, řídí se svým instinktem, moralita zde chybí: ( ad Jean Jacques Rousseau)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Rousseau je v celé druhé knize ovlivněn infinitezi-málním počtem (viz A. Philonenko: J.-J. Rousseau et la pensée du malheur, III,2, s. 25–34). Zatímco vůle všech je aritmetickým součtem jednotlivých vůlí, obecná vůle je jejich součtem integrálním. (ad Jean Jacques Rousseau)

Jean Jacques Rousseau (1712)
kdo považují Kalvína pouze za teologa, špatně znají šíři jeho nadání. Sepsání našich moudrých výnosů, na nichž má velký podíl, mu slouží ke cti stejně tak jako jeho instituce. (ad Kalvinizmus)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Na prvním místě může suverén svěřit úschovu vlády celému lidu nebo jeho největší části, takže zde je více občanů-úředníků nežli občanů-prostých soukromníků. Této podobě vlády dává-me jméno demokracie. (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Konečně může soustředit veškerou vládu do rukou jediného úředníka, od něhož všichni ostatní odvozují svoji moc. Tato třetí podoba vlády je nejběžnější a nazývá se monarchií (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
demokratická vláda obecně vyhovuje malým státům, aristo-kratická vláda státům prostředním a monarchie velkým. (ad demokracia aristokracia monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Budeme-li chápat pojem demokracie v přísném slova smys-lu, skutečná demokracie nikdy neexistovala a nikdy existovat nebude. Je proti přirozenému řádu, aby velký počet lidí vládl, a malý počet aby byl ovládán. Nemůžeme si představit, že lid bude neustále shromážděn, (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Ostatně kolik obtížně slučitelných věcí předpokládá tato vláda! Za prvé velmi malý stát, kde by bylo snadné lid shro-máždit a kde by každý občan mohl snadno znát všechny ostat-ní; za druhé velmi prosté mravy, které zabraňují množení vy-řizovaných záležitostí a ostrým debatám. Dále velkou rovnost v  postavení a  majetku, bez níž by nemohla dlouho přetrvat rovnost v právech a v moci. (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
žádná vláda nepodléhá tolik občan-ským válkám a vnitřním nepokojům jako vláda demokratická neboli lidová, ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
a žádná vláda též nevyžaduje tolik bdělosti a odvahy, aby byla ve své podobě uchována. Přede-vším v této vládě se musí občan vyzbrojit silou a neochvějností a každý den svého života pronášet z hloubi srdce to, co pronesl jeden ctnostný vojvoda* v  polském Sejmu: Malo periculosam libertate ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
První společnosti si vládly aristokraticky. Předáci rodin mezi sebou rokovali o veřejných záležitostech, mladí lidé snad-no ustupovali před autoritou zkušenosti. Odtud se odvozuje jméno kněží, stařešinové, senát, geronti. (ad aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Existují tedy tři druhy aristokracie: přirozená, volená a dě-dičná. První je vhodná pouze pro prosté národy, třetí typ je nejhorší vládou ze všech. Druhá je nejlepší; je to aristokracie ve v ( ad aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Navíc shromáždění se pořádají snadněji, lépe se debatuje o záležitostech, ty jsou vyřizovány řádněji a pečlivěji, vážnost státu mezi cizinci lépe udržují ctihodní senátoři než neznámý a opovrhovaný dav. (ad aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Přestože aristokracie vyžaduje o něco méně ctností než li-dová vláda, vyžaduje zároveň jiné, sobě vlastní ctnosti, jako uměřenost boháčů a zdrženlivost chudáků.181 Zdá se totiž, že přísná rovnost by v ní byla nepatřičná; taková rovnost nebyla dodržována ani ve Spartě. (ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
jestliže tato podoba vlády v sobě zahrnuje jistou nerovnost v majetku, je tomu tak proto, aby bylo obecně řízení veřejných záležitostí svěřeno těm, kdo tomu mohou věnovat veškerý svůj čas, (ad aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Zcela v protikladu k jiným způsobům správy, kde kolektivní osoba představuje jedince, zde jedinec představuje kolektiv-ní těleso, (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
všechny hybné síly stroje jsou v jedněch rukou, vše kráčí k témuž cíli, neexistu-jí zde žádné protichůdné pohyby, které by se navzájem rušily, a nemůžeme si představit žádný jiný druh zřízení, v němž by sebemenší úsilí vedlo k větší akci. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Všechno zde kráčí k jed-nomu cíli, to je pravda; tímto cílem však není veřejné blaho a samotná síla správy se neustále obrací v neprospěch státu. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Nejlepší králové chtějí mít možnost být zlí, když se jim zlíbí, aniž by přestali být pány. Marně jim jeden politický kazatel183 bude tvrdit, že jejich největším zájmem je, aby lid vzkvétal, byl početný a obávaný, neboť síla lidu je jeho silou; velmi dobře vědí, že to není prav-da. Jejich osobním zájmem přednostně je, aby byl lid slabý, bídný a aby jim nikdy nemohl odolat. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
„Z toho plyne, že tam, kde jsou veřejný a soukromý zájem co nejtěsněji spjaty, je veřejný zájem nejrozvinutější. V monarchii je pak soukromý zájem totožný s veřejným. Bohatství, moc a vážnost panovníka vyvěrají pouze z bohatství, síly a věhlasu jeho poddaných. Žádný král totiž nemůže být ani bohatý, ani slavný, ani bezpečný, jsou-li jeho poddaní chudí, v opovržení kvůli nedostatku či nesvornosti nebo příliš slabí, aby mohli vést válku proti svým nepřátelům.“ T. Hobbes: Leviathan, XIX,4, s. 131. ( ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
vladaři vždy dávají přednost zásadě, která jim je užitečná bezprostředně.184 To velmi působivě ukazoval Samuel Hebrejcům185 a velmi zřetelně na to poukazoval Machiavelli.* Předstíraje, že dává rady králům, dává význačné rady lidem. Machiavelliho Vladař je knihou republikánů. (ad Niccolo Machiavelli)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Čím je veřejná správa početnější, tím se vztah vladaře k jeho poddaným zeslabuje a přibližuje se rov-nosti, takže v demokracii je tento vztah jeden neboli je rovností samou. ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Vskutku věřím, že římský dvůr přísně zakazoval jeho kni-hu; je to tím, že tento dvůr popsal nejjasněji. [Poznámka z vydání z roku 1782. Stejně se o Machiavellim vyjadřuje i Spinoza, Tractatus politicus, V,7.] ( ad Niccolo Machiavelli)

Jean Jacques Rousseau (1712)
zdánlivému klidu byla dána přednost před moud-rou správou a raději jsme podstoupili riziko mít za vůdce děti, zrůdy a hlupáky, než abychom vedli spory o výběru dobrých králů. ( ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Je tedy klamáním sebe sama, zaměňujeme-li králov-skou vládu za vládu dobrého krále. Abychom viděli, co je tato vláda sama o sobě, je zapotřebí o ní uvažovat za vlády omeze-ných nebo zlých vladařů. Neboť takoví vladaři buď přicházejí na trůn, nebo z nich trůn takové vladaře učiní.19 (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
čím víc roste vzdálenost mezi lidem a vládou, tím se daně stávají nákladnějšími. Takto je lid nej-méně zatížen daněni v demokracii, v aristokracii platí daní víc a v monarchii snáší jejich největší tíhu. Monarchie je tak vhod-ná pouze pro bohaté státy, aristokracie pro státy prostřední jak co do bohatství, tak do velikosti, a demokracie pro malé a chudé státy. (ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Ve svobod-ných státech se vše používá k obecnému užitku, zatímco v těch druhých je veřejná síla a síla soukromníků v obráceném pomě-ru a  jedna zesiluje oslabením druhé. Konečně despotismus, místo aby vládl svým poddaným s cílem učinit je šťastnými, poddané zbídačuje, aby jim mohl vládnout. ( ad demokracia tyrania)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Nejméně osídlené země jsou tak nejvíce vhodné pro tyranii. Krvelačné bestie kralují jen v pustině. (ad tyrania)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Vláda se zužuje, přechází-li od velkého počtu k  malému, tedy od demokracie k aristokracii a od aristokracie ke králov-ství. Je to její přirozené směřování. ( ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
V běžném významu je tyran král, který vládne násilně, bez ohledu na spravedlnost a na zákony. V přesném slova smyslu je tyran soukromník, který si přisvojil královskou moc, aniž by na to měl právo. Takto rozuměli pojmu tyran Řekové. Označovali jím bez rozlišení dobré i  špatné vladaře, jejichž moc nebyla legitimní.* Takto tyran a uchvatitel jsou d (ad tyrania)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Tyran je ten, kdo se v rozporu se zákony vmísí do vlády a  vládne v  souladu se zákony. Despota je ten, kdo se staví nad zákony. Tyran tak nemusí být despotou, ale despota j (ad tyrania)

Jean Jacques Rousseau (1712)
„Volba losem,“ říká Montesquieu, „je svou povahou demo-kratická.“ To připouštím, ale proč? „Volba losem,“ pokračuje Montesquieu, „je způsob výběru, který nikoho nepostihuje, neboť nechává každému občanu rozumnou naději sloužit své v ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Ve všech opravdových demokraciích není zastávání úřadu výhoda, ale nákladné břímě, které nemůžeme spravedlivě ulo-žit určitému jedinci spíše než jinému. Pouze zákon může toto břímě uložit tomu, na koho padne los. ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Los ani hlasování nemají co dělat ve vládě monarchické. Monarcha je podle práva jediným vladařem a úředníkem, tak-že výběr jeho pobočníků závisí pouze na něm. ( ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Pokud volí lid, musí být volba bezpochyby veřejná; toto musí být nahlíženo jako jeden ze základních zákonů demokracie. Je třeba, aby byl pro-stý lid poučen hlavními osobnostmi a držen zpátky vážností určitých význačných občanů.“ Montesquieu: O duchu zákonů, II,2, s. 26. K Ciceronovi viz Cicero: De leg. ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Jestliže je nebezpečí takové, že nám ústrojí zákonů zabraňuje se před tímto nebezpečím zajistit, je jmenován nejvyšší vůdce, který všechny zákony umlčí a na okamžik pozastaví suverénní moc. V podobném případě není obecná vůle na pochybách a je zřejmé, že prvním záměrem lidu je, aby stát nezahynul. ( ad totalitarizmus)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Tato nová představa království z jiného světa si nikdy nemohla najít cestu do myslí pohanů, kteří tak vždy nahlíželi na křesťany jako na skutečné buřiče, kteří pod rouškou podří-zenosti pouze hledají vhodný okamžik, aby se stali nezávislými a pány a aby obratně uchvátili autoritu, kterou ve své slabosti předstírali, že ctí. To bylo příčinou pronásledování.Nastalo to, čeho se pohané obávali. Vše se viditelně změni-lo, pokorní křesťané změnili svůj jazyk a brzy jsme uviděli, jak se toto domnělé království z onoho světa stává pod viditelným vůdcem273 nejnásilnějším despotismem tohoto světa. ( ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Protože zde však stále byl vladař a občanské zákony, z této dvojí moci vždy vyplýval trvalý právní střet, který v křesťan-ských státech znemožnil jakoukoli dobrou správu274, a nikdy nebylo možné vědět, zda je člověk zavázán poslušností pánovi, či k (ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
„Mám daleko k tomu, abych tvrdil, že čisté Evangelium je pro společnost škodlivé, připadá mi v určitém ohledu příliš společenské, mám za to, že nadměrně zahrnuje celý lidský rod pod zákonodárství, které musí být výlučné, takže vzbuzuje více humanismu nežli vlastenectví a spíše utváří lidi než občany. ( ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Křesťanství je zcela duchovní náboženství, zaměstnané pou-ze nadpozemskými záležitostmi; vlast křesťana není z tohoto světa. Křesťan plní svoji povinnost, to je pravda, činí tak však s naprostou lhostejností k úspěchu či neúspěchu svého úsilí. Jen když si nemá co vyčítat, pak mu nezáleží na tom, zda se na tomto světě vše daří, či nikoli. Jestliže stát vzkvétá, ani se ne- odváží radovat se z veřejného blaha, bojí se, že by slávou svojí země zpychl; když se stát hroutí, žehná Boží ruce, která těžce dolehla na jeho národ.Aby byla společnost ( ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Bůh chce, abychom ho byli poslušní; zneužívá snad této moci ten, komu je svěřena? Je to bič, jímž Bůh trestá svoje děti. Člověka by soužilo svědo-mí, když by měl vyhnat uchvatitele. Bylo by zapotřebí narušit veřejný klid, uchýlit se k násilí, prolévat krev. To vše je těžko slučitelné s mírností křesťana; konečně, co záleží v tomto slza-vém údolí na tom, jsme-li svobodní, či nevolníci? Zásadní je dojít do ráje a odevzdanost je jen dalším prostředkem, jak to-h ( ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
Mýlím se však, když říkám křesťanská republika. Jedno slo-vo vylučuje druhé. Křesťanství káže pouze podřízenost a zá-vislost. Jeho duch je příliš nakloněný tyranii, aby z ní neměl nikdy prospěch. Opravdoví křesťané jsou zrozeni pro to, být otroky.285 Vědí to, a nic to s nimi nedělá; (ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
„Naše náboženství totiž, učíc nás pravdě a pravé cestě ke spáse, učí nás také pohrdat světskou ctí, kdežto pohané si této cti neobyčejně vážili, spatřovali v ní své největší dobro, a proto ve svých činech projevovali větší sílu a smělost. […] Dále náboženství starých národů prohlašovalo za svaté jen muže získavší svět-skou slávu, jako vojevůdce a hlavy republik. Naše náboženství vynáší více muže pokorné a rozjímající než energické. Nejvyšším dobrem našeho náboženství je pokora, sebezapření a opovrhování světskými věcmi. Staré je spatřovalo v du-ševní velikosti, v tělesné síle a v ostatních vlastnostech, které činí člověka silným a statečným. Žádá-li naše náboženství, abys byl silný, míní tím silný, abys mohl snášet utrpení, ne silný k energickému činu. Toto myšlení, zdá se, zeslabilo lidské pokolení a vydalo je za kořist zloduchům, kteří mohou bezpečně provádět své nekalé plány, vidouce, že velká většina, aby se dostala do ráje, chce raději snášet utlačování než se mstít.“ N. Machiavelli: Discorsi, ( ad kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau (1712)
„Zde je velmi zřetelně moje vlastní přesvědčení v této věci: tedy, že žádný skutečný věřící by nemohl být ani nesnášenlivý, ani pronásledovatel. Kdybych byl soudcem a kdyby zákon trestal ateisty smrtí, začal bych tím, že bych dal upálit každého, kdo by přišel, aby druhého udal.“ J.-J. Rousseau: La nouvelle Héloïse, V, lettre V, pozn. pod čarou, s. 652. ( ad kresťanstvo)
Osvietenstvo znamená zbaviť sa nedospelosti, ktorú si zavinil človek sám. Nedospelosť je neschopnosť používať vlastný rozum bez vedenia inými. Túto nedospelosť sme si zavinili sami vtedy, keď jej príčinou nie je nedostatok rozumu, ale nedostatok rozhodnosti a odvahy používať svoj rozum bez vedenia inými. Sapere aude! Odváž sa používať vlastný rozum! Tak znie volebné heslo osvietenstva. (ad osvietenská filozofia)

Immanuel Kant (1724)

Edmund Burke (1729)
Briti svoju revolúciu zvládli lepšie ako Francúzi, pretože udžali balans medzi konzervatívcami a liberálmi v tvorivom napätí. (ad liberalizmus, konzervativizmus)
Tí hrdí ostrovania, ktorých si mnohí z vás tak nevhodne ctia, nepoznajú iný slogan ako zhromažďovať a úžívať, ich zanietenie pre vedy, pre múdrosť života a pre svätú slobodu je iba prázdna hra. (ad empirizmus?)

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)
Venujme úctivý pohľad svätému vyhnancovi Spinozovi! Vysoký svetový duch do neho prenikol, nekonečno bolo jeho začiatkom a koncom, vesmír jeho jedinou a večnou láskou, vo svätej nevinnosti a hlbokej pokore sa odrážal vo večnom svete a sledoval, ako on je jeho najobľúbenejším zrkadlom; bol plný náboženstva a plný svätého ducha; a preto tam stojí sám a nedotknutý, pán vo svojom umení, ale povznesený nad profánnym cechom, bez učeníkov a bez občianstva. (ad Benedictus de Spinoza)

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
O kynicích nelze poznamenat nic zvláštního, protože byli málo filosoficky vzděláni a nepozvedli své učení na úroveň vědecké soustavy. (…) Vědeckou důležitost kynická škola nemá; vyjadřuje pouze vývojový moment, k němuž muselo ve vědomí obecně nutně dojít, totiž to, že se vědomí ve své jedinečnosti muselo nutně pojímat jako svobodné a nezávislé na vnějších předmětech a požitcích (ad kynizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Vsetky zmeny v realnom svete maju svoj predobraz v zmenach vo vedomi. Vedomie predchadza bytie. (Bytie predchadza vedomie - marxisticky otocene) (ad idealizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne. (ad demokracia)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)
Vedoslovie nie je ešte filozofiou, ale iba filozofiou o filozofii. ( ad Johann Gotlieb Fichte)

Friedrich Wilhelm Schelling (1775)

Arthur Schopenhauer (1788)
Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza)

Arthur Schopenhauer (1788)
Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel.

Arthur Schopenhauer (1788)
Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Arthur Schopenhauer (1788)
Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte)

Arthur Schopenhauer (1788)
Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Arthur Schopenhauer (1788)
V protiklade ku Anaxagorovi neuznavam intelekt za pociatok vsetkeho.(ad Anaxagoras)

Arthur Schopenhauer (1788)
Kynizmus je praktická filozofia, t.j. filozofia ktorá prenáša pojmy do zivota. Ide o najväčšie možné zriekanie sa. Kynici utekajú od všetkych pôžitkov, ako od pascí, cez ktoré sa k nám dostáva utrpenie. Prirodzený stav je najznesiteľnejší, každá pomôcka, cez ktorú sa snažíme uľahčiť si život prináša nové a väčšie utrpenie ako bolo pôvodné. Lepšie je vzdat sa chcenia ako sa snažiť (zväčša bezvýsledne), keď to dosiahneme báť sa straty, a zažívať prípadnú bolestnú stratu. (ad kynizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
Stoici vychádzajú z kynikov. Praktické u nich prechádza v teoretické. Vzdanie sa prechádza v pripravenosť sa kedykoľvek vzdať. Zabudli však na to, že všetko navyknuté sa stáva túženým a vzdávanie sa vytúženého je bolestivé. S vôľou sa nedá zahrávat, nedá sa ťahať psovi pečienku popod nos bez toho, aby reagoval. Medzi odriekaním a túžbou neexistuje stredná cesta. (ad stoicizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha)

Arthur Schopenhauer (1788)
Starý zákon pripísal stvorenie sveta i človeka Bohu, nový zákon nechal tohto Boha stať sa človekom, aby ukázal, že záchrana z utrpenia tohto sveta leží v človeku a jeho vôli. (ad Biblia)

Arthur Schopenhauer (1788)
Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia)

Arthur Schopenhauer (1788)
Pre askétu je diabol personifikáciou všetkého, čo ho odvádza od rezignácie. (ad asketizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)

Arthur Schopenhauer (1788)
Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Arthur Schopenhauer (1788)
Askétovi sú všetky túžby ako šachové figúrky po dohranej partii. (ad asketizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
Askéta pochopil protirečenie vôle voči sebe samej. (ad asketizmus)

Arthur Schopenhauer (1788)
(ad Benedictus de Spinoza a Giordano Bruno) - Ich biedne živorenie a smrť na Západe sa podobá živoreniu tropickej rastliny v Európe. Ich pravou duchovnou vlasťou boli brehy posvätnej Gangy: tam by viedli pokojný a vážený život medzi rovnako zmýšľajúcimi.

Arthur Schopenhauer (1788)
Sila, ktorou kresťanstvo dokázalo prekonať najprv judaizmus a potom grécke a rímske pohanstvo, spočíva výlučne v jeho pesimizme, v priznaní, že naša situácia je úplne biedna a zároveň hriešna, zatiaľ čo judaizmus a pohanstvo boli optimistické. Táto pravda, ktorú hlboko a bolestne pociťoval(pociťuje) každý,sa presadila a priniesla so sebou potrebu vykúpenia.
Liberalizmus je právo každého robiť zlé rozhodnutia, pokiaľ nimi škodí sebe samému.

John Stuart Mill (1806)

Soren Kierkegaard (1813)
Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Soren Kierkegaard (1813)
Aké určenie teda chýba Sokratovi, keď určuje hriech? Je to toto určenie : vôľa, vzdor. Grécka intelektuálnosť bola príliš šťastná, naivná, estetická, ironická, dôvtipná - príliš hriešna na to, aby pochopila, že človek dokáže vedome prestať konať dobro alebo vedome, keď vie, čo je správne, dokáže konať nesprávne. (ad Sokrates)

Soren Kierkegaard (1813)
Sokrates dokázal nesmrteľnosť duše tým, že choroba duše (hriech) nestravuje dušu tak, ako choroba tela stravuje telo.

Soren Kierkegaard (1813)
Determinista, fatalista je zúfalý a ako zúfalý stratil svoje Ja, lebo všetko je preňho nevyhnutnosť...Fatalista je zúfalý, stratil Boha a tým aj seba; lebo ten, kto nemá nijakého Boha, nemá ani nijaké Ja. No fatalista nemá nijakého Boha alebo - a to je to isté - je jeho Bohom nevyhnutnosť. ..Fatalistovo ucitevanie Boha je preto nanajvýš citoslovcom, no hlavne nemotou, nemým podriadením sa, fatalista sa nevie modliť. (ad Determinizmus)
Zdá sa, že aj v technike, tak ako v etike existuje transcendentalizmus... Kým jeden (reformátor) sa snaží dosiahnuť nebo, druhý siaha k zemi. Jeden hovorí, že reforma musí začať uňho samého, že keď dokáže zmeniť seba, príroda i celkové pomery už žiadnu zmenu vyžadovať nebudú... Ten druhý zasa tvrdí, že najprv je potrebné začať meniť prírodu a celkové pomery. Dosť bolo vágnych rečí, hovorí tento, ja pretvorím celú zemeguľu. (ad John Adolphus Etzler)

Henri David Thoreau (1817)

Herbert Spencer (1820)
Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou. (ad demokracia monarchia aristokracia)

Herbert Spencer (1820)
Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien. (ad monarchia)

Herbert Spencer (1820)
Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života... (ad demokracia)

Herbert Spencer (1820)
Socializmus je odvodený od militantného, feudálneho štátu a nemá žiadnu príbuznosť s priemyslom. Ako militarizmus, tak aj socializmus zahrňuje rozvinutie centralizmu, nadmernú štátnu moc utlmenie iniciatívy, a podriadenosť jednotlivcov.

Herbert Spencer (1820)
Socializmus by zaviedol v priemysle strnulú inštinktívnu štruktúru, ako to vidíme u zvierat; vytvoril by komunitu ľudských mravcov a včiel, a viedol by k otroctvu ďaleko monotónnejšiemu a beznádejnejšiemu, aké je za súčasných podmienok.
Nemohol som neprejaviť, prečo pokladám za blud onú cirkevnú vieru, ktorá sa obyčajne nazýva kresťanstvom. Medzi mnohými odchýlkami od Kristovho učenia, ukazoval som hlavnú odchýlku, totiž že sa neuznáva príkaz neprotiviť sa zlu násilím, čo zrejmejšie ako iné odchýlky ukazuje na to, že učenie Kristovo bolo cirkevným učením skazené.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
Ak Kristus skutočne žiadal od svojich učeníkov, aby konali to, čomu učil v kázaní na hore, potom môže alebo nemôže kresťan, ak chce zostať kresťanom, ísť k súdu, zúčastniť sa ho, odsudzovať ľudí, alebo v ňom hľadať ochranu mocou, môže alebo nemóže kresťan, ak chce zostať kresťanom, zúčastniť sa vlády, používať násilie voči svojím blížnym a čo je najhlavnejšou otázkou teraz, pri všeobecnej vojenskej povinnosti, môže alebo nemôže kresťan, ak chce zostať kresťanom, proti priamemu zjaveniu Kristovmu zasľubovať sa budúcim činom, priamo protikladným učeniu, a zúčastňovať sa vojenskej služby, pripravovať sa k vraždeniu ľudí alebo tak konať? (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
Hovoria, že plnenie tohoto príkazu (neprotivenia sa zlu náslím) je veľmi ťažké a je vlastníctvom dokonalosti. Ale ako by nebolo ťažké, keď jeho porušenie sa nielenže nezakazuje, ale priamo podporuje, pretože sa priamo žehná súdom, väzniciam, delám, puškám, vojakom a vojnám. (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
Príkaz neprotiviť sa zlu násilím , nie je nimi zavrhovaný, ale uznávaný ako každý iný, ale len neprikladajú tomuto príkazu zvláštny výnimočný význam, ako to čina sektári.....Príkaz nemá (podľa cirkvi) ani väčší ani menší význam než ako všetky ostatné príkazy a človek, ktorý poruší zo slabosti ktorékoľvek prikázanie, práve tak ako príkaz neprotiviť sa, neprestáva byť kresťanom, ak pritom skutočne verí. (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
povedať, že v učení Kristovom, príkaz neprotiviť sa zlu násilím je prehaným, znamená to isté, ako povedať, že v náuke o kruhu, zásada o rovnosti polomerov je prehnaná. (ad kresťanstvo,Ježiš Nazaretský)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
Kázanie na hore, alebo vyznanie viery; nedá sa veriť jednomu i druhému. A cirkevníci zvolili poslednejší. vyznanie viery sa učí a hovorí ako modlitba i v chrámoch, ale kázanie na hore je vylúčené i z čítania evanjelií v chrámoch. (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)
Začnem od počiatku, od narodenia dieťaťa. Pri jeho narodení učia tomu, že treba na dieťaťom a matkou predriekať motlidbu, aby sa očistili, pretože bez modlitby je rodička nečistá... Potom sa vštepuje rodičom, aby dieťa bolo naisto pokrstené, t.j. ponorené kňazom trikrát do vody, pričom hovoria nepochopiteľné slová a konajú ešte menej pochpiteľné skutky - mazanie olejom rôznych častí tela, skrihanie vlasov a dýchanie aj pľuvanie kmotrov na domnelého diabla. Všetko to má očistiť dieťa a učiniť ho kresťanom. Potom sa vštepuje rodičom, že treba dať dieťaťu prijímať, t.j. dať mu zjesť chleba a vína a tým spôsobom telo Kristovo, čímž dieťa prijme do seba milosť Kristovu. Potom sa vštepuje, že toto dieťa podľa veku treba naučiť sa modliť - t.j postaviť sa priamo pred doskami na ktorých sú zobrazené tváre Krista, Božej rodičky, Svätých a klaniať sa hlavou, celým telom, začialčo pravou rukou, určitým spôsobm zloženými prstami, dotýkať sa čela, ramien, pupku a prenášať slovanská slova, z ktorých najpužívanejšie a všetkým deťom vštepované sú "Bogorodica, deva radujsja"... (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Ernst Mach (1838)
Poznatky Ernst Mach nevníma ako odvodzovanie alebo odhadovanie hypotetickej reality mimo vnemov, ale ako hľadanie efektívneho usporiadania nášho spôsobu práce s týmito vnemami. Svet, ktorý nás zaujíma, podľa Macha pozostáva z vnemov. Akýkoľvek predpoklad o tom, čo je skryté za vnemami, smrdí metafyzikou.
V spoločenských zvykoch nachádzame formalistov a ľudí nenútených. V politike autoritárov a anarchistov...Tieto kontrasty sú veľmi známe. No a vo filozofii existuje veľmi podobný kontrast, ktorý je vyjadrený dvojicou termínov "racionalista" a "empirik", pričom "empirik" znamená ctiteľ faktov vo všetkých rôznych podobách a "racionalista" znamená ctitel abstraktných a večných princípov. (ad racionalizmus, empirizmus)

William James (1842)

Friedrich Nietzsche (1844)
Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Friedrich Nietzsche (1844)
Kresťanstvo je platonizmus pre ľud.

Friedrich Nietzsche (1844)
"V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)
Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)

Friedrich Nietzsche (1844)
Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Friedrich Nietzsche (1844)
Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Friedrich Nietzsche (1844)
Budha odporúča život vo voľnej prírode, pustovnícky život, umiernenosť a vyberavosť v jedle ; opatrnosť voči všetkému spirituálnemu, rovnako opatrnosť voči všetkým afektom, vylievajúcim žlč, rozhoručujúcim krv ; menej si robiť starosti o seba a iných. Podporuje predstavy, ktoré buď upokojujú alebo rozveseľujú. Dobru rozumie tak, že byť dobrým prospieva zdraviu. Modlidba nie je potrebná, ani askéza; žiaden kategorický imperatív, žiadne nútenie, ani uprostred komunity mníchov (— možno z nej vystúpiť —) ... Preto tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.(ad Guatama Buddha)

Friedrich Nietzsche (1844)
Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu.

Friedrich Nietzsche (1844)
Kázanie o cudnosti je verejným nabádaním k protiprirodzenosti. Každé pohŕdanie sexuálnym životom, každé jeho znečistenie výrazom „nečistý“ je skutočným hriechom proti svätému duchu života. (ad asketizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)
Tento svätý anarchista, ktorý vyzýval spodinu ľudu, vyhnancov a hriešnikov, najnižšiu kastu v židovstve k odporu voči vládnucemu poriadku - jazykom, ktorý ak sa dá veriť evanjeliám, by ešte aj dnes viedol na Sibír, bol politický zločinec. (čo dokazuje aj nápis na kríži - INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) (Ježiš Nazaretský Kráľ Židovský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Ak niečo nie je podľa evanjelií, tak je to pojem "hrdina". Práve opak ku všetkému zápaseniu, ku všetkému pocitu boja-s-niečím sa tu stal inštiktom. Neschopnosť k odporu sa tu stal morálkou ("neprotivte sa zlému" je najhlbšie slovo evanjelií, ich kľúčom v určitom zmysle), blaženosť v mieri, v mierumilovovnosti, v nemožnosti byť nepriateľom. (ad Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Čo znamená radostná zvesť? Objavil sa skutočný život, večný život - nie ako sľub, ale je tu, je vo vás : ako život v láske, v láske bez vypočítavania a vylúčenia. Každý sme dieťaťom božím, Ježiš si nenárokuje nič pre seba, ako dieťa božie je každý rovný každému.

Friedrich Nietzsche (1844)
Tento radostný posol zomrel tak ako žil, ako učil - nie aby spasil ľudí, ale aby im ukázal ako žiť. Prax je to čo zanechal ľudstvu: jeho správanie pred sudcami, pred žalobcami, pred ohováračmi a výsmievačmi - jeho správanie na kríži. (ad Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)

Friedrich Nietzsche (1844)
Pochopilo sa už, a je vôľa to chápať, čo bola Renesancia? Prehodnotenie kresťanských hodnôt, pokus priviesť k víťazstvu, pomocou všetkých prostriedkov, všetkých inštinktov, všetkého génia, proti-hodnoty, ušľachtilé hodnoty. (ad renesančná filozofia,renesančný aristotelizmus, renesančný platonizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)
Načo Grékovia? Načo Rímania? ... Všetky predpoklady k učenej kultúre, všetky vedecké metódy už boli k dispozícii, naučili sa veľké a neporovnateľné umenie vedieť dobre čítať, čo je predpoklad k tradícii v kultúre, k jednote vo vede; prírodná veda v spojení s matematikou a mechanikou bola na najlepšej ceste, - zmysel pre fakty, posledný a najdôležitejši zo zmyslov, mali svoje školy, svoju už stáročnú tradíciu! Chápe sa to? Všetko podstatné, k tomu aby sa mohlo pracovať, bolo nájdené : — metódy, to treba desaťkrát povedať, sú to najpodstatnejšie, aj to najťažšie, sú to, čo má najdlhšie proti sebe zvyklosti a lenivosti. (ad klasická grécka filozofia, poklasická helensko-rímska filozofia, antická filozofia)

Friedrich Nietzsche (1844)
Čo to znamená, keď filozof ospevuje asketické ideály?.. Chce uniknúť trápeniu.. Arthur Schopenhauer, ktorý považoval sexualitu za svojho osobného nepriateľa (včítane jej nástroja, ženy, --instrumentum diaboli--), potreboval nepriateľov na to aby mohol robiť to čo miloval - používať pochmúrne, žlčové, čierno zelené slová; zúriť pre samo zúrenie ako svoju vášeň; ochorel by , stal by sa pesimistom (lebo ním nebol, hoci ním chcel byť) bez svojich nepriateľov , bez Hegela, bez žien, zmyslovosti a všetkej vôle k existencii, prežitiu. Schopenhauer by inak nezostal , nechal by to tak; jeho nepriatelia ho držali, jeho nepriatelia ho stále zvádzali k existencii, jeho hnev bol ako pri starých kynikoch jeho občerstvenie, jeho odmena, jeho liek voči hnusu, jeho šťastie. (ad asketizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)
..psychológia kresťanstva : zrod kresťanstva z ducha zatrpknutosti, a nie ako sa rado verí, z nejakého "ducha", - je to v podstate reaktívne hnutie, veľké povstanie proti panstvu ušľachtilých hodnôt. (ad kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Čo znamenajú asketické ideály? - Pri umelcoch nič alebo všeličo; pri filozofoch a učencoch niečo ako inštikt pre vhodné podmienky na vyššiu intelektuálnosť; pri ženách v najlepšom prípade, láskavosť zvádzania, trochu jemnosti na peknom tele, nádych anjelskosti pekného tučného zvieraťa, pri fyziologicky nedokonalých ( čo je väčšina smrteľníkov) pokus urobiť sa "príliš dobrými" pre tento svet.... (ad asketizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)
Redukovať bytie kresťanom... na pokladanie niečoho za pravdivé, znamená negovať kresťanskosť. Kresťania v skutočnosti vlastne ani neexistovali. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
V podstate existoval iba jediný kresťan a ten zomrel na kríži. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Kto by dnes povedal "nechcem byt vojakom", "nestarám sa o súdy", "nerobím si nárok na policajné služby", "nechcem robiť nič, čo by narúšalo môj vnútorný pokoj: a keď tým musím trpieť, nič môjmu pokoju neprospieva viac než utrpenie", - ten by bol kresťanom (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Ježiš zavádza novú životnú prax, a nie nové učenie (nový spôsob života, a nie novú vieru...Ovláda ho hlboký inštinkt pre to... ako musí človek žiť, aby sa cítil v nebi, aby sa cítil večný (ad Kresťanstvo, ,Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Blaženosť, ktorú Ježiš žil a dosahoval svojou životnou praxou, je "psychologickou realitou vykúpenia". Táto blaženosť znamená... byť doma vo svete, ktorého sa už viac nedotkne nijaká realita, vo vnútornom svete..život alebo pravda alebo svetlo sú jeho slová pre to najvnútornejšie - všetko ostatné, celá realita, celá príroda, sám jazyk, má pre neho iba hodnotu znaku, podobenstva. Blaženosť je jediná realita - zvyšok sú len znaky, aby sa o nej dalo hovoriť. (ad Kresťanstvo, ,Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Tento radostný posol zomrel tak, ako žil, nie aby vykúpil ľudí, ale aby ukázal ako treba žiť. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Pre činnosť toho, kto dosiahol blaženosť, je charakteristické, že obchádza svet, alebo že svetom prechádza bez toho, aby sa ho týkal. Dôsledky tohto základného postoja - Po prvé platí: Nikdy neklásť odpor. Nič sa nepopiera, všetkému sa pritakáva. Takýto postoj nazýva Ježiš láska. Jeho "život v bezvýhradnej láske bez akéhokoľvek odstupu" znamená, že všetko je mu rovnako blízke: Nerobí rozdiel medzi cudzími a domácimi, medzi židmi a nežidmi. Táto láska nie je výberová.. Je to láska, ktorá nepohŕda nikým. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Ak skutočnosť sveta odpadá, tak aj smrť sa stáva čímsi neskutočným. V Evanjeliu sa pojem prirodzenej smrti vôbec nevyskytuje. Smrť nie je mostom ani prechodom, vôbec v ňom nie je spomenutá, pretož prináleží do celkom iného, iba zdanlivého sveta. Čas, fyzický život a jeho krízy pre hláateľov radostného posolstva vôbec neexistujú. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
Ježišová pravda bola od začiatku radikálnym spôsobom prekrútená. Kresťanstvo nie je procesom postupného odpadlíctva od niečoho, čo bolo zo začiatku pravdivé a postupne sa vytrácalo, ale žije z celkom odlišných pôvodných zdrojov. Tie si Ježiša ako čosi pre ne cudzorodé hneď pri prvom styku prisvojili v prekrútenej podobe. Predovšetkým sa namiesto skutočného Ježiša nastolil obraz Ježiša ako bojovného fanatika, útočiaceho proti kňazom a teológom. Potom v Pavlovej interpretácii prichádza postava Vykupiteľa, pri ktorej už vlastne boli dôležite len smrť a zmŕtvychvstanie . (ad Ježiš Nazaretský)

Friedrich Nietzsche (1844)
..namiesto praxe života samé formuly, rity a dogmy. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
..už rannokresťanské cirkevné spoločenstvá boli ..svetom ako z ruského románu, v ktorom si, ako sa zdá, dávajú schôdzku spoločenskí vyvrheli, nervové chodoby a detinský idiotizmus... Kresťanstvo potom do seba pohltilo učenia a rity všetkých podzemných kultov rozšírených vrámci Rímskeho impéria, nezmysly chorého rozumu každého druhu..všetky mystériá, spasiteľské bludy, obetné myšlienky, asketizmus, filozofickú teóriu dvoch svetov, očierňovanie a hanenie sveta, všetky tieto sprievodné javy upadajúceho života. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Vôľu k pravde a bezpodmienečnosť modernej vedeckosti možno odvodiť z ohňa, ktorý vzplanul v kresťanstve, z morálnosti, ktorá žiada pravdu za každú cenu.. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Guatama Buddha tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.

Friedrich Nietzsche (1844)
Podívaná na mučeného Krista sloužila jako návnada pro mocné. Měla přesvědčit je všechny – silné a zdravé, krásné a statečné, mocné a sebevědomé –, že zdědit zemi si zaslouží lidé od přírody podřadní, hladoví a ponížení. (ad kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Když se ale křesťanství postavilo na stranu všeho, co je nemocné, slabé a neduživé, nakazilo nemocí celé lidstvo. Jeho ideály soucitu a rovnosti před Bohem se nezrodily z lásky, ale z nenávisti: (ad Krestanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)
Plavá bestie byla vlákána do kláštera. „Teď tu ležel nemocen, zbědován, k sobě samému zlomyslný: pln záští k životním popudům, pln podezřívavosti ke všemu, co bylo ještě silné a šťastné. Zkrátka ‚křesťan‘. (ad kresťanstvo)
..tabu medzi nami vlastne dosiaľ existuje; svojou psychologickou povahou nie je iným než negatívne poňatým a inak obsahovo zameraným "kategorickým imperatívom" ktorý chce pôsobiť nevyhnuteľne a odmieta každú vedomú motiváciu. (ad Immanuel Kant)

Sigmund Freud (1856)
..bezpodmienečnosť mravného príkazu je funkciou superega (ad Immanuel Kant)

Sigmund Freud (1856)
Kantov kategorický imperatív je priamym dedičom oidipovského komplexu. (ad Immanuel Kant)

Sigmund Freud (1856)
Nietzschemu, druhému filozofovi (vedľa Schopenhauera), ktorého tušenia a náhľady sa často obdivuhodne zhodujú s pracnými nálezmi psychoanalýzy, som sa práve preto dlho vyhýbal, záležalo mi menej na prvenstve ako na zachovaní vlastnej nezaujatosti. (ad Friedrich Nietzsche)

Sigmund Freud (1856)
Psychoanalýza ruší iba takú filozofiu, ktorá vylučuje existenciu nevedomia, pudov a podiel osobnosti na utváranie reality.

Sigmund Freud (1856)
Tvrdosť obmedzení tabu pre kňazov- vladárov mala u mnohých divokých národov historicky významné následky....Na Nine alebo Savage Island, korálovom ostrove v Tichom eceáne, monarchia zanikla, lebo už nikto nebol ochotný prevziať tento zodpovedný a nebezpečný úrad... U černochov zo Sierre Leone bol odpor ku kráľovstvu tak veľk, že väčšina musela prijať za kráľov cudzincov.

Sigmund Freud (1856)
Podnetom k vzniku týchto označeí (animizmus, animatizmus, manizmus) bolo poznanie veľmi zvláštneho poňatia sveta a prírody u známych primitívnych národov, historických i dnešných. Podľa nich je svet obývaný nespočítateľným množstvom duchovných bytostí, ktoré s nimi zmýšľajú blahovolne alebo zlovoľne. Považujú týchto duchov za príčiny prírodných dejov a domnievajú sa, že oživujú nielen zvieratá a rastliny, ale i neživé veci tohto sveta.

Sigmund Freud (1856)
Prvý zo svetových názorov, animisticky, je z nich snáď najdôslednejší a najdôkladnejší, vysvetľuje bezo zbytku podstatu sveta. Prvým svetonázorom ľudstva je teda psychologická teória. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
s animistickou sústavou kráča ruka v ruke návod, ako postupovať, aby človek ovládal ľudí, zvieratá a veci, resp. ich duchov. Tento návod je známy pod názvom "čarodejníctvo a mágia" je stratégiou, alebo technikou animizmu. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
čarodejníctvo je v podstate umenie ovplyvňovať duchov, a to tak, že sa s nimi jedná ako s ľuďmi za rovnakých podmienok, že sa upokojujú, zmierujú, získavajú, zastrašujú, zbavujú moci a podrobujú ľuskej vôli rovnakými prostriedkami aké sa osvedčujú u živých ľudí. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Magia je však niečo iného (ako čarodejníctvo); v podstate duchov nedbá a používa iné prostriedky. Princip magie sa dá vyjadriť slovami: Zámena reálnej spojitosti za ideovú (imaginármu) (angl. - mistaking an ideal connexion for a real one). (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Jedna z najrozšírenejších magických procedur, ktorými sa nepriateľovi škodí, spočíva v tom, že sa z ľubovoľného materálu vyhotoví jeho obraz. Na podobnosti pritom málo záleží. Je tiež možné nejaký predmet iba jeho obrazom pomenovať. Čoho sa dopustíme na tomto obraze, postihne i nenávidenú predlohu, ktorú časť tela na obraze poraníme, na tej ochorie i živý tvor. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Magicky sa dážď privoláva tým, že sa napodobňuje, pripadne i s dažďovými mrakmi a búrkou... Úrodnosť pôdy sa magicky zaisťovala tak, že sa prevádzal ľudský pohlavný styk. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
..za účinnú sa považuje podobnosť medzi uskutočneným úkonom a očakávanou udalosťou. (ad mágia a animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Obdobná je i skrytá motivácia kanibalizmu primitívov. Požitím častí tela nejakej osoby získavajú sa aj jej vlastnosti.. (ad mágia a animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Riadiacim princípom mágie, techniky animistického spôsobu myslenia je "všemohúcnosť myšlienok". (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
Totemizmus teda nevzniká z náboženskej, ale triezvej každodennej potreby. ľudstva. Jador totemizmu, pomenovanie, je následok primitívnej techniky písma. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
totemické javy vznikli z potreby kmeňov odlíšiť sa navzájom menami.. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)
vznik totemizmu - sociologické vysvetlenie: každý primitívny kmeň sa pôvodne živil určitým druhom zvieraťa či rastliny, a možno s tou potravinou obchodovali aj s inými kmeňmi. Tým samozrejme poznali ostaný kmen pod menom zvieraťa... súčastne sa u toho kmeňa musel vyvinúť dôverný vzťah a záujem o toto zviera..motivovaný hladom.. (ad animizmus )

Sigmund Freud (1856)
Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?)

Sigmund Freud (1856)
V kresťanskom mýte bol dedičný hriech človeka nepochybne prehrešením proti bohu-otcovi. Ak Kristus vykupuje ľudstvo z bremena dedičného hriechu tým, že obetuje vlastný život, nutí nás k záveru, že tento hriech bol vraždou. Podľa zákona odplaty, hlboko zakorenenom v ľudskom cítení, sa dá vražda odčiniť iba obetovaním iného života; sebaobetovanie poukazuje na krvavú vinu. Ak vedie toto obetovanie vlastného života k uzmiereniu s bohom-otcom, mohol byť odpykávaný zločin jedine otcovraždou. (ad kresťanstvo)

Sigmund Freud (1856)
Uzmierenie s otcom je o to dôkladnejšie, pretože paralelne s touto obeťou dochádza k zrieknutiu sa ženy, kôli ktorej došlo k vzbure proti otcovi. (ad kresťanstvo)

Sigmund Freud (1856)
Tým istým činom, ktorým syn ponúka najvyššie pokánie, splňuje tiež túžbu vyrovnať sa otcovi. Stáva sa rovnako bohom vedľa otca či skôr miesto neho. Náboženstvo syna vystriedalo náboženstvo otca. Na znamenie tejto náhrady ožíva stará totemická hostina ako prijímanie, pri ktorej bratia konzumujú tera telo a krv synovu a nie otcovu a touto hostinou sa posväcujú a ztotožňujú so synom.. (ad kresťanstvo)

Sigmund Freud (1856)
Aj boľševici dúfajú, že ľudskú agresivitu dokážu odstrániť uspokojením materiálnych potrieb a zrovnoprávnením členov spoločenstva Pokladám to za ilúziu. Zatiaľ sa dôkladne vyzbrojujú a pospolitosť svojich prívržencov v značnej miere udržujú pohromade nenávisťou voči všetkým ktorí stoja bokom.(ad komunizmus)

Sigmund Freud (1856)

Edmund Husserl (1859)
Fenomenologia je descriptivna metoda noveho druhu, ktora apriornej vede , ktoru vytvorila poskytuje organon na metod. reformu vsetkych vied.(ad fenomenológia.)

Edmund Husserl (1859)
dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Edmund Husserl (1859)
Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Edmund Husserl (1859)
Problém boha zahrňuje jasne problém absolútneho rozumu ako teleologického zdroja všetkého rozumu vo svete, ako zmyslu sveta. Aj otázka nesmrteľnosti je pochopiteľne otázkou rozumu, a rovnako aj otázka slobody. Všetky takéto metafyzické otázky, špecificky však filozofické otázky v bežnej reči, prekračujú svet ako univerzum samých faktov. Presahujú ich práve tak ako otázky, ktorým ide o ideu rozumu. Všetky tieto otázky si potom kladú nárok na vyššiu vážnosť, než majú otázky týkajúce sa faktov, ktoré sú druhoradé i čo do poradia. Pozitivizmus filozofii takpovediac utína hlavu.
Riešením problémov demokracie je ešte väčšia demokracia.

John Dewey (1859)

Alfred North Whitehead (1861)
Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles))

Alfred North Whitehead (1861)
Dejiny filozofie plynú podivuhodne paralelne s dejinami vedy. (francuzsky materializmus a fenomen materializmu vedy vo fyzike a chemii 18.stor)

Alfred North Whitehead (1861)
The safest general characterization of the European philosophical tradition is that it consists of a series of footnotes to Plato.(ad Platon (pov. Aristokles))
Znaky analytickej filozofie : 1. vyuzivanie matematickej logiky ako nastroja. 2.doraz na jazyk a vyznam. 3. vseobecne atomisticke a empiricke predpoklady. (ad analytická filozofia)

Bertrand Russell (1872)
(Leibniz) je najlepší príklad filozofa, ktorý používa logiku ako kľúč k metafyzike.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Bertrand Russell (1872)
Ked hladáme motívy, ktoré ľudí privádzajú k skúmaniu filozofických otázok, zisťujeme, že ich možeme zhruba rozdeliť do dvoch, často antagonistických skupín, ktoré vedú k rozdielnym systémom. Jedna skupina motívov sa odvodzuje z náboženstva a etiky,druha skupina sa odvodzuje z vedy. Platóna, Spinozu a Hegela možeme pokladať za typických filozofov, ktorých záujmy sú zvačša náboženské a etické, kým Leibniza, Locka a Huma za reprezentantov vedeckej vetvy. U Aristotela, Descarta, Berkleyho a Kanta nájdeme silne prítomné obe skupiny motívov.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Bertrand Russell (1872)
Monizmus je charakteristický tým, že: 1) Skutočnosť vníma ako celok, mnohosť vecí je len zdanlivá. (Russellova kritika: Monizmus dáva apriórnu odpoveď na empirickú otázku-'Koľko vecí existuje?') 2) Vonkajšie vzťahy v skutočnosti neexistujú. (Russelova kritika:Ak by sme chceli vonkajšie vzťahy nahradiť vnútornými upadneme do nekonečného regresu. Vztah 'byt vacsi ako' môže existovať len medzi vecami.) 3)axióma vnútorných vzťahov 4) Tvdenie, že medzi vecami je nejaký vzťah v skutočnosti hovorí, že určitý celok má určitú vlastnosť. 5) Všetky tvrdenia subjekt-predikátorové.(Russellova kritika:Subjekt-predikátorová logika veľmi ovplyvňuje metafyziku) (ad monizmus)

Bertrand Russell (1872)
Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)

Bertrand Russell (1872)

George Edward Moore (1873)
Naturalistické teórie sú nesprávne, pretože dobro sa nedá definovať. Naturalisti definujú dobro (ako napr. John Stuart Mill - že dobro je slasť) ,ale táto definicia nie je skutočnou definíciou, lebo sa dá spýtať : Je každá slasť dobrom. Dobro sa nedá definovať, lebo je to nezložená vec a nie ako voda, ktorá sa skladá z častí a preto ju možno definovať: voda=H2O (ad naturalizmus - naturalistický faul)
láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza)

Max Scheler (1874)

Pierre Teilhard de Chardin (1881)
Východné náboženstvá (povedzme budhizmus, aby sme uvažovali presnejšie) sú veľmi zvodné tým, že sú výsostne univerzalistické a kozmické. Zmysel pre všetko - táto miazga všetkej mystiky - nevytrskol nikde tak bohato ako na pláňach indie. (ad budhistická filozofia)

Pierre Teilhard de Chardin (1881)
Pod nekonečným množstvom druhotných odlišností, daných rôznou spoločenskou činnosťou, rôznym vedeckým zameraním alebo rôznym náboženským vyznaním, existujú iba dva druhy ducha: tí, ktorí nepresahujú (a ani necítia potrebu presiahnuť) vnímanie mnohosti - hoci by sa aj akokoľvek zdala sama v sebe súdržná) -, a tí, pre ktorých vnímanie tejto mnohosti nutne smeruje k nejakej jednote. Pluralisti a monisti.....keď sa na tým dobre zamyslíme, nejde o dva rovnocenné pohľady. Byť pluralistom znamená byť fixistom : obe slová zakrývajú prázdno, nedostatok niečoho. Pluralista nezaujíma žiadny pozitívny postoj. Prosto sa len vzdáva snahy o vysvetlenie. (ad pluralizmus, monizmus)

Pierre Teilhard de Chardin (1881)
Kresťanstvo je par excelence náboženstvom nepominuteľného a osobného. Jeho Boh myslí, miluje, hovorí, trestá ako Niekto. Jeho vesmír kulminuje v nesmrteľných dušiach, navždy zodpovedných každá za svoj osud. Nebo, ktoré pred humanistickými panteistami zostávalo ľahostajné a uzatvorené, nad veriacimi kresťanmi ožíva a otvára sa dokorán. Toto rozžiarenie vrcholkov má nesmiernu príťažlivosť. Dlho sa mi však zdalo, že cesta k nim je odrezaná od Zeme - akoby som sa mal šplhať po mrakoch.

Pierre Teilhard de Chardin (1881)
Kresťanstvo akoby neverilo v ľudský pokrok. Nerozvinulo alebo nechalo v sebe spať zmysel pre Zem ...Viera v Ježiša naplňuje moje najväčšie nádej.....Ale neztrácam tým vieru vo svet?..... A práve vtedy sa mi vyjavil Univerzálný Kristus.

Pierre Teilhard de Chardin (1881)
Práve kresťanstvo najlepšie uspokojuje bytostnú náboženskú tendenciu, ktorá človeka pudí k istému druhu "panteizmu".
Sú dva druhy panteizmu:
Podľa prvého sa jednota Všetkého rodí zo splynutia prvkov - a akonáhle k nej dôjde, prvky miznú.
Podľa druhého sa prvky dovršujú dosiahnutím hlbšieho Stredu, ktorý je nad nimi a ktorý ich stredy v sebe umocní. Ak platí zásada (teoretická i experimentálna) , že jednota členy, ktoré zjednocuje , nezmiešava, ale diferencuje, potom iba táto forma "panteizmu" je intelektuálne platná a mysticky uspokojivá. A práve ona nachádza vyjadrenie v kresťanskom postoji. (ad panteizmus)
Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick (1882)
Je však aj iný názor, ktorý sa pokúsil odlíšiť vedu od filozofie tak, že filozofia sa zaoberá najvšeobecnejšími pravdami, ktoré možno o svete poznať,a veda sa zaoberá konkrétnymi pravdami. (s čím Schlick nesúhlasí)

Moritz Schlick (1882)
Všeobecne sa verí, že ako sa napríklad chémia zaoberá pravdivými výrokmi o rozličných chemických zlúčeninách a fyzika pravdou o fyzikálnych prejavoch, tak sa filozofia zaobera najvšeobecnejšími otázkami o povahe hmoty. Analogicky, ako históri skúma rozne reťazce jednotlivých udalostí, tak filozofia by mala objavovať všeobecné princípy, ktorými sa riadia tieto udalosti.

Moritz Schlick (1882)
Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

Moritz Schlick (1882)
Schopenhauer mal celkom jasnú intuíciu, keď pohŕdavo hovoril o profesionálnej filozofii profesorov filozofie. Jeho názor bol, že človek by sa vobec nemal pokúšať vyučovať filozofiu, ale len dejiny filozofie a logiku.(ad Arthur Schopenhauer).

Moritz Schlick (1882)
V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling)

Moritz Schlick (1882)
Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume.

Moritz Schlick (1882)
Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza)

Moritz Schlick (1882)

Otto Neurath (1882)
Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Otto Neurath (1882)
Carnap hovorí o protokolárnom jazyku, ktorý nevyžaduje žiadne overenie. Protokolárny jazyk je prvotným jazykom, jazykom zážitkov, fenomenalistický jazyk. (ad Rudolf Carnap )

Otto Neurath (1882)
Fyzikalizmus sa chce vyhnúť metafyzike. (ad metafyzika)
Vo všetkých storočiach sa v kresťanstve hľadala cesta z odpadlíctva k jeho znovunastoleniu v návrate k Novému Zákonu. Pre Nietzscheho však prekrútenie nie je nejaký jav, ktorý by vystúpil až následne, nie je odpadlíctvom, ale je tým esenciálne prvým. Už evanjeliá, už celý Nový Zákon je prekrútením. (ad Friedrich Nietzsche, Kresťanstvo)

Karl Jaspers (1883)

Martin Heidegger (1889)
Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche).

Martin Heidegger (1889)
Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel).

Martin Heidegger (1889)
V dekonstrukci (jak ji rozvíjí francouzská filozofie obecně, nejen Derrida) jde o odhalování dvojího pojetí filozofie, podle Heideggera pojímané jednak jako myšlení a jednak jako tradici..

Martin Heidegger (1889)
Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia)

Martin Heidegger (1889)
Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.
Aurelius Augustinus popisuje učenie sa ľudskej reči tak, ako keby dieťa prišlo do nejakej cudzej krajiny a reči tejto krajiny by nerozumelo, to znamená: ako key už určitú reč malo, iba nie túto. Alebo tiež: Ako keby dieť už mohlo myslieť, ale ešte nie hovoriť.

Ludwig Wittgenstein (1889)
Tieto praprvky (ktoré spomína Platon) boli aj Russelove "individuály" a moje "predmety" (Tractatus logico-philosophicus) (ad Platon (pov. Aristokles), Ludwig Wittgenstein, Bertrand Russell)

Ludwig Wittgenstein (1889)
Pomenovaním nejakej veci sa ešte nič neučinilo. Taktiež sa o nej nedá povedať, že má nejaké meno mimo príslušnú hru (napr. kráľ mimo šach). To taktiež mienil Gottlob Frege tvrdením, že slovo má význam jedine v súvislosti vety.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Rudolf Carnap (1891)
V prednáške - Was ist Metaphysik? - je konštrukcia viet -Hľadáme nič. Nechádzame nič. Poznáme nič - založená na chybnom používaní slova - nič- ako podstatného mena. V správnom jazyku nie je zvláštnym menom ale logickou formou vety.(ad Martin Heidegger)

Rudolf Carnap (1891)
Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein)
Cieľom osvietenstva bolo oslobodiť človeka, ale jeho dialektickým výsledkom bolo, že ho zneslobodnilo. Totalitné systémy si predstavujeme ako vonkajší nátlak od niekoho.. k neslobode však môžeme dospieť i samy, pokiaľ zdôrazníme iba jednu sadu hodnôt, jeden typ racionality - utilitárnu racionalitu. ktorá chápe svet ako priestor ťažby. pre ktorú hlavná hodnota je užitočnosť. na všetko sa pýta "načo nám to bude" a nerozumie mnohým oblastiam ako je čistá teória a umenie...aj človek je podľa tejto racionality akýmsi dielom spoločnosti a má slúžiť spoločnosti. (ad osvietenská filozofia)

Max Horkheimer (1895)

Herbert Marcuse (1898)
Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus.

Herbert Marcuse (1898)
Nedostatky Marxovej teórie : 1) Neschopnosť predikovať budúci úspech kapitalizmu, a že kapitalizmus neobsahuje nič, čo by viedlo k jeho zrúteniu samo od seba. 2) Nedostatky v ochrane individuality človeka a jeho individuálnych práv 3) Neodstatok libertarianizmu 4) Nezachytenie a neuvažovanie hĺbinnej psychológie človeka, tak ako ju popísal Freud (ad Karol Marx)
Čarodejník z Messkirchu.(ad Martin Heidegger)

Hans Georg Gadamer (1900)

Erich Fromm (1900)
Sigmund Freud nepoznal, že pohlavná túžba je jedným z prejavov potreby lásky a spojenia. Ale Freudov omyl bol ešte hlbší. V súlade so svojím fyziologickým materializmom vidí v pohlavnom pude výsledok chemicky vyvolaného napätia v tele, ktoré je bolestivé a hľadá uvoľnenie.

Erich Fromm (1900)
Nežnosť nie je vôbec, ako veril Sigmund Freud, sublimáciou pohlavného pudu; je priamy výplod bratskej lásky a existuje v telesných rovnako ako netelesných formách lásky.

Erich Fromm (1900)
katolícke učenie o dobrých skutkoch je súčasťou patriarchálneho obrazu; otcovu lásku môžem získať poslušnosťou a splnením jeho požiadaviek. Na druhej strane luteránska doktrína, napriek svojmu zjavnému patriarchalizmu chová v sebe skrytý matriarchálny prvok. Lásku matky nemožno získať; je tu, alebo tu nie je a všetko čo sa dá robiť je veriť. ( ad Katolicizmus Protestantizmus)

Erich Fromm (1900)
Protikladom k aristotelovskej logike je logika, ktorú by sme mohli nazvať logika paradoxná; logika, ktorá predpokladá, že A a ne-A sa navzájom nevylučujú ako predikáty jedného X. Paradoxná logika prevládala v čínskom a indickom myslení, vo filozofii Herakleitovej a potom zasa, pod názvom dialektika, sa stala filozofiou Hegelovou a Marxovou. (ad Aristoteles, Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx)

Erich Fromm (1900)
V taoistickom myslení, rovnako ako v indickom a sokratovskom, najvyšší stupeň, ktorý môže myslenie dosiahnuť, je vedieť, že nevieme.... Priamy dôsledkom tejto filozofie je nemožnosť pomenovať najvyššieho boha. Poslednú reailtu, posledné jediné, sa nedá zachytiť do slov.. (ad Sokrates, taoizmus, indická filozofia)

Erich Fromm (1900)
Kapitalistická spoločnosť je založená na jednej strane na politickej slobode, na druhej strane na trhu ako prostriedku regulácie všetkých ekonomických, a tým aj spoločenských vzťahov. (ad kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)
neobmedzená produkcia, absolútna sloboda a neobmedzené šťastie formovali jadro nového náboženstva Pokroku a nové pozemské Mesto Pokroku nahradilo "Mesto Božie". (ad socializmus, komunizmus, kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)
Vieme dobre z histórie, že radikálny hedonizmus praktikovali bohatí. Kto mal neobmedzené prostriedky, ako rímska elita, taliansky mešťania v renesancii alebo vrchné vrstvy v Anglicku a Francúzsku v18. a 19. storoči, snažil sa nájsť zmysel života v neobmedzených radovákach.

Erich Fromm (1900)
Epikuros môže byť len veľmi ťažko pokladaný za predstaviteľa Aristippovho druhu hedonizmu. Aj keď je pre Epikura "čistá" slasť najvyšším cieľom, znamená preňho "neprítomnosť bolesti" (aponia) a kľud duše (ataraxia). Telesná rozkoš ako uspokojenie žiadosti nemôže byť podľa Epikura cieľom života, pretože po prudkej slasti nasleduje nutne strasť, a tým sa ľudská prirodzenosť nestretne so skutočným cieľom, neprítomnosti bolesti.

Erich Fromm (1900)
Teória, že cieľom života je naplnenie každej ľudskej túžby, bola po Aristippovi vyslovena až vfilozofmi v 17. a18. storočí....Pre Hobbesa je šťastie neustálý postup od jednej žiadostivosti ku druhej; La Mettrie doporučuje dokonca drogy, poskytujúce aspoň ilúziu šťastia; pre de Sade je uspokojenie krutých impulzov legitímne práve preto, že existujú a túžobne si prajú uspokojenie. (ad Thomas Hobbes, Julien Offray de La Mettrie, hedonizmus)

Erich Fromm (1900)
Od 18. storočia vznikali mnohé etické teórie - niektoré úctihodnejšie formy hedonizmu ako utilitarizmus a iné striktne antihedonistické, ktoré zastávali Immanuel Kant, Karol Marx, Henri David Thoreau a Schweitzer. (ad hedonizmus)

Erich Fromm (1900)
Kapitalizmus 20. storočia je založený na maximálnej spotrebe tovaru a služieb, a takisto a rutinovanej skupinovej práci. (protiklad neobmedzenej zábavy vo voľnom čase a posadnutosti prácou v pracovnom čase)

Erich Fromm (1900)
Druhá psychologická premisa priemyslového veku, že praktikovanie individuálneho egoizmu vedie k harmonii a mieru, v prospech všeobecného blaha, je z teoretického hľadiska mylná. (ad kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)
Tvrdenia komunistov, že ich systém chce zrušením tried skončiť triedny boj, je fikciou, lebo (ich systém) je založený na princípe neobmedzenej spotreby ako cieľa života. Pokiaľ bude každý chcieť viac, musia vznikať triedy, musí existovať triedny boj... (ad komunizmus)

Erich Fromm (1900)
V stredovekej spoločnosti.. bolo ekonomické správanie ovplyvňované etickými princípmi. Také ekonomické kategória ako cena a súkromné vlastníctvo sú pre scholastických teológov súčasťou morálnej teológie. (napr. pojem spravodlivej ceny u tomáša Akvinského) Kapitalizmus 18. storočia prešie postupne radikálnou zmenou: ekonomická činnosť sa oddelila od etiky a ľudských hodnôt....vývoj ekonomického systému už nebol určovaný otázkou "Čo je dobré pre človeka?", ale otázkou "Čo je dobré pre rozvoj systému?" (ad scholastika, kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)
Ľudské vzťahy k prírode sa staly hlboko nepriateľskými...Priemyselná spoločnosť pohŕda prírodou -- rovnako ako všetkými vecami, ktoré nie sú vyrobené strojovo, a všetkými ľuďmi, ktorí stroje nevyrábajú (farebné rasy, v poslednej dobe s výnimkou Japonska a Číny). Ľudia sú dnes fascinovaní mechanikou, silnými strojmi, tý, čo je bez života a stále viac deštrukciou. (ad socializmus, kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)
Myšlienka, že bytie v sebe zahrňuje zmenu, t.j. že bytie je vývoj, má dvoch najväčších a úplne nekompromisných reprezentantov od začiatku po zenit západnej filozofie: v Herakleitovi a v Hegelovi (Ad Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Erich Fromm (1900)
V prípade monarchie neexituje priamy vzťah medzi kompetenciou a autoritou - o kvalitách kompetencie tu rozhoduje lotéria g génov, alebov prípade bezohľadného zločinca s vražda a zrada. (ad monarchia)

Erich Fromm (1900)
V prípade demokracie neexituje priamy vzťah medzi kompetenciou a autoritou - autority sú volene na základe ich fotogenetickej fyziognomie alebo množstva peňazí, ktoré môžu minúť na svoju voľbu.. (ad demokracia)

Erich Fromm (1900)
Jedna z hlavných tém Starého zákona je : opusť čo más, osloboď sa od všetkých pút, buď ! (ad Biblia)

Erich Fromm (1900)
V týchto častiach evanielií nachádzame ústrednú požiadavku, postulát, aby sa človek zriekol chtivosti a sám seba oslobodil od vlastníckeho spôsobu života, lebo všetky pozitívne etické normy sú obsiahnuté v etike bytia, účasti a solidarity.... (ad Biblia - Nový zákon )

Erich Fromm (1900)
(v príbehu o pokúšaní Ježiša Satanom na púšti) ... Ježiš a Satan sa tu objavujú ako reprezentanti dvoch protikladných princípov. Satan reprezentuje materiálny konzum a moc nad prírodou i nad človekom. Ježiš je reprezentantom bytia a myšlienky, že predpokladom bytia je nemať nič. (ad Ježiš Nazaretský, Biblia - Nový zákon )

Erich Fromm (1900)
Klasický buddhizmus zdôrazňuje dokonca prísnejšie než Starý a Nový zákon odopieranie žiadostivosti vlastniť čokoľvek, včítane vlastného Ja, aj nutnosť zbavovať sa žiadostivosti po trvalých substanciách, ba aj po vlastnej dokonalosti. (ad budhistická filozofia)

Erich Fromm (1900)
Spôsob vlastnenia ... nazval Guatama Buddha žiadostivosťou.

Erich Fromm (1900)
Spôsob vlastnenia ... nazval Guatama Buddha žiadostivosťou.

Erich Fromm (1900)
Karl Marx poukázal na zle pochopený komunizmus vo svojich Ekonomicko-filozofických rukopisoch, keď hovorí o "hrubom komunizme", ktorý "neguje osobnosť človeka v každom smere"; tento typ komunizmu "je len vyvrcholením každej závisti a znivelizovanie na základné minimum, utvorené podľa apriornej predstavy"

Erich Fromm (1900)
Že Aristoteles nezdieľal naše súčastné pojmy aktivity a pasivity, je celkom jasné, keď uvážime, čo je preňho najvyššou formou praxe, t.j. aktivity - ktorú stavia dokonca i nad aktivitu politickú - kontemplativný život, rozjímanie, hľadanie pravdy. Myšlienka, že kontemplácia je formou nečinnosti, by bola preňho nepirjateľná.

Erich Fromm (1900)
Podľa Spinozu aktivita, rozum, sloboda, blaženosť, radosť, sebazdokonaľovanie spolu súvisia rovnako tak - ako pasivita, iracionalita, väzenie, poddanstvo, smútok, bezmocnosť, súvisia so všetkým, čo pôsobí proti nárokom prirodzenosti. (ad Benedictus de Spinoza)

Erich Fromm (1900)
Celá Marxova kritika kapitalizmu a jeho vízia socializmu vychádzala z poňatia, že vlastná ľuská aktivita je ochromovaná kapitalistickým systémom a že je nutné vrátiť človeku jeho ľudskosť tým, že obnovíme jeho tvorivú činnosť vo všetkých oblastiach života. (ad Karol Marx)

Erich Fromm (1900)
Kresťanský hrdina bol mučeník, lebo podľa židovskej tradície bolo najvyšším hrdinským činom obetovať svoj život pre Boha alebo pre svojich blížnych. Mučeník je pravým opakom pohanského hrdinu personifikovaného v hrdinoch gréckych či germánskych. Cieľom týchto hrdinov bolo dobývať, víťaziť, ničiť, lúpiť; naplnením ich života bola pýcha, sláva a najvyššia zručnosť v zabíjaní. (ad kresťanstvo)

Erich Fromm (1900)
Zmenou, ktorá pripravila prvý základ vývoja "priemyslového náboženstva", bolo Lutherove vylúčenie materského elementu z cirkvi.... esenciou tohoho nového spoločenského charakteru je podrobenie sa patriachálnej autorite prácou ako jedinou cestou k získaniu lásky a súhlasu. (ad protestantizmus)

Erich Fromm (1900)
"Sväte" v priemyslovom náboženstve boli práca, majetok, zisk, moc, práve preto, že podporovali individualizmus a slobodu. Premenou kresťanstva v náboženstvo prísne patriarchálne bolo možné vyjadriť priemyslové náboženstov stále ešte kresťanskou terminológiou. (ad protestantizmus)

Erich Fromm (1900)
Odľudštenie spoločenského charakteru a rozšírenie priemyslového kybernetického náboženstva vyvolalo protestné hnutie, nový humanizmus, ktorý má svoje korene v kresťanskom a filozofickom humanizme neskorého stredoveku až k osvietenstvu. (ad socializmus, konzervativizmus)

Erich Fromm (1900)
Existuje pozoruhodné príbuzenstvo medzi myšlienkami Buddhu, Eckharta, Marxa a Schweitzera: ich radikálna požiadavka vzdať sa vlastníckej orientácie.. ich metafyzický skepticizmus, ich bezbožná nábožnosť, ich požiadavka sociálnej aktivity v duchu ľudskej solidarity. (ad Guatama Buddha,Karol Marx,Mistr Eckhart)

Erich Fromm (1900)
Marxovým prvým krokom bolo ukázať robotníckej triede svojej doby, triede najúbohejšiej a najodcudzenejšej, že trpí... Druhým krokom bolo objasniť príčiny ich utrpenia, ktoré podľa neho vyplývali z podstaty kapitalizmu a charakteru chtivosti... Analýza príčin biedy robotníkov (a nielen ich) je hlavným prínosom Marxovho diela, je to analýza kapitalistickej ekonómie. (ad Karol Marx)

Erich Fromm (1900)
V niektorých ohľadoch je to s hlasovaním pri politických voľbách oveľa horšie než s prieskumom verejnej mienky, pretože myslenie ohlupujú volebné techniky, ktoré človeka úplne uspávajú. (ad demokracia)

Erich Fromm (1900)
Bez informácií, bez zrelej úvahy a bez moci urobiť rozhodnutie účinným, je demokratická mienka tažko niečím viac ako potleskom pri športovom podujatí. (neinformovaní, polohypnotizovaní a bezmocní ľudia nemôžu vyjadriť žiadne skutočné rozhodunutia) (ad demokracia)

Erich Fromm (1900)
Ujarmenie polovice ľudstva druhou až dodnes spôsobilo nesmierne škody: muži prijali charakteristiky víťazov, ženy porazených. Žiadny vzťah medzi mužom a ženou ani dnes a ani u tých, ktorí(é) vedome protestujú proti nadvláde mužov, nie je zbavené tohoto nešťastia, u mužov pocitov nadradenosti a u žien pocitu podriadenosti. (ad feminizmus)

Erich Fromm (1900)
Freud, bezpochyby veriaci v mužskú nadradenosť, sa bohužial domnieval, že ženský pocit bezmocnosti je spôsobený ľútosťou nad tým, že nemajú penis, že mužskú neistotu spôsobuje strach z kastrácie. (ad Sigmund Freud)

Erich Fromm (1900)
S hnutím žien súvisí protiautoritárske hnutie mladších ggenerácií. Tento odpor dosiahol vrchol koncom 60-tych rokov. (ad feminizmus)

Erich Fromm (1900)
Neskorá stredoveká kultúra rozkvitala, pretože ľudia išli za víziou "Obce božej". Moderná spoločnoť rozkvitala, pretože ľudí posiľovala vízia rastu "Pozemskej obce pokroku"... syntézou duchovného jadra neskorého stredovékého sveta a rozvoja racionálneho myslenia a vedy z dôb renesancie je "Obec bytia" (ad renesančná filozofia, renesančná filozofia)
vznikli reakčné hnutia, ktoré usilovali a dosiaľ usilujú o zvrhnutie civilizácie a návrat ku kmeňovej spoločnosti. To čomu dnes hovoríme totalitarizmus...

Karl Raimund Popper (1902)
Hoci je historicizmus chybnou metódou, poskytujúcou bezcenné výsledky, môže byť prínosné skúmať, ako vznikol a ako sa mu podarilo tak úspešne zapustiť korene.

Karl Raimund Popper (1902)
Jednou z najjednoduchších a najstarších podôb historicizmu je účenie o vyvolenom národe. Toto učenie je jedným z pokusov vyložiť dejiny pomocou teistickej interpretácie, t.j. uznaním Boha ako autora hry predvádzanej na javisku dejín...Podľa tohoto učenia je zákon historického vývoja stanovený Božou vôľou. (ad teizmus, historicizmus, Biblia)

Karl Raimund Popper (1902)
Naturalistický historicizmus by napríklad mohol považovať zákon vývoja za zákon prírodný, duchovný historicizmus by ho považoval za zákon duchovného vývoja a ekonomický historicizmus zase za zákon hospodárskeho rozvoja. (ad historicizmus)

Karl Raimund Popper (1902)
Učenie o vyvolenom národe vyrástlo z kmeňovej podoby života v spoločnosti. Príslušnosť ku kmeňu (tribalizmus) t.j. extrémny dôraz na dôležitosť kmeňa, na to, že bez neho nie je jednotlivec vôbec ničím, je prvkom, ktorý nájdeme v mnohých podobách historicizmu. (ad historicizmus, Biblia)

Karl Raimund Popper (1902)
Rasizmus nahradzuje vyvolený národ vyvolenou rasou, ktorá má ako nástroj osudu nakoniec zdediť Zem. Marxova filozofia dejin ho nahradzuje vyvolenou triedou, nástrojom k vytvoreniu beztriednej spoločnosti a súčastne triedou, ktorá je predurčená k tomu aby zdedila Zem. (ad historicizmus, marxizmus).

Karl Raimund Popper (1902)
Ďalším rysom učenia o vyvolenom národe je časová vzdialenosť toho, čo ohlasuje ako koniec dejín. Aj keď charakterizuje tento koniec s istou určitosťou, cesta k nemu bude dlhá a točitá, bude stúpať a klesať, uhýbať doprava i doľava. Preto bude s pomocou tohto učenia možné interpretovať každú mysliteľnú dejinnú udalosť. Žiadna možná skúsenosť ju nemôže vyvrátiť. (ad historicizmus, Biblia).

Karl Raimund Popper (1902)
Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)).

Karl Raimund Popper (1902)
Herakleitovou myšlienkou bolo, že neexistuje žiadna stabilná štruktúra, žiadny kozmos (ad Herakleitos).

Karl Raimund Popper (1902)
Herakleitos..žil vo veku revolučných zmien v spoločnosti. Práve v jeho dobe sa grécke kmeňové aristokracie začali skláňať pred silou demokracie. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Herakleitova filozofia je výrazom pocitu unášania, pocitu, ktorý je zrejme typickou reakciou na rozpad dávnych kmeňových foriem života v spoločnosti. (Ad Herakleitos)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon žil v období vojen a politických svárov, ktoré bolo, pokiaľ vieme, dokonca ešte nekľudnejšie než to, ktoré trápilo Herakleita. V dobe keď vyrastal, vyústil rozpad kmeňového života Grékov v jeho rodných Aténach vo vládu tyranov a neskôr v zavedeniu demokracie... Za jeho mladosti bojovali demokratické Atény na život a na smrť so Sparotu (s prerušením 28 rokov) (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Postulovaním zákona historického vývoja zhrnul Platon svoje sociálne skúsenosti presne tak ako jeho historicistický predchodca (Herakleitos). Podľa tohoto zákona...je všetka spoločenská zmena skázou, rozkladom a degeneráciou. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon veril, že zákon historického osudu, zákon rozkladu, sa dá prelomiť mravnou vôľou človeka, opierajúci sa o silu ľudského rozumu....Platon určite veril v oboje: v univerzálnu historickú tendenciu k úpadku a v možnosť, že ďalší úpadok v politickej oblasti sa dá zastaviť tým, že zastavíme každú politickú zmenu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Herakleitos napriek odvahe svojho uvažovania zrejme ustúpil do myšlienky nahradiť kozmos chaosom. Zrejme si stratu stabilného sveta vynahradil lipnutím na názore, že zmenu ovláda nemenný zákon.

Karl Raimund Popper (1902)
Platón rozšíril svoju vieru v ideálny nemenný štát na oblasť všetkých vecí. Veril, že každému druhu obyčajnej čiže rozkladajúcej sa veci zopdovedá vec dokonalá, ktorá sa nerozkladá. Táto viera v dokonalé a nemenné veci, obvykle nazývaná teóriou Foriem či ideí sa stala sťažným učením jeho filozofie.

Karl Raimund Popper (1902)
Podľa nekompromisného a plne rozvinutého historicizmu človek nemôže, aj keď sa o to bude akokoľvek snažiť, pozmeniť zákony historického osudu, dokonca ani v prípade , že ich objaví.

Karl Raimund Popper (1902)
Platonove politické ciele: Za prvé usiluje o to, uniknúť hérakleitovskému plynutiu, ktoré sa prejavuje v sociálnej revolúcii a dejinnom rozklade. Z druhé, sa to dá dosiahnuť vytvorením štátu, ktorý by bol natoľko dokonalý, že by sa podieľal na všeobecnom smerovaní historického vývoja. Za tretie verí, že model či originál jeho dokonalého štátu sa dá nájsť v minulosti, v zlatom veku, ktorý existoval na úsvite dejín, lebo svet sa v čase rozkladá... (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Podľa Parmenida, jedného z Platonových predchodcov, ktorý ho značne ovplyvnil, by čisto rozumové poznanie, oproti klamnému skúsenostnému názoru, mohlo mať za svoj predmet iba taký svet, ktorý sa nemení (ad Parmenides, Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon rozvinul Sokratovu metódu hľadania významu či podstaty v metódu určovania skutočnej povah, Formy či idei vecí. (ad Sokrates, Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Termínom metodologický esencializmus chcem charakterizovať Platóna a mnoho jeho nasledovníkov, že úlohou čistého poznávania či "vedy" je odhaliť skutočnú povahu vecí, t.j. ich skrytú skutočnosť alebo esenciu. (ad , Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platonov popis demokracie je živou, avšak silne nepriateľskou a nespravodlivou paródiou politického života Atén... Platonov popis je skvelou ukážkou politickej propagandy.... stotžňuje slobodu s bezprávom, voľnosť s bezzudnosťou a rovnosť pred zákonom s neporiadkom... Demokrati sú označovaní za týcch..ktorí ukojujú každý svoj vrtoch, ktorí žijú iba pre radovánky, ktorý majú nepotrebné a nečisté túžby. (ad Platon (pov. Aristokles), demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Navždy zostane jedným z najväčšícch triumfov aténskej demokracie, že jednala s otrokmi ľudsky a že aj napriek nehumánnu propagandu filozofov, ako Platon či Aristoteles, se veľmi priblížila, ako dosvedčuje Platon, k zrušeniu otroctva. (ad demokracia, Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Komunizmus vládnucej kasty v Platonovom najlepšom štáte.. je nutnou podmienkou jeho stability. Nejednotu vládnucej triedy treba odstrániť vylúčením ekonomických záujmov. ( Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon rekonštruuje obec minulosti... kočovné kmene sa usadili na Peloponéze a toto osídlenie bolo násilným podrobením. Máme dôvod predpokladať, že Platon zamýšľal svoj popis prehistorických udalostí; ako popis nielen pôvodu dórskej panskej rasy, ale aj pôvodu ich ľudského dobytka, t.j. pôvodných obyvateľov. (ad Platon (pov. Aristokles) a jeho dielo Štát)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon .. považoval demokraciu za zženštilú a degenerovanú.. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon často používa výrazy "prirodzenosť" a "rod" ako synonymá, ak napríklad hovorí o "rode filozofov" a o tých, čo majú "filozofickú prirodzenosť"; takže sú oba tieto slová úzko spojené so slovmi "esencia" a "duša". (ad Platon (pov. Aristokles)

Karl Raimund Popper (1902)
ideálny štát sa Platonovi pre svoju sebestačnosť javí ako dokonalý jedinec, a jednotlivý občan - v zhode s tým, ako nedokonalá kópia štátu. Tento názor ponímajúci štát ako nadorganizmus či Leviathana uvádza do západného myslenia takzvanú orgganickú či biologickú teóriu štátu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Možno tiež zastávať názor, že Platon neponúka ani tak biologickú teóriu štátu ako skôr politickú teóriu ľudského jedinca. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platonov politický program vôbec nestojí mravne vyššie než totalitarizmus a je s ním v podstate totožný. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Čo Platon mienil pod "spravodlivosťou"? Tvdím, že v Ústave používal slovo "spravodlivý" ako synonymum pre to "čo je v záujme najlepšieho štátu". Čo je v záujme najlepšieho štátu? Zastaviť každu zmenu udržaním triedneho rozdelenia a triednej nadvlády. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon si praje, aby jeho čitatelia došli k tomuto záveru: "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to: Moje miesto (alebo moje záležitosti) je moje vlastné. Je teda spravodlivé, keď sa budem držať svojho miesta a robiť si svoje" . To je asi rovnako rozumné ako argument "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to. Plán na ukradnutie tvojich peňazí je môj vlastný. Teda je spravodlivé ak sa budem držať svojho plánu a uskutočním ho, t.j. ukradnem tvoje peniaze. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon pôsobí na rôzne city , napr. túžbu patriť ku skupine či kmeňu, jednou zo zložiek egoizmu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
V politickej oblasti je pre Platona jednotlivec stelesnením zla. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
V kolektivistickej teórii spoločnosti, tak ako ju nachádzame v Platonovej ústave, je nespravodlivosť činom namiereným proti štátu, a nie činom namiereným proti určitému človeku. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon nahradzuje Thrasymachovu teóriu, že moc jednotlivca je správna,rovnako barbarskou náukou, že správne je všetko, čo podporuje stabilitu a moc štátu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon uznáva iba jedno konečné merítko, záujem štátu. Všetko čo ho podporuje, je dobré, cnostné, spravodlivé; všetko čo ho ohrozuje, je zlé, nerestné a nespravodlivé. Činy, ktoré slúžia tomuto záujmu sú morálne, činy, ktoré ho ohrozujú sú nemorálne. Platonov morálny zákon je prísne ulilitárny, je to súhrn zásad kolektivistického či politického utilitarizmu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Ak chceme jasne podať Platonovu teoriu, mali by sme použiť jazyk politických požiadavkov alebo politických návrhov; t.j. nemali by sme sa pokúšať odpovedať na esencialistickú otázku: Čo je štát, aká je jeho pravá povaha, jeho skutočný význam? Tiež by sme sa nemali pokúšať odpovedať na historicistickú otázku: Ako vznikol štát, a aký je pôvod poltickej záväznosti? (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Liberalizmus a štátne zásahy nie sú navzájom protikladné. Naopak žiadny druh slobody nie je zrejme možný bez záruky štátu. Napríklad je nutná určitá miera štátnej kontroly vzdelávania, ak majú byť mladí ľudia ochránení pred zanedbávaním, pre ktoré by neboli schopní svoju slobodu brániť; štát by mal dbať o to, aby všetky vzdelávacie sústavy boli pre každého prístupné.

Karl Raimund Popper (1902)
Platon v dobe, keď písal Gorgias, ešte dostatočne nerozvinul svoju totalitárnu teóriu; hoci jeho sympatie boli antidemokratické, bol ešte pod Sokratovým vplyvom. (Ad Platon (pov. Aristokles), Sokrates)

Karl Raimund Popper (1902)
úvahy o sebeckom základe tejto teórie sú jedinou Platonom predkladanou námietkou voči protekcionizmu.....A Platon veľmi dobre vedel, že táto teória nie je založená na sebecte, lebo v Gorgiasovi.... (Ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platon vytvoril v politickej filozofii trvalý zmätok tým, že problém politiky vyjadril v podobe otázok ako "Kto by mal vládnuť?", "Koho vôľa by mala byť najvyššia?"... Je zrejmé, že akonáhle je raz položena otázka "Kto by mal vládnuť?", je obtiažne vyvarovať sa odpovediam ako "tí najlepší", "tí najmúdrejší". "rodený vladar", ..(alebo "všeobecná vôľa", "panská trieda", "robotníci", "ľud".. Taká odpoveď je nepoužiteľná. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Dajú sa totiž rozlíšiť dva typy vlády. Prvý predstavuje vládu, ktorej sa môžeme zbaviť bez krviprelievania... Druhý typ predstavuje vládu tých, ktorých sa ovládaní nemôžu zbaviť inak než úspešnou revolúciou - vo väčšine prípadov to znamená, že sa ich nemôžu zbaviť vôbec. ( ad demokracia vs. tyrania,diktatúra)

Karl Raimund Popper (1902)
Ako bezvýznamný by som odmietol každý pokus zisťovať čo to demokracia naozaj je, či čo vo svojej podstate znamená, napr. prekladom tohoto pojmu "vláda ľud" (Lebo aj keď ľud môže ovplyvniť činy svojich vladárov hrozbou ich prepustenia, nikdy v žiadnom konkrétnom zmysle nevládne..

Karl Raimund Popper (1902)
princiíp demokratickje politiky je vytváranie, rozvoj a ochrana politických inštitúcií, ktorých cieľom je zabrániť tyranii (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
teória demokracie nie je založená na princípe väčšinovej vlády; skôr by sme nemali považovať rôzne rovnostárske metódy demokratického zriadenia, ak napr. všeobecné voľby a parlamentný systém, za viac než vyskúšané a ..účinné inštitucionálne záruky proti tyranii.. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
ten kto prijíma princíp demokracie v tomto zmysle, nemusí preto pozerať na výsledok demokratickej voľby ako na autoritatívne vyjadrenie toho, čo je správne. Hoci príjme rozhodnutie väčšiny - aby mohli demokratické organizácie fungovať - bude môcť proti nemu demokratickými prostriedkami slobodne bojovať a požadovať jeho revíziu... (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon zaťažuje inštitúcie úlohou, ktorá presahuje to, čo sa dá logicky očakávať iba od inštitúcie, totiž úlohou vybrať budúceho vodcu... (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
fungovanie tých najlepších inštitúcií (ako sú demokratické brzdy a rovnováhy) bude vždy do značnej miery závisieť na zúčastnených osobách. Inštitúcie sú ako pevnosti, Musia byť dobre navrhnuté a musia mať dobrú posádku. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Zatiaľčo problémy dňa sú do značnej miery personálne, výstavba budúcnosti musí byť nutne inštitucionálna. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Jedným zo základných Sokratových princípov bol jeho mravný intelektualizmus. Temto pojem vyjadruje a) ztotožnenie dobra a múdrosti, teóriu že nikto nekoná v rozpore s tým čo poznal; a ža za všetky mravné chyby môže nedostatok poznania b) teóriu, že mravnú cnosť možno naučiť, a že to nevžaduje zvláštne mravné schopnosti, iba všeobecnú inteligenciu. (ad Sokrates)

Karl Raimund Popper (1902)
kritika vlády je možná len v demokracii (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Sokrates bol nielen rovnostárom ale aj individualistom - snáď najväčším apoštolom individualistickej etiky všetkých čias.

Karl Raimund Popper (1902)
liberalistická politika aténskeho štátu mala neoceniteľný výsledok v tom, že niektorým prednášajúcim sofistom, a predovšetkých najväčšiemu z nich, Sokratovi, dovolila učiť. A keď bola táto politika neskôr opustená, výsledkom bola Sokratova smrť. (as liberalizmus, Sokrates)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon rovnako ako Sokrates definoval filozofa ako hľadača múdrosti. Avšak zmena ktorú urobil je naozaj obrovská. Jeho milovník múdrosti už nie je skromným hľadačom, je jej hrdým vlastníkom. Ako cvičený dialektik je schopný intelektuálnej intuície, t.j. nazeraniu večných, nebeských Foriem či idejí a komunikovanie s nimi. Stojí vysoko nad všetkými obyčajnými ľuďmi.. je takmer vševedúci a všemocný..je to král-filozof. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Inštitúcia, ktorá sa podľa Platóna musí starať o budúcich vodcov, môže byť opísaná ako ministerstvo školstva. To je z čisto politického hľadiska zďaleka najdôležitejšou inštitúciou Platonovej spoločnosti. Už z tohto dôvodu by malo byť zrejmé, že minimálne vyššie stupne výchovy musia byť ovládane vládou. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Autoritár si vždy vyberá tých, ktorí počúvajú, ktorí dôverujú, ktorí podliehajú jeho vplyvu. Týmto spôsobom si však nutne vyberie priemerných ľudí. (ad tyrania, autokracia)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon bol koniec koncov väčším konvencionalistou, než by sa zdalo. Necúvol ani pred zavedením náboženskej viery "konvenciou" (musíme mu priznať úprimnosť s ktorou pripúšťa, že je to iba konštrukcia) (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
V Zákonoch tak Platon vyžaduje najprísnejšie potrestanie i čestných a ctihodných ľudí, ak sa odchyľujú ich názory na bohov od názorov štátnych....Platonova hlavná náboženská náuka naznačuje, že to je predovšetkým štatny záujem, a nie záujem o náboženskú vieru ako takú, ktorý inšpiruje takéto požiadavky. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Prvou a najdôležitejšou funkciou filozofa-kráľa je funkcia zakladateľa a zákonodarcu obce...Filozofovi, ako "maliarovi štátnych ústav", musí pomáhať svetlo dobra a múdrosti.. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
V Ústave platon úprimne priznáva, že nedokáže vysvetliť čo myslí pod "Dobrom". (ad Platon (pov. Aristokles) Štát 506D,509-511)

Karl Raimund Popper (1902)
Platon zakladá autoritu na nadprirodzených, mystických schopnostiach, ktoré vo svojich vodcoch rozvíja. Nepodobajú sa iným mužom. Patria do iného sveta, sú spojení s božským, Filozof kráľ je tak zrejme čiastočne kópiou kmeňového kňaza-kráľa (medicimana, šamana). (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Platonov prístup k politickým problémom sa dá označiť ako utopické inžinierstvo, v protikladu k jedinému druhu sociálneho inžinierstva, ktorý považujem za jediný racionálny a ktorý možno nazvať postupným inžinierstvom. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Naopak utopický pokus o uskutočnenie ideálneho štátu, projektujúci spoločnosť ako celok, vyžaduje silnú centralizovanú vládu niekoľkých jedincov, ktorá pravdepodobne povedie k diktatúre. (ad autokracia, tyrania)

Karl Raimund Popper (1902)
Pre dobrotivého diktátora je mimo iného obtiažne zistiť, či sa účinky opatrení zhodujú s jeho dobrými opatreniami, ktoré podnikol. Problém spočíva v tom, že autoritárstvo musí brániť kritike a v dôsledku toho sa dobrotivý diktátor ťažko dozvie o nespokojnosti s opatreniami, ktoré podnikol. (ad autokracia, tyrania)

Karl Raimund Popper (1902)
Len málokto pochopil, že Marxova argumentácia proti utopizmu v skutočnosti odsudzuje všetko sociálne inžinierstvo. (ad Karol Marx)

Karl Raimund Popper (1902)
extrémny radikalizmus platónskeho (a taktiež marxistického) prístupu súvisí podľa môjho názoru s Platónovým estétstvom, t.j. túžbou vybudovať svetk, ktorý nie je len o ničo lepší a racionálnejší než náš svet, ale je zbaven všetkého zla : nie výstredná pokrývka, nie zle zaplátany starý odev, ale úplne nové rúcho, skutočne krásny nový svet...väčšinu z nás občas prenasledujú podobné sny o dokonalosti. (ad Platon (pov. Aristokles), Karol Marx)

Karl Raimund Popper (1902)
Platonove prehlásenie o jeho prianí učiniť štát s jeho občanmi šťastnými, nie je len propaganda.. Platon zistil, že jeho súčastníci sú vystavení roznym tlakom spôsobeným sociálnou revolúciou, ktorá začala s objavením sa demokracie a individualizmu. Podarilo sa mu objaviť hlavné príčiny ich hlboko zakoreneného nešťastia - sociálne zmeny a nejednotnosť - a v boji s nimi urobil maximum (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Podarilo sa mu objaviť hlavné príčiny ich hlboko zakoreneného nešťastia - sociálne zmeny a nejednotnosť - a v boji s nimi urobil maximum... mýlil sa v tom základnom, totiž že dokáže tento tlak zmenšiť a obnoviť šťastie ľudí, pokiaľ sa mu ich podarí privisť späť ku kmeňovému systému. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Počiatok zrútenia kmeňového systému, uzavretých spoločností v Grécku sa dá datovať od doby, kedy začal byť pociťovaný populačný rast vládnucou triedou pozemkových vlastníkov. To bol koniec "organického" kmeňového systému, pretože tak vzniklo sociálne napätie vnútri uzavretej spoločnossti vládnucej triedy. Zpočiatku sa zdalo, že existuje niečo ako organické riešenie tohto problému vytváraním dcérskych obcí...ich kontakty však vytvorili najväčie nebezpečie pre uzavretú spoločnosť - obchod (ad antická filozofia, klasická grécka filozofia)

Karl Raimund Popper (1902)
Nová viera otvorenej spoločnosti, viera v človek, v rovnostrásku spravodlivosť a v ľudský rozum sa možno už vtedy (za života Sokrata) začínala utvárať, nebola však dosiaľ formulovaná. Sokrates k tejto viere prispel a zomrel pre ňu.

Karl Raimund Popper (1902)
Platon sa pokúšal Sokrata zatiahnuť do svojho grandiózneho pokusu o vybudovanie teórie zastavenej spoločnosti; podarilo sa mu to ľahko, lebo sokrates už bol mŕtvy. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)
Princípy spartskej politiky sú tieto: (1) ochrana nastaveného kmeňového systému Sparty - vylúčenie všetkých cudzích vplyvov, ktoré by mohli ohroziť prísnosť kmeňových tabu; (2) antihumanizmus: zvl. nepripustenie akýchkoľvek rovnostárskych, demokratických a individualistických ideológií; (3) autarkia: nezávislosť na obchode; (4) antiuniverzalizmus, teda partikuralizmus: udržanie rozdielu medzi vlastným kmeňom a všetkými ostatnými; zákaz styku s podradnými ľuďmi; (5) panstvo; ovládanie a zotročenie susedov; (6) snaha, aby sa štát príliš nezväčšil ... (ad antická filozofia, klasická grécka filozofia)

Karl Raimund Popper (1902)

Albert Camus (1913)
Guatama Buddha hlásal múdrosť bez bohov a o niekoľko storočí neskôr ho vyzdvihli na oltár.
Nemôžeme, kedže sme takí ako sme, vážne uvažovať o tom, že si osvojíme dôslednú objektivitu postoja k iným ako výsledok teoretického presvedčenia o pravde determinizmu. (ad determinizmus)

Peter Frederick Strawson (1919)

Gilles Deleuze (1925)
Leibniz is one of the great founders of game theory. He was impassioned by mathematical game problems, he must have been quite a games player himself.Why is it that world which passed into existence? Leibniz explains what is, for him, the creation of worlds by God, and we see well how this is a theory of games: God, in his understanding , conceives an infinity of possible worlds, only these possible worlds are not compossible with each other, and necessarily so since it's God who chooses the best.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)
Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Theodor Munz (1926)
Hegel sa snazi pochopit z bytia, myslenia a konania vsetko a neodsudzovat ako zbytocnost nic, lebo vsetko ma ako cast vyvijajuceho sa celku význam. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Theodor Munz (1926)
Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant )

Theodor Munz (1926)
Nietzsche bol neortodoxný darvinista. Robil si posmech s Milla aj Darwina, ale neváhal si prisvojiť ich najlepšie myšlienky. Boj o život, nahrádzal bojom o moc, prirodzený výber nahrádzal víťazstvom silnejších, schopnejších, evolúciu nespomínal, občas iba termín pokrok. (Ad Friedrich Nietzsche)

Theodor Munz (1926)
Kant sa dožadoval: Postav sa na vlastné nohy, buď si sám autoritou! Nietzsche dotiahol myšlienku sebavytvárania až k nadčloveku. (ad Immanuel Kant, Friedrich Nietzsche)

Theodor Munz (1926)

Michel Foucault (1926)
Osvietenstvo , ktoré objavilo slobody, objavilo aj vedecké disciplíny (psychológia, psychiatria, kriminológiu, ekonómiu..). (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Michel Foucault (1926)
Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)
Friedrich Nietzsche predstavuje iný typ úskalia v politickej filozofii (vedúcej ku) krutosti. Nietzsche zdá sa najviac nenávidel pokrytectvo a to najmä pokrytectvo kresťanského náboženstva, ktoré je ako píše v "Genealógii morálky" založené na krutosti; nikto nebol krutejší ako kresťanskí panovníci a nikto nie je krutejší ako kresťaň, ktorý sa snaží obrátiť heretika. Nietzscheho reakcia voči tomu, však nie je taká, že by sme označiť krutosť za tú najhoršiu vec, ale jeho reakcia je že máme byť úprimní a otvorení ohľadom nášho sklonu ku krutosti, že najhoršou vecou je zakryť ju, skryť ju. Najhoršia verzia krutosti je podľa neho kresťanská, skrytá za najvyššími myšlienkami vznešenosti a spravodlivosti. Nietzsche ako bojovník proti pokrytectvu chváli krutosť, ale nie preto, že by mal krutosť rád. Nebol sadista, bol to jemný človek.

Judith Nisse Shklar (1928)

Jacques Derrida (1930)
Niektorí sovietski filozofi mi povedali v Moskve pred niekoľkými rokmi, že najlepším prekladom slova perestrojka je určite "dekonštrukcia". Jacques Derrida

Jacques Derrida (1930)
Kant qui genuit Hegel, qui genuit Karol Marx, qui genuit ...

Jacques Derrida (1930)
Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus)
Podla Heideggera je ulohou sucastnej filozofie nanovo premysliet tradiciu a polozit si otazku, co tato filozoficka tradicia z nas urobila.(ad Martin Heidegger)

Richard Rorty (1931)
Ani Dewey nepovazoval filozofiu za druh poznania, ale skor za sposob rozpravania. Podla neho by filozofia mala, beruc do uvahy sucastny stav vedy, politiky a stylu, ovplyvnovat sposob nasho uvazovania a rozpravania o svete.(ad John Dewey)

Richard Rorty (1931)
Witgenstein povazoval filozofiu za druh terapie, za usilie vyslobodit muchu z flase. Filozofia nebola pre neho tym, cim bola pre Heideggera - novym premyslenim tradicie. Pokusal sa skor novym sposobom premysliet niektore s cudnych otazok, ktore si filozofi kladu a priviest ich k tomu, aby si ich prestali klast.(ad Ludwig Wittgenstein)

Richard Rorty (1931)

Thomas Nagel (1937)
Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza)
7 znakov analytickej filozofie:1. Analýza 2. Antipsychologizmus logiky 3. Logická analýza 4. Filozofický výklad myslenia prostredníctvom filozofického výkladu jazyka 5. Obrat k jazyku 6.Prvotnosť filozofie jazyka 7. odmietanie metafyziky (ad analytická filozofia)

Peter M. S. Hacker (1939)

Arno Anzenbacher (1940)
Platón vychádza z kritiky každodennej skúsenosti. Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.(ad Platon (pov. Aristokles))
Avicena rozlisil medzi esenciou a existenciou, co je zaklad na ktorom stavaju Duns Scotus a Tomas Akvinsky (ad Avicenna - Ibn Sina)

Alain de Libera (1948)

Bernard-Henri Lévy (1948)
Kresťanstvo je viac o vyznávaní (creed) a judaizmus viac o štúdiu. To je jeden z hlavných rozdielov medzi judaizmom a kresťanstvom.
Himmler mal vo svojom vrecku vždy kópiu knihy Bhagavadgíta - Spev vznešeného. Našiel v nej riešenie k tomu, ako by mohli nacistickí dôstojníci robiť strašné veci, bez toho, aby sa stali strašnými ľuďmi. Riešením bola orientálna múdrosť - naučiť sa konať s odstupom, " ja tu v skutočnosti nie som."

Slavoj Žižek (1949)
Budhizmus sa zaoberá problémom utrpenia. Jeho prvý axióm je, že nikto nechce trpieť. A hneď tu mám s tým problém. Psychoanalýza nám hovorí, že chceme trpieť. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek (1949)
Jednou z mystifikácii budhizmu tu na západe je, že príliš identifikujeme budhizmus s meditáciou. V krajinách ako Thajsko, Barma kde sa budhizmus žije, iba veľmi malá menšina ľudí medituje. Je to akýsi ideál. Pre väčšinu ľudí byť budhistom znamená - nespôsobuj veľa utrpenia a pod.. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek (1949)
Pojem osvietenia v budhizme je dvojaký. Keď budhisti hovoria o osvietení, oscilujú medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je idea, že osvietenie je jednoducho zmena vo vnútornom vnímaní človek, t.j. že navonok sa vo svete nič nemení, iba človek zmení svoj postoj.... môže byť aj vojakom vo vojne a bojovať so súcitom ku všetkým bytostiam. Na druhej strane je úplné zanechanie , únik z tohto sveta. Bodhisattva má túto druhú možnosť, ale zo súcitu ku všetkým bytostiam sa vracia k prvej možnosti. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek (1949)
Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Slavoj Žižek (1949)

Miroslav Petríček (1951)
Fenomenologia chce skumat veci v tom, ako sa nam ukazuju. Ukazuju sa v nasom vedomi. Pricom akt vedomia je vzdy vedomim niecoho./neexistuje prazdne vedomie/ Pomocou reflexie sa skuma struktura fenomenov. Vedomie je vsak aj prud. (ad fenomenológia)
Analyticka filozofia je pokus o premyslenie tradicnych filozofickych problemov matematickym jazykom 20-teho storocia. (ad analytická filozofia)

Jaroslav Peregrin (1957)

Niekto (2019)
Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Niekto (2019)
Tym, ze vsetko je a sucastne nie je, Herakleitos vyjadril, ze Vsetkom je dianim.

Niekto (2019)
Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx)

Niekto (2019)
Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola)

Niekto (2019)
Dívejte se na proces myšlení jako na vnitřní vizualizaci neomezenou materiálním světem. V myšlenkách se můžete pohybovat dopředu i dozadu. K tomu, abyste vstoupili do světa myšlení, nepotřebujete svých pět smyslů. Totéž děláte, když spíte. Příčina a následek nejsou nutným předpokladem.

Niekto (2019)
Evanielici majú ochudobnenú vieru. (ad Protestantizmus)

Niekto (2019)
Evanielici neberú na vedomie Ježišov výrok 'Peter ty si skala a na tejto skale postavím cirkev'. (ad Protestantizmus)

Niekto (2019)
Prílišný dôraz u evanjelikov na to, že viera je osobnou vecou každého človeka, vedie k tomu, že sa tvorí množstvo siekt. (ad Protestantizmus)

Niekto (2019)
Katolícka cirkev sa vyznačuje(čovala) prílišnou láskou k peniazom, čoho javom bolo aj vyberanie odpustkov. A láska k peniazom je koreňom všetkého zla. (ad katolicizmus)

Niekto (2019)
Katolíci nechcú uznať, že hlavou cirkvi je jedine Ježiš Kristus. (ad katolicizmus)

Niekto (2019)
Katolíci sa modlia k Márii a svätým, čo je pohanstvo. (ad katolicizmus)

Niekto (2019)
analytická filozofia je postfregeovska filozofia.(M.Dummett)

Niekto (2019)
analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel)

Niekto (2019)
Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomas Akvinsky): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety.

Niekto (2019)
Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet))

Niekto (2019)
A philosophy asserting the primacy of observation in assessing the truth of statements of fact and holding that metaphysical and subjective arguments not based on observable data are meaningless. Also called logical empiricism..(ad novopozitivizmus)

Niekto (2019)
1. (Philosophy) a philosophical theory that holds to be meaningful only those propositions that can be analysed by the tools of logic into elementary propositions that are either tautological or are empirically verifiable. It therefore rejects metaphysics, theology, and sometimes ethics as meaningless..(ad novopozitivizmus)

Niekto (2019)
Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. (ad dualizmus)

Niekto (2019)
Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Ak plati Schopenhauerovo, ze clovek ma metafyzicku potrebu, tak pozitivisticke zatracovanie metafyziky je podobne asketickemu zatracovaniu sexu . (ad pozitivizmus)

Niekto (2019)
Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles))

Niekto (2019)
Ak stratime tento moment z Platonovho diela - tvorenie v krase - pol Platona sme nepochopili. (ad Platon (pov. Aristokles))

Niekto (2019)
Vsetko ma vedomie.(Consciousness is universal)(panpsychizmus-Panpsychizmus je filozofická reprodukcia animizmu, podľa ktorej má celá príroda psychiku.) ad animizmus

Niekto (2019)
V nemoslimskom svete je rozšírená viera, že islam rešpektuje Starý zákon a evanjeliá ako kroky vedúce k Mohamedovmu zjaveniu. Nie je to pravda, ortodoxný islam ich odmieta.(39) Mohamed tvrdil, že existujú božské proto-knihy a že predchádzajúce „knihy“ sú len skomolené a skazené kópie, ktoré boli poslané predchádzajúcim národom alebo spoločenstvám, totiž židom a kresťanom. No toto jeho tvrdenie znamená, že tieto knihy boli „barbarským Koránom“ – na rozdiel od pravého arabského Koránu.40 Staršie mekkské súry síce hľadeli na židov a kresťanov, čiže „ľudí Knihy“ (ahl al-Kitab) s istou zhovievavosťou (napríklad: Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo. /ad Biblia,Mohamed

Niekto (2019)
Leibniz, who was corresponding with Jesuits in China, wrote the first European commentary on the I Ching in 1703, arguing that it proved the universality of binary numbers and theism, since the broken lines, the 0 or nothingness, cannot become solid lines, the 1 or oneness, without the intervention of God (ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Niekto (2019)
To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus, osvietenská filozofia)

Niekto (2019)
Schopenhauer urobil vo filozofii biologicky obrat - od ducha k biologii, t.j. vysvetluje ducha biologiou. Ten obrat je stale aktualny. Nebol vsak podobny aktualnym biologistom, t.j. ze by veril,ze biologia nas plne determinuje. Veril v ludsku moc popriet biologiu. (ad Arthur Schopenhauer)

Niekto (2019)
Zdá sa, že všetko, čo robili židia naozaj, robia kresťania už iba v duchu. Židia búrali chrámy a modly cudzích bohov, kresťania búrajú už len modly vo svojom duchu. Židia zburali hradby Jericha, trubenim na truby, krestenia buraju zabrany neveriaceho voci viere, tak ze do neho hucia. Židia boli obrezaní, kresťania sú obrezaní v duchu, židia nemohli scudzoložiť, kresťan nemôže ani pozrieť žiadostivo na ženu, lebo už s ňou scudzoloží v srdci. Židia zabíjali tých čo zhrešili, kresťania zabíjajú len hriech v sebe. Boh oslobodil Zidov zo zajatia a otroctva v Egypte, krestanov uz len zo zajatia hriechu. Zidovsky boh zosiela dážď, kresťanský už iba dážď svatého duch. (ad Biblia)

Niekto (2019)
Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

Niekto (2019)
V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus)

Niekto (2019)
Psychológia písala filozofiu v dielach filozofov ako boli David Hume, Georg Berkeley, Etienne Bonnot de Condillac a Immanuel Kant.

Niekto (2019)
V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson.

Niekto (2019)
Keď Pytagoras zo Samu.. prišiel do Egypta a stal sa žiakom Egypťanov, prvý priniesol ich filozofiu Grékom, a najmä dbal, zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady. 14 A 4(z Isokrata)

Niekto (2019)
Zdá sa, že Pytagoras zo Samu si nadovšetko vážil náuku o číslach... všetky veci pripodobňoval k číslam. 58 B 2 (z Aristoxena u Stobaia)

Niekto (2019)
Počiatok filozofie a vedy je charakterizované prechodom od mýtu k logu. Prví filozofi (milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) v zásade opustili a prekonali mytológiu.

Niekto (2019)
Ak existuje nejaká intelektuálna zásada, ktorú výslovne alebo implicitne zastávajú obyvatelia Indie a ktorá poskytuje základný predpoklad o všetkom ich myslení, je to doktrína panteizmu. (ad Védanta - upanišady, panteizmus)

Niekto (2019)
Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí.

Niekto (2019)
..z hľadiska koncepcie modernej vedy Komenského (tiež Bayerove a Cabanove) pansofické úsilia neprekročili jej prah, celá jeho encyklopédia vecným obsahom zostáva v predkritickom štádiu, je geocentrická, predgalileovská a predkarteziánska. Lenže na rozdiel od modernej vedy má jej teologický obsah hlboko ľudský zmysel, onú podstatnú nádej človeka na zmysluplnosť všetkého.... (ad Jan Amos Komenský, Ján Bayer, Izák Caban)

Niekto (2019)
Proti nominalistovi Cabanovi je Ladiver realistom. Kým Caban odpiera obecninám existenciu a tvrdí, že vznikajú po veciach a stvorili ich indivíduá, prehlasuje Ladiver, že universalia in intellectu sunt res, čo odôvodňuje tým, že accidens nemá oddelenej existencie od substancie, preto universale, ktorá je v našej mysli musí byť res. (ad Izák Caban, Eliáš Ladiver)

Niekto (2019)
V 1642 sa Jan Amos Komenský stretol s Descartom na zámku v blízkosti Leidenu. V spise "O sobě" od je opis tohoto stretnutia.

Niekto (2019)
Sen o nádhernom nenáročnom živote v sude je ako sen o nádhernej nenáročnej žene. Problém je v tom, že žena, ktorá je nenáročná nebýva nádherná a žena, ktorá je nádherná nebýva nenáročná. (ad Diogenes zo Sinopy)

Niekto (2019)
Mahajánu tvoria dve hlavné školy - madhjamaka či škola strednej cesty a jogačára, známa aj ako čittamatra alebo škola čistého vedomia. Madhjamaka sa sústreďuje na pojem prázdnoty (šúnjata). (ad mahajána)

Niekto (2019)
Prostú analógiu s účtovníckou knihou, čiže predstavu, že človek sa môže karmovo zadĺžiť a potom svoj dlh znovu splatiť, nájdeme v celej indickej literatúre vrátane buddhistických diel, pretože majú skutočne staroveký pôvod. (ad indická filozofia, védanta, budhistická filozofia,mahajána)

Niekto (2019)
Sokrates sa prestal pýtať z čoho sa skladá svet a začal sa pýtať, ako v ňom žiť. Jeho najzákladnejšia otázka je "Čo je spravodlivosť?" , na ktorú stále ešte nemáme odpoveď.

Niekto (2019)
ranná grécka filozofia - predsokratici zmenili paradigmu vysvetľovania z mýtov na zákony, látku, kauzalitu.

Niekto (2019)
Stoickým ideálom je apatia (apatheia), oslobodenosť od afektov. Stoikovia rozlišujú štyri druhy afektov : rozkoš, žiaľ, túžbu a strach. (ad stoicizmus)

Niekto (2019)
Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Stoici boli presvedčení, že celý kozmický cyklus v ktorom sa príroda nachádza pozostáva z jedného jediného vznikania a zanikania, boli presvedčení že sa história bez prestania opakuje. Každých 2000 rokov prichádza svetový oheň, ktorý pohltí zem a potom sa všetci ľudia narodia znovu a musia žit znovu a znovu ten istý fatalistický život (ad stoicizmus)

Niekto (2019)
Stoikovia mali k dispozícii už množstvo gréckej filozofie. Na jednej strane ideál pokojnej mysle ktorý pochádza z filozofie Phyrhona a Demokrita, na druhej strane ideál schopnosti, ktorý pochádza od Platóna a Aristotela. Skúšali obe tieto ideály prepojiť. Rozdiel je iba v tom, že na mojej schopnosti môžem pracovať, ale na duševnom pokoji sa pracovať nedá. Ak napínam všetky sily aby som bol uvolnený, tak uvolnený nebudem, ale napätý, lebo je to protiklad. (ad stoicizmus)

Niekto (2019)
Emócie sú falošné hodnotenia (názory, súdy), ktoré si tvoríme rozumom. Preto sa da na nich pracovať, tým že pracujeme na rozume. Platí to aj pre negatívne a aj pre pozitívne emócie. Z týchto princípov vychádza aj kognitívna psychoterapia. (ad stoicizmus)

Niekto (2019)
budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou).

Niekto (2019)
monizmus je dobrá filozofia, dualizmus a pluralizmus je zlá filozofia.

Niekto (2019)
Francúzsky peripatetisien=pobehlica. (ad peripatetická škola)

Niekto (2019)
Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx)

Niekto (2019)
Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant)

Niekto (2019)
Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami.

Niekto (2019)
Voltairianismus je dodnes společným majetkem širokých horních i - což je prakticky důležitější - středních vrstev právě v římskokatolických zemích. ...„praktickým racionalismem“ onen způsob života vůbec, který dává svět vědomě do vztahu s pozemskými zájmy jednotlivého Já,.. tento životní způsob byl a dodnes je opravdu typickou zvláštností národů „liberum arbitrium“, jak se s ní setkáváme v těle a krvi Italů a Francouzů. A už jsme se přesvědčili, že toto vůbec není půda, na níž by se dal pochopit vztah člověka ke svému „povolání“, jako by šlo o úlohu, jak to kapitalismus potřebuje. Neboť život je možné „racionalizovat“ podle nanejvýš rozdílných základních hledisek a nanejvýš rozdílným směrem - tato jednoduchá věta, na niž se ale často zapomíná, by měla stát v záhlaví každé studie zabývající se „racionalismem“. (ad racionalizmus,francúzske osvietenstvo)

Niekto (2019)
Čuang-c’ zdieľa Lao-c -eho opovržlivé stanovisko k podrobnej konfuciánskej mravnej náuke, ktorá podľa neho predstavuje výraz straty pôvodnej cnostnej podstaty.

Niekto (2019)
Čuang-c’ sa snaží otriasť falošnými istotami v názoroch poukazom na relativitu skúseností a hodnotových merítok. Slavným príkladom je jeho "sen o motýľovi"

Niekto (2019)
Čuang-c’ taktiež poukazuje na hranice jazyka: tao sa dá popísať iba v paradoxoch, vo formuláciách, ktoré sa samy popierajú.

Niekto (2019)
Osvojiť si tao vnútorne sa dá iba na ceste mystiky, popísanej s využitím obrazov. Duch sa musí ukľudniť, práve tak ako až kľudná voda sa prejasní. Musí sa vzdať odporu a to ho ponesia ako list vo vetre. (ad Čuang-c’)

Niekto (2019)
Feminizmus, podľa definície je presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví.

Niekto (2019)
Feminizmus alebo ženy si zaslúžia rovnaké platy ako muži

Niekto (2019)
Feminizmus neznamená neznášanie mužov

Niekto (2019)
Termodynamika je fenomenologická veda. (ad fenomenológia)

Niekto (2019)
Romantizmus je odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. stor. a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohřda dobre vychovanými ľuďmi, nazývajúc ich filistrami a meštiakmi, vystavuje na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohřda empíriou a matematikou, dôveruje len inštinktom, intuícii, fantázii, verí nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňuje génia s Bohom (Kantova formulácia "génius tvorí ako príroda" sa sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd. Romantizmus dáva prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňuje organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobíde bez nejakého "pra-" (po nemecky "ur-"), bez nejakej prasily alebo prahmoty alebo prabytosti. Prírode dáva prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romnatici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z Majstra Eckharta. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (npríklad Schelling chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. (ad osvietenská filozofia)

Niekto (2019)
Lebo Fichteho učenie sľubuje, na základe niekoľkých základných úvah ktoré všetky vychádzajú z vlasného "Ja", rozvrh celého životného svetonázoru. ( ad Johann Gotlieb Fichte)

Niekto (2019)
Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html)

Niekto (2019)
Klam ktorý sa budhizmus snaži odstrániť, je ilúzia toho že sme od ostatných oddelení, že sme samostatné jednotky, uzavreté vo svojej koži, nezávisle sa rozhodujúce a konajúce, ktoré spájajú zo svetom iba cez zmysly. V skutočnosti sme však do sveta votkaní, prepojení so všetkými. Všetko čo spravíme vplýva na všetkých, všetci o tom okamžite ( i keď možno podvedome ) vedia. (ad budhistická filozofia )

Niekto (2019)
Zatiaľ čo teizmus (kresťanstvo, judaizmus, islam) učí, že Boh vidí všetko a preto sa treba správať slušne, buddhizmus účí, že všetci vidia všetko , resp. všetko je poprepájané a preto sa treba správať slušne. (ad budhistická filozofia )

Niekto (2019)
Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes)

Niekto (2019)
V čom má panteizmus pravdu je , že svet dá vysvetliť iba zo seba samého , iba zvnútra. V čom nemá pravdu, je tvrdenie, že všetko je v podstate iba kombinácia už existujúceho, že nevzniká nič nové, lebo nič ani vzniknúť nemôže a taktiež ani zaniknúť. (Ad panteizmus)

Niekto (2019)
Millov zásadný prínos k utilitarizmu je jeho argument pre kvalitatívne oddelenie pôžitkov. Bentham považuje všetky formy šťastia za rovnocenné, zatiaľ čo Mill tvrdí, že intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) (Ad Jeremy Bentham, John Stuart Mill)

Niekto (2019)
budhistická filozofia popiera základnú štruktúru cez ktorú sme zvyknutí pozerať sa na svet - cez substanciu - atribút. Sme zvyknutí si myslieť, že pod všetkými zmenami, ktoré vidíme okolo nás, niečo stále pretrváva. Všetky náboženstvá a filozofie na východe a západe túto štruktúru nejako uznávali a pomenovali to čo pretváva ako Boh alebo atóm, dušu alebo átmán. budhistická filozofia sa v tomto odlišuje od všetkých ostatných

Niekto (2019)
Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Niekto (2019)
Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Často sa hovorí o tom, že Buddha bol syn významné ho kráľa, čo pravdepodobne nie je pravda, pretože z z budhistických textov vidíme, že žil v drevenom dome, vieme o tom, že jeho otec si sám oral pole, čo králi nerobia, ale bol nejaká významnejšia figúra. (ad Guatama Buddha)

Niekto (2019)
Súčastní budhisti hovoria, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, ateitstický a všetko nadprirodzené doňho prišlo len z iných tradícií - hinduizmu, ktorý verí v peklá a nebá a božstvá, s ktorými sa budhistická filozofia musela vyrovnať. Budha však týmto veciam tiež veril.

Niekto (2019)
Budha sám navyše sám seba považoval za niečo viac ako človek a dokonca niečo viac ako božstvo. Božstvá totiž nie sú v budhistickej filozofii stvoritelia sveta - tiež sú to len bytosti rovnako viazané karmou. Božstvá zomierajú a znovu sa rodia ako človek alebo zviera. Taktiež vy sa môžete znovuzrodiť ako božstvo. Racionalistické krídlo v budhizme hovorí, že to sú len metafory. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Budhizmus je ateistické náboženstvo - je chytľavé ale nezmyselné vyjadrenie. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne.

Niekto (2019)
Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli.

Niekto (2019)
Asociacionistickí autori potom ukazujú, ako asociácie rôznych druhov, môžu vysvetliť rôzne javy. Napríklad viera môže byť považovaná za jednoducho silnú asociáciu. Schopnosti ako pamäť, predstavivosť alebo dokonca niekedy rozum možno považovať za jednoducho rôzne druhy asociatívnej postupnosti. Ako empiristi sa väčšina vyhýba vrodeným znalostiam a má tendenciu minimalizovať vrodenú mentálnu štruktúru, hoci tvrdenie, že myseľ je spočiatku skutočne prázdna tabuľa, je až prílišné zjednodušenie. (ad asocianizmus)

Niekto (2019)
Napriek významu jeho práce pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o ňu je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či by sa s Lockom malo zaobchádzať ako s asociacionistom (ad John Locke)
Polyteizmus už dnes neprichádza do úvahy. Je totiž takmer úplne mŕtvy. Osobne som ešte nikdy žiadneho zástancu zástancu mnohobožstva nestretol. Vlastne v istom zmysle polyteizmus nikdy neexistoval, pretože za tými všetkými bohmi polyteizmu vždy nachádzame jedného najvyššieho Boha. Niekto alebo niečo musí byť na prvom mieste. Nemôžu existovať dve absolútne absolútne absolútna.

40 dôvodov, prečo som katolík (2019)
Jedným z dôvodov v prospech biblického teizmu oproti panteizmu je, že panteistický boh je všetko, a preto je aj zlom aj dobrom. A ja nemôžem uctievať alebo poslúchať boha, ktorý má aj "temnú stránku", ktorý je spolovice zlý alebo mu je dobro a zlo ľahostajné. (ad panteizmus)

40 dôvodov, prečo som katolík (2019)

Niekto (2019)
Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať.

Niekto (2019)
Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia)

Niekto (2019)
Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus)

Niekto (2019)
Etiku starostlivosti môžeme stručne charakterizovať ako pozíciu, ktorá „berie na vedomie, že ľudské bytosti sú po mnohé roky svojich životov odkázané na pomoc iných. Tieto bytosti na nás vzťahujú naliehavé morálne nároky, a preto je z morálneho hľadiska dôležité budovať s nimi vzťahy starostlivosti, ktoré umožnia ľudským bytostiam žiť a rozvíjať sa“ (Held 2006, 10). Prívrženci etiky starostlivosti si teda za východiskový bod svojej etickej teórie zvolili skutočnosť, že bez ohľadu na našu kultúrnu príslušnosť „sa často stáva, že nás dočasne alebo natrvalo postihne hendikep, akým sú slepota, ohluchnutie, ochrnutie, telesné alebo psychické ochorenie. V takom prípade potrebujeme druhých, aby sme prežili. Potrebujeme ich, aby nám poskytli pomoc a dali nám to, čo k životu potrebujeme, aby nám pomohli ukázať, ako ďalej a v prípade potreby nás zastúpili a spravili za nás to, čo nie sme schopní urobiť my sami“ (MacIntyre 1999, 73). Uvedené skutočnosti opisujú našu zraniteľnosť, skutočnosť, že aj ten najzdravší a najsamostatnejší človek bol niekedy dieťaťom, ktoré bolo odkázané na pomoc iných a do tohto stavu sa môže kedykoľvek vrátiť. (ad etika starostlivosti)

Niekto (2019)
Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus)

Niekto (2019)
Minimálne teoreticky je možné, že výsledkom analýzy nákladov a výnosov bude, že k maximalizácii šťastia by poviedlo rozhodnutie, ktoré nie je v záujme najzraniteľnejších. (ad konzekvencionalizmus)

Niekto (2019)
Podľa profilu učenia sa Ježiš nedá jednoznačne zaradiť do žiadnej zo skupín starovekého židovstva... je zrejmé z nového zákona, že polemizoval s farizejmi a saducejmi, s farizejmi najviac, so saducejmi trochu menej, ale je jasné, že nebol členom žiadnej z týchto skupín... na druhej strane mal istý vzťah k Jánomvi Krstiteľovim ktorý bol prezentovaný ako jeho predchodca....ktorý mohol patriť medzi esénov a nedajbože aj kumránskych a či toto je to, čo si Ježiš od neho zobral ... to samozrejme nevieme nič istého (ad saduceji, farizeji, eséni)

Niekto (2019)
Morálne súdy a vykonávať morálne rozhodnutia môžeme vytvárať prostredníctvom dvoch typov kognitívnych procesov. Môže to byť prostredníctvom automatických procesov, ktoré tkvejú v rozhodovaní na základe evolučne, kultúrne alebo osobne nadobudnutých emocionálnych predispozícií a morálnych intuícií. No sú tu aj vedomé procesy, prostredníctvom ktorých síce dospievame k pomalším rozhodnutiam, ale sú to rozhodnutia na základe nami zvolených pravidiel..,.„k vytváraniu typicky deontologických morálnych súdov nabádajú automatické emocionálne reakcie, ale ku konzekvenciálnym morálnym súdom dospievame vďaka vedomej úvahe a príbuzným procesom kognitívnej kontroly (ad deontológia, konzekvencionalizmus)

Niekto (2019)
Napriek významu práce Johna Locka pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o to je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či je potrebné zaobchádzať s Lockom ako s asociacionistom, pretože asociacionisti považujú asociáciu za ústredný vysvetľujúci predpoklad teórii mysle. (ad asocianizmus)

Niekto (2019)
Kľúčové pre Locka je, že asociácia je pasívny proces, zatiaľ čo myseľ je aktívnejšia v iných procesoch. Pasívny charakter asociácie sa vráti ako kritika asociacionizmu. (ad John Locke, asocianizmus)

Niekto (2019)
kľúčové fenomenologické pojmy sú - vonkajšie a vnútorné vnímanie, intencionalita, matéria a podstata aktu, zmysel, kategoriálne nazeranie a pod. (ad fenomenológia)

Niekto (2019)
Pluralizmus je najpravdivejšia filozofia, ale príliš zložitá. Ak si teda chce človek svoj svetonázor zjednodušiť, je dobré si vybrať nejaký monizmus. Hlavne nie nejaký dualizmus. Ak už škatuľkovať, tak radšej všetko do jednej škatuľky.

Niekto (2019)
Kedže konzervativizmus je uchovávanie toho, čo je hodnotné, najväčší konzervatívci by dnes mali byť ľudia bojujúci proti klimatickým zmenám, alebo ochranári, ľudia z pamiatkových ústavov. To sú proste najväčší konzervatívci.

Niekto (2019)
Hlavná výzva súčastného konzervativizmu na Slovensku je pochopiť, že konzervativizmus sa nerovná kresťanstvo.

Niekto (2019)
Francúzska revolúcia je ten moment, keď sa začalo hovoriť o nejakom konzervatívnom spôsobe rozmýšľania o celospoločenských problémoch. Už aj vtedy bol tam síce ten rozmer, že konzervatívci majú bližšie k sympatiám k náboženstvom, ale pôvodný popud spočíval v tom, či keď sa deje nejaká spoločenská zmena, či sú ochotní tí dejatelia a revolucionári prevrátť stôl a úplne začať od piky, na zelenej lúke a zahodiť všetky doterajšie inštitúcie (napr. v prípade fr. revolúcie aj zavedenie desaťdňového namiesto sedemdňového týždňa) (Ad konzervativizmus)

Niekto (2019)
Francúzska revolúcia išla ruka v ruke s francúzskym osvietenstvom, ktoré nebolo veľmi naklonené k náboženstvu. (Ad francúzske osvietenstvo)

Niekto (2019)
Anglická revolúcia bola na rozdiel od francúzskej revolúcie konzervatívna, lebo sa pri nej nič také prevratné neudialo, len sa napr. obmedzili právomoci kráľa a zaviedla listina občianskych slobôd. (ad konzervativizmus)

Niekto (2019)
Konzervativizmus charakterizuje preferovanie hodnôt ako rodina, lojalita, držanie pospolu, averzia voči zmene.

Niekto (2019)
Liberálny človek je ten, ktorý uprednostňuje hodnoty ako - starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) a spravodlivosť (pociť férovosti) pred hodnotami ako sú kmeňovitosť (lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja", rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) a čistota a posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro). (ad liberalizmus)

Niekto (2019)
Konzervatívci viac uprednostňujú hodnoty ako lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja", rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) , čistota a posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro) pre hodnotami ako starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) a spravodlivosť (pociť férovosti) . (ad konzervativizmus)

Niekto (2019)
Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Niekto (2019)
Konzervativizmus možno charakterizovať ako úctu k inštitúciám, včítane napr. inštitúcii manželstva.

Niekto (2019)
Buddha by dnes odporúčal dopamínový detox. (ad Guatama Buddha)

Niekto (2019)
Tomas Akvinsky vytvoril schémy, ktoré kresťanskému náboženstvu poskytli racionálnejšiu predstavu, ako by to s Bohom, jeho synom a Duchom svätým mohlo fungovať.

Niekto (2019)
Deizmus je rozmazávanie hraníc medzi filozofiou a náboženstvom

Niekto (2019)
Kresťanstvo je jedným spomedzi kultov osobnosti. (Vid aj Pavlov vyrok.. kto nemiluje Krista nech je prekliaty.)
Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza)

Etika (2019)

Niekto (2019)
Immanuel Kant presunul morálku iba do svedomia človeka, iba do jeho vnútra, t.j. že morálka sa odohráva v dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch. ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. Dôsledkom je väčší morálny relativizmus a odchod morálky z verejnej diskusie

Niekto (2019)
Vyznávač dualistickej filozofie je náchylnejší ku strachu (z tej druhej, zlej strany). - ad dualizmus

Niekto (2019)
Pojem demokracia sa zmenil. Stal sa znej diktát menšiny (napr. homosexuálov) väčšine.

Niekto (2019)
Veci verejné sú v Rusku organizované ako veci súkromné. V autokracii je všetko viac či menej (a skôr viac) majetkom panovníka. Ruské slovo samoderžavie – označujúce absolutistickú moc cára – nie je, koniec koncov, ničím iným, ako doslovným prekladom gréckeho slova autokracia.

Niekto (2019)
Niccolo Machiavelli oddelil politiku od etiky - vladár podľa neho nemusiť byť vždy dobrý, štedrý a spravodlivý - niekedy stačí že sa iba takým javí a niekedy sú tieto vlastnosti priam škodlivé jeho hlavnému cieľu - aby si udržal moc a stal sa slávnym.

Niekto (2019)
Niccolo Machiavelli radí vládcovi, aby sa naučil byť i zlý a nespravodlivý, ale len v prípadoch, keď je to nevyhnutné na zachovanie vlády. Nie je to rada mafiánskemu bossovi, ktorý sa zlom môže aj živiť.

Niekto (2019)
Niccolo Machiavelli sa k otázke posledného božieho súdu nad vladárom, ktorý konal aj zle, nevyjadruje.

Niekto (2019)
Ježiš bol pacifista. (ad pacifizmus)

Niekto (2019)
Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus)

Niekto (2019)
Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus)

Niekto (2019)
Podľa marxizmu-leninizmu je solipsizmus subjektívnoidealistická teória, podľa ktorej jestvuje len človek a jeho vedomie, kým objektívny svet vrátane ľudí jestvuje len vo vedomí indivídua. Hľadisko solipsizmu pozbavuje ľudskú činnosť a vedu akéhokoľvek zmyslu[1].
Islámska civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná demokracia.

Střet civilizací (2019)

Niekto (2019)
Existencionalizmus v 20-tom storočí nemal vplyv iba na akademickú diskusiu, ale na celú európsku kultúru a hlavne na mládež. Existovala tzv. existencionalistická mládež, mladí, ľudia, študenti, žiaci, intelektuáli a ostatní, ktorých motivoval existencionalizmus sa stretávali v kaviarňach, na demonštráciách, všetci nosili čierne oblečenie, čierne džíny, čierne pulóvre a okuliare s čiernym rámom ako znak ich existenciálneho nastavenia, tak ako ich nosil aj Jean Paul Sartre. Ich motto bolo : "Nedaj si od nikoho prikázať, ako máš žiť."

Niekto (2019)
Jean Paul Sartre bol veľkým filozofom slobody.

Niekto (2019)
Michel Foucault popísal ako jednotlivé spoločnosti v histórii zaobchádzali so šialenstvom, čo definovali ako šialené a (z toho vyplývajúce) čo v danej epoche bolo vnímané ako rozumné. Popísal teda vývoj západného rozumu z perspektívy šialenstva.

Niekto (2019)
Konfucionisti vravia, že všetky veci musia byť správne pomenované. Keď sa zle pomenujú vzniká spoločenská nestabilita. (ad konfucianizmus)

Niekto (2019)
Taoisti verili v TAO - cestu. Mohli by sme ju prirovnať aj k nášmu osudu. Verili v jednoduchý život. Kedy je človek šťastný? Keď sa naje, ak je hladný, keď sa vyspí ak je ospalý a keď sa oblečie ak je mu zima. Znie to veľmi primitívne, taoisti však vedeli, že to vôbec nie je také jednoduché. A rozhodne nie v dnešnom svete. (ad taoizmus)

Niekto (2019)
presvedčenie, že politika sa začína výberom nepriateľa, je určite fašistické (ad fašizmus)

Niekto (2019)
Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia vážne zväzuje ruky, kým tým, ktorí ju neberú vážne umožňuje dosiahnuť takmer všetko (ad demokracia)
Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)

Střet civilizací (2019)

Niekto (2019)
Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo.
S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Střet civilizací (2019)

Všetci mocní Kremľa (2019)
Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú.

Všetci mocní Kremľa (2019)
Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou.
Ako každý hlásateľ lásky k ľuďom, enthusiast, dochádzal Kristus vo svojom učení do utopických krajností. Každý pokrok k mravnému zdokonaleniu ľudstva býva vedený ľuďmi, ktorí nevidia nič okrem svojho poslania. Kristus, nebuď mu to povedané na újmu, mal typický temperament takéhoto reformátora. A preto musíme pamätať na to, že jeho poučeniam nemožno rozumieť doslovne, ako úplnej filozofii života. Musíme analyzovať jeho slová s úctou k nim, ale v duchu kriticizmu hľadajúcom pravdu. (ad Ježiš Nazaretský, kresťanstvo)

Království boží ve vás (2019)

Niekto (2019)
Jeden spôsobou ako definovať fašizmus a nacizmus je ten, že keď človek pozrie do zrkadla a povie si že jeho národ je perfektný, je lepší ako každý iný a nikdy nekonal zlo ale je stále len obeťou a hrdinom, potom je v najväčšom nebezpečenstve, že padne do pasce fašizmu (nacizmu)

Niekto (2019)
Nacionalizmus a liberalizmus nie sú protiklady, často sa dajú veľmi dobre skombinovať t. j. že človek ktorý je patriot nemusí byť automaticky proti liberalizmu, nemusí si vyberať medzi dvoma. Vyberať si medzi dvoma musí len v prípade, ak si myslí, že nacionalizmus je o "nenávidení menšín a cudzincov", čo je proti liberalizmu.

Niekto (2019)
Jedna z definícií fašizmu je, že násilne pretláčate názor menšiny na úkor väčšiny, alebo zabraňujete slobodnej diskusii. Zabraňujete toku informácií. To je totalita. (ad fašizmus)

Niekto (2019)
Slavoj Žižek má jedno tajomstvo a ak poznáte Lacana, tak už nebudete vidieť nič mysteriózneho na Žižekovi. Žižek je veľmi presným a korektným pokračovateľom a aplikovateľom Lacanových teórií. Avšak Lacan je omnoho bohatší a zaujímavejší ako Žižek.... nie je filozofom, je len dobrým v aplikovaní lacanizmu. Pre lacanistu sú jeho myšlienky jasné a zrejme, ale ak nie ste lacanista, tak môžete byť ľahko zmätený, uchvátený, zvedený, ale to je preto, že nemáte k nemu žiadne kľúče.

Niekto (2019)
Pre mňa nie je zaujímavé pózovanie používajúce vymyslené výrazy, predstierajúce že má teóriu, keď nemá žiadnu teóriu. V tomto materiály nie je žiadna teória v zmysle, ako sa dá nájsť vo vede , nenašiel som v jeho dielach žiadne princípy, z ktorých môžeš dedukovať empiricky testované dôsledky, skúste či viete niečo také nájsť ak dekódujete tieto vymyslené výrazy, ja to neviem ... nezaujíma ma takéto pózovanie, Slavoj Žižek je extrémným príkladom toho... prečo je vplyvný, nemám najmenšiu ideu. Nenachádzam tam nič, čo by mohlo byť vplyvné... je dobrým hercom, ale bez obsahu...

Niekto (2019)
Voltaire (Francois Marie Aroquet) obrovsky zbohatol využitím chyby vo francúzskej lotérii. V roku 1729 sa Voltaire spojil s matematikom Charlesom Mariem de La Condaminem a ďalšími, aby využili lukratívnu medzeru vo francúzskej národnej lotérii. Vláda každý mesiac vyplácala obrovské ceny za súťaž, ale chyba vo výpočte znamenala, že výplaty boli vyššie ako hodnota všetkých lístkov v obehu. S týmto vedomím dokázali Voltaire, La Condamine a syndikát ďalších hazardných hráčov opakovane ovládnuť trh a získať obrovské výhry. Táto schéma zanechala Voltairovi neočakávaný zisk takmer pol milióna frankov, čím ho pripravila na život a umožnila mu venovať sa výlučne svojej literárnej kariére.

Niekto (2019)
Robert Nozickova kniha "Anarchy, state and utopia" je jedna z najobľúbenejších kníh tech-miliardárov zo Silicon Valley, lebo ospravedľnuje ich bohatstvo a ich právo naňho ako základné ľudské právo. Taktiež idea minimálneho štátu s komunitami ladí s ideou slobodného internetu, kde si vieš nájsť tu svoju komunitu.

Niekto (2019)
V zozname literatúry v knihe "Anarchy, State and Utopia" je najviac záznamov a citátov od amerického aktivistu, anarchistu a individualistu 19-teho storočia, Sandera Spoonera, centrálnej postavy anarchizmu, ktorý patril do celej rady tých američanov, ktorý neboli radi ak ktokoľvek, komukoľvek prikazoval čo robiť. Bol proti otroctvu a zároveň za vystúpenie z únie. (ad Robert Nozick)

Niekto (2019)
Sú tri knihy, ktoré sa veľmi čítajú v Silicon Valye medzi tech-miliardármi a to sú: 1) Ayn Rand .... 2) Zen of motocycle maintenance. ktorá kombinuje citlivosť hippies s láskou k strojom 3) Robert Nozick : Anarchy, State and Utopia

Niekto (2019)
Robert Nozickova kniha : Anarchy, State and Utopia je polemikou voči John Rawlsovej teórii spravodlivosti a vznikla v reakcii na ňu.

Niekto (2019)
Základnou otázkou pre Roberta Nozicka je "Prečo vlastne potrebujeme štát?" a Robert Nozick si myslí, že má odpoveď.

Niekto (2019)
Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo...

Niekto (2019)
Komunizmus bol experiment, ktorému sa západná kultúra nemohla vyhnúť. V ňom sa totiž testoval európsky racionalizmus, osvietenská viera v to, že ľuskú spoločnosť možno vedecky usporiadať a riadiť.Tradičné inštitúcie, ktoré vznikli v dôsledku spontánnych evolučných procesov a ktoré v sebe nesú evolučne zíkané poznanie, boli rozbité a mali byť nahradené inštitúciami vytvorenými racionálnym dizajnom. Zlyhanie experimentu nám ukázalo, že pri našich obmedzených znalostiach je vedecké zriadenie spoločnosti nemožné.

Niekto (2019)
Čo je teda tým ústredným problémom, na ktorý chcel Pierre Teilhard de Chardin priniesť odpoveď, problémom okolo ktorého sa točí celé jeho teologické myslenie? Celkom nepochybne ... je ním to, čo dnes všeobecne označujeme za termínom sekularizácia. Teilhardov termín "náboženstvo Zeme" ("Boh smerovania dopredu") a sekularizácia, obľúbený termín dnešných teológov, vyjadurujú jednu a tu istú ideologickú a sociálnu skutočnosť. (sekulárnosť = veda , technika a spoločenské usporiadanie)

Niekto (2019)
Jedným zo zdrojov (fašistickej ideológie) bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. (ad fašizmus)

Niekto (2019)
Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu

Niekto (2019)
forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou. (ad fašizmus)

Niekto (2019)
spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.(ad fašizmus)

Niekto (2019)
Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku.(ad fašizmus)

Niekto (2019)
Mussolini bol pôvodne socialista (nie marxista) ale revolučný syndikalista, silno ovplyvnený francúzskym filozofom Georgom Sorelom, ktorý ako hlavné dva komponenty politiky definoval - akciu a mýtus. (ad fašizmus)

Niekto (2019)
Bol to Arthur Schopenhauer , ktorý ako prvý v modernom myslení, zdôrazňoval možnosť, že pojem života je základnejší a viac zahrňujúcejší ako pojem (fyzikálnej) sily, a je to Henri Bergson, ktorý vo svojej vlastnej generácii prevzal túto myšlienku a takmer presvedčil celý skeptický svet za pomoci svojej úprimnosti a výrečnosti.

Niekto (2019)
Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus)

Niekto (2019)
Liberalizmus verí, že človek je dobrý a treba len umenšiť zlý systém (t.j. štát). Konzervativizmus verí, že človek je zlý a treba naňho pevnú ruku (štátu). Pravda je uprostred - treba človeka vychovať.

Niekto (2019)
Hegel vo svojej Fenomenológii ducha (1807) kritizoval tradičnú empirickú epistemológiu za jej predpoklad, že aspoň časť zmyslového obsahu skúsenosti je jednoducho „daná“ mysli a je priamo vnímaná taká, aká je, bez sprostredkovania pojmami. Podľa Hegela neexistuje nič také ako priame vnímanie alebo nesprostredkované poznanie. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel ,empirizmus)

Niekto (2019)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol filozof slobody. A je to práve sloboda obsiahutá v koncepte ľudských práv, ktorá mu ležala na srdci.... Podľa Hegla, nie sú ľudské dejiny nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody. Tento progres postupuje dialekticky, čo znamená že poznanie nevyhnutne predpokladá analýzu negácie toho čo je hľadané.

Niekto (2019)
Pytagorov (vzdelávací) ústav prerástol do spolku, ktorý pohlcoval celého človeka a celý život ... Vcelku mal spolok charakter dobrovoľného kňažského či mnížšskeho rádu novšej doby. Kto chcel byť prijatý, bol skúšaný po stránke vzdelania a bol cvičený v poslušnosti. (ad pytagorejská škola)

Niekto (2019)
Alkmaión z Krotónu alebo Alkmaion z Krotónu (* 6. storočie pred Kr. – † 5. storočie pred Kr.) bol grécky filozof, lekár, žiak Pytagorov. Pytagorovskú predstavu harmónie sveta preniesol na ľudský organizmus. Za ustredný orgán duševnej činnosti považoval mozog. Ako prvý urobil pitvu človeka.

Niekto (2019)
Přirozenost oka více než jiní zkoumal Alkmaión z Krotónu, velmi zběhlý ve zkoumání přírody, který se první odvážil přistoupit k pitvě...

Niekto (2019)
Filolaos z Krotóna bol grécky filozof, predstaviteľ pytagoreizmu, súčasník Sokratov. Bol pravdepodobne prvým pytagorovcom, ktorý písal pre verejnosť. Okolo 450 odišiel z južnej Itálie a pôsobil o. i. v Tébach. Napísal spis Peri fyseos (O prírode), ktorý podľa antickej tradície využil Platón pri písaní svojho kozmologického dialógu Timaios. Z Filolaovho spisu sa zachovalo asi 16. zl., ale ich autentickosť je sporná. Zdá sa, že najoriginálnejší bol Filolaos v kozmológii: za stred vesmíru pokladal ústredný oheň a zem považoval za obežnicu.

Niekto (2019)
Podľa Hegela ďalšou chybou ranných epistemologických teórií – empirických aj racionalistických – je predpoklad, že poznanie zahŕňa určitý druh „zhody“ medzi presvedčením a realitou. Hľadanie takejto korešpondencie je logicky absurdné, tvrdil Hegel, pretože každé takéto hľadanie sa musí skončiť istým presvedčením o tom, či korešpondencia platí, a v takom prípade človek nepokročil za hranicu presvedčenia. Inými slovami, je nemožné porovnávať presvedčenia s realitou, pretože prežívanie reality je vždy sprostredkované presvedčeniami. Človek nemôže úplne vyjsť z presvedčenia. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,empirizmus)

Niekto (2019)
Pytagorovci sa vyznačovali rovnakým odevom - bielym a vlneným, ako mal Pytagoras. (ad pytagorejská škola)

Niekto (2019)
Jedli spoločne.... ako ich hlavné jedlo sa uvádza med a chlieb - a voda ako najlepší, ba jediný nápoj. Úplne sa stránili jedenia mäsitých jedál, čo sa spojuje s prevtelovaním duší. I medzi vegetaránskymi jedlami rozlišovali; napr. mali zakázanú fazuľu. Za toto uctievanie fazole sa im často smiali. (ad pytagorejská škola)

Niekto (2019)
Bola dané za úlohu, aby si ráno hned ako vstanú, pripomenuli udalosti minulého dňa, pretože úzko súvisia s tým, čo je potrebné robiť dnes, Ako večerné zamestnanie bolo často dávaná za povinnosť reflexia o sebe samom, hodnotenie, čo správneho a čo nesprávneho každý za ten deň vykonal. (ad pytagorejská škola)

Niekto (2019)
John Rawls je v súčastných filozofických pojednaniach o politike a politickej teórii často dávaný do kontrastu s Friedrichom Nietzschem. Tento kontrast je často vyjadrený frázami ako "Nietzscheho realizmus vs. Rawlsov moralizmus", ktoré vyjadrujú to, že Nietzsche nám dáva vedieť o reálnej politike ako vôli k moci, o jej krutosti, túžbe ľudí dominovať jeden nad druhým a dáva do pozornosti veci, ktoré nechceme vidieť; Rawls naproti tomu začína a končí morálnymi otázkami a snaží sa založiť spravodlivosť na tom najlepšom v nás, snaží sa urobiť politiku lepšou ako je. Friedrich Nietzsche naproti tomu chce aby sme videli politiku takú aká naozaj v skutočnosti je.

Niekto (2019)
John Rawls je často označovaný za filozofa zo slonovinovej veže, odtrhnutého od reálnej politiky. Svoju profesionálnu kariéru strávil na Hardvarde a jeho pohľad je určitým pohľadom z pohodlnej kancelárie na severovýchode USA...Táto charakteristika je však trochu nefér, Rawls nie je filozofom zo slonovinovej veže. Bojoval v druhej svetovej vojne v Pacifiku a vie o krutosti a videl veci, ktoré Nietzsche nevidel. A keď sa vrátil, jeho základná otázka nebola, "čo je spravodlivosť?", ku ktorej prišiel len neskôr, ale otázka "Za čo sme to vlastne bojovali?", "Bolo hodnotné bojovať za náš spôsob života, organizovania politického života?".....

Niekto (2019)
Utilitarizmus má notorické problémy so zodpovedaním otázky, "čo je najlepšie mozné konanie?". Jeho problémom je, že pokladá ľudí za jednotky zúčastňujúce sa výpočtu, za prostriedky a nie ciele. a ak sa nám náhodou stane, že ako jednotka neprispievame k celkovému šťastiu, môžeme byť považovaní za tých, bez ktorých sa možno zaobísť. Utilitarizmus dochádza k absurdným záverom a záverom proti zdravému rozumu, napr. že kôli zväčšeniu celkového šťastia sa treba zbaviť nešťastných ľudí, alebo treba neúmerne zväčšiť počty trochu šťastných ľudí...

Niekto (2019)
John Rawls si myslí, že je niečo medzi utilitarizmom (pokladajúcim ľudí občas za za prostriedky a nie ciele) a intuitivizmom (v prípade ktorého môžu prevládať predsudky) čo dokáže vyriešiť otázku spravodlivosti a to je tradícia spoločenskej zmluvy, ktorá zahrňuje filozofov ako Jean Jacques Rousseau, Thomas Hobbes. tradícia spoločenskej zmluv hľadá taký stav spoločnosti, na ktorom by sa ľudia zhodli, pod čo by sa podpísali.

Niekto (2019)
Pri spoločenskej zmluve treba nájsť základ, na ktorom sa vieme všetci ľudia dohodnúť. Odpoveď ktorú dáva Thomas Hobbes, je , že vec na ktorej sa vieme všetci zhodnúť je naša smrteľnosť, náš strach zo smrti a naša túžba sa jej vyhnúť. To je veľká rovnoprávnosť, všetci sme si rovní pred smrťou.

Niekto (2019)
Všetky tri moderné ideológie - komunizmus, liberalizmus, fašizmus - sú založené na sekulárnom chápaní dejín, materialistickom chápaní sveta. Neveria vo večnosť, večnosť pre nich neexistuje, existuje iba čas a tento svet.

Niekto (2019)
Cieľom dnešného liberalizmu nie je sloboda jednotlivca ale jeho vyslobodenie z akejkoľvek kolektívnej identity - z cirkvi, zo spoločenskej vrstvy, národa, rodu...

Niekto (2019)
Dnešný liberalizmus je proti slobode. Máš iba jednu možnosť - byť liberálom, a to len takým, akým ti ľavicový liberalizmus predpisuje byť. Ak si liberálom trochu iným spôsobom budeš pokladaný za fašistu, komunistu. Nemáš možnosť nebyť liberálom. A to je úplný totalitarizmus, ktorý ničí akúkoľvek slobodu. (ad liberalizmus)

Niekto (2019)
Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.

Niekto (2019)
liberálna demokracia vytvorila za dekády svojej existencie príliš úzku vrstvu víťazov a príliš veľkú masu porazených, teda priemerných, ktorí majú pocit neúspechu. Tí sa teraz búria a žiadajú svoje miesto na slnku, nenávidia elity, ktoré vinia za to , že sa v ich konkurenii nedokázali presadiť.

Niekto (2019)
Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Budhistický majster sa nevyjadril k otázke, čo má robiť adept, keď trpí pľúcnou chorobou.
Taký adept sa nemôže zhlboka nadýchnuť.
Nemôže poriadne vydýchnuť.
Ako má praktikovať zazen?
A je správne dýchanie jediná cesta k osvieteniu?
Choré telo znemožní únik z vlastnej smrteľnej pasce.
Duch v takom tele nad telom nikdy nezvíťazí.
Toto telo raz umrie a duch v tele nestihne ani len nazrieť do svojej nekonečnej hlbiny. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Gorbačov bol slabý a naivný človek, ktorý presadzoval nesprávne reformy.

Niekto (2019)
Keď rímsky cisár Nero nariadil popravu filozofa Senecu, lebo žiarlil na jeho intelekt a vplyv, Seneca si poznamenal: „Každá krutosť pramení zo slabosti.“

Niekto (2019)
Jediný dôvod, pre ktorý som inváziu (do Iraku) schvaľoval, bol ten, že ak jestvuje možnosť zvrhnúť krutého tyrana, musí byť využitá...Bol som presvedčený, že svet bez Husajna bude lepší....Môj chybný úsudok vychádzal z presvedčenia, že demokracia je prirodzený politický systém, ktorý sa uchytí všade tam, kde dostane túto možnosť po odstránení tyranie...Lenže demokracia nie je prirodzený systém, jej vznik a udržiavanie je namáhavý proces plný rizík. Prirodzená je v skutočnosti tyrania, svedčia o tom svetové dejiny.

Niekto (2019)
Invázia do Iraku oslabila vo svete vieru v demokraciu a posilnila nenávisť voči Amerike. Povzbudila tyranov, ktorí využili slabosť demokratického Západu. Vojna Ruska proti Ukrajine je nepriamy dôsledok zlyhania Ameriky v Iraku. (ad demokracia, tyrania)

Niekto (2019)
Mal som si klásť otázku, či je správne, že demokracia útočí ako prvá, bez ohľadu na morálne dôvody.

Niekto (2019)
Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, hľadal som slabiny svojho presvedčenia, že demokratický Západ má Ukrajine vojensky pomáhať. Lenže málokedy bolo také jednoduché rozoznať zlo a právo na obranu proti nemu ako dnes. Naposledy to bolo za Hitlera. Invázia do Iraku nemala ani zďaleka takéto jasné morálne parametre, lebo demokracia zaútočila – síce na tyraniu, ale ako prvá. Dnes útočí tyrania na demokraciu. Je našou povinnosťou vojensky jej pomáhať, aby sa ubránila. (ad demokracia, tyrania)
Ernst Mach, ktorý mal rozhodujúci vplyv na Einsteina, kázal o potrebe zakladať poznatky len na pozorovaniach, čím sa oslobodil od akéhokoľvek implicitného "metafyzického" predpokladu. (ad empiriokriticizmus)

Helgoland (2019)
Rozbíjame veci na čoraz menšie kúsky, ak však chceme tieto kúsky skúmať, nie sú tam. Je to len spôsob usporiadania. Čo sú však potom veci ako loď, jej plachta alebo hoci vaše nechty? ... Guatama Buddha by povedal, že sú prázdne.

Helgoland (2019)
Ernst Mach nie je systematický filozof a niekedy mu chýba zrozumiteľnosť, má však vplyv na súčastnú kultúru a podľa mňa sa veľmi podceňuje. podnietil zrod oboch veľkých fyzikálnych revolúcií dvadsiateho storočia, relativity aj kvantových javov..... Mal rozhodujúci vplyv aj na zakladateľov viedenského krúžku s oficiálnym názvom "Verein Ernst Mach", ciže Spolok Ernsta Macha, filozofického prostredia, v ktorom vznikol logický empirizmus...

Helgoland (2019)
Ústrednou tézou Nagárdžunovej knihy je jednoducho to, že niet vecí, ktoré by existovali samy osebe, bez vzťahu k čomukoľvek inému. Súznenie s kvantvovou mechanikou je tu bezprostredné. (ad Nágárdžuna )

Helgoland (2019)
Ak každý metafyzik hľadá najprv látku, esenciu, od ktorej závisí všetko, akýsi východiskový bod, z ktorého potom odvodzuje zvyšok, Nagárdžuna zasa naznačuje, že konečná látka, východiskový bod.. skrátka nie je. V západnej filozofii existujú v podobných smeroch len nesmelé nápady, zato Nágárdžunova filozofia je radikálna. (ad Nágárdžuna)

Helgoland (2019)

Niekto (2019)
Niektorí ľudia inštiktívne sympatizujú s násilím. Sú ludia, ktorí inštinktívne podporujú Putina zo žiadneho iného dôvodu ako toho, že obdivujú tyrana. Ideologicky sa odlišujú iba postojom k násilu o ktorom hovoria, že je dobré. Možu byť ľavicoví bolševici a aj pravicovi nacionalisti - obidva skupiny obdivovali násilie. Títo ľudia dnes znova získavajú prevahu. (ad tyrania)

Niekto (2019)
Demokracia nefunguje. Autoritárske režimy sú oveľa efektívnejšie. Demokratické režimy a ich lídri sú príliš závislí na počtoch ľudí súhlasiacich s ich politikou, sociálnych médiach... a preto nemôžu robiť rozhodnutia, nemôžu byť flexibilní, rozhodní, nemôžu mať svoju stratégiu, To je privilégium autoritárskych lídrov, ktorí sa nestarajú o počty ľudí súhlasiacich s ich politikou, a preto môžu robiť rozhodnutia.

Niekto (2019)
Podľa Hegela neexistuj[ dve reality - nemenná a meniaca sa, Všetci panteisti trvdia to isté, avšak zatiaľčo ostaní panteisti popierajú realitu času, a dočasnosti, Hegel popiera realitu večného. Dokonca aj Boh sa mení. Všetko sa vyvíja, pretože sa aj sám Boh vyvíja. A Boh je všetko. Boh je procesom vývoja a napredovania ducha. To je historický relativizmus. Pretože všetko sa vyvíja, aj sama pravda sa vyvíja. Pravda je relatívna z hľadiska histórie.. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Tento historický relativizmus a nie panteizmus alebo racionalizmus je to, čo si moderný svet zobral z Hegela. Napr. Marx si zobral historický relativizmus z Hegela a učil, že nie sú žiadne univerzálne hodnoty presahujúce dejiny na základe ktorých by sme mohli súdiť medzi kapitalizmom a socializmom. Každý pojem znamená niečo úplne iné v druhom systéme. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx, socializmus, kapitalizmus)

Niekto (2019)
Toto je implicitne politický totalitarizmus (keď Hegel tvrdí, že národ je najvyššou autoritou bez nejakých univerzálnych pravidiel ktoré by ho mohli odsudzovať zvonku) , ktorému Soren Kierkegaard oponuje svojím konceptom človeka ako principiálne slobodným indivíduom

Niekto (2019)
Hegel identifikuje štát s kráľovstvom Boha na zemi a neguje morálnu revolúciu ktorú urobili starí židovskí proroci, ktorí uviedli do histórie ľudstva absolútne zákony,ktoré sú nad kráľmi a tyranmi a dokonca aj nad impériami a vládcami celých impérií a na základe ktorých môžu byť súdení. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)
Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.

Helgoland (2019)

Niekto (2019)
Podľa Aristotela všetok pohyb, všetka zmena sa deje z MOŽNOSTI cez SKUTOČNOSŤ k NAPLNENIU. V latinskej terminológii - z POTENCIE cez AKT k ENTELECHEI. ENTELECHEIA je len latinsky prepis gréckeho slova, ktoré v doslovnom preklade znamena MAŤ V CIELI (EN TELOS ECHEIN). (Ad Aristoteles)

Niekto (2019)
Hlavný rozdiel medzi Spinozom a ostatnými filozofmi jeho doby, včítane teológov, je že jeho koncept vzťahu medzi Bohom a svetom je veľmi odlišný od židovsko-kresťanského pohľadu na svet - že Boh je dokonalá bytosť odlišná od sveta, ktorá stvorila svet ako niečo iné od neho, Spinozov myšlienkový systém je viac "východný" - stvorený svet sa nachádza vnútri (vrámci) Boha, takže vzťah medzi nami a Bohom je ako vzťah medzi bunkami tela a telom ako celkom. Telo si tvorí každú svoju bunku. Každý človek je časťou Boha a každá myšlienka je vnútri božej mysle. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Benedictus de Spinoza je Parmenides novovekej filozofie.

Niekto (2019)
Einsteina sa raz pýtali či verí v Boha. Einstein povedal, že neverí v osobného Boha, že verí v Boha filozofa Spinozu a že je „nábožný neveriaci”. Einstein sa sám vyjadril, v akom zmysle spočíva jeho nábožnosť a tá súvisí s obdivom prírodného poriadku..... Ak je Spinoza dosť dobrý filozof pre Einsteina, je dosť filozof pre mňa. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Racionalizmus vychádza z presvedčenia, že pojmove možno dobre uchopiť skutočnosť a celá pravda sa dá odvodiť zo samozrejmým (jasných a zreteľných) prvých princípov.

Niekto (2019)
Spinozov prvý princíp (či už je samozrejmý alebo nie) je ten, že musí byť niečo, čo existuje a je nezávislé od všetkého ostatného. Spinoza tomu dáva tri mená - substancia, príroda a Boh. Ak sa však rozhliadame po takej veci, ktorá existuje nezávisle na iných, nenachádzame žiadnu takúto vec medzi konečnými vecami. Ale čo nachádzame, je realita ako celok, ktorá to splňuje. Nevieme si ju predstaviť, ale vieme formulovať taký pojem - pojem veci, ktorá zahŕňa všetko čo existuje. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Spinoza rieši problém dobrého Boha a existencie zla tak že popiera existenciu zla, resp. hovorí o ňom, že je relatívne. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
U Spinozu Boh-celok tvorí svoje časti a nie časti tvoria celok. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Ľudia sú spútaní hlboko zakorenenýmí vzorcami správania a cítenia. Do akej miery sa od toho vieme oslobodiť bola otázka, ktorú si Benedictus de Spinoza kládol. ... Napr. Niekto ma urazí a ja už necítim hnev. Tento proces je začiatkom spirituálnej cesty a kulminuje v skúsenosti že spoznáme jednotu, ktorá v skutočnosti už existuje, medzi našou mysľou a mysľou Boha. Je to niečo, ako keby bunka v tele prešla od poznania obmedzujúceho sa na interakciu s okolitými bunkami, ktoré jej sprostredkúva bunková stena (a tak žijúca v ustavičnom strachu a strese) k poznaniu DNA vo svojom vnútri, ktoré je rovnaké pre každú bunku tela a definuje celé telo.

Niekto (2019)
Rozum musí byť aplikovaný na naše emócie a rozum tu diktuje nasledovnú zásadu : "Že nenávisť nemôže byť zničená nenávisťou, ale iba láskou"

Niekto (2019)
Veľkí mystici v západnej filozofii : Platon (pov. Aristokles), Benedictus de Spinoza a menej známy Plotinos.

Niekto (2019)
Jeden z liekov, ktorý Benedictus de Spinoza ponúka je oddeliť naše emócie od myšlienky na vonkajšiu príčinu. Vonkajšie udalosti nezapríčiňujú vznik našich emócií, ale sú iba ich spúšťačom (to je dnes prijímané väčšinou psychterapeutov) Ak trpíme nejakou emóciou, napr. sme smutný alebo nahnevaný, tak tu emóciu spájame s tým čo napr. niekto urobil, či povedal . Treba sa prestať zaoberať spúšťačom, ale začať sa zaoberať emóciou samou. ( v príčine sa vždy mýlime)
Slovo "arab"je množný pojem, ktorí označuje tých, ktorí žijú pod stanom, kočovníkov. Človek kočuje, sťahuje sa so svojimi stádami za vodou a pastvou v krajine, v ktorej nepravidelne a málo prší. Takou krajinou je Arábia, poloostrov merajúci viac než 3 3200 000 km2. (as islam)

Ze světa islámu (2019)

Niekto (2019)
Stredoveký novoplatonizmus 12.-13. storočia (Ibn Gabirol, Charterská škola), nehovoriac o rannej kresťanskej novopatónskej tradícii (areopagitika), naďalej plodne pôsobí na vývoj filozofie 15. - 16. storočia , hlavne na formovanie dialektických učení Mikuláša Kuzánskeho a Giordana Bruna. ( ad Mikulás Kuzansky, Giordano Bruno, Avicebron - Slomo ibn Gabirol )

Niekto (2019)
Z pohľadu 21.storočia John Adolphus Etzler premýšľal o spoločnosti využívajúcej samé zelené a obnoviteľné energie a technológie - veternú energiu,energiu morských vĺn, energiu prílivu a odlivu, slnečnú energiu.

Niekto (2019)
Nemecký fašizmus tvrdil že smeruje k Tretej ríši, t.j. po období úpadku nemeckého národa, opať nadviaže na svätú rímsku ríšu (stredoveká nemecká ríša, ktorá vznikla roku 800. Názov vznikal postupne: formulka ' rímska ríša' sa vyskytovala už v cisárskom titule Karola I. Veľkého, za cisára Fridricha I. Barbarossu 1157 doplnená o prívlastok 'svätá').

Niekto (2019)
Ako spoločensky založený princíp, ktorý pokladá prinášanie mier všetkým pod nebom za konečný cieľ života, by konfucianizmus odsúdil budhizmus za to, že sa nestal aktívnejšími v sociálnych reformách a že je príliš pesimistický, pokiaľ ide o povahu ľudstva, (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Budhisti sú považovaní za nerodinných, pretože si strihajú vlasy (konfuciáni považujú všetky časti tela za dary od svojich rodičov a nosia vlasy spletené do vrkočov alebo drdolov, bez ohľadu na pohlavie), nechávajú svojich rodičov, aby sa o seba sami starali v starobe a predovšetkým, nerodia deti. (ad konfucianizmus, budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Indovia mali mnoho Platónov ale ani jediného Aristotela. (ad indická filozofia)

Niekto (2019)
Ja si musím stále a stále klásť otázku, že čo sa to deje, že atómy môjho tela, ktoré sú úplne rovnaké prvky mendelejovej tabuľky ako zvyšok celého vesmíru tu v Bratislave za oknami, ako to že tietio atómy sa v mojej hlave zostavia tak, že ja som schpný milovať, dúfať, túžiť pýtať sa, premýšlať.. a pod. Židovstvo a kresťanstvo k tomu neprináša nič iného, že sa s tou mysľou a inteligenciou dá hovoriť. (ad židovská a islamská filozofia)

Niekto (2019)
Sokrates nás učí, že:
- dobré konanie je otázkou správneho poznania
- ľudia konajú nesprávne, pretože sa mýlia
- omyly sa dajú odstraňovať a dobrý život naučiť
Ale Platon poukázal na fakt, že neracionálna časť duše často preváži tu racionálnu. Clovek môže konať proti svojmu najlepšiemu úsudku z dôvodu slabej vôľe.
Preto Aristoteles hovorí už, že poznanie a konanie sú dve rôzne veci. Správne konanie je treba cvičiť, každý deň ho trénovať. Pokiaľ sa mi dnes nevydarilo, zajtra budem skúšať byť v ňom úspešnejší (najlepšie pod daohľadom skúseného človeka). (Ad Platon (pov. Aristokles))

Niekto (2019)
Aristoteles učí, že základna otázka, ktorú si mám klásť :
- by nemala byť : "Čo mám konať? "
- ale "Akým by som chcel byť?"

(ad etika cností)

Niekto (2019)
Pokiaľ vás štúdium filozofie, a hlavne etiky cností, neurobí lepšími, tak je bezcenné, rovnako ako medicína, ktorá vás nenaučí liečiť choroby. (ad etika cností)

Niekto (2019)
Existuje populárna teória o tom, že prechádzame obdobím zmeny paradigmatu, zmeny základnej osnovy našeho myslenia, prístupu ku svetu. Od toho Descartovského dualistického (kt. hlásal že človek nie je súčasťou prírody) uvažovania prechádzame k holistickému, z náboženského hľadiska panteistickému a z toho hľadiska môže byť Spinoza zaujímavý . (ad Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)

Niekto (2019)
Pyrrhon z Elidy spolu s Anaxarchom cestoval s Alexandrom Veľkým na jeho indickom ťažení, „takže zašiel dokonca až k Gymnosofom v Indii a Mudrcom“ v Perzii. Keď sa vrátil do Elidy, žil v chudobných pomeroch, ale bol veľmi ctený Eliďanmi, ktorí z neho urobili veľkňaza, a tiež Aténčanmi, ktorí mu udelili občianske práva.

Keď Alexander napadol Baktriu a Gandharu, tieto oblasti už mohli byť pod vplyvom Šramanov, pravdepodobne budhistických a džinistických. Podľa legendy zachovanej v pálijskom kánone dvaja bratia obchodníci z Kamsabhogy v Baktrii, Tapassu a Bhallika, navštívili Gautama Budhu a stali sa jeho žiakmi. Legenda hovorí, že sa potom vrátili domov a šírili Budhovo učenie. V roku 326 pred Kristom dobyl Alexander severnú oblasť Indie. Kráľ Ambhi z Taxily, známy ako Taxiles, odovzdal svoje mesto, významné budhistické centrum, Alexandrovi. Alexander bojoval epickú bitku proti kráľovi Porusovi z Pauravas v Pandžábe, bitku pri Hydaspes v roku 326 pred Kristom.

Zdroje a rozsah indických vplyvov na Pyrrhovu filozofiu sú však sporné. Filozofický skepticizmus bol prítomný už v gréckej filozofii, najmä v demokritovskej tradícii, ktorú Pyrrho študoval pred návštevou Indie.

Niekto (2019)
Slobodné spoločnosti po celom svete čelia novému nezmieriteľnému nepriateľovi. Nemá armádu ani námorníctvo a na mape nemôžemeukázať na krajinu odkiaľ prichádza....Trojpéčkoví autokrati sú politickí líri, ktorí sa k moci dostanú prostredníctvom dostatočne demokratických volieb a následne pomocou populizmu, polarizácie a postpravdivosti likvidujú brzdy výkonnej moci. (ad demokracia, autokracia)

Niekto (2019)
Tyrania môže byť:

- spôsob vlády osoby, ktorá sa zmocnila vlády násilím;
- neobmedzené, násilnícke vládnutie, krutovláda, hrôzovláda, despotizmus
- forma vlády v starovekom Grécku, pozri Tyrania (Grécko)

Niekto (2019)
Predmetom etiky je správne a nesprávne, čo robiť a čo nerobiť. Pomáha nám pri rozhodovaní. či nás dané konanie privedie k cieľu. Vrámci etiky sa nachádza etika zdržiavania sa vecí, ktoré nás vedú smerom, ktorý nechceme a etika rozvoja vlastností, ktoré ná vedú správnym smerom. Potom je tu etika altruizmu, pom8ha+t druh7m bztostiam.

Niekto (2019)
Nemecký idealizmus je recepciou radikálneho Spinozovho panteizmu, jeho pohľadu, že všetko čo existuje sú iba módy jednej nekonečnej substancie, nazývanej Boh alebo príroda,ktorý prináša novú konfrontáciu ohľadom hraníc rozumu a filozofie samej. Spinozov racionalizmus bol obviňovaný z fatalizmu, amoralizmu, a nakoniec z nihilizmu nemeckým mysliteľom F. H. Jacobim. ktorý obhajoval iracionálny skor viery k transcendetnému bohu. Immanuel Kant sa pokúsil vyriešiť túto polemiku kompromisom medzi vierou a rozumom. Nemeckí idealisti boli nespokojý s týmto riešením a namiesto toho sa snažili uroiť symtézu Spinozu a Kanta na výššej úrovni zjednotenia.

Niekto (2019)
Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia). Oporou moci v takom politickom usporiadaní väčšinou bývajú ozbrojené sily byrokratická štátna správa. Grécky filozof Aristoteles nevidel v autokracii, teda vláde jedného alebo viacerých suverénov, nutne zlú formu vlády, tu oddeľoval od dobrých foriem podľa toho, či ich uplatnenie smerovalo nutne a nevyhnutne k dobrému (monarchia, aristokracia) alebo zlému (tyrania, oligarchia) cieľu. V súčasnej politickej praxi je možné zdôrazniť poznatok, že autokracia má v niektorých svojich prípadoch tendenciu uchyľovať sa k diktátorským formám vládnutia. V prenesenom slova zmysle znamená autokracia neobmedzenú vládu aj v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, riadenie práce ap.). Podľa Giovanni Sartoriho je autokracia opakom demokracie. Autokraciu možno definovať ťažko, aj napriek tomu je často chápaná ako mechanizmus moci založený na dominanciu jedného človeka alebo výrazne vymedzenej skupiny osôb, v ktorých je legitimita ostatných štátnych orgánov závislá od jeho/jej vôle.

Niekto (2019)
Populistické vzorce:
Katastrofizmus. Populisti sa na aktuálnu situáciu dívajú s viditeľnou skepsou. Svet okolo nich je skorumpovaný, nefunkčný a zlyhávajúci. Treba sa pustiť do čisteia Augiášovho chliva a urobiť hrubú čiaru. Na minulosti, v ktorej vládla protiľudová elita, nie je nič dobré
Kriminalizácia politických rivalov. Politickí súperi nie sú spoluobčaia s inými názormi, ale zločinci, ktorí patria za mreže.
Varovanie predvonkajšou hrozbou ... prisťahovalci, zlovoľezahraničné spoločnosti...
Militarizácia a paramilitarizácia ...opoentov zastrašujú vojenskými a polovojenskými skupinami.
Erózia štátnych hraníc.. . Hranice opisujú ako príliš deravé....
Opovrhovanie odborníkmi. Experti a vedci patria už vo svojej podstatek intelektuálnej elite....
Útočenie na médiá.
Podkopávanie bŕzd a protiváh. Akákoľvek inštitúcia,ktorá brzdí...je považovaná za nedôveryhodnú..
Mesianizmus. Liekom na všetko je líder... (ad autokracia, tyrania)

Niekto (2019)
Ak nekonečné nemá hranice, potom konečné nemôže existovať mimo nekonečného, lebo potom by bolo nekonečné ohraničené tým konečným, čo by ležalo mimo neho. Konečné teda musí ležať vnútri nekonečného. To je metafyzický základ (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Tento determinizmus, alebo nevyhnuteľnosť je jadrom teoretickej aj praktickej filozofie. Teoreticky nám tento determinizmus poskytuje možnosť dosiahnuť poznanie sveta a seba samého, lebo všetko sa riadi rovnakým zákonom príčiny a účinku, všetko má dostatočnný dôvod a ten dôvod vieme zistiť rozumovým skúmaním. Prakticky poskytuje determinizmus liek na všetky zlé afekty, vrátane hanby, viny, nenávisti, krutosti, hnevu atď.. Ak všetko čo človek robí , robí nevyhnutne, potom pocity hanby, viny, ľutovania nemaju žiadny zmysel, kedže nebola možnosť konať inak. A kedže aj všetci ostatní nemali možnosť konať inak, tak ani nenávisť, hnev, krutosť k nim nemajú zmysel. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Intelektuálna láska k Bohu sa dosahuje pomocou filozofie. Je to časť nekonečnej intelektuálnej lásky, ktorou boh miluje seba samého. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Základné pravdy, ktoré zdieľajú všetky 3 abrahámske náboženstvá hoci majú rôzne vonkajšie ozdoby sú : nesmrteľnosť duše, slobodná vôľa človeka a transcendetný osobný boh. (ad Kresťanstvo, Judaizmus, Islam)

Niekto (2019)
Keď sa spýtate ľudí, čo by chceli robiť, nie je to vždy jednoznačná odpoveď, a stále sa to mení.Preto ak zakladáme svoje konanie na tom čo sa nám práve chcem robiť, raz ideme tým smerom, potom druhým a može to byť veľmi destabilizujúce. Preto je dôležité kultivovať chápanie zásanam správneho konania (ad etika)

Niekto (2019)
Víš vlastne co to je kapitalizmus? Když tě všichni podváděj.
Väčšina výkladov Spinozu dostatočne nezohľadňuje bohatú židovskú náboženskú a intelektuálnu tradíciu, ktorá na Spinozovom myslení zanechala nezanedbateľný vplyv....preto jestvuje v dejinách filozofie viacero rozličných,často si navzájom protirečiacich "Spinozov": je tu Spinoza heretik a prvý židovský ateista, no tiež Spinoza, človek "opitý Bohom" (Novalis); Spinoza liberál a Spinoza totalitár; Spinoza pesimista a Spinoza optimista; Spinoza racionalistický a Spinoza mystický.

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)
Ekonómia je do istej miery pokusom zužitkovať utilitaristickú filozofiu. Pokúša sa zmerať ktorá politika vytvorí najviac úžitku alebo hodnoty vo svete. Užitočnosť sa nedá presne zmerať ale ekonómia sa snaží aproximovať ju. Filozofia ekonómie rieši otázky vyhodnocovať aj hodnoty ako dĺžka života a enviromentálne škody. (ad utilitarizmus)
Boh riekol: "Učiňme človek, aby bol naším obrazom podľa našej podoby" ......Keď Mojžiš zostavoval pod Hospodinovým vedením Tóru a došiel k týmto slovám, s hrôzou zvolal "Veď dávaš zámienku kacírom ! Som ohromený !" Boh odpovedal : "Piš ! A kdo zblúdiť nech zblúdi!" ... Pokiaľ tu budú kacíri chcieť hľadať dôkaz Božej mnohopočetnosti, budú sa riadiť iba svojimi vlastnými zlými úmyslami, a nie triezvym výkladom textu. (ad polyteizmus)

Proč Židé zavrhli Ježíše (2019)

Niekto (2019)
Spinozovo chápanie prírody je dosť abstraktné, fyzikalistické (mechanistické) ,v čom sa veľmi podobá Descartovi a čo kritizoval aj Schelling a celá Spinozova Etika je iba pokus sa zmieriť s tým čo nemôžeme zmeniť. napr. správanie druhých ľudí voči nám.... akoby ich správanie bolo nejako vopred predurčené, neslobodné a potrebovali sme si to nejako vysvetliť. .. zostáva v rovine vnútorného prežívania, v umení naučiť sa žiť s inými (u nerešpektovaného vedca a filozofa) ale nejde už ďalej k nejakému uzdraveniu, nejakému podaniu ruky voči ostatným, teda v tej Etike v pravom zmysle. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Apoštol Pavol zo všetkých svojich listoch cituje Ježiša iba na troch miestach a všetky tie 3 citácie sa nachádzajú iba v jednom liste. Vzniká otázka, čo vôbec poznal z učenía Ježiša a jeho života.
Benedictus de Spinoza bol prvý, kto so skutočnou konzistenciou aplikoval ideu deterministických medzí všetkého, čo sa deje, na ľudské myslenie, cítenie a konanie.

Od patetiky k etike (2019)
.. základný motív jednoty (jednoty skutočnosti, jednoty tela a mysle, jednoty intelektu a Boha) sa v posledných desaťročiach stáva inšpiráciou pre moderné neurovedecké skúmania mozgu,mysle a vedomia zameriavajúcichsa predovšetkým navysvetlenie afektívnych a kognitívnych mentálnych fenoménov v zjednocujúcej perspektíve prekonávajúcej zastaralé dualizmy (hmoty a myslenia) (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
V Spinozovej etike sú dobro a zlo skutočné - neskutočné sú len na úrovni patetiky, ako nazývam jeho náuku o príčinách a dôsledkoch neadekvátnych,afektívne podmienených spôsoboch myslenia...(ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
V Spinozovej Etike nachádzame - prísne vzaté - dve samostatné "etiky": prvou je etika ako scientia, morálna veda ako aplikovaná metafyzika...Druhou je etika ako koncepcia života sub specie aeternitatis, teda etika vyrastajúca z čistej lásky k Bohu a začínajúca až poslednou stranou Etiky. Z hľadiska etiky sub specie aeternitatis je totiž "vedecká" etická teória len akýmsi pomyselným rebríkom, ktorý je síce nevyhnutnou súčasťou výstupu,no na vrchole už nie je potrebný. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Rene Descartes, za čo mu rozhodne patrí všetka česť,nahradil logiku ..aristotelovského substančného modelu, vrámci ktorého je skutočnosť kompletne vyjadriteľná a definovateľná vecami, ktoré v nej existuju,... , substančno-modálnou logikou, v rámci ktorej sú rozdiely medzi vecami vysvetliteľné nie rozdielom v substanciách, ale rozdielom v ich modifikáciách.Vďaka tejto perspektíve dokázal postulovať iba dve substancie skutočnosti : materiálnu a mentálnu. (tretia - Božskú substanciu vzhľadom na jej transcendentálnosť nerátame, kedže nepatrí ku stvoreným substanciám...)

Od patetiky k etike (2019)
Definovaním rozpriestranenosti ako atribútu jedinej substancie však Benedictus de Spinoza vytvoril obraz rozpriestraneného (hmotného?) Boha, čím skutočne pobúril mnohých "kazateľov...

Od patetiky k etike (2019)
..u Spinozu je imanencia substancie jednou z doktrín významne ho približujúcich k Východu, a to metafyzicky, nábožensky, no tiež - a predovšetkým - eticky.. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
...v stručnosti možno Descartovo vysvetlenie vzťahu mysliacej a rozpriestranenej substancie definovať asi takto: "Substancia A niekedy pôsobí na substanciu B - a niekedy zasa nie " (ad Rene Descartes)

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)
Max Muller, in his lectures, noted the striking similarities between Vedanta and the system of Spinoza, saying "the Brahman, as conceived in the Upanishads and defined by Sankara, is clearly the same as Spinoza's 'Substantia'. (Ad Benedictus de Spinoza)
Kľúčový moment pre "zmŕtvychvstaie" Spinozovej filozofie však Meehan vidí v sile vplyvu Darwinovej teórie, ktorá je podľa neho rovnako ako tá Spinozova, ....sekulárnym vysvetlením príŕody ako celku, ktoré s organizmami zaobchádza ako s produktmi seba-zapríčinenej - alebo prinajmenšom seba-organizujúcej sa prirodzenosti...conatus.. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Myšlienka, že bázou nášho vedomého "Ja" je akýsi pocit (seba samého, svojho tela), sa najskôr môže javiť ako absurdná, ak uvážime karteziánsky prístup k vedomiu ako neafektívnemu, reflexívnemu pozorovateľovi. karteziánske vedomie je však dualisticky odlúčené od telesnej skúsenosti, ktorá je zasa v našom výklade základom, pre vnútorné, subjektívne prežívanie.. (ad Rene Descartes, Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)
Anaxagoras mal v Klazomenách značný majetok a aj značný plyv, ale oboch sa vraj vzdal kvôli obave, že by mu bránili vo filozofii. Diogenes Laertios o tom píše: „Vynikal vznešeným rodom a bohatstvom, ale aj veľkomyseľnosťou, pretože všetok otcovský majetok postúpil svojim príbuzným. Lebo keď mu vyčitovali, že sa oň nestará, povedal im: >>A prečo sa oň vy nestaráte? << Nakoniec ho úplne zanechal a venoval sa výlučne skúmani u prírody" 3 Valerius Maximus hovorí, že sa majetku nevzdal, ale vraj keď prišiel po dlhej ceste domov, našiel svoj majetok zničený a povedal: „Keby tento nezahynul, ja by som zahynul.

Niekto (2019)
Anaxagoras nadviazal na Parmenidovu filozofiu, ktorá tvrdila, že nič nevzniká ani nezaniká (Parmenides:“Lebo aký pôvod chceš preň nájsť? Ako a odkiaľ by malo vyrásť?... Ako by mohlo jestvujúce v budúcnosti zaniknúť a ako vzniknúť?“ ) Parmenides však nevedel ako vysvetliť fakt, že okolo nás sa veci menia, keď nič nové nevzniká a nič staré nezaniká? Anaxagoras to vyriešil tak, že síce tiež popiera vznikanie(οὐδὲ γίνεται) a zanikanie (οὐδὲ φθείρεταί),ale všetky zmeny sú preňho len zmenou polohy, miešaním (σύμμιξις)zlučovaním(σύγκρισις), rozlučovaním(διάκρισις). Ide o vznikanie nie z jednej podstaty, ako to bolo u Thálesa - vody alebo u Anaximena - vzduchu, alebo Anaximandra – apeironu, ale o vznikanie z nekonečného počtu semien (σπέρματα), ktoré existujú večne. Na rozdiel od atomistov, ktorých každý atóm je podobný tomu druhému, Anaxagorove spermata sú pre každu látku iné. V mäse prevládajú semená mäsa, v zlate semaná zlata.Pritom mäso obsahuje aj semená všetkých ostatných látok, lebo „je ...vo všetko všetko“ 12 (ἐν παντὶ πάντα) iba semena mäsa prevažujú. Na počiatku boli všetky semená zmiešané, takže nebolo nič konkrétne rozoznateľné, bola to akási periodu chaosu, ktorú popisuje Anaximandros Miletsky / Talesov ziak.V istom okamihu začal na túto zmes pôsobit rozum(νοῦς). Rozum uviedol semená do pohyby (δὲ κινήσεως αἴτιον εἶναι τὸν νοῦν) Tento pohyb mal charakter koncetricky pokračujúceho pohybu(περιχωρούντων), ktorý začína v nejakom bode zmesi. Z pohybu vznika rýchlosť (ταχυτὴς) z rýchlosti sila (βίην). Takže v istom bode zmesi sa začal malý kruhový pohyb, postupne sa pridávali dalšie a ďalšie semená a začalo sa oddeľovať husté a vlhké i chladné a temné a riedke a teplé a suché a jasné. Z hustého chladneho, strašným chladom vznikli kamene, niektoré skaly potom boli potom otáčaním vytrhnuté do éteru a jeho ohnom rozžeravé. Takto vznikli slnko a hviezdy.
Mentálna informácia - teda informácia z mysle/v mysli - má významne iný charakter než "informácia" objektívneho typu, teda "informácia" v objekte . Hoci toto stanovisko je súčasťou Spinozovej teórie,logicko-metafyzickými dôkazmi je doplnené o doktrínu adekvátnosti foriem, v istom zmysloe platónsku doktrínu...Niektoré informácie v mysli tak skutočne nemusia byť výlučne afektívneho pôvodu.. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Každý prežitok a každý akt sú podľa Spinozovej náuky aktívnymi len do tej miery, do akej sme si vedomí ich príčin. Vedomá aktívna, slobodná bytosť totiž nevníma udalosti ani akty ako izolované javy napádajúce indivíduum odkiaľsi zo vzduchoprázdna, ale ako príčiny a účinky iných udalostí a iných aktov, všetky takto majúce svoj čas a svoje miesto v obrovskom nekonečnom komplexe jedinej skutočnosti alebo existencie. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Napriek tomu, že náuka o afektoch (v Spinozovom prípade vyjadrená geometrickou formou) ponúka - tak ako každá iná náuka - poznatky predovšetkým formálneho charakteru, je prakticky nesmierne užitočným spôsobom oboznámenia sa s ontológiou vlastných prežitkov. Prostredníctvom (formálnej) analytiky afektov je možné skutočne sa naučiť lepšie prežívať a poznávať vlastnú existenciu, vlastnú podstatu, vlastné hnutia a chcenia, či vzťahy a pôsobenia, ktoré všetky uvedené determinujú, a vďaka tomu sa tiež v čo najväčšej miere vyhýbať vášňam či hnutiam vedúcim k tomu, čo nie je v súlade s naším skutočným "ja". (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)
Fašizmus tvrdí, že celá história je o konflikte medzi národmi, medzi rasami. Ten je motorom histórie, je nevyhnutný a nedá sa zastaviť, okrem prípadu, že jeden národ by prípadne ovládol celý svet.

Niekto (2019)
Liberalizmus (v protiklade ku fašižmu a marxizmu) tvrdí, že celá história nie je o konflikte ale o spolupráci. Národy síce bojujú, ale majú tiež spoločné skúsenosti, kôli ktorým majú spoločné hodnoty a záujmy, ktoré môžu byť základom histórie kooperácie a nie konfliktu.
Deontológia v Spinozovom i Kantovom prevedení stojí na zásade sporu či (všeobecnejšie) na princípe (ne)protirečenia: rozum nemôže za žiadnych okolností odporúčať také konanie, ktoré vo svojich dôsledkoch popiera samé seba. Ak by rozum napríklad povolil lož, potom by musel užitím vlastného rozumu každý dospieť k tomu, že lož je prípustná, a tak by mohol "aspoň raz" klamať každý. Ak by ale každý klamal, pretože lož by sa stala prípustnou, nikto by už viac nikomu nedôveroval,, a teda by nikto viac klamať nemohol.

Od patetiky k etike (2019)
Pri pohľade na najzásadnejšie tvrdenia tejto kapitoly je koncepcia človeka vedeného rozumom v Etike IV vskutku predovšetkým sociálno-etickou koncepciou vystavanou na idei esenciálnej podobnosti rozumných ľudí. (Ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Benedictus de Spinoza sa nikdy netajil svojím obdivom k etickému učeniu Ježiša Krista, naopak - mnohokrát na neho odkazoval vo svojich dielach... Kristov "duch" - budeme tu mať na mysli jeho kognitívnu myseľ - podľa Spinozu dosiahol takú úroveň morálnej dokonalosti, že možno skutočne povedať, že... Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. Z tohto, a jedine z toho hľadiska potom podľa neho možno súhlasiť tiež s tým, že Kristova myseľ je pre človeka "prostriedkom k spáse": a to potiaľ, pokiaľ práve Kristovu myseľ koncipujeme ako model ľudskej prirodzenosti, ku ktorému sa chceme približovať.

Od patetiky k etike (2019)
..totiž tak, ako je rozum post-afektívnou modifikáciou myslenia, je intuícia jeho post-racionálnou modifikáciou. Spinozova intuícia preto nie je žiadnym "mystickým" druhom poznania, ako sa mnohí komentári domnievajú, asociujúc ho s ideou akéhosi občas až ezotericky pôsobiaceho vedomia Boha. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Takéto (večné) pravdy je schopné nazerať a formovať len poznanie tretieho druhu, intuitívne vedenie, ktoré je nevyhnutne a absolútne adekvátne - pretože je koncepciou samou.... Koncipujúca myseľ nie je prosto poznávajúcou mysľou,čo je tiež dôvodom, prečo Benedictus de Spinoza pri intuícii neužíav pojem "poznanie" alebo "kognícia", ale "vedenie" (scientia)

Od patetiky k etike (2019)
..matematické postupy a metódy (najmä geometria) predstavujú jeden z formálne najčistejších spôsobou aplikácie intuitívnej metódy; totiž práve matematika vo všeobecnosti pracuje predovšetký s formálnymi esenciami. Okrem nej tak však podľa Spinozu činí ešte jeden špecifický spôsob intuitívneho myslenia ... metafyzika. (Ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
V metafyzike sa nahliada skutočná (objektívne existujúca) podstata (formálna esencia) sveta, ktorú sa metafyzik usiluje zachytiť (zreprodukovať) v pojmoch a ich vzájomných konceptuálnych vzťahoch....Prastará idea, ktorá za touto praxou stojí, t.j. idea jedinej esencie, jedinej večnej pravdy, jedinej podstaty skutočnosti, ktorú je možné nahliadať rozličnými spôsobmi a v rozličných aspektoch, však najorganickejšie vychádza z metafyzických náuk Východu.. (Ad východná filozofia)

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)
Pre väčšinu prípadov platí,že nacionalizmus je podmienkou na to aby mohla vzniknúť demokracia. Každý štát je tvorený mnohými rôznymi kmeňmi. Ak neexistuje silný patriotický cit, ktorý tie kmene zjednocuje, nemožno mať demokraciu ale skôr diktatúru, ktorá tie kmene ovládne. Dobrá stránka nacionalizmu je ak je to o láske. Podstatou nacionalizmu by mala byť láska a starosť o spoločnosť ľudí, ktorá spsobí, že napr. platím poctivo svoje dane, tak aby aj ľudia ktorých som v živote nestretol dostanú zdravotnú starostlivosť. Zlá stránka nacionalizmu je ak si ľudia myslia že na to aby boli dobrí národovci musia nenávidieť susedov a cudzincov. (ad demokracia)

Niekto (2019)
Demokratická diskusia pri veľkom množstve ľudí nebola možná do 19 storočnia možná, lebo ľudia nemali potrebnú technológiu. Demokracia je postavená na základoch informačnej technoĺogie. Preto každá zmena v informačných technológiách nevyhnutie zatrasie demokraciou. Pred modernou dobou nebol žiadny spôsob ako viesť diskusie vo veľkom merítku celej krajiny, preto jedinými príkladmi na demokraciu pre neskorou modernou dobou boli len mestské štáty a kmene.
..amor Dei intellectualis...nie je teda len láskou k Bohu, ale tiež Božou láskou, jednou a tou istou láskou,ktorou Boh miluje samého seba a všetko v ňom. Táto láska podľa Spinozu z intuície doslova "vzrastá", pretože myseľ sa zo všetkého čo intuitívne chápe,nevyhnutne raduje... (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)
Na afektívne uchopenom živote, t.j. na živote koncipovanom pociťujúcou bytosťou ako na kategŕorii vzťahovanej predovšetkým k pociťujúcim bytostiam stoja patocentrické etické koncepcie, pre ktoré ma život hodnotu práve preto, že pociťuje (respektíve hodnota života spočíva v jeho schopnosti pociťovať) (ad etika)

Od patetiky k etike (2019)
..schopnosť byť si svojho pociťovania vedomý by predsa len mala byť odlíšená od pociťovania, ktorým si je sama seba vedomá napríklad meňavka. Racionalistické etické koncepcie života z toho vedomia vychádzajú, a preto často pracujú s metodikou kvalitatívneho stupňovania foriem či manifestácii života. (ad etika)

Od patetiky k etike (2019)
Zjednodušene teda možno povedať, že čím je život "racionálnejší" tým ma podľa nej vyššiu morálnu hodnotu. Kriticky je tu možné zhodnotiť najmä absenciu zjavného momentu zmeny hodnotiacej perspektívy: hľadisko života je tu zrazu nahradené hľadiskom kognície, pričom nie je úplne jasné prečo. (ad etika)

Od patetiky k etike (2019)
Každé chápaie je určitou adekvátnou perspektívou danej hodnoty. Intuitívne hodnoty sú takto multiperspektívnymi, no v ich onto-logickej celistvosti vždy dokonale jednoduchými, výlučne afirmativnými ideami.

Od patetiky k etike (2019)
Práve zdôrazňovanie úsilia pripodobňovať sa Božej dokonalosti bolo pritom tým hlavným dôvodom, pre ktorý boli obaja výnimočný Žida (Ježiš Nazaretský i Benedictus de Spinoza) vo svojich dobách rezolútne odsúdení vlastnými patriarchami.

Od patetiky k etike (2019)
Západ síce akceptoval za svojho učiteľa toho, ktorý smelo hlásal svoju jednotu s Otcom, a ktorý sám svojich následníkov vyzýval, aby sa pokúsili pripodobniť Božej dokonalosti, nikdy však neprijal túto ideu našej jednoty s nekonečným bytím. Každý náznak toho, že sa človek môže stať Bohom, sa odsudzuje ako rúhanie. To však rozhodne to, o čom kázal Ježiš Nazaretský....

Od patetiky k etike (2019)
Už len pri štúdiu Etiky si možno všimnúť, že všetko, o čom sa Benedictus de Spinoza vyjadruje s dešpektom či až s akýmsi "spravodlivým" hnevom, sa vždy bezprostredne alebo sprostredkovane týka toho, čo mätie alebo neguje intelekt, chápanie a teda skutočnú slobodu. Niektoré pasáže z jeho korešpondencie v tomto ohľade pripomínajú až vášivý Kristov hnev v zneuctenom chráme Božom..

Od patetiky k etike (2019)
v rámci Kierkegaardových etických postojov vzťah indivídua k Bohu istým spôsobom degraduje jeho vzťah k druhým, k svetu. (ad Soren Kierkegaard)

Od patetiky k etike (2019)
Láska k večnej idei druhých ako slobodných bytostí sa manifestuje tiež v túžbe po dobrom štáte - lepšie povedané po slobodnom štáte, v ktorom každý disponuje slobodou "myslieť, ako chce, a hovoriť čo si myslí". Túto slobodu Benedictus de Spinoza nazýva slobodou filozofovania...

Od patetiky k etike (2019)

Proč Židé zavrhli Ježíše (2019)
Je nutné si pripomenúť historickú skutočnosť, že v okamihu rozhodujúceho zvratu - a ako priamy dôsledok odmietavého židovského postoja ku kresťanskému posolstvu - sa ranná cirkev rozhodla hodiť cez palubu židovské náboženské prikázania. Skutky apoštovol poisujú, ako sa Židia Pavlovi pri jeho učení o Ježišovi "postavili" a ako mu protirečili , takže nakoniec dospel k záveru, že budúcnosť je treba hľadať mimo vlastný národ: "Pretože ho odmietate (slovo Božie) ... obraciame sa k pohanom.". Cirkev stála pred rozkolom...Na koncile konanom v Jeruzaleme v roku 49 Pavol presadzoval, aby sa z požiadaviek kladených na kresťanov vyňali židovské náboženské zákony. Po dlhom rokovaní nakoniec Jakub súhlasil - a budúci smer kresťanských dejín bol daný. (ad kresťanstvo)

Proč Židé zavrhli Ježíše (2019)
Keby židia nezavrhli Ježiša a keby Pavol nenastavil cirkevnému kormidlu nový smer, rodiaca sa viera by najväčšou pravdepodobosťou zanikla po boku ostatných židovských siekt, ktoré zmizli po roku 70 n.l., kedy Rímania zničili Jeruzalem i jeho Chrám a nechali prežiť iba "rabínsky" judaizmus - tradičné židovské náboženstvo dneška (ad kresťanstvo )

Proč Židé zavrhli Ježíše (2019)
Dnešnú idolatriu (modloslužobníctvo) možno pozorovať vo vlne sekularizmu , ktoré má všetky známky náboženstva okrem jedinej - chýba mu božstvo. Všetky ostatné charakteristické rysy pohanstva sú však prítomné: relativizmus, ucitevanie prírody, sexuálna skazenosť i ochote obetovať deti svojim cieľom. (ad sekularizmus)
Tomas Akvinsky navrhuje nezištný spôsob užívania súkromného vlastníctva, kedy človek vonkajšie veci užíva akoby prepožičané; nepokladá ich vo vlastnom zmysle slova za vlastné, ale za spoločné "aby sa s nimi ľahko delil v potrebách druhých ľudí"

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Ekonomická veda nemôže byť chápaná ako absolútne nezávislá od etickej teórie, a teda u Tomáša od spoločného dobra. v Tomášovej vízii, je spoločné dobro definitívnym cieľom človeka v pozemskom poriadku a práve ono je priamym cieľom politickej vlády a zákonodarstva. (ad Tomas Akvinsky)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Vyostrujúca sa majetková nerovnosť v rámci súčastnej formy kapitalizmu nastoľuje pred spoločnosť okrem iného aj aktuálny problém vzťahu vlastníctva a slobody človeka.. (ad kapitalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Napriek tomu, že všetci majú právo na rovnaký systém slobôd, v dôsledku svojej sociálnej situácie niektorí nemôžu niektoré svoje slobody využiť. (ad kapitalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
V lockovskom poňatí sa existencia stáva principium idividuationis (princípom idividuácie), t.j... každému druhu súcna určuje jeho zvláštny čas a zvláštne miesto sama existencia, ani jedno, ani druhé nemožno previesť na nijaké iné súcno toho istého druhu.... jednotlivá vec v je svojim priestoročasovým určením vyčlenená spomedzi všetkých ostatných vecí práve ako táto vec v a žiadna iná. (ad John Locke)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Niekto (2019)
Kóan (čín. 公案 – kung-an, pchin-jin: gong'an, jap. 公案 – kóan) je obvyklým racionálne logickým chápaním neriešiteľný, neprijateľný problém, väčšinou vo forme príbehu. Používa sa ako námet na rozjímanie v niektorých školách zen budhizmu. Predstavuje spôsob meditácie na hľadanie čistého duševného bytia. Nájdenie zmyslu a vyriešenie kóanu vyžaduje zmenu v spôsobe chápania a nazerania vecí, čo zväčša nie je dosiahnuteľné čisto racionálnym uvažovaním, je však prístupné intuícii. (ad Zen budhizmus)
Podľa Rousseau až po rozparcelovaní všetkej pôdy vzniká hobbovský stav vojny všetkých proti všetkým (ad Jean Jacques Rousseau , Thomas Hobbes)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
napriek rastúcej globálnej závislosti od technológií, energie a zdrojov, ktoré redukujú všetky mysliteľné aspekty slobody, sa, naopak rozširuje ilúzia o rastucej miere slobody, a to až natoľko, že sa čoraz viac ľudí už necíti byť súčasťou nejakej spoločnosti, a je teda čoraz ťahšie zdôvodniť participáciu na fungovaní a ochrane spoločnosti ako jednu zo základných občianskych povinností. (ad anarchizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Odhliadnuc od rozmanitých nedostatkov v názoroch Johna Locka na vznik vlastníctva je potrebné zdôrazniť, že oprávnene premenil vlastníctvo na produkt človeka, na produkt jeho práce. Tým súčastne odmietol politicko-právne teórie vzniku vlastníctva, napríklad Hobbesov koncept, ktorý vlastníctvo odvodzuje od platnosti politického zákona. a rovnako odmieta aj náboženskú teóriu vzniku súkromného vlastníctva presadzovanú v jeho časoch Filmerom. Ten tvrdil, že Boh dal vlastníctvo zeme nie všetkým spoločne, ale Adamovi ako panovníkovi a všetci následníci Adama, pozemský panovníci dedia toto vlastníctvo po Adamovi. (ad John Locke, Thomas Hobbes)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Kým John Locke sa zaoberá predovšetkým deľbou politickej moci ako nástrojom na obmedzenia možnosti jej zneužitia, Jean Jacques Rousseau naznačuje aj potrebu deľby a kontroly moci ekonomickej, pretože bez jej kontroly sa politická moc v konečnom dôsledku aj tak sústredí v rukách úzkej skupiny oligarchov.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
V minulosti boli zásahy štátu potrebné pre ochranu človeka, no často boli zneužívané, a preto bolo potrebné toto konanie obmedziť. Toto obmedzenie označuje John Stuart Mill ako slobodu.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
K individuálnej slobode radí John Stuart Mill aj niekoľko jej základných foriem, a to sloboda myslenia, ktorú spája so slobodou prejavu a tlače. Druhou významnou je sloboda konania, a teda sloboda utvárať si plán svojho života. Treťou je sloboda spolčovania. ... Významnou slobodou, je sloboda resp. právo vlastniť majetok.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
John Stuart Mill kládol dôraz na pravidlá spoločnosti, ku ktorým sa človek zaviazal. Kým naproti tomu Jeremy Benthama zaujímali predovšetkým následky konania. Aj Mill ale pripúšťalprípady, kedy je možné pravidlo spoločnosti porušiť, a to vtedy keď jeho porušenie v konečnom dôsledku prinesie väčšie blaho ako v prípade, že porušené nebol.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
John Stuart Mill vymedzuje vo svojej teórii 3 princípy na ktorých buduje koncepciu individuálnej slobody:
princíp individuálnej slobody
príncíp ubližovania
princíp utility

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
John Stuart Mill načrtol princípy, podľa ktorých by bolo možné vymodelovať vládu, ktorá by rešpektovala sloodu indivídua a poznala by hranice svojej pôsobnosti. Nezasahovala by do konania človeka v prípadoch, v ktorých by konal zrejme lepšie, čo by podporovalo jeho vnútorny rozvoj. Načrtol model reprezentatívnej demokracie, ktorej hlavnou zásadou je, že ľudia sami vedia čo je pre nich najlepšie.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Vo svojom diele O politickej ekonómii John Stuart Mill silne zastával sociálnu spravodlivosť inšpirovanú práve utilitaristickou filozofiou - (maximalizácia spoločenského blaha) a prikláňol sa skôr k socializum, ktorý, ako tvrdil, má vzniknúť prirodzeným nerevolučným a nenásilným vývojom spoločnosti..

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Koncept vlastníctva je kľúčovým pojmom libertariánskej filozofie, ktorá vychádza z vlastníctva seba samého (self-ownership) tedaz vlastníctva, ktorým osoba vlastní seba samú (ad liberalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Liberálna teória a libertariánska teória, ktoré čerpajú z podobnej, lockovskej, formulácie vlastníctva seba samého, nerozlišujú vzťah, ktorý zamestnávajúci vlastník výrobných prostriedkov zaujíma na jednej strane k vlastníctvu, na druhej strane k ľuďom ako zamestnancom, ktorým platí za prácu. Oba vzťahy so pre neho jedným druhom vzťahu k investícii vlastníctva. Osoba je tu redukovaná na vec, reifikovaná, dochádza k odcudzenej práci a ďalším dôsledkom. (ad John Locke, liberalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
(Libertariánsku) tézu o vlastníctve seba samého treba odmietnuť z dôvodu prijatia záväzkov k druhým ľuďom. Napríklad pomoc rodinnému príslušníkovi v jeho nemoci je pre mňa záväzná, i keby sa ma nemocný pokúsil tohto záväzku zbaviť. (ad liberalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Nozickova reformulácia Kantovho princípu prostriedku a účelu v princíp súhlasu je jeho deformáciou. Zatiaľčo Kant požaduje, aby sa z druhým jednalo ako s účelom, Robert Nozick požaduje, aby druhý človek súhlasil s tým, ako sa s ním bude jednať. To znamená, že Nozickov princíp súhlasu môže viesť až k tomu, že je s druhým človekom jednané iba ako s prostriedkom. (ad Immanuel Kant)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Socializmus nabáda k tomu, že treba začať usporiadaním vzťahu človeka k pozemským statkom, k výrobným prostriedkom pretože objektívne predchádza subjektívnemu. Konkreétne : najskôr treba odstrániť súkromné vlastníctvo a zaviesť spravodlivé rozdelenie statkov. Tento cieľ dosiahneme prostredníctvom sporu a boja s majiteľmi bohatstva.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)
Kresťanstvo hlása, že počiatok má byť iný (ako spravodlivé rozdelenie statkov). Treba začať tým, že usporiadame vzťah človeka k človeku na základe zákona lásky. Subjektívne predchádza objektívnemu. Spravodlivosť je plodom lásky. Kresťanské sociálne učenie obhajuje právo na súkromné vlastníctvo aj výrobných prostriedkov.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Niekto (2019)
Genetik a evolučný biológ Theodosius Dobzhansky napísal v roku 1973 esej „Bez evolúcie nedáva v biológii nič zmysel“. Daniel Dennett išiel ďalej. Akoby hovoril: bez evolúcie nedáva v našich životoch nič zmysel. „Toto je veľký kľúč, aby sme pochopili, ako veci zapadajú do seba,“ povedal nedávno o význame evolučnej teórie pre výskum nášho správania a dodal: „Takto sa zbavíme všetkých kúziel.“

Niekto (2019)
Daniel Dennett bol kompatibilistom. To znamená, že slobodná vôľa a deterministický svet ovládaný prírodnými zákonmi sa nevylučujú, ergo sú kompatibilné. So svojím priateľom a neurovedcom Samom Harrisom sa preto dostával do ostrých sporov. Harris je typickým predstaviteľom inkompatibilizmu, čo je predstava, že vo svete ovládanom prírodnými zákonmi nie je pre slobodnú vôľu žiadne miesto. (ad Kompatibilizmus (jemný determinizmus))

Niekto (2019)
Keď som raz chytil reumu a nemohol som sa hýbať, začítal som sa do Hegelovej Logiky ako vedy. Je to jedno z najhumoristickytejších diel svetovej literatúry. Hovorí sa tu o živote pojmu, a týchto klzkých, nestálych, nezodpovedných existenciách, o tom ako sa hádajú, čochíľa na seba tasia nože aby si v nasledujúcom okamihu sadli ku spoločnej večeri, akoby sa nič nedialo. Vystupujú vždy vo dvojiciach akoby každý bol vo zväzku so svojím protikladom a ako partneri sa vlastne aj správajú. Nie sú schopní žiť spolu ani bez seba. Ich zmysel pre humor, ale o nich hovorí niečo veľmi podstané. Nikdy som sa nestretol s človekom, ktorý by sa vyznal v Hegelovej logike a nemal by zmysel pre humor. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel:Logika ako veda I.)

Niekto (2019)
Realita je nejakým spôsobom sociálne konštituovaná, sociálne konštruovaná a že najďalej dosiahnuteľný horizont človeka je to, čo mu ponúka spoločnosť a zároveň človek je presvedčený že jazykom, slovami nejako vytvára skutočnosť (ad postmodernizmus)

Niekto (2019)
Realita je nejakým spôsobom sociálne konštituovaná, sociálne konštruovaná a že najďalej dosiahnuteľný horizont človeka je to, čo mu ponúka spoločnosť a zároveň človek je presvedčený že jazykom, slovami nejako vytvára skutočnosť Tento obrat k sociálnu začína Hegelom (ad postmoderná filozofia, Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Na teorii uznania stojí veľká čast sociálnej filozofie (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Absolútne vedenie nás neodkazuje na Boha, ako by sme mohli očakávať v kontextu toho velkého súslovia "abasolútne vedenie", ale absolútne vedenie dosahujeme vtedy ak porozumieme, akým spôsobom funguje náš rozum, ktorý nefunguje vo vzťahu ku transcendentnej sfére, ale vo vzťahu k druhým...Absolútne vedenie je záver knihy "Fenomenologie ducha" a je to najkratšia kapitola, ktorá nemá vlastný obsah a len rekapituluje obsah knihy. V tejto kapitole vedomie (ako protagonista knihy) odhaluje, že nie je cudzie voči vonkajšej realite.. ale že jeho myslenie utvára (konštituuje) realitu. Že vedomie je na oboch stranách, poznáva a jeho štruktúry vstupujú do poznávaného. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Niekto (2019)
Hegelova fenomenológia ducha je vzhľadom na tieto úvahy (že zákony nestanovuje Boh, ale ľudia) niekedy označovaná ako antibiblia. "Anti" preto, lebo sa rozchádza s názorom, že by sme mohli v moderne formulovať ešte nejakú trancendenciu, presvedčivý pojem Boha ale "bibliou" je v tom zmysle, že chce ponúknuť nový kľúč k moderne.Bibliou je tiež preto, lebo Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol pôvodne teolódgom a prevzal mnohé teologické pojmy a sekularizoval ich.

Niekto (2019)
Mindfullness = sústredenie sa na prítomnosť, na zakúšanie a neprinášať veľa názorov do toho = zjednodušená fenomenológia

Niekto (2019)
Rôznosťou názorov zoslabená demokracia. vplyvom teroristických útokov a roynych sociálnych hnutí, zažíva stratu spolupatričnosti a stratu dôvery v inštitúcie. Všetko čo oslabuje demokracie, posiľňuje autoritárske režimy.

Niekto (2019)
Učenie Krista Spasiteľa je učením o tom, ako sa zriecť seba samého a zamilovať si Boha a blížneho - zničiť hriešne sústredenie na seba, sebelásku a sebeľútosť. (ad Ježiš Nazaretský)

Niekto (2019)
Kresťanstvo sa hned na svojich prvých historických krokoch stretlo s Rímom a muselo počítať s rímskym duchom a s rýmskym spôsobom, alebo inak, rýmskym štýlom myslenia. Starý Rím sa právom považuje za nositeľa a vyjadriteľa práva, zákona....... Tak začala jurisdická teória, ktorá spočíva v tom, že sa vyššie uvedená analógia práce a odmeny stáva (vedome či nevedomky, otvorene či medzi riadkami) vyjadrením samotnej podstaty spásy (ad katolicizmus)

Niekto (2019)
Rozpory, ktoré má Georg Wilhelm Friedrich Hegel vo svojom diele bol schopný svojou veľkosťou udržať v jednote, ale jeho nasledovníci už toho schopní neboli... hegeliáni ľaví zdôraznili to že naša realita je vytváraná sociálnymi, mocenským vzťahmi (Ludwig feuerbach, Karkl Marx a ďaší marxisti) idú tú linku, že : musíme privlastiť tie poklady , ktoré sme rozhádzali po nebi a pripísali Bohu, ..hegeliáni praví neboli a ani dneska nie sú tak vplyvní a títo zdôrazňujú určitý konzervatívny osteň Hegelovho diela, v tom zmysle, že aj keď je všetká realita sociálne konštituovaná, jednotlivec, individuum, nemá všetky práva meniť skutočnosť. Ak chce ísť človek proti spoločnosti, proti druhým, tak musí mať veľmi dobré argumenty. Hegel však preferuje skôr stálosť, status quo, (čo je skutočné, to je rozumné, čo je rozumné to je skutočné) Jednotlivec sa veľmi ľahko može utrhnúť z reťaze a vmyslieť sa do najdivokejších fantázií a byť presvedčený o svojej pravde.

Niekto (2019)
Demokracia potrebuje kapitalizmus, ale on ju nie... kapitalizmus, oligarchický zvlášť, sa dokáže rozvíjať aj v autokracii. Ako hovorí klasik, najväčší kapitalisti sú dnes čínski komunisti.

Niekto (2019)
Aristoteles nie je stoik, ktorý by si myslel, že môžete byť aj na tróne aj v okovách rovnako blažený a môžete dosiahnuť stav pokojnej mysle. (ad stoicizmus)
Psychoanalýza v často dominantnej miere spoludefinovala metódy aj obsah takmer všetkých čo do vzniku ju nasledujúcich psychologických smerov. A nielen ich. Okruh expanzie analytických princípov môžeme smelo rozšíriť na celú oblasť spoločenských vied...

Výklad afektů (2019)
Freudove teórie sa staly východiskovým bodom modernej reklamy a propagandy, ktoré vyzbrojené mocou Freudových revolučných objavov týkajúcich sa práve tých oblastí nášho psychického života, ktoré si uvedomujememe najmenej, a preto sme v nich a cez ne najľahšie manipulovateľný, ovládli sféru verejných vzťahov. (ad psychoanalýza, Sigmund Freud)

Výklad afektů (2019)
V najrannejšej fáze vývoja jedinca, vo fáze pôvodného adualizmu,jestvuje prežívanie charakterizované omnipotenciou, fantáziami o všeobsiahlosti našej moci a súčastne s totálnou závislosťou na moci okolia - čo je paradoxné iba z hľadiska vývojove zrelších štruktur. (ad monizmus)

Výklad afektů (2019)
Spinozovu Etiku možno chápať ako psychoterapiu filozickými prostriedkami a najmä niektoré pasáže poslednej časti jeho ústredného diela takmer ako katalóg možných psychoterapeutických systémov. (ad Benedictus de Spinoza)

Výklad afektů (2019)
Spinozismus bude interpretovaný ako holizmus...Holistickým prístupm rozumiem dôraz na celostnosť, v zmysle zásady, že skúmanému predmetu možno porozumieť najlepšie, keď sa zameráme na jeho vzťahy k ostatným častiam celku, na ktorom sa podieľa, zásady, ktorá môže byť uplatnená v najrôznejších obslatiach poznania. (náboženstvo - panteizmus, ontológia - psychofyzický paralelizumus, ekologicky orientovaná filozofia) (ad Benedictus de Spinoza)

Výklad afektů (2019)
Klienti psychoanalytickej terapie môžu byť vyzývaní, aby v pschoanalytickom sedení "zabudli" na to čo sa smie a nesmie, alebo čo si môžu dovoliť vzhľadom ku svojemu postavenie, apt., a hovorili čo ich napadá. S vonkajšou realitou sa naďalej počíta, v kontextu analýzy sa však stáva obsahom voľných asociácií. (ad psychoanalýza)

Výklad afektů (2019)
Vyrovnať sa s obtiažmi zmierenia významu materiálnej, objektívnej alebo zdieľanej reality s významom jeho psychického, subjektívneho a fantazijného náprotivku je najdôležitejšou úlohou psychoanalytickej ontológie. (ad psychoanalýza, náuka o bytí)

Výklad afektů (2019)
Z potencálnych tém psychoanalytickej gnozeológie (náuka o poznaní) vyvstáva do popredia otázka psychoanalytickej interpretácie... Analytikova reformulácia je priložením nového významu klientovmu materiálu, významu, ktorý býva označovaný ako latentný (oproti manifestovanému), nevedomý (oproti vedomému) alebo fantaziljý/simbolický (oproti explicitnému) (ad psychoanalýza, náuka o poznaní)

Výklad afektů (2019)
Technika psychoanalýzy sa zo strany analytika riadi troma základnými pravidlami - abstinenciou, zdržanlivosťou a anonymitou. (ad psychoanalýza)

Výklad afektů (2019)
Pre filozofov predstavuje psychoanalýza zvláštnu výzvu. Jej ústredný pojem - nevedomie - predstavuje radikálnu kritiku tradičného názoru na myseľ a pritom uniká definitívnej klasifikácii... (ad psychoanalýza)

Výklad afektů (2019)
Základným spojujúcim bodom psychoanalýzy a platonizmu je motív Erota, pôvodne mytologického božstva alebo sily, ktorá je príčinou príťažlivosti medzi jednotlivými bytosťami. utvárajúceho prvky vesmíru, ktorý do jeho chaosu vnáša rád (ad psychoanalýza, Platon (pov. Aristokles))

Výklad afektů (2019)
Vo spise "Mimo princíp slasti", kde je uvedený pojem pudu smrti ako protiklad pudu lásky, erota, odkazuje Sigmund Freud na Empedoklovu koncepciu látky všetkého bytia zloženého zo štyroch elementov (ohne, vody, vzduchu a zeme) a na jeho dualistické poňatie lásky a nenávisti ako hnacích sil všetkého diania. (ad Empedokles)

Výklad afektů (2019)
Na základe vzájomnej blízkosti a ústredného postavenia pojmov conatu a libida (erota) v teoriách Spinozu a Freuda bolo občas konštatované, že podobnosť týchto systémov je principiálna. (ad Benedictus de Spinoza, Sigmund Freud)

Výklad afektů (2019)
Ústredným analytickým cieľom je transformovať emocionálny život pacienta cez porozumenie jeho príčinám a významom. Viera v to, že poznanie ťa oslobodí, tu spočíva na čomsi ako spinozistickom pohľade na emócie. (ad psychoanalyza, Benedictus de Spinoza)

Výklad afektů (2019)
Zatiaľčo pre stoikov racionalita afektov znamená istú mieru ovplyvniteľnosti rozumom, resp. možnosť zavrhnutia určitej nevýhodnej emócie z potívie racionálnej kontroly, pre Spinozu je aktivný, racionálny afekt stavom či emóciou spoluvytvorenou rozumovým základom. Základnou strategickou technikou Spinozovej etiky teda nemôže byť nejaký boj rozumu proti emóciám, ale sa jedná o starostlivo premyslený systém krokov, ktorými sú jedny afekty nahradzované alebo obmedzované inými.. (ad stoicizmus, Benedictus de Spinoza)

Výklad afektů (2019)
Arthur Schopenhauer vypracoval koncepciu slepej vôle, ktorou je poháňaný všetok organický život a na ktorého povrchu iba sa nachádza vedomé myslenie.

Výklad afektů (2019)
Arthur Schopenhauer je ako psychológ vôle otcom celej modernej psychológie. Od neho začína línia, ktorá ide cez Nietscheho psychologický radikalizmus priamo k Freudovi a mužom, ktorý vybudovali psychológi nevedomia a aplikovali ju na vedu o mysli. (ad Sigmund Freud, psychonalýza)

Výklad afektů (2019)
Vo slávnej kapitole "Metafyzika pohlavnej lásky" svojho ústredného diela "Svet ako vôľa a predstava Arthur Schopenhauer potvrdzuje kľúčový význam sexuality, ktorá sa prejavuje nezávísle na našich zámeroch a vedomých rozhodnutiach.

Výklad afektů (2019)
Friedrich Nietzsche aj Sigmund Freud odmietajú bežnú interpretáciu motívov, upozorňujú na to, že naše zvyky, rozhodnutia a činy majú iný než deklarovaný význam, a dešifrujú ich narcistický alebo mocenský rozmer.

Výklad afektů (2019)
Psycholog, pretože je motivovaný snahou pomáhať, má prirodzene sklon hľadať patológiu, pretože tam je uplatniteľný. Pokiaľ jeho teoretické zázemie spočíva v psychoanalýze, môže trpieť takmer neprekonateľnou tendenciou predpokladať v objekte svojej pozornosti existenciu vytesnených tráum a nevedomých pocitov viny. (ad psychoanalýza)

Výklad afektů (2019)

Niekto (2019)
Vynález kníhtlače prelomil monopol katolíckej cirkvi na bibliu v prospech množstva extrémnych náboženských siekt. A vlna náboženských vojen, ktorá v Európe kulminovala 30 ročnou vojnou (najdeštruknejšou vojnou v Európe do 1. a 2. svetovej vojny) mala príčinu v jave, ktorý môžeme vidieť i dnes - rozšírenie klamlivých správ a konšpiračných teórii Ak sa stane vytváranie informácii jednoduchším, nezíska sa automaticky viac faktov, ale viac nekvalitných informácií. (Ad Katolicizmus Protestantizmus)

Niekto (2019)
Hoci bol naturalizmus často stotožňovaný s materializmom, má oveľa širší rozsah. Materializmus je skutočne naturalistický, ale opak nemusí nutne platiť. Prísne vzaté, naturalizmus nemá ontologickú preferenciu; t. j. žiadna zaujatosť voči žiadnemu konkrétnemu súboru kategórií reality: dualizmu a monizmu, ateizmu a teizmu, idealizmu a materializmu ` všetky sú s ním kompatibilné. Pokiaľ je celá realita prirodzená, neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia. Naturalistii vyvinuli širokú škálu názorov, dokonca sa pustili aj do vypracovania teistického naturalizmu.

Niekto (2019)
Naturalista by mohol veriť v abstraktnú existenciu čísel a tvrdiť, že existencia týchto abstraktných entít je úplne prirodzený jav. Materialista však nemohol veriť v takéto entity, pretože sú abstraktné, a teda nie sú tvorené hmotou (alebo energiou atď.). (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Niekto (2019)
Je teoreticky možné, že naturalista (hoci je dosť vzácny) je zároveň dualistom a verí, že myseľ je úplne prirodzená, no je vytvorená z niečoho, čo nie je hmota (alebo energia atď.). Materialista však takúto pozíciu nemôže zastávať. Ak myseľ nie je tvorená hmotou (alebo energiou atď.), potom tento typ mysle neexistuje. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Niekto (2019)
Rozdiel medzi materializmom a naturalizmom je v účele definície – materializmus argumentuje o ontológii vesmíru, zatiaľ čo naturalizmus pomocou (tých istých) materialistických predpokladov argumentuje o tom, ako by veda/filozofia mala fungovať.

Niekto (2019)
Naturalista nemusí byť materialista. V skutočnosti je nútený vzdať sa materializmu, ak na to existuje dobrý vedecký dôvod. Ak by sme zhromaždili vedecké dôkazy, že existuje aj iná substancia ako hmota, naturalista sa musí vzdať presvedčenia, že všetko je tvorené hmotou. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiele medzi nimi)

Niekto (2019)
Fyzikalizmus je jediná cesta k vede. Všetko iné čo sa robí s výrokmi je buď zbavené zmyslu, alebo je to iba lyrika, prostriedok na vyjadrenie emócií.

Niekto (2019)
Fyzikalizmus je téza, že všetko je fyzické. Fyzikalisti samozrejme nepopierajú, že svet môže obsahovať veľa vecí, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú fyzické – vecí biologického, psychologického, morálneho, sociálneho alebo matematického charakteru. Ale napriek tomu trvajú na tom, že na konci dňa sú takéto veci fyzické alebo aspoň majú dôležitý vzťah k fyzickému.

Niekto (2019)
Fyzikizmus sa niekedy zamieňa za „materializmus“a vrámci súčasného používania sú tieto pojmy zameniteľné. Ale tieto dva pojmy majú veľmi rozdielnu históriu. Slovo „materialism“ sa v angličtine objavuje koncom 17. storočia, ale slovo „physicalism“ zaviedli do filozofie až v 30. rokoch 20. storočia Otto Neurath (1931) a Rudolf Carnap (1959/1932),

Niekto (2019)
Fyzikalizmus úzko súvisí s materializmom a vyvinul sa z materializmu s pokrokom vo fyzikálnych vedách vo vysvetľovaní pozorovaných javov. Pojmy „fyzikalizmus“ a „materializmus“ sa často používajú zameniteľne, ale možno ich rozlíšiť na základe ich filozofických dôsledkov. Fyzikizmus zahŕňa hmotu, ale aj energiu, fyzikálne zákony, priestor, čas, štruktúru, fyzikálne procesy, informácie, stav a sily, okrem iného, ​​ako ich opisuje fyzika a iné vedy, ako súčasť fyziky v monistickom zmysle.

Niekto (2019)
Fyzikalizmus bol spočiatku lingvistickou tézou, že každý výrok je synonymom (t. j. je významovo ekvivalentný) nejakému výroku fyziky. A materializmus, ako sa tradične vykladá, nie je vôbec lingvistickou tézou; je to skôr metafyzická téza v tom zmysle, že nám hovorí o povahe sveta. Minimálne pre pozitivistov teda existoval jasný dôvod na odlíšenie fyzikalizmu (lingvistická téza) od materializmu (metafyzická téza)... Od 30. rokov 20. storočia sa však pozitivistická filozofia túto tézu odmietla – fyzikalizmus preto už nie je lingvistickou tézou pre súčasných filozofov – a to je jeden z dôvodov, prečo sa slová „materializmus“ a „fyzikalizmus“ v súčasnosti často vykladajú ako zameniteľné.

Niekto (2019)
Materialisti historicky zastávali názor, že všetko je hmota – kde hmota bola chápaná ako „inertná, necitlivá substancia, v ktorej extenzia, tvar a pohyb skutočne existujú“ (Berkeley, Principles of Human Knowledge, ods. 9). Ale samotná fyzika ukázala, že nie všetko je v tomto zmysle hmota; napríklad sily ako gravitácia sú fyzikálne, ale nie je jasné, či sú hmotné v tradičnom zmysle . Je teda lákavé použiť „fyzikalizmus“ na dištancovanie sa od toho, čo sa zdá byť historicky dôležitou, ale už vedecky nerelvantnou tézou o materializme, a s tým súvisiacou, zdôrazniť spojenie s fyzikou a fyzikálnymi vedami. (Ad materializmus a jeho rozdiel od fyzikalizmu)

Niekto (2019)
Pozitivizmus vyhlasuje za jediný prameň pravdivého, skutočného poznania konkrétne (empirické) vedy a popiera poznávaciu hodnotu filozofického skúmania. Vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnost špekulatívnej filozofie (napr. nemeckého klasického idealizmu) vyriešiť filozofické problémy, ktoré nastolil vývin vied.

Niekto (2019)
Problémy, pojmy a tézy predchádzajúcej filozofie (o bytí, podstatách, príčinách atď) ktoré nemôžeme pre ich prílišnú abstraktnosť ani vyriešiť, ani overiť skúsenosťou, označil pozitivizmus za nepravdivé alebo zmysluprázdne.

Niekto (2019)
Pozitivizmus si robil nároky na titul novej "nemetafyzickej" ("pozitívnej") filozofie, ktorá je vybudovaná podľa vzoru vied a je ich metodológiou.

Niekto (2019)
Svojou podstatou je pozitivismus empirizmus, v istom zmysle dovedený do krajných logických záverov: kedže každé poznanie je preň empirické poznanie v určitej forme, nijaká špekulácia nemôže byť poznaním. Pozitivizmus sa však sám nevyhol osudu predchádzajúcej filozofie, lebo sa ukázalo, že jeho vlastné základné tézy (popieranie čisto rozumových úvah, fenomenalizmus a ďaľšie) sa nedajú overiť skúsenosťou a v dôsledku toho sú "metafyzické".

Niekto (2019)
Fenomenológia -subjektívnoidealistický smer založený Husserlom a jeho žiakmi (Langrebe, Fink, Scheler a iní). Ústredný pojem fenomenológie, "intencionálnosť" vedomia (jeho zameranosť na objekt), má byť novou oporou subjektívnoidealistického princípu: "Niet objektu bez subjektu".

Niekto (2019)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel pôsobí v dobe, ktorá je naplnená revolučným optimizmom. Hegelova filozofia je chápaná ako filozofický optimizmus, zatiaľčo po druhej polovici 19 storočia po pár krízach ľudia našli útočište v diele Arthura Schopenhauera a jeho pesimistickej filozofii (ktorá tvrdí že svet je strašný a ani sa nezlepšuje ani nezhoršuje). (ad Arthur Schopenhauer)
Totalitarizmus je tak na európskom kontinente dedičným hriechom politických strán.

Traktát o zrušení politických stran (2019)
Demokracia, moc väčšiny nie je dobrom. Je len prostriedkom na dosiahnutie dobra a považuje sa za účinnú či už právom alebo neprávom.

Traktát o zrušení politických stran (2019)
Skutočný duch roku 1789 nespočíva v myšlienke, že niečo je správne, pretože to ľud chce, ale že v istých podmienkach má vôľa ľudu väčšie šance zhodovať sa so spravodlivosťou než ktorákoľvek iná voľa. (ad Jean Jacques Rousseau, demokracia)

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Niekto (2019)
Analytický filozof vychádza z analýzy slov jazyka. Vychádza z toho, že prístupom ku svetu je jazyk. Jazyk nám sprístupňuje svet. Takže ak narazíme na nejaký filozofický problém, často nám pomôže to, ak zanalytujeme spôsob akým o danom probleme hovoríme a myslíme (lebo myslenie je odvodené od jazyka). Naproti tomu fenomenológovia nepovažujú za médium prístupu ku svetu jazyk ale vnímanie. Existuje podľa nich ešte predjazyková vrstva poznávania sveta a to je vnímanie. a to nemožno oddeliť od vnímajúceho. Nevieme ako druhý človek vníma, vnímanie je subjektívne, až dokiaľ nám to nepovie, pomocou (objektívneho) jazyka. (ad analytická filozofia, fenomenológia)
Treba priznať, že mechanizmus duchovného a duševného útlaku, ktorý existuje v stranách, zaviedla do dejín katolícka cirkev pri boji proti herézam. (ad katolicizmus)

Traktát o zrušení politických stran (2019)
Len vďaka útočisku, ktorým bola mystika, sa katolíckej cirkvy ani s pomocou inkvizície nepodarilo celkom uhasiť ducha pravdy. (ad katolicizmus)

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Niekto (2019)
Demokracia je systém rozhodovania ohľadom túžob a nie ohľadom pravdy. Kľúčová otázka, ktorá sa kladie pri voľbách nie je "Čo je pravda?" ale "Čo chceš ?" Je treba demokratizovať v tom zmysle, že želania každého človeka by mali zavážiť rovnako. Napríklad pri hlasovaní o tom, čo by sa malo robiť s klimatickou zmenou má mať rovnakú váhy atomový fyzik i úplný laik. Ak sa však pýtame, či je vobec klimatická zmena pravdivá, alebo len nejaký hoax, tam nemá mať rovnakú váhu laik a atómový fyzik.

Niekto (2019)
Demokracia spočíva na dôvere, diktatúra spočíva na terore. Keď zničíš doveru ľudí vo všetky inštitúcie (žurnalistiku, vedu, voľby), jediným spôsobom ako zabrániť anarchii, ktorú väčšina ľudí nemá rada) je diktatúra, t.j. zverí sa moc jednému silnému mužovi. Diktátor nepotrebuje dôveru, lebo používa teror. (ad tyrania, autokracia)

Niekto (2019)
Populistická strana je strana, ktorá tvrdí, že všetci ľudia, ktorí ju nepodporujú, v skutočnosti nepatria k ľudu. Napr. nacisti hovorili, že každý kto nepodporuje Hitlera v skutočnosti nie je Nemec. Populisti považujú ľud za mystické jedno telo, ktoré má jednu vôľu, a nie ako skupinu ľudí, z ktorých každý má svoje individuálne záujmy. Túto jedinú vôľu nezistíš tak, že sa pýtaš ľudí, ale od lídra, ktorí ju vycíti. Kto myslí inak ako líder je nepriateľ ľudu. (ad tyrania, autokracia)

Niekto (2019)
V skutočnej demokracii je pluralita názorov a vôli, je tam diskusia. (ad demokracia)

Niekto (2019)
Pre populizmus je informácia zbraňou. Populisti majú veľmi cynický pohľad na človeka, ktorí zdieľajú aj s extremnou ľavicou - marxistami. Základný názor je, jediná realita je moc. (ad tyrania, autokracia)

Niekto (2019)
Demokracia je konverzácia. Konverzáciu moderujú veľké televízie, noviny a dnešnej dobe aj sociálne média. Kto rozhoduje dnes v sociálnych médiach o diskutovanej téme? - Algoritmus.

Niekto (2019)
Demokracia je konverzácia, diktátorký režim je diktát (jeden človek diktuje všetko) (ad tyrania, autokracia)

Niekto (2019)
Demokracia umožňuje nezvoliť druhýkrát politika, ktorý sa neosvedčil.

Niekto (2019)
Hovorí, že demokracia je slabá. Nad kým má byť teda panované silou rukou? Nad tými druhými? Chce rozkazovať, alebo potrebuje mať sám nad sebou vládu ako remeň.

Niekto (2019)
Demokracia má svoje chyby, pretože občania majú svoje chyby. Musíme prekonávať tie chyby a nie prekonávať demokraciu.

Niekto (2019)
V roku 1486 .. predniesol Giovani Pico della Mirandola svoju reč o ľudskej dôstojnosti. Tá sa stala manifestom humanizmu a samotný Pico v jej dôsledku skončil ako kacír vo väzení. Vo svojej reči vyhlásil, že zo všetkých Božích tvorov má človek výnimočné postavenie, pretože disponuje slobodnou vôľou - a práve vďaka nej môže každý človek rozhodnúť o tom, akú životnú dráhu si zvoli.

Niekto (2019)
Obhajca humanizmu Giovani Pico della Mirandola skonal v dôsledku otravy.

Niekto (2019)
Cirkev brala Ježišové slová doslovne. Za úžerníctvo považovala akýkoľvek úrok, bez ohľadu na jeho výšku...Úžerníckovi hrozila exkomunikáciou, odoprením rozhrešenia aj kresťanského pohrebu. (ad Katolicizmus)

Niekto (2019)
Diskusia o úžere sa ťahala už niekoľko storočí a na jej počiatku stál Aristoteles, ktorý povedal, že žiadať peniaze z kravu je spravodlivé, lebo krava dávav mlieko. Lenže peniaze samy o sebe sú sterilné a nedávajú nič - preto je nespravodlivé žiadať peniaze za peniaze...Nenávidel dlh a jeho ničivú silu, požičiavanie peňazí nazýval "nechutným povolaním" a veriteľov prirovnával k pasákom.

Niekto (2019)
Druhý lateránsky koncil v roku 1139 úžerníctvo odsúdil, ale zločinom ho nenazval. Pápež Urban III. zašiel ďalej. Odvolal sa na citát z Evanjelia podľa Lukáša a v roku 1187 vyhlásil úžeru za smrteľný hriech. (ad katolicizmus)

Niekto (2019)
Aj veľký teológ Tomas Akvinsky prehliadal obchodné výhody, ktoré vyplývajú z úrokov. Ak sa peniaze vymieňali za obilie alebo za koňa, dávalo mu to dokonalý zmysel.. Prečo by však niekto vrátiť viac peňazí než dostal? V tomto prípade išlo o nerovnú a teda nespravodlivú transakciu. Tomáš Akvinský preto vyzýval k prísnejšiemu vynucovaniu cirkevných zákonov a celú vec považoval za natoľko zásadnú, že úžerníkov prirovnával k vrahom.

Niekto (2019)
V roku 1514 poskytol Fugger pôžičku Albrechtovi z rodu Hohenzollernovcov, teda dedičom rodiny, ktorá vládla na území okolo Berlína. Plán na jej splatenie viedol k jednej najdôležitejších udalostí v dejinách - k protestanskej reformácii. Reformácia mala množstvo príčin - korupciu vo Vatikáne, hriešne duchovenstvo i neprimerané zasahovanie cirkvi do svetských záležitostí; to všetko viedlo k vzbure voči katolíckej cirkvi. Rozbušku však zapálil Fugger. Stál pri zrode slávnych svätopeterských odpustkov...(ad protestantizmus)

Niekto (2019)
Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená (napr. v prostredí koncentračných táborov, o čom referovali napr. Viktor Frankl alebo Konrad Lorenz.

Niekto (2019)
..rozhodne sa nazdávam, že nebesá predurčili ženu na to, aby sa vydala a rodila deti; nie som za mníšsky stav, či už ide o taoistky alebo budhistky. (ad taoizmus, budhistická filozofia)

Niekto (2019)
Odpoveď Lykurga (zákonodarcu v Sparte), ked mu niekto povedal, že v Sparte by sa mala zaviesť demokracia: "Začni u svojej vlastnej rodiny."
Lobačevskij (pri budovaní alternatívy ku Euklidovej geometrii) vychádza z predpokladu, že daným bodom sa dajú k danej priamke viesť dve rovnobežky. Všetky ostatné Euklidove axiomy ponecháva v platnosti. Z týchto východiok ...vybuduje gaometriu, ktorej bezchybná logika sa vyrovná logike eukleidovskej geometrie. ..... neskôr Nemec Riemann vystúpil s ďalším bezosporným systémom geometrie, ..ktorý je iba nezlúčiteľný s Lobačevského a eukleidovskou geometriou.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
Ako poznáme, ktorá geometria je správná? Pokiaľ nepoznáme spôsob , ako ich od seba rozlíšiť, potom pracujeme s absolútnou matematikou, ktorá pripúšťa logické spory. Ale matematika, ktorá pripúšťa vnútorné logické spory, nie je predsa žiadna matematika.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
Akú povahu majú geometrické axiomy? Sú to syntetické súdy a priori, ako ich definoval Immanuel Kant? To jest: Existujú ako stála súčasť ľudského vedomia, ktorá je na skutočnosti nezávislá a ani z nej nepochádza? Poincaré bol opačného názoru. Pôsobili by totiž na nás takou silou, že by sme nemohli dospieť k protichodnému tvrdeniu, ani na ňom vystavať teoretickú konštrukciu. Žiadna neeukleidovská geometria by neexistovala.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
Zenbudhisti hovoria , že máme "iba sedieť", čo je meditačné cvičenie, pri ktorom myšlienka duality ja a objektu neovláda naše vedomie. Pri údržbe motocyklu by sme preto mali "iba opravovať", aby naše vedomie neovládala myšlienka duality ja a objektu. Pokiaľ človeka neovláda pocit oddelenia od práce, potom môžeme povedať, že sa o svoju prácu naozaj "zaujíma". to je ten pravý záujme, pocit ztotožnenia s vlastnou prácou. (ad Zen budhizmus)

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
každý človek je buď platonik, alebo aristotelik. Ľudia ktorým sa prejedajú Aristotelove úmorné podrobné popisy, sú prirodzení milovníci Platonových vzletných všeobecných súdov. Ľudia, ktorí nemôžu stráviť Platonov vznosný idealizmus, vítajú Aristotelove realistické fakty. Platon je skutočný hľadač Buddy, ktorý sa objavuje opakovane v každej generácii a mieri dopredu a vyššie k "Jednému". Aristoteles je večný opravár motoriek, ktorý dáva prednosť "Mnohému". (ad Platon (pov. Aristokles))

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
Nový mythos sa pri prvých ionských filozofov premenil na filozofiu, ktorá uchopila veci večné novým spôsobom. Večnosť už pre nich nebola výlučne sférou Večných bohov. Objavili sa tiež vo Večných princípoch, medzi ktoré dnes patrí i náš gravitačný zákon. Najskô tháles označil za Večný princíp vodu... (ranná grécka filozofia - predsokratici)

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
Platon a Sokrates bránia Večný princíp kozmológov proti domnelej dekadencii sofistov. Bránia pravdu, poznanie - to čo je nezávislé na názoroch ktoréhokoľvek človeka. (ad Platon (pov. Aristokles))

Zen a umění údržby motocyklu (2019)
To čo predpokladáme ako cnosť (areté), ale v gréčtine ide o dokonalosť. (ad antická filozofia)

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Niekto (2019)
Diogenes zo Sinopy krájal kapustu, keď ho navštívil Aristippos, filozof, ktorý žil pohodlným životom na dvore Dionýza, tyrana Syrakúz. Aristippos mu povedal: “Keby si vedel, ako sa správať k tyranom, nemusel by si krájať kapustu.” Diogenes mu odpovedal: "Keby si vedel, ako krájať kapustu, nemusel by si sa správať k tyranom"
Ste naozaj natoľko prostoduchí, aby ste verili, že demokracia môže byť trvalá, a nechápete, že je iba jednou z mnoha foriem vlády, ktoré sa v dejinách objavujú a zasa miznú?

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)
Aby mohla demokracia s totalitarizmom bojovať, musí napodobiť jeho metódy a sama sa stať totalitná. (ad totalitarizmus)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Niekto (2019)
Mystici, to sú ľudia, ktorí skutočne dokážu vnímať, že všetko, čo ich obklopuje, je mystérium. (ako to hovorí sv. Aurelius Augustinus - Všetko na mňa volá , Boh.) (ad mysticizmus)

Niekto (2019)
21. storočie bude vyžadovať aby kresťania boli mystikmi, alebo prestanú existovať (ad kresťanstvo)
Aké zriadenie nazývaš oligarchiou? - Ústavu založenú na majetkových rozdieloch, v ktorej vládnu boháči, kým chudáci nemajú nijakú moc.

Štát (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)
V reakcii na toto veľké humanistické hnutie (demokratov z Athén) - prišiel Platón a jeho žiak Aristoteles s teóriou biologickej a mravnej nerovnosti ľudí. Grékovia a barbari sú si od od prírody nerovní; protiklad medzi nimi zodpovedá protikladu prirodzených pánov a prirodzených otrokov. Prirodzená nerovnosť ľudí je jedným z dôvodov prečo spolu žijú, pretože ich prirodzené dary sa navzájom doplňujú. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)
Paradox slobody: čo ak je vôľou ľudu, aby miesto neho vládol tyran? (ad demokracia)
Stejně jako Aristotelés se i stoikové potýkali s napětím mezi dokonalostí nebeského řádu řízeného matematickými zákony a sublunární sférou, kde vládne náhoda. Jejich řešení bylo jak radikální, tak elegantní: popřeli, že by takové napětí vůbec existovalo. Příroda, tvrdili stoikové, je sama o sobě božská. Bůh je aktivní rozum – logos – který oživuje celý vesmír. „Je smíšen s hmotou, veškerou jí proniká a tím ji tvaruje, strukturuje a vytváří z ní svět.“47 Žít v souladu s přírodou tedy znamená žít v souladu s Bohem. (ad stoicizmus)

Panství kříže (2019)
Nebylo těžké pochopit, proč bylo učení stoiků mezi římskými politiky tak přitažlivé. Jejich dobyvatelské války a vláda nad světem, bohatství, jehož se díky tomu domohli a prudce narůstající počty otroků vytržených ze svých domovů a dopravených na Apeninský poloostrov; postavení, důstojnost a věhlas, jehož dosáhli: to vše bylo předurčeno osudem. (ad stoicizmus)

Panství kříže (2019)
Pompeius se však nepovažoval za nástroj pravdy a světla. Pojetí světa jako bojiště mezi dobrem a zlem mu bylo cizí. Železná udatnost, pevná disciplína, ovládání těla i duše: to byly vlastnosti, které Římanům zajistily vládu nad světem. Rolí řeckých filozofů bylo pouze posvětit obraz, který si Římané sami o sobě vytvořili. „Vždy statečně bojuj a buď lepší než ostatní.“50 To byla rada, již Poseidónios předal Pompeiovi. (ad stoicizmus)

Panství kříže (2019)
Bohové mají koneckonců za úkol osvědčovat uzavřené smlouvy, nikoli být v nich jednou ze stran. Jak by smrtelníkům mohlo přijít na mysl, že by mohli uzavřít spojenectví s božstvem? Pouze Židé si troufli přijít s něčím tak novátorským, něčím tak rouhavě domýšlivým. Jejich dohoda s Pánem Bohem se stala základním pilířem celého jejich chápání božství. (ad Judaizums)

Panství kříže (2019)
Římské elitě, která byla jako vládce světa obeznámena s celou paletou různých zvyků a náboženství, se Židé jevili jako vzor zvrácenosti. „U nich je hříšné všechno, co je u nás posvátné, a naopak je u nich dovoleno, co je pro nás ohavné.“ (ad Judaizums)

Panství kříže (2019)
vytvořili ze svých muk veřejné představení své zbožné oddanosti Kristu. Ať je nabírali na rohy býci, trhali psi nebo se pekli na doruda rozpálených železných židlích, vykřikovali pouze „slova, která neustále opakovali – vyznání své víry“. Tak se to alespoň uvádí v listu pro církve v Malé Asii, jehož autorem mohl dost dobře být sám Irenej.* Tento dopis obsahuje jeden zásadní objev: být obětí může být zdrojem síly. Obraťte vzhůru nohama klíčové předpoklady římských úřadů a podřízení může být náhle předefinováno jako triumf, ponížení jako sláva, smrt jako život. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Křesťané, učil Markión, by měli považovat za definitivní pouze uzavřený výběr textů – do něj vpustil jen deset Pavlových dopisů a pečlivě upravenou verzi evangelia sepsaného Pavlovým stoupencem Lukášem. (ad Biblia - Nový zákon)

Panství kříže (2019)
Irenej povýšil na úroveň kánonu soubor textů z doby apoštolů. Vedle Lukášova evangelia sem zahrnul evangelium Janovo a dvě další, všeobecně přijímaná jako směrodatná: jedno připisované Matoušovi, výběrčímu daní, jehož Ježíš vybídl, aby jej následoval, a druhé Markovi, o němž se říkalo, že založil církevní obec v Alexandrii. (ad Biblia - Nový zákon)

Panství kříže (2019)
Když mučedníci z Lyonu a Vienne zemřeli pro svého Pána, věděli, že jsou spjati v jednom společenství s lidmi podobného osudu v Jeruzalémě, Malé Asii, v Římě. Věděli také, že patří do rodové linie mučedníků, kteří zemřeli před nimi: Polykarpa, Ignáce a Pavla. Věděli, že jsou občany nebes.Irenej, který přišel po nich, se zasloužil o to, že jejich víra dostala široký a spolehlivý základ. Již během jeho života bylo i pro nepřátelské pozorovatele zjevné, čeho spolu se stejně smýšlejícími křesťany dosáhl. Řídili organizaci, která co do velikosti a světového záběru nebyla jen jednou z mnoha církví, ale něčím mnohem impozantnějším: „velikým shromážděním“,„hlavním proudem“. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
všichni, kdo věříme v Krista Ježíše, jsme nazýváni živými kameny.“32 To byl ten velký chrám, sestavený z křesťanů celého světa a s Kristem jako „úhelným kamenem“,33 který Órigenés hodlal bránit před nepřáteli církve. Na rozdíl od domovin ostatních národů se vlast křesťanů nenacházela tam, kde byly oltáře, rodinné krby a pole. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Órigenés rozhodně více než kdokoli jiný před ním či po něm zasadil rozsáhlý soubor židovských svatých textů do křesťanského kánonu a zakotvil jej v něm jako „Starý zákon“. Jako myslitel s upřímnými a bystrými soudy nepopíral problémy, které to přineslo. Ochotně uznával, že židovské posvátné knihy, jejich biblia, jsou plné „hádanek, podobenství, temných věšteb a různých jiných druhů nejasností“.40 Ty všechny však vzešly od Boha. Protimluvy jsou pouze vodítky ke skrytým pravdám. (ad Origenes Chalkenteros, biblia. Biblia - Nový zákon )

Panství kříže (2019)
tohoto spojení teologie s římskou byrokracií na vrcholu její moci vzešla inovace, o jakou se dosud nikdo nikde nepokusil: vyhlášení víry, která samu sebe prohlásila za univerzální. Už samotný počet účastníků, kteří se sem sjeli z oblastí od Mezopotámie po Británii, dodal jejich jednání váhu, s níž nemohl soupeřit žádný jednotlivý biskup nebo teolog. Ortodoxie poprvé získala něco, co by jen stěží dokázal zajistit i tak geniální teolog jako Órigenés: definici křesťanského boha, na jejímž základě bylo možné přesně určit, co je hereze. Časem (ad kresťanstvo. katolicizmus)

Panství kříže (2019)
Po celé dějiny křesťanství se bude opakovaně projevovat touha po odmítnutí shnilého a nakaženého světa, po odmítnutí jakéhokoli kompromisu s ním, po směřování ke stavu neposkvrněné čistoty. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
„Kristus neříkal ‚běda vám zlým bohatým‘, ale jen ‚běda vám bohatým‘.“

Panství kříže (2019)
první generace Kristových následovníků vlastnila vše společně. „Prodávali svůj majetek a rozdělovali všem podle toho, jak kdo potřeboval.“29 Spravedlivá a majetkově rovná společnost byla tedy cílem, pro nějž existovalo přímé posvěcení v samotném Písmu. Stačí dosáhnout takového stavu a žádné dobročinnosti nebude zapotřebí. (ad komunizmus,kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Na rozdíl od Pavlových dob už za „svaté“ nebyli považováni žijící věrní stoupenci Krista. Tímto titulem byli nyní označováni ti, kdo, tak jako Martin, zemřeli a připojili se ke Spasiteli. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Ke konci pátého století bylo možné narazit na svíčky zapálené u pramenů nebo na křižovatkách cest a na obětování starým modlám už jen v nejodlehlejších venkovských končinách, kde zůstali muži a ženy, kteří lnuli ke „zvráceným zvykům minulosti“.2 Biskupové ve městech nazývali tato politováníhodná individua pejorativním výrazem pagani: ten neznamenal jen „venkovani“, ale také „burani“. Slovo paganus – „pohan“ – však brzy získalo širší význam. (ad kresťanstvo, pohanstvo)

Panství kříže (2019)
Augustin se perskému učení, že dobro a zlo jsou stejně mocné základní síly. Jako mladý muž k tomuto přesvědčení sám přikláněl, po své konverzi jej ale zcela opustil. (ad Aurelius Augustinus)

Panství kříže (2019)
Dokonce i stoikové – kteří učili, že vesmír bude nakonec pohlcen ohněm – nepochybovali, že z tohoto požáru vzejde vesmír nový, jako se to stalo předtím a jako se to stane zase znovu. (ad stoicizmus)

Panství kříže (2019)
To, že je duše nesmrtelná, netělesná a nehmotná, Augustin nevyvodil z Písma, ale z díla největšího z athénských filozofů. Platónův vliv na západní církev se z dlouhodobého pohledu ukázal jako rozhodující. Trvání Augustinových oponentů na tom, že skutečně nehmotný je pouze Bůh a že i andělé byli stvořeni z prchavého, éterického ohně, bylo pohřbeno a zapomenuto. (ad Aurelius Augustinus, Platon (pov. Aristokles))

Panství kříže (2019)
Většina veršů, které zdobily zdi Skalního dómu, byla výsledkem série zjevení, jež Mohamedovi, jak věřili jeho stoupenci, nepřinesl nikdo jiný než anděl Gabriel. Tato zjevení, sestavená po Mohamedově smrti tak, aby tvořila jedinou „recitaci“, arabsky qur’an čili korán, byla pro jeho stoupence tím, čím byl Ježíš pro křesťany: proniknutím božského do světa smrtelníků, světa sublunárního, každodenního. (ad Islam)

Panství kříže (2019)
Jestliže se v koránu nezvratně odhaluje, že Ježíš nezemřel na popravišti, ale že se to jen tak zdálo, proč křesťané setrvávají v bludu a dál oslavují kříž? (ad kresťanstvo, islam)

Panství kříže (2019)
Přijmout Krista znamenalo uznat, že Bůh vepsal svá přikázání do lidských srdcí. Mezi těmi z kartaginských Židů, kteří se po nuceném pokřtění stali skutečnými křesťany, byla tato myšlenka, tato změna základních předpokladů, znovu a znovu tím, co pro ně bylo zcela rozhodující. „Stvoření není spaseno díky Mojžíšovu zákonu, ale díky tomu, že se objevil nový a jiný zákon. (judaizmus, kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Jedinou podmínkou bylo, aby cokoli takového bylo přesvědčivě prezentováno tak, že to řekl Prorok – jelikož se dalo předpokládat, že cokoli, co Mohamed pronesl, mělo pečeť Božího souhlasu.To byla pro křesťany osudová výzva. Jejich tradiční přesvědčení, že pravý Boží zákon je zapsán v srdci, už rázněji zavrženo být nemohlo. (ad islam, kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Nyní už nebylo výsadou jen Židů věřit v jedinečný soubor božského práva, které se dotýká každé stránky lidské existence a do přesných podrobností určuje, jak si Bůh přeje, aby muži a ženy žili. (ad islam)

Panství kříže (2019)
Noe byl předem varován před tím, co přijde, a dostal od Boha příkaz vybudovat velkou archu, v níž našlo útočiště po páru z každého živého tvorstva. Také posláním křesťanů bylo vybudovat archu, v níž bude moci celý svět najít bezpečný úkryt. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Žádný pohanský rituál se nemohl vyrovnat pomazání pokřtěného krále. Panovník, který pocítil lepkavost posvěceného oleje na své kůži, jak mu proniká póry a vsakuje se mu hluboko do duše, věděl, že se tímto úkonem zařazuje k Davidovi, Šalomounovi, Karlu Velikému nebo Otovi. Kým je sám Kristus, ne-li největším z králů? (ad monarchia, kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
tím, že se církev osvobodila od světského, stala se sama státem.A navíc i zcela novým typem státu. Papežova autorita byla především právní. Aby mohl uplatňovat svou svrchovanost nad duchovenstvem, ochraňovat hranice mezi církví a světskou mocí a zajišťovat spravedlnost pro ty, kdo se chtěli odvolat proti rozhodnutí „světského ramene“, jak se během staletí po Canosse začalo říkat státní moci, k tomu všemu byly zapotřebí armády právníků. (ad kresťanstvo, katolicizmus)

Panství kříže (2019)
Kanonické právo nesestávalo pouze z kánonů. Musela být vypátrána rovněž papežská nařízení, výnosy vydané jinými biskupy a penitenciály – seznamy hříchů a pokání za ně. To vše bylo nejen rozptýlené na mnoha místech, ale často se (ad katolicizmus)

Panství kříže (2019)
(Katolícki právnici sa usilovali) osladění rozporných kánonů.Jak všechny tyto rozpory odstranit? Gratianus a jeho spolupracovníci se v tom opírali o dvě věci. Vodítko samozřejmě poskytovalo Písmo a církevní otcové – mužové jako Irenej, Órigenés nebo Augustin. (ad kresťanstvo - Origenes Chalkenteros, Aurelius Augustinus)

Panství kříže (2019)
To, že bohatí jsou povinni dávat chudým, byl samozřejmě princip starý jako křesťanství samo. Dosud nikoho však nenapadlo prosazovat princip vůči němu komplementární: že chudý má nárok na základní životní potřeby. Něco takového bylo – a tuto formulaci kanoničtí právníci používali stále více – lidské „právo“. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Biskupové, kteří dříve většinou nikomu neškodící heretiky nechávali na pokoji, dostali v roce 1184 nařízení takové lidi aktivně vyhledávat. (ad Katolicizmus)

Panství kříže (2019)
Touha očistit svět od hříchu a uzdravit lidstvo z nákazy nabrala s mistrem Konrádem vražedný charakter. (ad Katolicizmus)

Panství kříže (2019)
Aristotelovo trvání na tom, že žádný akt stvoření nikdy nenastal a že vesmír tady vždy byl a bude, to už bylo obzvláště flagrantní popření křesťanského Písma. (ad Aristoteles )

Panství kříže (2019)
Aristotelovy vlastní knihy o přírodní filozofii byly oficiálně zakázány. „Nebudou v Paříži čteny veřejně ani v soukromí.“36Zákaz ale dlouho nevydržel. V roce 1231 Řehoř IX. vydal dekret, jenž univerzitě zaručoval nezávislost obsahu studia na biskupovi a do roku 1255 byly všechny Aristotelovy texty zpět na programu studia. Ukázalo se, že ti, kdo se na nich učili nejlépe, nebyli heretici, nýbrž inkvizitoři. (ad Aristoteles)

Panství kříže (2019)
Sám Tomáš Akvinský zemřel přesvědčen, že ve svém úsilí selhal a že před zářivou nepoznatelností Boha je všechno, co napsal, jen nejobyčejnější plevou. Dva roky po jeho smrti dokonce některé jeho postuláty odsoudil pařížský biskup. Už zanedlouho se však jeho ohromně rozsáhlému dílu dostalo uznání a vděčného přijetí. V roce 1323 dal jeho jménu definitivní pečeť schválení sám papež, když ho prohlásil za svatého. (ad Tomas Akvinsky)

Panství kříže (2019)
Práce na sladění Aristotelovy filozofie s křesťanským učením nebyla snadná. Účastnili se jí mnozí, nikdo k ní však nepřispěl více než dominikán jménem Tomáš, rodák z Aquina, malého města jižně od Říma. (ad Tomas Akvinsky)

Panství kříže (2019)
Těm, kdo ho četli v letech a desetiletích po jeho smrti, připadal Akvinský jako hlas vycházející z nebeské záře. Křesťanům, kteří se tak dlouho obávali hereze, nabídl dvojí ujištění: že učení církve je pravdivé a že světlo pravdy prozařuje i ty dimenze, jež by pro něj zdánlivě mohly být hrozbou. Akvinský ve svém velkém díle necitoval z filozofů výlučně Aristotela. (ad Tomas Akvinsky )

Panství kříže (2019)
Prosadit mezi křesťany učení, že manželství je svátost, viditelný symbol Boží milosti, trval církvi řadu staletí. Nebylo snadné překonat zakořeněný předpoklad – prastarý a všeobecně sdílený –, že účelem manželství je upevnit spojenectví mezi dvěma rody. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Kněží měli dovoleno sezdávat páry bez povolení jejich rodičů – dokonce i bez jejich vědomí. Jediným řádným základem sňatku byl souhlas, nikoli donucení. Když se církev této zásadě upsala a vtělila ji do zákona, šlapala tím všude na paty stařešinům, kteří stáli v čele rodů. Něco takového muselo mít závažné důsledky do budoucna. Před křesťanstvem se tím otevírala cesta k radikálně nové koncepci manželství jako svazku založeného na vzájemné přitažlivosti, na lásce. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Praví věřící pak v soukromí svých duší nic neztratili. Namísto kanonického práva nyní měli Boha. Byli sice podřízeni zesílenému pojetí světské moci, v paralelní dimenzi, která byla pro ně tím hlavním, však měli svobodu. Plně svobodní se mohli cítit jen ti, kteří otevřeli svá srdce daru božské milosti, přímému spojení s Všemouhoucím. Religio už nebylo výsadou religiones – mnichů, frátrů či jeptišek. Nyní ho měli všichni věřící – i ti, kdo neuměli latinsky a říkali mu německy „religion“. (ad Protestantizmus)

Panství kříže (2019)
anabaptista – novokřtěnec – se stalo synonymum násilí a zvrácenosti. (ad protestantizmus)

Panství kříže (2019)
Jako vystudovaný právník mohl za normálních okolností mít výnosnou kariéru u soudu, jelikož však propadl, jak to formulovaly francouzské úřady, neblahému kacířství z ciziny, musel v roce 1534, ve věku pětadvaceti let, svou zemi opustit. Naštěstí pro mladého vyhnance byla hned za hranicemi Francie řada měst – Curych, Štrasburk či Bern –, která proslula jako pařeniště reformace. (ad Kalvin)

Panství kříže (2019)
Postavit ženevskou náboženskou obec na nové základy mu trvalo pouhých pár měsíců, během nichž nově nastavil její vztah k veřejné správě a zavázal celé město k uskutečňování nelítostného programu morální obnovy. „Jestliže toužíte, abych byl vaším pastorem,“ varoval Kalvín městskou radu, „pak budete muset napravit nepořádky ve svých životech.“27 Svá slova myslel vážně. (ad Kalvinizmus)

Panství kříže (2019)
(Kalvin) zřídil čtyři církevní úřady. Pastoři neboli kazatelé kázali slovo Boží, doktoři čili učitelé zajišťovali náboženské učení, jáhnové pečovali o chudé a nemocné. Na mravy členstva pak dozírali „starší“ – presbyteři. Ti se scházeli každý čtvrtek a spolu s pastory tvořili mravnostní soud ženevské církve: konzistoř. Stačilo se nedostavit v neděli na bohoslužbu, (ad Kalvinizmus)

Panství kříže (2019)
Jeden z nich, bývalý potulný prodejce knih Hans Hut, našel útočiště v Augsburgu, kde kázal nekompromisní odmítnutí tradic, které nemají oporu v Písmu. Obzvláště odsuzoval křtění novorozeňat. Tato zvyklost sice sahala až do raných dní církve, v Bibli o ní ale žádná zmínka nebyla – Hut ji proto označil za „lstivý trik proti celému křesťanstvu“.23 V roce 1526 o letnicích, svátku seslání Ducha svatého na první apoštoly po Ježíšově nanebevstoupení, přijal druhý křest: anabaptismos. Hut sice následující rok zemřel ve vězení, v jeho stopách však dál kráčely tisíce jeho křesťanských stoupenců. (ad protestantizmus)

Panství kříže (2019)
Útočiště, které město nabízelo uprchlíkům, bylo jako pramen vody pro vyčerpanou zvěř. Ve středu Kalvínovy vize stála dobročinnost. Pomoc mohl dostat i Žid, kdyby ji potřeboval. „Vždyťkdo skoupě rozsévá, bude také skoupě sklízet, a kdo štědře rozsévá, bude také štědře sklízet.“33 Ochota Ženevy nabídnout podporu utečencům byla pro Kalvína klíčovým měřítkem úspěchu jeho činnosti. Neměl nikdy pochyb, že mnozí Ženevané k přílivu chudých cizinců do svého města cítí hluboký odpor. (ad Kalvinizmus)

Panství kříže (2019)
Jakým příkladem dobročinnosti se stala, když nabídla ujištění, že je možné vybudovat společnost milou Bohu, jak pronásledovaným exulantům dala útěchu, že jejich utrpení má cenu, a vědomí, že všechno v životě je určeno božským záměrem: o tom všem se mezi uprchlíky diskutovalo, kdykoli se jim podařilo vrátit se domů. Jejich nepřátelé jim doma říkali „kalvinisté“, což byla nadávka, z níž se stala pocta. Ti, které Kalvín inspiroval, věrní Božím záměrům, jak jim sami rozuměli, byli v budoucnu připraveni držet se jeho učení i za velmi vysokou cenu: (ad kalvinizmus)

Panství kříže (2019)
Kázání Johna Knoxe, který se právě vrátil z ženevského exilu, vedla v roce 1559 k výbuchům nábožensky motivovaného vandalismu po celém skotském království. (ad Kalvinizmus, puritánstvo)

Panství kříže (2019)
Když zesměšňovali báchorky papeženců – jejich bláhová tvrzení, že na skaliskách jsou otištěny stopy ďábla, že kosti svatých je bůhvíjak možné považovat za svaté nebo že Kristus je během eucharistie fyzicky přítomen –, nijak tím nezpochybňovali, že v každém hnutí vesmíru se projevuje božství. Kalvín v to věřil stejně bezvýhradně jako Abélard. (ad puritánstvo ,Kalvinizmus)

Panství kříže (2019)
Jezuité kvůli své posedlé snaze porozumět zákonům, jimiž se možná řídí vesmír – obviňoval je Jang –, opomíjejí to, co konfuciánská učenost odjakživa považovala za náležitý předmět astronomie: věštění. (ad konfucianizmus; kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
„Ten, kdo má literu za světlo, je slepý, jelikož litera říká, že Kristus je světlo.“24 Jak vlastně mělo být toto světlo definováno – zda jako svědomí vlastní všem lidem, jak se o tom zmiňoval Pavel, jako Duch, nebo jako Kristus, popřípadě jako propojení všech tří, nebo také něco zcela jiného – to byla otázka na níž kvakeři nebyli nikdy schopni konzistentně odpovedet, (ad protestantizmus)

Panství kříže (2019)
červenci 1656 ho synagoga v Amsterdamu vyloučila z místní židovské obce, proklela ho a zatratila. Byl to u Židů nevídaný trest a vydán byl zjevně s předpokladem, že provinilec nebude riskovat trvalé vyřazení ze svého společenství a raději uzavře s vedením synagogy smír. Spinoza se ale smířit odmítl. Měl už pro zakotvení vyhlédnuté jiné přístavy. Kvakerští misionáři v Amsterdamu nekontaktovali jeho, on sám se obrátil na ně. Když o něm jeden z nich Margaret Fellové psal, vysvětloval, že Spinoza byl „vyhnán (jak on sám i ostatní říkají), protože neuznával jiného učitele než světlo.“26 Ať tato charakteristika platila, nebo ne, jisté bylo, že Spinozovi po exkomunikaci přátelé ani podpora nechyběli. Spíše než u kvakerů však hledal útočiště u jejich nejbližší holandské (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Usadit se mezi těmito protestanty – jako to Spinoza udělal v roce 1660, kdy přesídlil do Rijnsburgu, obce nedaleko Leidenu, která se stala centrem kolegiantů - znamenalo přidat se ve výrazně rozdelené nizozemské společnosti na jednu ze stran (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Soupeření stoupenců přísné kázně na jedné straně a náboženské tolerance na straně druhé uvázlo na celá desetiletí v patové situaci. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Cestu Spinozovi prošlapali kvakeři, kteří hlásali, že pravdu umožňuje poznat vnitřní světlo, a kolegianti, když kázali, že tímto světlem je Kristus. Všichni z nich, ať věřili v Ducha, rozum nebo obojí, snili, že bude možné nadobro překlenout sektářské spory – všichni se v tom ale zklamali. (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Spinoza zmatené překřikování soupeřících učení nijak neutišil, pouze je rozmnožil o další variantu křesťanské víry. (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Voltairův sen o lidském bratrství sice vykresloval křesťanství jako něco popudlivého, omezeneckého a vražedného, své křesťanské kořeny však zapřít nemohl. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet))

Panství kříže (2019)
Jádrem evangelií je paradoxní myšlenka, že slabost může být zdrojem síly, že oběť může triumfovat nad svými mučiteli, že utrpení může znamenat vítězství. (ad Biblia - Nový zákon, kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Protestanti trvali na správnosti svého výkladu Písma a svého chápání Božího záměru už od doby, kdy se Luther střetl s Kajetánem. V osobě Spinozy nyní tato tradice začala požírat samu sebe.Sám Spinoza ji však nechápal jen jako tradici protestantskou. Jako Žid znalý zákonů svých praotců, který opustil své vlastní společenství, aby hlásal radikální a znepokojivě nové poselství, neváhal ukázat na apoštola, kterého považoval za nejvýznamnějšího ze svých předků. „Pavel před svým obrácením viděl světlo veliké.“37 Toto světlo, jak Spinoza jasně naznačoval, bylo autenticky božského původu. (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Spinozova kritika judaismu, přes všechno své maskování tónem učenecké nestrannosti, byla zřetelně křesťanská. Pavla obdivoval stejným způsobem jako Luther: jako apoštola, který přinesl všem lidem zprávu, že Boží přikázání jsou vepsána v jejich srdcích. Na rozdíl od Starého zákona – jehož název používá Spinoza v celém Teologicko-politickém traktátu jízlivým způsobem – je Nový zákon pro všechny, nikoli jen pro jeden národ; je základem „pravé svobody“38 proti tíživému židovskému zákonictví a tomuto zákonu lze také nejlépe porozumět prostřednictvím světla. „Kdož tedy byli plni těchto plodů, totiž lásky, radosti, míru, milosrdenství, laskavosti, dobroty, víry, vlídnosti, zdrženlivosti, pro ty zákon (dle Pavla, listu Galatským, 5, 22–3) nebyl dán, ti, ať už došli poučení z pouhého rozumu nebo přímo z Písma, v pravdě od boha došli poučení a jsou zcela blaženi. (ad Benedictus de Spinoza)

Panství kříže (2019)
Když Voltaire črtal obraz Calase lámaného v kole, muselo to v představách jeho čtenářů nevyhnutelně vyvolávat obraz Krista na kříži. Normy, jimiž posuzoval křesťanství a odsuzoval je za jeho chyby, nebyly zdaleka univerzální. Nesdíleli je filozofové po celém světě, od Pekingu po Cayenne. Byly výrazně a jedinečně křesťanské. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet))

Panství kříže (2019)
Bitva mezi rozumem a nerozumností, mezi civilizací a barbarstvím, mezi filozofií a náboženstvím byla sváděna už v dávných dobách. „V pohanském světě vládl duch snášenlivosti a vlídnosti.“ Ten byl ale neblahým triumfem křesťanství potlačen a zadupán. Vlády se ujal fanatismus. Nyní se však naplnily sny „filozofů“. L‘infâme byla rozdrcena. Poprvé od dob Konstantina Velikého se objevila vláda, která si dala za cíl křesťanství vykořenit. (ad osvietenská filozofia, francúzske osvietenstvo)

Panství kříže (2019)
Avšak stejně jako řada dalších charakteristických rysů osvícenství ani tento pohled na historii neměl původ u „filozofů“. Výklad dějin Evropy jako sledu tří rozdílných věků zpopularizovala už reformace. (ad osvietenská filozofia)

Panství kříže (2019)
nejjistějším způsobem všeobecného prosazování křesťanského učení a křesťanských principů je líčit je jako něco, co nemá s křesťanstvím nic společného. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Sade videl mnohem jasneji než mnohí nadšenci osvícenství byli ochotni přiznat, že existence lidských práv není o nic prokazatelnější než existence Boha. (ad osvietenská filozofia)

Panství kříže (2019)
Osm evropských mocností se 8. února 1815 podepsalo pod přelomové prohlášení. Obchod s otroky, uvádí se v něm, odporuje „principům lidskosti a univerzální morálky“. Jazyk evangelikálního protestantismu se zde spojil s řečí Velké francouzské revoluce. (ad kresťanstvo, francúzske osvietenstvo,Protestantizmus)

Panství kříže (2019)
vek osvícení a revoluce zrodil v podobe medzinároného zákona princíp, který vyveral hlubin katolické minulosti. Jazykem lidských práv bude od té doby Evropa světu stále častěji sdělovat, že jím vyjadřuje své vlastní hodnoty. (ad katolicizmus, francúzske osvietenstvo)

Panství kříže (2019)
Upalování vdov na hranicích, ujišťoval Rámmohan Brity, je fenomén čistě světský. To, že tyto obřady slouží někteří bráhmani, je výlučně důsledkem jejich neznalosti hinduistických posvátných textů. Vedle pravého hinduismu existuje i hinduismus pokažený chamtivostí a pověrami zlovolných kněží. Falešné tradice jsou jako liány, a když se jim dovolí volně růst, obrostou starobylý chrám a pohltí jej. (ad hinduizmus)

Panství kříže (2019)
Deklarace práv nárokovala ještě univerzálnější autoritu než křesťanství, jen zdůrazňovalo, do jaké míry byla, co do rozsahu svých ambicí a dosahu svých nároků, ve své podstatě křesťanská. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Sen o tom, že židovská odlišnost by mohla být zahrnuta do identity, již by mohl sdílet celý svět – takové, v níž přestane záležet na zákonech, které dal Bůh Židům, aby je vydělil od ostatních lidí –, sahá do minulosti až k Pavlovi. (ad kresťanstvo, judaizmus)

Panství kříže (2019)
Vlastnění otroků povoloval Korán na příkladu samotného Mohameda a spolu s ním i sunna, objemný soubor islámských tradic a praktik. Jakým právem se tedy křesťané dožadují jeho zrušení? (ad islam)

Panství kříže (2019)
Nařízení islámského práva, která se zdála schvalovat otroctví, mají menší váhu než ta, která oceňovala osvobození otroků jako krok Bohu navýsost milý. Pokud se bude Korán číst ve správném světle, otevře se před věřícím pravá podstata islámu: podstata, o níž se nyní, více než dvanáct století po Mohamedově smrti, zjistilo, že je veskrze abolicionistická. (ad islam)

Panství kříže (2019)
Tažení, které bylo ještě o století dříve výsadou několika potrhlých kvakerů, se rozšířilo po celém světě jako divoký požár Ducha. K prosazení svého evangelikálního učení po zeměkouli přitom nepotřebovalo žádné misionáře. Právníci a ambasadoři dokázali tohoto cíle dosáhnout účinněji: většinou to totiž dělali nenápadně. Výraz zločin proti lidskosti rezonoval za hranicemi křesťanského světa mnohem silněji než zločin proti Kristu. Ukázalo se, že křížová výprava uspěje spíše tehdy, když nechá kříž schovaný. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Věřit, že Bůh se stal člověkem a zemřel smrtí otroka, znamenalo věřit, že ve slabosti se může skrývat síla a v porážce vítězství. Darwinova teorie, radikálnější než všechno, co kdy předtím křesťanská civilizace zplodila, tento předpoklad zpochybnila. Slabost žádnou hodnotu nemá. (ad evolucionizmus vs. kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Darwin však nad těmito projevy filantropie vynesl podrážděný verdikt. Podobně jako kdysi Sparťané, kteří házeli nemocná nemluvňata ze skály, i on se hrozil důsledků, které může mít pro odolnost společnosti to, že slabým bude umožněno se rozmnožovat. „Žádný chovatel domácích zvířat nebude pochybovat o tom, že to musí lidské rase velice škodit. (ad evolucionizmus vs kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Zůstal natolik křesťanem, aby jakýkoli návrh ponechat slabé a chudé jejich osudu označil za „zlý“.15 (ad Charles Darwin)

Panství kříže (2019)
Sedm set let poté, co se Alžběta Durynská podrobovala přísné péči svého zpovědníka, zaměřil se na jejich vztah nesentimentální zrak psychiatrie způsobem, jímž se na ně nikdo za jejich života nedíval. Masochista je podle Krafft-Ebinga dokonalým protějškem sadisty. „Jsou to dokonalé obdoby.“ (ad asketizmus)

Panství kříže (2019)
Kapitalismus byl podle Leninova přesvědčení odsouzen k zániku. Předurčeni k tomu, aby zdědili zemi, jsou pracující celého světa – „proletariát“.

Panství kříže (2019)
„Jako Darwin objevil zákon vývoje organické přírody, tak objevil Marx vývojový zákon lidských dějin. (ad Karol Marx)

Panství kříže (2019)
Náboženství je jako opium, protože ty, kteří jsou na něm závislí, ukolébává do ospalé pasivity a ochromuje je přeludy božské prozřetelnosti a posmrtného života. Je a vždy bylo pouze kódem sloužícím k vykořisťování. (ad náboženstvo)

Panství kříže (2019)
„Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb.“48 To bylo heslo jasné jako vědecký vzorec.Samozřejmě až na to, že s vědou nic společného nemělo. Rodokmen tohoto hesla jasně poznal každý, kdo znal Skutky apoštolů. „Prodávali svůj majetek a rozdělovali všem podle toho, jak kdo potřeboval.“ (ad marxizmus , kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Přestože se o to snažil, morální nezaujatost zachovat nedokázal. Pobouření, které tak zjevně pociťoval nad bídou řemeslníků vyhnaných pronajímateli na ulice, nad malými dětmi, které musely pracovat ve dne v noci v továrnách, nádeníky, kteří se udřeli k smrti ve vzdálených koloniích, aby si buržoazie mohla přidávat do svého čaje cukr, to vše bylo výsměchem jeho tvrzení, že stojí nad pouhými morálními soudy. Marxův výklad světa jako by hnaly jistoty, které evidentně nevycházely z jeho ekonomické teorie. Vyrůstaly totiž z hlubších základů. (ad Karol Marx)

Panství kříže (2019)
Sama slova, která Marx používal ke konstruování svého modelu třídního boje – „vykořisťování“, „zotročování“, „chamtivost“ – neznějí jako nezaujaté termíny ekonomů, ale jako by odkazovala na něco mnohem staršího: na tvrzení biblických proroků o božské inspiraci. (ad Karol Marx)

Panství kříže (2019)
bolševici, podobně jako kdysi donatisté, zamítali veškeré návrhy na kompromis s reálným světem. Podobně jako táborité i oni dychtivě očekávali příchod apokalypsy a chtěli zažít nastolení ráje na zemi. Stejně vášnivě jako diggeři snili o řádu, v němž se půda, kterou dosud vlastnili šlechtici a králové, stane vlastnictvím lidu, společným majetkem. (ad marxizmus)

Panství kříže (2019)
Jako předčasně vyspělý a vysoce inteligentní mladík už ve svých čtyřiadvaceti letech obdržel profesuru; o deset let později však z univerzity odešel a stal se z něj ošuměle elegantní potulný filozof. Nakonec, jako by se mu měl potvrdit pocit zahozené kariéry, zažil strašlivé duševní zhroucení. Posledních jedenáct let života strávil po různých klinikách. (ad Friedrich Nietzsche )

Panství kříže (2019)
Křesťanství vládlo dvě tisíciletí a vypudit jej není snadné. Jeho mýty budou odolávat zapomnění ještě dlouho. (ad Kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
To, že by křesťanská tradice misionářského zápalu mohla nyní vést k zatlačování křesťanství, bylo pro křesťany příliš krutá možnost, než aby o ní uvažovali – ti nejbystřejší tomu však velmi dobře rozuměli. Bezbožnost Sovětského svazu nespočívala ani tak v pronásledování křesťanů, jako spíše v tom, že byl temnou a vražednou parodií církve. „Bolševický ateismus je výrazem nové náboženské víry.“23Představivost věřících od počátků církve vzněcoval sen o novém řádu vybudovaném na troskách starého, (ad komunizmus, kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Benito Mussolini, bývalý socialista, jehož četba Nietzscheho knih během světové války přivedla ke snu o vytvoření nového typu člověka, elity hodné fašistického státu, se prezentoval jako římský císař i jako tvář světlé budoucnosti. (ad Friedrich Nietzsche)

Panství kříže (2019)
To, že místo ženy je v domácnosti a homosexualita je ohavnost, bouřili pastoři, má své nadčasové posvěcení v samotné Bibli. (ad biblia)

Panství kříže (2019)
Pro mnoho evangelikálů byl feminismus a hnutí za práva homosexuálů útokem na samo křesťanství. (ad krestanstvo, feminizmus)

Panství kříže (2019)
Sekularismus, liberální demokracie, koncept lidských práv: to měl nyní přijmout za své celý svět. Odkaz osvícenství je určen všem – je to majetek všeho lidstva. Západ jej prosazoval ne proto, že je západní, ale proto, že je univerzální a jeho plody mohou požívat všichni. (ad demokracia)

Panství kříže (2019)
kům ve zbrani organizace Stop the War vyjádřila podporu, formulovalo dávnou touhu muslimů: dovést celý svět k tomu, aby se podrobil islámu. Dábik je městečko v Sýrii, kde – alespoň podle výroků připisovaných Mohamedovi – mají být křesťanské armády definitivně rozdrceny muslimy. Islámská říše se pak rozprostře po celém světě. Nastane konec světa. Boží plány budou konečně naplněny.Zarkáví tvrdil, že ve snu viděl, jak se k němu z nebe snáší meč. Skutečnost byla mnohem méně vznešená. Byl to gangster, rád znásilňoval a liboval si ve zvěrstvech tak ohavných, že se od něj nakonec distancovala i sama al-Káida. V jeho odpalování bomb a stínání hlav však byla patrná určitá metoda. Sice jen sotva uměl číst, dostalo se mu však neformálního vzdělání od jednoho z nejvlivnějších muslimských radikálů. V roce 1992 byl Zarkáví v Jordánsku zatčen za přípravu teroristických útoků a souzen společně s palestinským učencem jménem Abú Mohammad Makdísi. Celých sedm let jeho vězeňského pobytu ho Makdísi učil a mluvil s ním o krizi, kterou islám zažívá. Bůh dal sice muslimům dokonalé a věčné zákony, oni jsou však nuceni řídit se zákony vytvořenými lidmi. V Makdísiho očích se z muslimů stali něco jako křesťané: nevěřící, jejichž pány se „vedle Boha“38 stali zákonodárci. Vlády napříč muslimským světem přijaly ústavy, které jsou v přímém rozporu se sunnou. A co horšího, vstoupily do mezinárodních organizací, které, přes tvrzení o své neutralitě, vnucují muslimům cizí právní normy. Největší hrozbou z nich je OSN. Organizace založená po druhé světové válce vyhlásila Všeobecnou deklaraci lidských práv. Muslimové však vědí, že lidé žádná taková práva nemají. Islám nezná přirozené právo. Existují jen zákony s (ad islam)

Panství kříže (2019)
Muslimské země přijaly vstupem do OSN celou řadu závazků, které nevycházejí z Koránu ani sunny, ale ze zákoníků vzniklých v křesťanských zemích: ty stanovují právní rovnost mezi muži a ženami, mezi muslimy a ostatními vyznáními, zákaz otroctví, zákaz útočné války. Takové věci, jak Makdísi důrazně prohlásil, v islámu nemají místo. (ad islam)

Panství kříže (2019)
Stav, kdy muslimské vlády přijímaly zákony zavádějící rovnost mužů a žen a rovnost islámu s ostatními vyznáními, byl v Makdísiho očích obludným rouhačstvím. (ad islam)

Panství kříže (2019)
Islámský stát. Jediným vodítkem měl být příklad salaf. Když Zarkávího žáci rozbíjeli sochy pohanských bohů, byl jim vzorem Mohamed; když se prohlásili za úderné oddíly světové islámské říše, sledovali příklad válečníků, kteří pokořili císaře Herakleia; když stínali hlavy nepřátel, zavedli znovu džizju a brali si ženy poražených protivníků jako otrokyně, nedělali nic, z čeho by se neradovali i první muslimové. (ad islam)

Panství kříže (2019)
Bůh, jehož stoupenci Islámského státu uctívali, nebyl bohem muslimských filozofů a básníků, všeslitovný a všemilosrdný; byl to řezník. Svolení ke svým krutostem nečerpali z jedinečného odkazu islámské učenosti, ale z pokřivené tradice fundamentalismu, která je ve své podstatě protestantská. Islámský stát byl sice napohled islámský, v jeho genech se však projevoval novokřtěnecký Münster. To je snad ta nejúděsnější ironie v celých dějinách protestantismu. (ad islam, protestantizmus)

Panství kříže (2019)
vůči přesvědčení, že stačí jen láska a že míru by se měla dát šance. „Je to pitomost. To, co tam dělají, je proti všemu, za čím Beatles stáli.“43 Tak se vyjádřil pobouřený Ringo Starr, k bojovníkom Islamského štátu, ktorí si dali prezývky po členoch skupiny Beatles (ad islam)

Panství kříže (2019)
Miluj svého bližního jako sebe samého. Nejen Němce. Bůh miluje každého.“5 Křesťané se po dvě tisíciletí snažili uvést toto učení do života. Když Merkelová poskytla útočiště obětem válek na Středním východě, dělala jen to, co o šestnáct století dříve hájil Řehoř z Nyssy. ( ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Islám – který pro své vyznavače tradičně znamenal pouze podrobení se Bohu – bylo nutné přetvořit, překroutit a proměnit v něco velmi odlišného. Tento proces samozřejmě nezačal v roce 2015. Nabíral na rychlosti už jedno a půl století, od vrcholného období evropského kolonialismu. Jeho postup bylo možné měřit počty muslimů ve světě, kteří byli nuceni smířit se s tím, že zákony tvořené lidmi mohou stát nad těmi, které stanovil Bůh; s tím, že Mohamedova mise nebyla politická, ale jen náboženská; (ad islam)

Panství kříže (2019)
Západ se během své globální hegemonie naučil umění předkládat křesťanské koncepty obecenstvu jiných vyznání. Doktrína lidských práv a další koncepty budou mnohem přijatelnější, pokud se podaří utajit, že jejich kořeny vyrůstají ze středověkého evropského kanonického práva. (ad kresťanstvo, katolicizmus)

Panství kříže (2019)
osvícení o sobě mohli prohlašovat, že jsou lid Boží – laicus. Žurnalisté z Charlie Hebdo tedy byli dvojnásob „laičtí“. Tradice, jejímiž byli pokračovateli – tradice satiry, rouhání a znesvěcování – nebyla odmítnutím historie křesťanství, ale samou podstatou těchto dějin. Katolíci ji museli trpět a osvědčovat proti ní svou víru celých pět set let. Nyní byla řada na muslimech. (ad katolicizmus, humanizmus)

Panství kříže (2019)
zakládající mýty sekularismu – že vznikl z ničeho, že křesťanství za nic nevděčí, že je vůči všem náboženstvím neutrální. (ad sekularizmus)

Panství kříže (2019)
Evangelikálové a pokrokáři ve skutečnosti evidentně pocházejí z téže líhně. Jestliže odpůrci potratů jsou následníci svaté Makríny, která chodila po smetištích Kappadokie a zachraňovala z nich odhozená nemluvňata, pak jejich protivníci čerpají rovněž z hluboce vkořeněného křesťanského předpokladu: z toho, že tělo každé ženy patří jen jí a jako takové jej musí každý muž respektovat. (ad Kresťanstvo,progresivizmus)

Panství kříže (2019)
Nadšené úsilí církve o prosazení monogamní věrnosti ovlivnilo jak zastánce sňatků gayů, tak ty, kteří s odkazem na biblická odsouzení mužů spících s muži brojí proti nim. Zařizovat toalety pro transsexuály vypadá jako urážka Pána Boha, který stvořil muže a ženu; odmítat laskavou pomoc pronásledovaným však je urážkou nejdůležitějšího z učení Ježíše Krista. (ad progresivizmus a Kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
Americká kulturní válka není ani tak válkou proti křesťanství, jako spíše občanskou válkou mezi dvěma křesťanskými frakcemi. ( ad Kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
hnutí #MeToo se skrývalo totéž volání po sexuální zdrženlivosti, jaké procházelo celou historií křesťanství. Když protestující ženy pochodovaly v červených pláštích služebnic a vyzývaly muže, aby krotili svůj chtíč, požadovaly totéž, po čem volali puritáni. (ad feminizmus)

Panství kříže (2019)
Bůh sice bude mrtev, obrovský a děsivý stín jeho chladné mrtvoly se však bude dál vznášet nad světem. Akademické feministky nejsou v jeho zajetí a nejsou jeho ministrantkami o nic méně než nejohnivější evangelikální kazatelé. Bohu se nelze vyhnout jednoduše tím, že budeme odmítat uvěřit v jeho existenci. Veškeré odsuzování křesťanství jako patriarchálního a represivního učení vychází z hodnotového rámce, který je sám o sobě veskrze křesťanský. (ad Friedrich Nietzsche a Kresťanstvo )

Panství kříže (2019)
Poslední měli být prvními a první posledními. (ad Kresťanstvo)

Panství kříže (2019)
„Bůh vyvolil slabé tohoto světa, aby zahanbil silné.“33 To je mýtus, na němž na Západě stále lpíme. Křesťanský svět v tomto smyslu zůstává dál křesťanským. (ad Kresťanstvo)

Panství kříže (2019)

Niekto (2019)
Jehovovi svedkovia netúžia ako iní ľudia po trvalom mieri, mierové hnutie považujú za márne, ba dokonca za škodlivé. Ľudstvo si podľa nich nezaslúži nič iné iba záhubu, lebo sa neriadi božími prikázaniami. Nezahynú však tí, ktorí sa stanú oddanými služobníkmi a zvestovateľmi zámerov boha Jehovu. (ad jehovisti)

Niekto (2019)
komunistické hnutie i cesta reálno socializmu je len satanovo mámenie, ktoré odvracia ľudstvo od pravej cesty ku spááse. Treba sa spoľahnúť na boha a nezasahovať do vecí tohto satanského sveta.. (ad komunizmus, socializmus)
Epiktétov Manuál sa stal veľmi populárnym a hovorilo sa o ňom ako o „srdci stoickej filozofie”. (ad Epiktetos)

Manuál (2019)
Marcus Aurélius (121-180 n.l.), ktorý sa stal rímskym cisárom krátko po smrti Epiktéta, ho vo svojich slávnych zápiskoch viackrát cituje a jeho tvorba je Eptikétom zreteľne ovplyvnená. (ad Marcus Aurelius)

Manuál (2019)
Relatívne jednoduchý manuál na to ako žiť, ako si vybrať tú správnu cestu, ako sa vyrovnať s nepriazňou osudu, ako byť šťastný a slobodný, sa stal pre mnohých zdrojom inšpirácie a útechy. ( ad Epiktetos a jeho manual)

Manuál (2019)
Epiktétos za jedinú vec, ktorá je skutočne v našej moci, považuje našu myseľ. Je to jediná vec, ktorú máme plne pod kontrolou, a navyše je to jediná slobodná vec vo vesmíre. (ad Epiktetos)

Manuál (2019)

Niekto (2019)
Demokracia jako koncept založený americkou Deklarací nezávislosti a francouzskou ústavou a k osvobození občana od útlaku nevolené moci spoléhala čistě na vrozenou mravnost, rozumnost a koncenzus. Taková demokracie je mrtvá. V dějinách člověka opět jednou vítězí emoce, která nepotřebuje koncenzus, ale jenom moc. Tentokrát ovšem bez jakékoli víry a morálně omezující autority náboženství či mravnosti.

Niekto (2019)
Keď o šiestej ráno niekto zazvoní pri mojich dverách a ja si môžem byť istý, že je to mliekar, tak viem, že žijem v demokracii. (ad demokracia)

Niekto (2019)
Komunizmus je zlo, ktoré sa živí z nešťastia, z biedy, z problémov. (Preto kapitalistické USA vymyslelo Marhalov plán, aby pomohlo odstrániť v povojnovej Európe biedu)
Se starými mapami, geografy a geopolitic-kými mysliteli z minulých období chci vytvořit pravdivý obraz planety ve 21. století, podobně jako jsem se o to pokusil na hranicích koncem 20.  století. I  když dokážeme vyslat satelity mimo Sluneční soustavu, i když finanční trhy a kyberprostor hranice neznají, pohoří Hindukúš pořád představuje obrovskou překážku. (ad Pomsta geografie)

Pomsta geografie (2019)
Současně s novým respektem k realismu se objevil zájem o Thomase Hobbese, filozofa 17. století, který velebí morální přínos strachu a agre-sivní anarchii považuje za hlavní hrozbu pro společnost. Pro Hobbese je strach z násilné smrti základem osvícené sobeckosti. Vytvořením státu lidé nahradí strach z násilné smrti – všezahrnující, vzájemný strach – strachem, kterému čelí pouze ti, kdo porušují zákon. (ad Thomas Hobbes)

Pomsta geografie (2019)
Hobbes se tak stal filozofem tohoto druhého cyklu období post-studené války, stejně jako Berlin byl filozo-fem prvního cyklu. (ad Thomas Hobbes)

Pomsta geografie (2019)
samotná totalita, proti níž jsme po  druhé světové válce bojovali celá desetiletí, může být za jistých okolností vhodnějším řešením než stav, kdy nikdo za nic neodpovídá. Jak se ukázalo, existují horší věci než komunismus, (ad anarchiznus komunizmus)

Pomsta geografie (2019)
Realismus tedy akceptuje lidský materiál takový, jaký je, i když je třeba nedokonalý. „Odvolává se spíše na historický precedens, nikoli na abstraktní principy, a usi-luje spíše o  poznání menšího zla než absolutního dobra. (ad neorealizmus)

Pomsta geografie (2019)
Demokracie a morálka prostě nejsou synonyma. „Všechny národy jsou v pokušení zahalit své konkrétní cíle a skutky do roucha morálních hodnot týkají-cích se celého světa, ale jen málokterý má vůli tomuto pokušení dlouho odolávat. (ad demokracia)

Pomsta geografie (2019)
V 18. a 19. století, ještě dříve než se politologie stala studijním obo-rem, byla geografie respektovanou, i  když ne vždy formálně uzná-vanou disciplínou, která zahrnovala politiku, kulturu, ekonomiku ve vztahu k mapě. Podle této materialistické logiky znamenají hory a kmeny víc než svět teoretických idejí. (ad politicka filozofia)

Pomsta geografie (2019)
Británie, se zabezpečenými hranicemi a zaoceánskou orientací, mohla vytvořit demokratický systém dříve než její sousedé (ad demokracia)

Pomsta geografie (2019)
když se teď soustředíme na geografii, zastáváme tak částečný či váhavý determinismus, který uznává zjevné rozdíly mezi skupinami a  terénem, ale příliš nezjed-nodušuje a  nechává mnoho možností otevřených. Anglický histo-rik Norman Davies píše: „Přišel jsem na  to, že příčinná souvislost se neskládá výlučně z  deterministických, individualistických nebo náhodných prvků, ale z  kombinace všech tří.“ (ad determinizmus)

Pomsta geografie (2019)
kosmopolitismus podstatou vykořeněnosti, protože není vázán k žádné půdě. (ad kozmopolizmus)

Pomsta geografie (2019)
díky vlivu subkontinentálních lesů a mon-zunovým cyklům, které podněcovaly meditaci a náboženské poznání, se na Ganžské rovině vyvinuli Árijci v odlišnou, méně válečnou kul-turní osobnost, než tomu bylo ve  středomořské Evropě. (ad indická filozofia)

Pomsta geografie (2019)
Naprosté zničení židovské obce v Judeji, jež bylo důsled-kem potlačení povstání Římany v  1. a  2.  století našeho letopočtu, neznamenalo konec judaismu, který se nadále vyvíjel a vzkvétal v roz-ptýlených městech západní diaspory. Je to dva tisíce let starý příběh o  odporu k  diktátu geografie, který znovu dokazuje, že na  idejích a na lidské činnosti záleží stejně jako na reálném terénu. (ad judaizmus)

Pomsta geografie (2019)
A protože se jednalo o svět obchodu a dohod, etické chování a  „poctivý obchod“ byly pro stabilní hospodářský život rozhodující. Postupně s tím, jak vliv byzantské a sásánovské říše směrem na sever v Anatolii a Persii slábnul, v Arábii a v oblasti Úrodného půlměsíce byla připravená půda pro vznik víry, která akcentovala pevné morální zásady; na  rozdíl od  víry, která zajišťovala pouze „koloběh období zemědělské sklizně“. Tak vznikl islám, který se stal vyznáním obchod-níků i těch, kdo žili v poušti.3 (ad islam)

Pomsta geografie (2019)
George Orwell popsal tyranii, která vychází do  značné míry z  lidské náchyl-nosti, byť jakkoliv popírané, k tomu vyměnit osobní svobodu za všeob-jímající ochranu a důvěrný kontakt skupiny. (ad tyrania)

Pomsta geografie (2019)
Zatímco je Indie postavena na  myšlence demokracie a  nábožen-ském pluralismu, Saúdská Arábie je postavena na loajalitě k širší rodině. (ad demokracia)

Pomsta geografie (2019)
Šíitské duchovenstvo je nepochybně otevřenější vůči neislám-ským textům než sunnitští [arabští] ulamové. Ajatolláho-vé jsou nadšení čtenáři (čtou také Marxe a Feuerbacha) a je v  nich něco z  jezuitů nebo dominikánů. Proto spojují jasný filosofický synkretismus s  náročným kazuistickým právním dogmatismem... Dvojí kultura šíitského duchovenstva je ne-obyčejná: velmi tradicionalistická… a  přesto velmi otevřená modernímu světu. (ad islam)

Pomsta geografie (2019)
Svět sunnitských Arabů, přestože má své reformátory a inovátory (jako napří-klad Muhammad Abduh a Rašíd Ridá z přelomu 19. a 20. století), příliš dlouhou dobu postrádal přístup k západním politickým filozofům, jako byli Hegel a Marx. (ad islam suniti)

Pomsta geografie (2019)
Zdrojem islami-zace a civilizace ve Střední Asii byly perský jazyk a kultura. (ad islam)

Pomsta geografie (2019)
Samotná přípona „istán,“ kterou používají středoasijské země ve svém názvu, je perského původu a znamená „místo. (ad islam)

Pomsta geografie (2019)
Kdybychom věděli něco více o Džaláluddinu Rúmím, který v 13. sto-letí založil turkický tarikat spojený s tančícími derviši, byli bychom méně překvapeni kompatibilitou islámu a demokracie, Islámský fundamenta-lismus by se nám pak nezdál tak jednolitý a nebezpečný. (ad islam demokracia)

Pomsta geografie (2019)
Amerika je tím, čím je, pokračuje Huntington, protože byla osídlena britskými protestanty, ne francouzskými, španělskými nebo portugalskými katolíky. Protože se Amerika zrodila jako protestantská, a  nemuselo to tak být, americký klasický liberalismus vychází právě z tohoto faktu. A konečně, nesouhlas, individualismus, republikanis-mus, to všechno je odvozeno z protestantismu. (ad protestantizmus)

Pomsta geografie (2019)
Touha po ideálu kosmopolitní Střední Evropy po skončení studené války inspirovala začátek této stu-die a je současně jejím závěrem. (ad Pomsta geografie)

Pomsta geografie (2019)

Niekto (2019)
V dnešnej politike sa demokrati a republikáni nezhodnú nielen na hodnotách a politikách, ale ani na tom, kto vyhral voľby v roku 2020 a či sú vakcíny v poriadku. Akoby žili v dvoch odlišných informačných vesmíroch – sú schopní veriť, že zápasia o existenciu americkej demokracie. Áno, obe strany. Pretože štartujú z rozličných faktických premís a rozlične si vysvetľujú to, čoho sa treba báť, čo presne tú demokraciu ohrozuje. (ad demokracia)
A i po odstranění patriarchálního manželství je ženské pokolení považováno za kořist; pracovní síly jsou navzdory pracovnímu právu a sociálnímu pojištění nadále utlačovány. To vše je fantomová držba a na tom všem – stejně jako na surovinách, energii a jatečním dobytku – stojí kapitalismus. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Svět kapitalistického panství nad věcí jsou jatka. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Koneckonců čarodějnice se neupalovaly jako zastánkyně obecních statků, jak to opakovaně vyznívá u Silvie Federici, ale jako vlastnictví, které náleželo, bohužel, nesprávné osobě; v  tomto případě ď (ad Kresťanstvo)

Revoluce pro život (2019)
v liberálních de-mokraciích dosáhlo odstranění toho, že by člověk mohl jako zajištěné vlastnictví vlastnit druhého člověka a u ostatních živočichů je toto vlastnění omezeno zákony na ochranu zvířat. (ad demokracia)

Revoluce pro život (2019)
Karel Marx formulo-val naši lidskou úlohu „zvrátit všechny vztahy, v nichž je člo-věk poníženou, ujařmenou, opuštěnou, opovrženou bytostí“15 a opuštěnost se v této větě jeví jako znamení, že revoluce ještě neuspěla. (ad Karol Marx)

Revoluce pro život (2019)
Pokud vyjdeme z významu, který připisuje opuštěnosti Hannah Arendt, pak je v sázce politika jako taková. Opuštěnost moderního člověka, kterou odvozuje z masové společnosti postrádající svět, vytvá-ří podle Arendt živnou půdu totalitarismu: „To, co moderního člověka tak snadno žene do totalitních hnutí a co ho tak dob-ře preparuje pro totalitní panství, je všude se šířící rostoucí osamělost ( ad totalitarizmus)

Revoluce pro život (2019)
i opuštěnost důsledkem panství nad věcí: produkt poměřování moci podle toho, zda umožňuje jednat se světem jako s prázdným a se svými protějšky jako s  mrtvými věcmi. Totalitarismus jako politický režim bere tento blud smrtelně vážně, a  proto se pokouší umrtvit veškerou lidskou spontánnost. Všichni lidé jako věci. (ad totalitarizmus)

Revoluce pro život (2019)
Ziskové rabaty, které roztáčely spirálu zhodnocování, rozhodně nevznikaly rozšířením místních trhů, ale přede-vším dálkovým obchodem. Kapitalismus poháněly nové řady výrobků – hnojiva, železnice, průmyslově vyráběné textilie – a dovoz. ( ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Z  perspektivy života na této planetě spočívá panství věcí, tedy tyranie zisku, především v tom, že kapitalistické zhodnocování zcela slepě reorganizuje přírodu. Jedná se vším, kromě toho, čemu samo připsalo hodnotu, jako s něčím, co je postradatelné. ( ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Nadšení nad opravdu obrovskou produktivitou kapi-talismu svádí k tomu přehlížet, kolik nežádoucího materiálu se přitom mimochodem navrší. Regulace přicházejí vždy až s křížkem po funuse – kdo by si mohl pomyslet, že průmyslo-vé období zahalí Zemi do skleníkových plynů? ( ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Živá příroda vytváří cykly, v nichž se každá část stále pohybuje a znovu a znovu se zapojuje do koloběhu regenera-ce. Kapitalismus z toho jen tu a tam něco odčerpá a nijak se nestará o celkovou souvislost. Koneckonců jeho cíl je jinde – rychlý, konkurencí štvaný profit. Všude, kde se rozběhl trych-týř zhodnocování, zůstává hromada odpadu. ( ad kapitallizmus)

Revoluce pro život (2019)
Karel Marx považoval skutečnost, že člověk může pláno-vitě vytvářet sebe sama, své okolí a statky potřebné ke svému zaopa ( ad Karol Marx)

Revoluce pro život (2019)
Studium lidí prostřednictvím mrtvých trupů vyžadovalo předpoklad, že máme co dělat s tělem jakožto typem neživé-ho stroje, který se uvádí do pohybu skrze duši tak, jako se natahují hodiny. Sám Descartes se přesvědčil v řadě krutých a se zjevnou obsesí prováděných pokusů na zvířatech, že zví-ře, které podle jeho filosofie nemá duši, ani necítí žádnou bo-lest. ( ad Rene Descartes)

Revoluce pro život (2019)
Fa-šistická politika má „hotovo“ teprve tehdy, když už opravdu nikdo nežije. Neboť jen mrtvé lze beze zbytku vlastnit. (ad fašizmus)

Revoluce pro život (2019)
je vždycky ještě potřeba poslední čistka. Fašismus proto organizuje vyhubení druhých jako svou nikdy nekončící úlohu. ( ad fašizmus)

Revoluce pro život (2019)
Ale čemu se vládne, když si vládneme sami? ( ad demokracia)

Revoluce pro život (2019)
ve společenstvích uprchlých otroků (Maroonů), v allmendách (společenstvích s obecními statky) a selských povstáních, mezi lodními posád-kami a vagantskými tlupami, žije dál v Pařížské komuně roku 1871, v kurdské Rojavě a u mexických zapatistů, na open-sour-ce platformě GitHub a v mnoha dalších společenstvích. Jedná se o vládnutí skrze účast, vládnutí sdílením. Jako společné se vymezuje to, co je mezi lidmi a co je propojuje. Předpokládá se, že je tu něco, co drží lidé společně a nač mají nárok všich-ni. Tradice demokratické účasti je proto úzce spojena s bojem o práva přístupu a o obecní vlastnictví. (ad demokracia)

Revoluce pro život (2019)
V moderní době zůstala dominantní formou demokracie vláda vlastníků. Formálně se ovšem postupně odpoutala od materiálního ma-jetku – v Německu skončil na říšské úrovni volební systém založený na třech majetkových třídách v roce 1871, v Prusku v roce 1918. (ad demokracia)

Revoluce pro život (2019)
Poměřováno monarchií, nevolnictvím a vírou v osud se svoboda zvětšuje, ale přitom pořád zůstává v úzkém akč-ním rádiu panství nad věcí; příslibu o pevně určené oblasti, kde (ad demokracia)

Revoluce pro život (2019)
Politické revoluce lidských práv neinstalovaly jen opravdu úzký horizont svobody, tedy garantovanou držbu sebe sama, ale připravily půdu také pro zostřené věcné panství, pro stále neomezenější zhodnocování a  konkurenci. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Seshora, na finančních trzích, se kapitalismus už docela oficiálně provozuje jako kasino. Hodnota nevzniká u ponku, ale díky sázkám na vklady druhých. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
Zespoda, kde se nemajetní neobejdou bez přijmu, aby zaplatili své živo-bytí a aby je nevyhodili z bytu, se to podobá velkému kolu pro křečka. Lhostejno jak moc se člověk snaží, vždycky jen urych-luje běh kola, nikdy svůj osobní vzestup. (ad kapitalizmu)

Revoluce pro život (2019)
Místo aby se útok na Bastilu a vyhlášení lidských práv pochopily jako předmostí atlantické emancipace od ko-runy, koloniálních metropolí, nevolnictví a otroctví, ve kterém by se pevně spojila Virginie, Port-au-Prince a Paříž, interpreto-valy se tyto události jako získání suverenity pro národní lidové těleso. (ad kozmopolizmus)

Revoluce pro život (2019)
V nacistické rasové teorii se demografický blud homo-genity hnal k  vražedným důsledkům. (ad fašizmus)

Revoluce pro život (2019)
Totalitní panství pak nastolilo tento kolektiv do pozice výlučného vlastníka. Příslušely mu země obývané méněcennými východoevropskými populacemi, prá-vě tak jako dispozice s životy těch, kteří byli shledáni jako potenciální zloději nebo vyvlastňovatelé výlučné moci vlast-ního lidového tělesa: evropští Židé, Sintové a Romové, dědič-ně nemocní a lidé s postižením, homosexuálové a komunisté. (ad fašizmus)

Revoluce pro život (2019)
Thomas Hobbes (1588–1679) je považován za zaklada-tele moderní politické teorie. Nebyl to zrovna demokratický myslitel. Ale vydláždil cestu ideji demokratické sebevlády, ne-boť radikálně prolomil tradiční založení monarchické autori-ty. ( ad Thomas Hobbes)

Revoluce pro život (2019)
Suverén, kterého Hobbes pojmenoval podle biblické mořské nestvůry „Leviatan“, může disponovat vším, co jakkoliv slouží k zachování řádu. ( ad Thomas Hobbes)

Revoluce pro život (2019)
státní-mu panství nad věcí. Na frontispisu stejnojmenného díla, kte-ré Hobbes vydal v roce 1651, je hlava tohoto státu zobrazena s tělem, jehož šupinatý pancíř se při bližším pohledu skládá z docela malých jednotlivých mužů, poddaných, kteří uzavřeli smlouvu. V pravé ruce drží suverén meč a v levé žezlo, dost velké, aby si s nimi jednou ranou srovnal téměř všechny lidské šupiny na krunýři. Opravdu plodí strach ze smrti nevyhnutel-n ( ad Thomas Hobbes)

Revoluce pro život (2019)
Hobbes na počátku své naléhavé argumentace vyme-zuje strach signifikantním způsobem: vyvolává ho – v tom je Hobbes zcela moderní – naše rovnost. Ale rovnost, na kterou myslí autor traumatizovaný anglickou občanskou válkou, je extrémně ponurá; spočívá v tom, že každý může usmrtit dru-hého. ( ad Thomas Hobbes)

Revoluce pro život (2019)
Pandemie reaktualizovala prapůvodní scénu suverenity. Každý může nakazit každého. Státy, které ještě nejsou úplně na huntě, aby schvalovaly každou takhle vražednou konkurenci, suspendují část bariér, které demo-kraticky a pomocí základních práv krotily Leviatana, a izolují obyvatele jednoho od druhého. (ad Thomas Hobbes)

Revoluce pro život (2019)
V pandemicky výjimečném stavu se musí každý držet odděleně od všech ostatních, pěkně za-balený, buď jako jednotlivá položka, nebo v rodinné buňce, 141a i tam se vyjevuje určité pravidlo. Můžeme ho s Michelem Foucaultem popsat jako disciplinaci společnosti. Ten se ve studii Dohlížet a trestat podrobně ( ad Michel Foucault)

Revoluce pro život (2019)
„K symbolickým zločinům nacistů patří zabíjet pře-stárlé,“ ( ad fašizmus)

Revoluce pro život (2019)
On člověk vlastně tak jako tak necítí vůbec nic, kromě neodbytné fantomové bolesti, kte-rou si hýčká uvnitř svého pancíře jako doklad, že lépe už bylo a může být znovu jen tak, že bude, jak bývalo dřív. ( ad konzervativizmus)

Revoluce pro život (2019)
Není vůbec náhoda, že právě feminismus představuje tak oblíbený cíl obranných reflexů opevněného života; zpo-chybňuje totiž jeho opancéřování zjevně nejen zvenku, ale i z nitra každodenního života. (ad feminizmus konzervativizmus)

Revoluce pro život (2019)
Ano, samo-zřejmě že feminismus chce zničit rodinu. Chce zničit rodinu jako vykolíkovanou parcelu panství nad věcí. Chce zničit rodi-nu jako prostřednictvím drezírovaných rolí udržovaný scvrklý komunismus. Ale vztahy starostlivé péče a solidarity, které v  sobě rodina svírá, přitom nechce nijak poškodit, chce je o ( ad feminizmus)

Revoluce pro život (2019)
Na plánovaném hospodářství nebyl špatný plán, ale hos-podářství. I když bylo socialistické, dostatečně neprolomilo panství nad věcí. Hnutí za občanská práva v NDR stále zno-vu poukazovalo na tamější bezohledné ničení životního pro-středí. (ad socializmus)

Revoluce pro život (2019)
Úspěšnost socialismu stojí na tom, že se musíme naučit nejen vřele dávat, ale také chladně přijímat. To druhé je pro většinu lidí mnohem těžší. Zdá se nám nemožné, abychom něco měli zadarmo. (ad socializmus)

Revoluce pro život (2019)
Už dlouho máme technické možnosti plánovat docela jinak, než to dělalo socialistické plánované hospodaření, totiž na míru individuálním zálibám. Nemusíme si hluboce a intimně hledět do očí, abychom věděli, co druzí chtějí. Můžeme si tyto informace vyměňovat pod maskou šifrování. Kdybychom ze-společenštili internetové platformy a přestavěli centralizova-nou chobotnicovou strukturu, mohli bychom zcela anonymně komunikovat o potřebách a vycházet jim ve výrobě vstříc. (ad socializmuus)

Revoluce pro život (2019)
„Máme mnohasetletou bezprostřední zkušenost s absolutní destruktivitou kapitalismu. Zakusili jsme, jak apokalypticky pustošil naši zemi a naše vztahy k rostlinám a zvířatům. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)
v marxis-mu, kde se mluví o zrušení soukromého vlastnictví výrobních prostředků, a nikoliv o zrušení osobního vlastnictví obecně. (ad marxizmus)

Revoluce pro život (2019)
A každé kapitalistické přivlastnění a využití směřuje ke zne-užití a znehodnocení. (ad kapitalizmus)

Revoluce pro život (2019)

Niekto (2019)
K logike každého (nielen ruského) samoderžavia patrí to, že zákon je stotožnený s vôľou vládcu, ktorá je zákonom najvyšším....Každý kto sa dostane do konfliktu s vládcom sa tým nutne dostáva do konfliktu nielen s mocou, ale i so zákonom. Preto carizmus môže zabezpečiť právnu istotu ia na nižšej úrovni. Chráni občana, že nemôže byť beztrestne okradnutý či zavraždený - pokiaľ to nie je v záujmu vládcu. (ad monarchia, totalitarizmus, tyrania)

Niekto (2019)
Chronickou a celkom nevyliečiteľnou nemocou každého ( i "rozumného" a "osvieteného" ) samoderžavia je umŕtvovanie spoločenskej a individuálnej aktivity, ktorá sa nedá nahradiť ani tou najväčšou agílnosťou vládcov. (ad monarchia, tyrania, totalizarizmus)

Niekto (2019)
Francúzskemu učencovi sa cárovna celkom otvorene priznáva: "Uvidíte, ako som v záujme svojej ríše obrala presidenta Montesquieva, bez toho aby som sa o ňom zmienila: dúfam,že - ak sa pozerá zo záhrobia na moju prácu - mi odpustí túto literárnu lúpež (pri písaní Veľkej inštrukcie) pre blaho 20 miliónov ľudí. (ad Charles Louis Montesquieu)

Niekto (2019)
Samoderžavie však môže vytvoriť inštitúcie napodobujúce európsky liberálny systém. Avšak ďalej než k tejto bezobsažnej a formálnej kópii nemôže dospieť, ak sa nechce vzdať svojich "výhod". (ad totalitarizmus, tyrania, monarchia)

Niekto (2019)
Zánik Poľska je názornou ukážkou uplatnenia nepísaného zákona, že "každý má toľko práva, koľko má moci" (Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Liberálny fašizmu je oxymoron (spojenie slov protirečiaceho si významu). Výzkumy ale naznačujú, že slovo fašizmus sa používa v tom najširšom význame slova aký môže byť, ako equivalent k pojmu diktatúra a totalitarizmus a keď chcú hovoiť o autoritárstve a neslobode, použijú slovo fašizmus.

Niekto (2019)
.. v celom 18. storočí prevládalo v Európe presvedčenie, že život v jeho podobách a prejavoch sa dá postihnúť a pochopiť ako istý mechanizmus. Tieto názory vyhovovali Petrovmu (cár Peter I.) spôsobu myslenia a hlavne ho zaujala vízia štátu ako hodinového stroja, v ktorom má všetko svoje presne vymedzené miesto a jednotlivé kolieska a prevody na seba nadväzujú a vzájomne sa uvádzajú do pohybu. A celý ten mechanizmus riadi a ovláda svojou vôľou a rozhodnutiami "veľký mechanik" - absolútny vládca. V tejto predstave utvrdil cára i nemecký filozov baron Gottfried Wilhelm Leibniz, s ktorým sa Peter stretol v roku 1711 v Torgave a v roku 1712 v Karlových Varocch a s ktorým neskôr udržiaval korešpondenciu.

Niekto (2019)
Stoici verili, že svet funguje podľa logického poriadku a človek by sa mal usilovať o tieto štyri kvality: Múdrosť (prudentia): Schopnosť logicky uvažovať a nenechať sa ovládať dojmami. Spravodlivosť (iustitia): Správanie sa k ostatným s úctou a vedomie, že sme súčasťou ľudského spoločenstva. Odvaha (fortitudo): Schopnosť čeliť strachu a vytrvať v morálnom konaní aj v ťažkých časoch. Uvážlivosť (temperantia): Sebaovládanie a umiernenosť v túžbach aj emóciách. (ad Stoicizmus)

Niekto (2019)
Stoicizmus prenikol aj do slovenských influencerských kruhov, v ktorých chlapci a muži rozprávajú o disciplíne, zarábaní peňazí online a o tom, ako byť „správnym chlapom“.... (ad stoicizmus)

Niekto (2019)
To, ako dnes manfluenceri tento filozofický smer vnímajú, je však často v priamom rozpore s tým, čo šírili grécki stoici. Manfluenceri staroveké učenie zbanalizovali na úroveň lacných motivačných hesiel a selektívne z neho vyťahujú len to, čo sa im hodí, aby ním ospravedlnili svoju agresiu, emocionálnu chladnosť či potrebu dominovať. A aby zarobili..... (ad stoicizmus)
Jednoznačná negácia spoločenskej aktivity odlišovala Čuanga od vätšiny starých čínskych filozofov inšpirovaných starosťou o obec, štát, či svet. (ad Čuang-c)

Vnitřní kapitoly (2019)
Čuang-c je kniha o jeho slobode, o jeho voľnosti, o jeho schopnosti vymatiť sa. Však aj hneď v úvodnej kapitole zavádza kľúčový pojem "blaženého putovania", blaženej voľnosti, nespútaného veľkého putovania cez hranice konvencií, zdanlivých povinností a malichern, za hradby vtických imperatívou, ale i cez hranice "obyčajných" ľudských pocitov, cez radosť i cez smútok nad životom a smrťou.

Vnitřní kapitoly (2019)
Čuangov poetický iracionalizums je iracionalizums človeka, ktorý proti rozumu ako takému konieckoncov nič nemá, ale dôvodná skepsa k jeho možnostiam ako prostriedku a prezieravý postkoj k jeho zmyslu ako cieľa mu bráni brať ho príliš vážne. (ad Čuang-c)

Vnitřní kapitoly (2019)
Mistr Čuang sa tu objavuje v anekdotách a príbehoch, ktoré sa zhruba dajú rozdeliť do troch skupín. Prvú z nich tvoria jednoduché dialógové situácie, v ktorých sa Čuang-c predvádza v brilantných dišputáciách so svojím starším priateľom Chuej S, reprezentantom logistov školy mien. (o zmysle a účele veľke tekvice, debata o neužitočnom strome...' ... Druhá skupina príbehov .. je o živote a smerti. Je to důležitá čuangovská téma, ktorá ho odlišovala od iných mysliteľov, včítane taoistických....Tretia skupina ťaži z čuangovho ostentativného a radikálneho odmietania úradov, půctt a výsad....

Vnitřní kapitoly (2019)

Niekto (2019)
Epoché (pozastavenie úsudku): Pyrrhonisti tvrdiliže o podstate vecí (o tomčo je skutočne dobré/zlé, pravdivé/nepravdivé) sa nedá s istotou rozhodnúť. Preto je múdre pozastaviť úsudok (epoché) a nezastávať žiadne dogmatické názory. „Nič viac“ (Ou mallon): Pyrrhónske heslo „o nič viac“ (nie viac tak, ako inak) znamenáže javy sa javia rôzne, a žiadny názor nie je o nič pravdivejší ako iný. Z tohto pohľadu sa absolútna múdrosť (poznanie podstaty) nelíši od hlúposti (nevedomosti), pretože obe sú len ľudské konštrukcie. Kľud mysle (Ataraxia): Cieľom tohto postoja je dosiahnuť kľud mysle. Človek, ktorý prestane úporne hľadať definitívne pravdy (a tým sa trápil), dosiahne duševný pokoj. Život podľa zdania: Pyrrhonista neodmieta realitu, len jej interpretáciu. Koná podľa tohočo sa v danej chvíli zdá (podľa zvykov, zákonov, pocitov), bez toho, aby tvrdilže je to objektívna pravda...... (ad skepticizmus)

Niekto (2019)
Človek je od prírody dualista pretože cíti bolesť a slasť. (ad dualizmus)

Niekto (2019)
Hoci majú Lao-c a Čuang-c pri povrchnejšom čítaní toľko spoločného a nepochybne mnoho spoločného existuje v samých koreňoch ich filozofovania, zásadný rozdiel je tento: Lao-c ovej ontológii nechýba silný politický impulz a Lao-c bol teda od začiatku príťažlivý pre všetkých, kto sa v praxi a myslení zanášali vecami vlády a obce, zatiaľčo Čuang-c je motivovaný predovšetkým existenciálnym údelom človeka stranou od vecí verejných, ktorému je sloboda neužitočnosti archou života v mori ohrozenia.

Niekto (2019)
Na otázku, či je nejaké slovo, s ktorým by si človek vystačil na celý život, aby sa ním riadil, Konfucius - Kchung Fu-c’ bez zaváhania vyhlásil, že takým slovom je sympatia SU. "Nečiň druhým to, čo si sám nepraješ", dodal na vysvetlenie.

Niekto (2019)
"taoisti" neorganizovali školy ani kluby. Nemali to v povahe ani v učení. Dokonca i škola tao je dodatočná nálepka vynútená potrebou označiť a zatriediť do šestkovej sústavy filozofických škôl.... Inak boli títo tuláci čínskej ffilozofie zo svojej podstaty solitéri, príliš sa nedružili a svoj dialód zo svetom o svete viedli cez hranice vekou , cez hory a doly.. (ad taoizmus)

Niekto (2019)
tá z čínskych filozofií, ktorá napospol straníla outsiderom a bláznom, ktorá prebývala v akomsi zvláštnom ponížení, bola programovo skeptická ku všetkým činorodým etickým a politickým programom silnejších a bolo jej konieckoncov jedno, či pravda zíťazí... (ad taoizmus)

Niekto (2019)
osamelý človek skôr pochopí bratstvu stromov a tráv a hviezd (ad taoizmus)

Niekto (2019)
Formula Filioque sa týka vychádzania Ducha Svätého. Podľa pôvodného znenia Nicejsko-carihradského vyznania viery Duch Svätý vychádza z Otca („… ktorý z Otca vychádza…“). V rámci boja proti arianizmu, ktorý na kresťanskom Západe predovšetkým vďaka ariánskym Gótom pretrvával dlhšie než na Východe a ktorý znižoval význam Osoby Syna v rámci Trojice, sa začalo tvrdiť, že Duch Svätý vychádza nielen z Otca, ale i zo Syna. Hlavnými prvými zástancami tohto učenia sú Marius Victorinus († asi 362), ktorý vypracoval teológiu Ducha ako vzájomnej lásky Otca a Syna, a sv. Hilarius z Poitiers († 367), ktorý dodal, že ide i o vzájomný dar týchto dvoch božských osôb. Veľký západný teológ sv. Augustín († 430) potom tieto dva prúdy spojil a tvrdil, že Duch vychádza z Otca i Syna, ale s tým, že Otec je jeho fons principalis (hlavným prameňom, vychádza z neho principaliter), a že vychádza z Otca a Syna nie ako z dvoch prameňov, ale ako z jedného jediného. Z Otca teda vychádza ako zo svojho hlavného prameňa, zo Syna potom ako z niekoho, kto má svoj samotný pôvod opäť v Otcovi. ( ad Aurelius Augustinus, Marius Victorinus)

Niekto (2019)
Vychádzanie Ducha Svätého z Otca je doložené Kristovými slovami v Evanjeliu podľa Jána (pozri Ján 14, 16 a 26, hlavne však 15, 26). Sväté písmo o vychádzaní Ducha Svätého „i zo Syna“ nikde nič nehovorí. Prečo o tom Kristus nič nevraví? Z pravoslávneho hľadiska je teda vsuvka „filioque“ akýmsi prídavkom k Božiemu zjaveniu, čo považuje pravoslávna teológia za neprípustné... ( ad Pravoslávie)

Niekto (2019)
Pravoslávna triadológia je založená na učení, že jediným zdrojom Božstva a prameňom oboch ďalších Osôb v Trojici je jediný Otec. Filioque podľa názoru pravoslávia zavádza tzv. subordináciu – čiže stavia Ducha Svätého nižšie, než je Syn; zatiaľ čo Syn by mal iba jeden počiatok a sám by bol pôvodcom inej Osoby Trojice, tak Duch Svätý by mal dva počiatky a sám by nebol počiatkom žiadnej Osoby. Takéto učenie sa prieči učeniu svätých Otcov prvého tisícročia.. ( ad Pravoslávie)

Niekto (2019)
Bohužiaľ, dodnes môžeme počuť ono dávno vyvrátené tvrdenie, že rímskokatolícke učenie o pôvode Ducha Svätého i zo Syna, je to isté ako pravoslávne učenie o pôvode Ducha Svätého skrze Syna... ( ad Pravoslávie,Katolicizmus)

Niekto (2019)
Zvyk recitovať pri svätej omši krédo vznikol najprv na Východe. Začiatkom 6. storočia sa tento zvyk napodobňoval už v Španielsku, a ako sa zdá, už vtedy bolo vsunuté Filioque, hoci to vo východných symboloch (vyznaniach viery) nebolo. Pre Španielsko sa to dá s istotou dokázať na rok 589. Okolo roku 800 aj pre Francúzsko, odkiaľ to prešlo do Franskej ríše. Až dovtedy to nebolo potvrdené ani pápežom, ani koncilom, naozaj možno pochybovať či to bolo objektívne správne v zmysle, nakoľko je pravda, že Efezský koncil takéto vsuvky dovolil robiť len pápežovi a koncilu. V istom zmysle to bola súkromná vsuvka. No robilo sa to bona fide, teda s dobrou vôľou a z nepoznania tohto zákazu. Je ďalej isté, že pápež Lev III. v r. 810 prehlásil, že táto vsuvka Filioque v Španielsku, Nemecku a Francúzsku je pravoverná, ale zbytočná a proti jeho želaniu. Pápež sa obával, že touto vsuvkou sa podnietia Grécki veriaci proti Rímu; preto volil zdržanlivosť. V priebehu časov, konkrétne v roku 1014 (ako už spomína i vyššie uvedený pohľad Pravoslávia), aj Rím prišiel k presvedčeniu, že treba vsunúť do Kréda Filioque a takto pri svätej omši i spievať.. ( ad Pravoslávie, Katolicizmus)

Niekto (2019)
Z hľadiska pravoslávnej vierouky nie je možné žiadne zjednotenie s rímskokatolíckou cirkvou pokiaľ nebude „Filioque“ jednoznačne odmietnuté a odsúdené ako heréza... ( ad Pravoslávie,Katolicizmus)

Niekto (2019)
Samotná schizma nemala ešte taký praktický dosah, aký jej prisúdil vývoj v ďalších storočiach. V praxi bola spečatená, keď západní kresťania prepadli Konštantínopol pri štvrtej križiackej výprave (1204), kde vojaci zo znakom kríža zabíjali východných kresťanov a zneucťovali a poškvrňovali najhorším možným spôsobom pravoslávne svätyne. Ďalšou pečaťou na rozkole bolo ustanovenie latinského cisárstva a latinského patriarchátu na troskách križiakmi prepadnutej Byzancie... ( ad Pravoslávie,Katolicizmus)
Presvedčenie, že ak niekto verí v Boha, má u neho veľké plus, je zrejme jeden z najväčších omylov dejín kresťanstva. (ad Kresťanstvo)

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)
Viera je dar.

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)
kresťanstvo sa občas zvrhlo na evakuačný plán, ktorým sa má čo najviac tých správnych ľudí previesť z toho skazeného sveta a ten druhý, neskazený

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)
Francúzsky prírodovedec, jezuita Pierre Teilhard de Chardin, ukázal Boha, ktorý je zdrojom evolúcie, tvorivého vývoja vo svete

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)
Františkáni si však podržali celkom inú interpretáciu - toto je skvelá pluralita v Katolíckej cirkvi. Znie: Kristus neprišiel preto, aby zmenil postoj nahnevaného Boha k hriešnym ľuďm, ale postoj ľudí k Bohu.

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)

Niekto (2019)
Taoizmus znamená, nasledovať cestu, ktorá spočíva v tom nájsť vnútornú rovnováhu, tak že žijeme v súlade so zákonmi prírody, .

Niekto (2019)
Taoizmus začína pozorovaním života mimo vás, buddhismus začína pozorovaním života vo vás. Taoizmus sa pozerá na prírodu a hovorí – pozrite sa, ako sa vesmír pohybuje. Sleduje vodu, oblaky, ročné obdobia, hory a rieky.

Niekto (2019)
Taoizmus začína pozorovaním života mimo vás, buddhismus začína pozorovaním života vo vás.Budhizmus sa pozerá na myseľ a hovorí – pozrite sa, ako začína utrpenie. Sleduje túžbu, strach, hnev a príbehy, ktoré vám vaše myšlienky neustále rozprávajú. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)
V taoizme nie je cieľom zvíťaziť nad životom, ale prestať s ním bojovať. Známou myšlienkou je Wu Wei, ktorá sa často prekladá ako konaie bez silenia. To neznamená ničnerobenie, ale konanie správnej veci, v správny čas, bez silenia, bez snahy všetko kontrolovať. Ako plachetnica chytiť správny vietor.. (ad taoizmus)
..fašizmus je späť a šíri sa po celej planéte. Jeho znaky sú neprehliadnuteľné: útoky na demokratické inštitúcie a normy, nacionalizmus spojený s rasizmom, systematické útoky na menšiny vrátane sexuálnych, na média, kutlúru, vzdelanie. Dnešní fašisti vyrábajú "alternatívne fakty a vnútorného nepriateľa".

Výnimočný stav (2019)
Fašisti nenávidia mestá, sú podľa nich hniezdami dekadencie. (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Môj otec sa stal komunistom, lebo sa mu páčila univerzálna myšlienka rovnosti všetkých ľudí. (t.j. z morálnych dôvodov) (ad komunizmus)

Výnimočný stav (2019)
Stať sa fašistom však nemôže človek z morálnych dôvodov, lebo fašizmus je nepokryto amorálny a otvorene popiera humanistickú tradíciu. Nehlása žiadnu univerzálnu ideu rovnosti, naopak , hovorí, že prednosť majú ľudia jednej rasy, jedného národa či jednej skupiny obyvateľov -teda samotných fašistov - a, pričom všetci ostatní sú nepriatelia, ktorých treba násilím potlačiť.

Výnimočný stav (2019)
(fašisti) na slovesnku už ublížili prírode, kultúre a celej spoločnosti, ktorá prepadá do barbarstva. (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Moderný kapitalizmus je tiež istá forma diktatúry, len sa ťažšie rozoznáva, lebo nemá nástroj každej inej diktatúry, ktorou je represivny aparát. Netrestá nás, necháva nás, aby sme sa trestali sami. Diktuje nám naše túžby a my sa snažime vyhnúť trestu, ktorým je ich neplnenie.

Výnimočný stav (2019)
A keď sa stane, že v oslabenej demokracii prídu k moci fašisti, neomylne vvcítia zraniteľné miesto väčšiny ľudí a tým je strach z chudoby. (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
..fašisti rozohrali hru na opakovacieho somára so zlomyseľnou aroganciou sedemročných sopliakov.... My povieme "Ste fašisti" a oni opakujú "Ste fašisti (liberálny)". My povieme "Ničíte demokraciu" a oni opakujú "Ničíte demokraciu".(ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
A podobne ako v Amerike, aj na Slovensku fašisti dokonale využili na rozvrat jazyka paniku počas pandémie. Prevrátili význam slova sloboda, ktorá je bez zodpovednosti voči ostatným len prázdny pojem, keď burcovali ľudí, aby si strhli rúška a odmietli očkovanie. Zvolávali ich na demonštrácie proti "totalite" vlády, ktorá ich nútila dodržiavať pandemické opatrenia. (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
.. dialóg s fašistami je nemožný, lebo oni používajú slova v opačnom význame ako ja.. (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Výčitka konzervatívcov, že liberalizmus kladie dôraz na individuálnu autonómiu ako najvyššiu hodnotu a odmieta súdiť, čo je dobre a čo je zlé (lebo je to len vec názoru) je čiastočne oprávnená.....Ale nie je pravda, že liberalizmu chýba zmysel pre kolektívnu zodpovednosť. Liberálny myslitelia ako Alasdair MacIntyre alebo Michel Sandel často zdôrazňovali, že individuálna autonómia nie je v rozpore s ľudskouu túžbou po účasti na širšom spoločenstve.

Výnimočný stav (2019)
..stači pohľad na príbehy známych sloveských (alebo českých či amerických) fašistov, a vidíte, ako sa ich spojenectvá každú chvíľu rozpadajú a stávajú sa jeden druhému nepriateľmi, ktorým nevedia prísť na meno. To nie sú priateľstvá, ktoré mám na mysli. To sú vzťahy, v ktorých je zakódovaná budúca zrada, sú založené na pýche a spoločnej nenávisti... (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Nemali by sme si mýiiť liberalizmus politický a ekonomický, ktoré sú často vo vzájomnom rozpore. Ten prvý sa usiluje zlepšovať spoločnosť a zaistiť rovnosť občanov pred zákonom, ten druhý sa usiluje zaistiť privilégia pre schopných a bohatých.

Výnimočný stav (2019)
..v diktatúre je totiž strachom nasiaknutý každý čin, každá veta, strach sa stáva chronickou bolesťou, je to čosi ako neustále číhajúca migréna, s ktorou sa dá žiť a dokonca na ňu aj občas zabudnúť, ale napriek tomu neopúšťa naše podvedomie. (ad totalitarizmus, tyrania)

Výnimočný stav (2019)
.. v demokracii je strach rozptýlený do najrôznejších podôb podľa osobného výberu: žena sa bojí vojsť do výťahu s cudzím mužom, mnohí sa boja medveďa a preto nejdú do lesa, , niekto sa bojí hlbokej vody, iný má paniku z davu, ale málokto sa bojí politikov, akokoľvek sa snažia tváriť hrozivo. Lenže v diktatúre sa všetci spoločne boja politickej moci, lebo tá má v hrsti váš život. (ad demokracia, totalitarizmus, tyrania)

Výnimočný stav (2019)
Diktátori, súc najväčšími zbabelcami, dobre vedia ako vyvolať v ľuďoch strach.. (ad totalitarizmus, tyrania)

Výnimočný stav (2019)
Dnešní fašisti rozbíjajú spoločnosť inak: každý deň do nej pumpujú nenávisť a paranoju, odhaľujú jedno vymyslené sprisahanie za druhým a vyrábajú nepriateľov (média, mimovládky, liberáli, ženy) ako na bežiacom páse... (ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Formálne síce demokracia trvá, ale jej duch sa vytráca a väčšina voličov si už viackrát vybrala vládu, ktorá mňa a mnohých ďaľších vyhlásila za nepriateľov štátu.

Výnimočný stav (2019)
Demokracia im hovorí, že ak sa vám žije zle, je to len a len ich vina. A ľudia túto ideu demokracie, či skôr demokratického kapitalizmu, odmietli. Vinia za svoj osud, za svoje nešťastie či úzkosť demokratické elity. A využívajú volebné právo na pomstu. Volia fašistov. (tiež ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)
Fašisti nenávidia mestá, lebo v nich neomylne cítia ostrovy odporu. ( ad fašizmus)

Výnimočný stav (2019)

O zmysle života (2019)
Snívali sme o socializme a zistili sme, že naše vlastné duše sú príliš chamtivé na to, aby bol možný; ( ad socializmus)

O zmysle života (2019)
v našich srdciach sme príliš kapitalistickí a nijako zvlášť nenamietame proti zbohatnutiu. (ad kapitalizmus)

O zmysle života (2019)
Konečným výsledkom navrchu je ľahostajný a cynický hedonista, ktorý by vzal nohy na plecia pri prvom náznaku ťažkostí či nebezpečia. Veľké národy z takých ľudí nevyrastú. Dnes sa smejeme puritánom, no možno budú potrebné práve puritánske cnosti – a možno sú už dnes potrebné –, keď nastane kríza: možno budeme potrebovať onú prísnu sebadisciplínu, onú stoickú schopnosť trpieť a vydržať, ktorá ukula všetky silné charaktery v moderných dejinách od Luthera po Lenina. (ad stoicizmus hedonizmus)




Celý strom otázok 


Okomentuj:






Kde sa komentuje