predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof

- - zvol ineho filozofa: - -' Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi Abu Nasr Muhammad al-Farabi Agrippa the Skeptic Ainesidémos Alain de Libera Alasdair MacIntyre Albert Camus Albert Veľký Alexander Koyre Alfred Jules Ayer Alfred North Whitehead Alkmaión z Krotónu Ambróz Anaxagoras Anaximandros Miletsky / Talesov ziak Anaximenes Anselm z Canterbury apoštol Pavol Aristippos z Kyrény Aristoteles Arno Anzenbacher Arnold Gehlen Arthur Schopenhauer Atiśa August Comte Aurelius Augustinus Averroes - Ibn Rusd Avicebron - Slomo ibn Gabirol Avicenna - Ibn Sina Benedictus de Spinoza Bernard-Henri Lévy Bernardino Telesio Bertrand Russell Bhagavadgíta - Spev vznešeného Biblia Biblia - Nový zákon Blaise Pascal Boethius Bonaventura Bruno Bauer Carl Friedrich von Weizsäcker Claude Adrien Helvétius Claude Levi Strauss Claude Tresmontant Čuang-c Daniel Dennett David Hume Demokritos z Abdér Denis Diderot Diodoros Kronos Diogenes zo Sinopy Dionysius Areopagita Edmund Burke Edmund Husserl Eliáš Ladiver Emmanuel Lévinas Empedokles Epiktetos Epikuros Erich Fromm Ernst Bloch Ernst Cassirer Ernst Mach Etienne Bonnot de Condillac Eugen Fink Ferdinand de Saussure Filolaos z Krotóna Francis Bacon Franz Brentano Friedrich Albert Lange Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher Friedrich Engels Friedrich Heinrich Jacobi Friedrich Nietzsche Friedrich Wilhelm Schelling Gabriel Marcel Galileo Galilei Georg Berkeley Georg Simmel Georg Wilhelm Friedrich Hegel George Edward Moore Gilbert Ryle Gilles Deleuze Gilles Lipovetsky Giordano Bruno Giovani Pico della Mirandola Gorgias z Leontín Gottfried Wilhelm Leibniz Gottlob Frege Gregor Naziánsky Guatama Buddha Hans Georg Gadamer Heinrich Rickert Helmut Plessner Henri Bergson Henri David Thoreau Herakleitos Herbert Marcuse Herbert Spencer Hermann Cohen Charles Fourier Charles Louis Montesquieu Charles Sanders Pierce Chou Tun-i Christian Wolff Chrysippos I-ting Immanuel Kant Imre Lakatos Izák Caban Jacques Derrida Jan Amos Komenský Ján Bayer Jan Hus Jan Lukasiewicz Ján Patočka Jaroslav Peregrin Jean Francois Lyotard Jean Grondin Jean Jacques Rousseau Jean Paul Sartre Jeremy Bentham Ježiš Nazaretský Johan Gottfried Herder Johann Gotlieb Fichte Johann Wolfgang Goethe Johannes Duns Scotus Johannes Scotus Eriugena John Adolphus Etzler John Dewey John Langshaw Austin John Locke John Rawls John Rogers Searle John Stuart Mill John Toland Judith Nisse Shklar Juergen Habermas Julien Offray de La Mettrie Karl Jaspers Karl Raimund Popper Karol Marx Konfucius - Kchung Fu-c’ Konštantín Filozof Krates z Téb L.E.J. Brouwer Lao-c Larry Laudan Leonard Ragaz Lev Nikolajevič Tolstoj Logik Formálny Lucretius Carus Ludwig Andreas Feuerbach Ludwig Wittgenstein Maimonides Marcus Aurelius Marcus Tullius Cicero Marius Victorinus Marquis de Condorcet Marsilio Ficino Martin Heidegger Maurice Merleau-Ponty Max Horkheimer Max Scheler Max Stirner Mencius Michael Polanyi Michel de Montaigne Michel Foucault Mikulas Kuzansky Miroslav Petríček Mistr Eckhart Mo Di Mohamed Moritz Schlick Nágárdžuna Niccolo Machiavelli Nicolai Hartmann Nicolas Malebranche Niekto Origenes Chalkenteros Otto Neurath Parmenides Paul Heinrich Dietrich von Holbach Paul Karl Feyerabend Paul Lafargue Paul Ricoeur Peter Frederick Strawson Peter M. S. Hacker Piere Bayle Pierre Abelard Pierre Teilhard de Chardin Pietro Pomponazzi Platon (pov. Aristokles) Plotinos Porfyrios z Tyru Proklos Protagoras Pyrrhon z Elidy Pytagoras zo Samu Pytajuci_sa Quintus Septimius Florens Tertullianus Raimundus Lullus Rene Descartes Richard Avenarius Richard Rorty Robert Nozick Robert Owen Roger Bacon Rudolf Carnap Rudolf Herman Lotze Saul Aaron Kripke Seneca Sigmund Freud Slavoj Žižek Sokrates Soren Kierkegaard Swami Prabhupáda Thales z Miletu Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno Theodor Munz Thomas Hobbes Thomas Kuhn Thomas More Thomas Nagel Thomas Reid Tomas Akvinsky Tomas Kempensky Tommaso Campanella Tsongkhapa Tung Čung-šu Védanta - upanišady Védy (indické) Viktor Frankl Viliam z Ockhamu Voltaire (Francois Marie Aroquet) Wang JangMing Wang Pi Wilhelm Dilthey Wilhelm Windelband Willard van Orman Quine William James Wolfgang Welsch Xenofanés z Kolofónu Zenon z Eley Zenon z Kitia(dnes Larnaka) Zhu Xi

Benedictus de Spinoza

1632 až 1677

Všetci významní filozofi v čase

racionalizmus,Amsterdam,Holandsko - Kacirsky filozof, parmenides novovekej filozofie, monizmus

Filozofická škola: racionalizmus monizmus matematizmus demokracia panteizmus Determinizmus

Diela: Principy Descartovej filozofie, Metafyzicke myslienky, Rozprava teologicko - politicka, Rozprava o zdokonaleni rozumu, Kratka rozprava o Bohu cloveku a jeho stasti, Etika

Povedali o ňom

Gottfried Wilhelm Leibniz : O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza) >>

Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>

Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Venujme úctivý pohľad svätému vyhnancovi Spinozovi! Vysoký svetový duch do neho prenikol, nekonečno bolo jeho začiatkom a koncom, vesmír jeho jedinou a večnou láskou, vo svätej nevinnosti a hlbokej pokore sa odrážal vo večnom svete a sledoval, ako on je jeho najobľúbenejším zrkadlom; bol plný náboženstva a plný svätého ducha; a preto tam stojí sám a nedotknutý, pán vo svojom umení, ale povznesený nad profánnym cechom, bez učeníkov a bez občianstva. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia) >>

Niekto : Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Hlavný rozdiel medzi Spinozom a ostatnými filozofmi jeho doby, včítane teológov, je že jeho koncept vzťahu medzi Bohom a svetom je veľmi odlišný od židovsko-kresťanského pohľadu na svet - že Boh je dokonalá bytosť odlišná od sveta, ktorá stvorila svet ako niečo iné od neho, Spinozov myšlienkový systém je viac "východný" - stvorený svet sa nachádza vnútri (vrámci) Boha, takže vzťah medzi nami a Bohom je ako vzťah medzi bunkami tela a telom ako celkom. Telo si tvorí každú svoju bunku. Každý človek je časťou Boha a každá myšlienka je vnútri božej mysle. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Benedictus de Spinoza je Parmenides novovekej filozofie. >>

Niekto : Einsteina sa raz pýtali či verí v Boha. Einstein povedal, že neverí v osobného Boha, že verí v Boha filozofa Spinozu a že je „nábožný neveriaci”. Einstein sa sám vyjadril, v akom zmysle spočíva jeho nábožnosť a tá súvisí s obdivom prírodného poriadku..... Ak je Spinoza dosť dobrý filozof pre Einsteina, je dosť filozof pre mňa. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinozov prvý princíp (či už je samozrejmý alebo nie) je ten, že musí byť niečo, čo existuje a je nezávislé od všetkého ostatného. Spinoza tomu dáva tri mená - substancia, príroda a Boh. Ak sa však rozhliadame po takej veci, ktorá existuje nezávisle na iných, nenachádzame žiadnu takúto vec medzi konečnými vecami. Ale čo nachádzame, je realita ako celok, ktorá to splňuje. Nevieme si ju predstaviť, ale vieme formulovať taký pojem - pojem veci, ktorá zahŕňa všetko čo existuje. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinoza rieši problém dobrého Boha a existencie zla tak že popiera existenciu zla, resp. hovorí o ňom, že je relatívne. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : U Spinozu Boh-celok tvorí svoje časti a nie časti tvoria celok. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Ľudia sú spútaní hlboko zakorenenýmí vzorcami správania a cítenia. Do akej miery sa od toho vieme oslobodiť bola otázka, ktorú si Benedictus de Spinoza kládol. ... Napr. Niekto ma urazí a ja už necítim hnev. Tento proces je začiatkom spirituálnej cesty a kulminuje v skúsenosti že spoznáme jednotu, ktorá v skutočnosti už existuje, medzi našou mysľou a mysľou Boha. Je to niečo, ako keby bunka v tele prešla od poznania obmedzujúceho sa na interakciu s okolitými bunkami, ktoré jej sprostredkúva bunková stena (a tak žijúca v ustavičnom strachu a strese) k poznaniu DNA vo svojom vnútri, ktoré je rovnaké pre každú bunku tela a definuje celé telo. >>

Niekto : Veľkí mystici v západnej filozofii : Platon (pov. Aristokles), Benedictus de Spinoza a menej známy Plotinos. >>

Niekto : Jeden z liekov, ktorý Benedictus de Spinoza ponúka je oddeliť naše emócie od myšlienky na vonkajšiu príčinu. Vonkajšie udalosti nezapríčiňujú vznik našich emócií, ale sú iba ich spúšťačom (to je dnes prijímané väčšinou psychterapeutov) Ak trpíme nejakou emóciou, napr. sme smutný alebo nahnevaný, tak tu emóciu spájame s tým čo napr. niekto urobil, či povedal . Treba sa prestať zaoberať spúšťačom, ale začať sa zaoberať emóciou samou. ( v príčine sa vždy mýlime) >>

Niekto : Existuje populárna teória o tom, že prechádzame obdobím zmeny paradigmatu, zmeny základnej osnovy našeho myslenia, prístupu ku svetu. Od toho Descartovského dualistického (kt. hlásal že človek nie je súčasťou prírody) uvažovania prechádzame k holistickému, z náboženského hľadiska panteistickému a z toho hľadiska môže byť Spinoza zaujímavý . (ad Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Ak nekonečné nemá hranice, potom konečné nemôže existovať mimo nekonečného, lebo potom by bolo nekonečné ohraničené tým konečným, čo by ležalo mimo neho. Konečné teda musí ležať vnútri nekonečného. To je metafyzický základ (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Tento determinizmus, alebo nevyhnuteľnosť je jadrom teoretickej aj praktickej filozofie. Teoreticky nám tento determinizmus poskytuje možnosť dosiahnuť poznanie sveta a seba samého, lebo všetko sa riadi rovnakým zákonom príčiny a účinku, všetko má dostatočnný dôvod a ten dôvod vieme zistiť rozumovým skúmaním. Prakticky poskytuje determinizmus liek na všetky zlé afekty, vrátane hanby, viny, nenávisti, krutosti, hnevu atď.. Ak všetko čo človek robí , robí nevyhnutne, potom pocity hanby, viny, ľutovania nemaju žiadny zmysel, kedže nebola možnosť konať inak. A kedže aj všetci ostatní nemali možnosť konať inak, tak ani nenávisť, hnev, krutosť k nim nemajú zmysel. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Intelektuálna láska k Bohu sa dosahuje pomocou filozofie. Je to časť nekonečnej intelektuálnej lásky, ktorou boh miluje seba samého. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinozovo chápanie prírody je dosť abstraktné, fyzikalistické (mechanistické) ,v čom sa veľmi podobá Descartovi a čo kritizoval aj Schelling a celá Spinozova Etika je iba pokus sa zmieriť s tým čo nemôžeme zmeniť. napr. správanie druhých ľudí voči nám.... akoby ich správanie bolo nejako vopred predurčené, neslobodné a potrebovali sme si to nejako vysvetliť. .. zostáva v rovine vnútorného prežívania, v umení naučiť sa žiť s inými (u nerešpektovaného vedca a filozofa) ale nejde už ďalej k nejakému uzdraveniu, nejakému podaniu ruky voči ostatným, teda v tej Etike v pravom zmysle. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Benedictus de Spinoza bol prvý, kto so skutočnou konzistenciou aplikoval ideu deterministických medzí všetkého, čo sa deje, na ľudské myslenie, cítenie a konanie. >>

Niekto : .. základný motív jednoty (jednoty skutočnosti, jednoty tela a mysle, jednoty intelektu a Boha) sa v posledných desaťročiach stáva inšpiráciou pre moderné neurovedecké skúmania mozgu,mysle a vedomia zameriavajúcichsa predovšetkým navysvetlenie afektívnych a kognitívnych mentálnych fenoménov v zjednocujúcej perspektíve prekonávajúcej zastaralé dualizmy (hmoty a myslenia) (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : V Spinozovej etike sú dobro a zlo skutočné - neskutočné sú len na úrovni patetiky, ako nazývam jeho náuku o príčinách a dôsledkoch neadekvátnych,afektívne podmienených spôsoboch myslenia...(ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : V Spinozovej Etike nachádzame - prísne vzaté - dve samostatné "etiky": prvou je etika ako scientia, morálna veda ako aplikovaná metafyzika...Druhou je etika ako koncepcia života sub specie aeternitatis, teda etika vyrastajúca z čistej lásky k Bohu a začínajúca až poslednou stranou Etiky. Z hľadiska etiky sub specie aeternitatis je totiž "vedecká" etická teória len akýmsi pomyselným rebríkom, ktorý je síce nevyhnutnou súčasťou výstupu,no na vrchole už nie je potrebný. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Arthur Schopenhauer : (ad Benedictus de Spinoza a Giordano Bruno) - Ich biedne živorenie a smrť na Západe sa podobá živoreniu tropickej rastliny v Európe. Ich pravou duchovnou vlasťou boli brehy posvätnej Gangy: tam by viedli pokojný a vážený život medzi rovnako zmýšľajúcimi. >>

Niekto : Definovaním rozpriestranenosti ako atribútu jedinej substancie však Benedictus de Spinoza vytvoril obraz rozpriestraneného (hmotného?) Boha, čím skutočne pobúril mnohých "kazateľov... >>

Benedictus de Spinoza : Klasické teologické kategórie a atribúty ako dokonalosť, svätosť, milostivosť a podobne, Benedictus de Spinoza chápal výlučne ako apelatívy, t.j. ľudské oslovenia, pomenovania Boha, nevypovedajúce vôbec nič o jeho skutočnej podstate. >>

Niekto : ..u Spinozu je imanencia substancie jednou z doktrín významne ho približujúcich k Východu, a to metafyzicky, nábožensky, no tiež - a predovšetkým - eticky.. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Max Muller, in his lectures, noted the striking similarities between Vedanta and the system of Spinoza, saying "the Brahman, as conceived in the Upanishads and defined by Sankara, is clearly the same as Spinoza's 'Substantia'. (Ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Kľúčový moment pre "zmŕtvychvstaie" Spinozovej filozofie však Meehan vidí v sile vplyvu Darwinovej teórie, ktorá je podľa neho rovnako ako tá Spinozova, ....sekulárnym vysvetlením príŕody ako celku, ktoré s organizmami zaobchádza ako s produktmi seba-zapríčinenej - alebo prinajmenšom seba-organizujúcej sa prirodzenosti...conatus.. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Myšlienka, že bázou nášho vedomého "Ja" je akýsi pocit (seba samého, svojho tela), sa najskôr môže javiť ako absurdná, ak uvážime karteziánsky prístup k vedomiu ako neafektívnemu, reflexívnemu pozorovateľovi. karteziánske vedomie je však dualisticky odlúčené od telesnej skúsenosti, ktorá je zasa v našom výklade základom, pre vnútorné, subjektívne prežívanie.. (ad Rene Descartes, Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Mentálna informácia - teda informácia z mysle/v mysli - má významne iný charakter než "informácia" objektívneho typu, teda "informácia" v objekte . Hoci toto stanovisko je súčasťou Spinozovej teórie,logicko-metafyzickými dôkazmi je doplnené o doktrínu adekvátnosti foriem, v istom zmysloe platónsku doktrínu...Niektoré informácie v mysli tak skutočne nemusia byť výlučne afektívneho pôvodu.. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Každý prežitok a každý akt sú podľa Spinozovej náuky aktívnymi len do tej miery, do akej sme si vedomí ich príčin. Vedomá aktívna, slobodná bytosť totiž nevníma udalosti ani akty ako izolované javy napádajúce indivíduum odkiaľsi zo vzduchoprázdna, ale ako príčiny a účinky iných udalostí a iných aktov, všetky takto majúce svoj čas a svoje miesto v obrovskom nekonečnom komplexe jedinej skutočnosti alebo existencie. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Napriek tomu, že náuka o afektoch (v Spinozovom prípade vyjadrená geometrickou formou) ponúka - tak ako každá iná náuka - poznatky predovšetkým formálneho charakteru, je prakticky nesmierne užitočným spôsobom oboznámenia sa s ontológiou vlastných prežitkov. Prostredníctvom (formálnej) analytiky afektov je možné skutočne sa naučiť lepšie prežívať a poznávať vlastnú existenciu, vlastnú podstatu, vlastné hnutia a chcenia, či vzťahy a pôsobenia, ktoré všetky uvedené determinujú, a vďaka tomu sa tiež v čo najväčšej miere vyhýbať vášňam či hnutiam vedúcim k tomu, čo nie je v súlade s naším skutočným "ja". (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Pri pohľade na najzásadnejšie tvrdenia tejto kapitoly je koncepcia človeka vedeného rozumom v Etike IV vskutku predovšetkým sociálno-etickou koncepciou vystavanou na idei esenciálnej podobnosti rozumných ľudí. (Ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Benedictus de Spinoza sa nikdy netajil svojím obdivom k etickému učeniu Ježiša Krista, naopak - mnohokrát na neho odkazoval vo svojich dielach... Kristov "duch" - budeme tu mať na mysli jeho kognitívnu myseľ - podľa Spinozu dosiahol takú úroveň morálnej dokonalosti, že možno skutočne povedať, že... Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. Z tohto, a jedine z toho hľadiska potom podľa neho možno súhlasiť tiež s tým, že Kristova myseľ je pre človeka "prostriedkom k spáse": a to potiaľ, pokiaľ práve Kristovu myseľ koncipujeme ako model ľudskej prirodzenosti, ku ktorému sa chceme približovať. >>

Niekto : ..totiž tak, ako je rozum post-afektívnou modifikáciou myslenia, je intuícia jeho post-racionálnou modifikáciou. Spinozova intuícia preto nie je žiadnym "mystickým" druhom poznania, ako sa mnohí komentári domnievajú, asociujúc ho s ideou akéhosi občas až ezotericky pôsobiaceho vedomia Boha. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Takéto (večné) pravdy je schopné nazerať a formovať len poznanie tretieho druhu, intuitívne vedenie, ktoré je nevyhnutne a absolútne adekvátne - pretože je koncepciou samou.... Koncipujúca myseľ nie je prosto poznávajúcou mysľou,čo je tiež dôvodom, prečo Benedictus de Spinoza pri intuícii neužíav pojem "poznanie" alebo "kognícia", ale "vedenie" (scientia) >>

Niekto : ..matematické postupy a metódy (najmä geometria) predstavujú jeden z formálne najčistejších spôsobou aplikácie intuitívnej metódy; totiž práve matematika vo všeobecnosti pracuje predovšetký s formálnymi esenciami. Okrem nej tak však podľa Spinozu činí ešte jeden špecifický spôsob intuitívneho myslenia ... metafyzika. (Ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : ..amor Dei intellectualis...nie je teda len láskou k Bohu, ale tiež Božou láskou, jednou a tou istou láskou,ktorou Boh miluje samého seba a všetko v ňom. Táto láska podľa Spinozu z intuície doslova "vzrastá", pretože myseľ sa zo všetkého čo intuitívne chápe,nevyhnutne raduje... (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Práve zdôrazňovanie úsilia pripodobňovať sa Božej dokonalosti bolo pritom tým hlavným dôvodom, pre ktorý boli obaja výnimočný Žida (Ježiš Nazaretský i Benedictus de Spinoza) vo svojich dobách rezolútne odsúdení vlastnými patriarchami. >>

Niekto : Už len pri štúdiu Etiky si možno všimnúť, že všetko, o čom sa Benedictus de Spinoza vyjadruje s dešpektom či až s akýmsi "spravodlivým" hnevom, sa vždy bezprostredne alebo sprostredkovane týka toho, čo mätie alebo neguje intelekt, chápanie a teda skutočnú slobodu. Niektoré pasáže z jeho korešpondencie v tomto ohľade pripomínajú až vášivý Kristov hnev v zneuctenom chráme Božom.. >>

Niekto : Láska k večnej idei druhých ako slobodných bytostí sa manifestuje tiež v túžbe po dobrom štáte - lepšie povedané po slobodnom štáte, v ktorom každý disponuje slobodou "myslieť, ako chce, a hovoriť čo si myslí". Túto slobodu Benedictus de Spinoza nazýva slobodou filozofovania... >>

Niekto : Spinozovu Etiku možno chápať ako psychoterapiu filozickými prostriedkami a najmä niektoré pasáže poslednej časti jeho ústredného diela takmer ako katalóg možných psychoterapeutických systémov. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinozismus bude interpretovaný ako holizmus...Holistickým prístupm rozumiem dôraz na celostnosť, v zmysle zásady, že skúmanému predmetu možno porozumieť najlepšie, keď sa zameráme na jeho vzťahy k ostatným častiam celku, na ktorom sa podieľa, zásady, ktorá môže byť uplatnená v najrôznejších obslatiach poznania. (náboženstvo - panteizmus, ontológia - psychofyzický paralelizumus, ekologicky orientovaná filozofia) (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Na základe vzájomnej blízkosti a ústredného postavenia pojmov conatu a libida (erota) v teoriách Spinozu a Freuda bolo občas konštatované, že podobnosť týchto systémov je principiálna. (ad Benedictus de Spinoza, Sigmund Freud) >>

Niekto : Ústredným analytickým cieľom je transformovať emocionálny život pacienta cez porozumenie jeho príčinám a významom. Viera v to, že poznanie ťa oslobodí, tu spočíva na čomsi ako spinozistickom pohľade na emócie. (ad psychoanalyza, Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Zatiaľčo pre stoikov racionalita afektov znamená istú mieru ovplyvniteľnosti rozumom, resp. možnosť zavrhnutia určitej nevýhodnej emócie z potívie racionálnej kontroly, pre Spinozu je aktivný, racionálny afekt stavom či emóciou spoluvytvorenou rozumovým základom. Základnou strategickou technikou Spinozovej etiky teda nemôže byť nejaký boj rozumu proti emóciám, ale sa jedná o starostlivo premyslený systém krokov, ktorými sú jedny afekty nahradzované alebo obmedzované inými.. (ad stoicizmus, Benedictus de Spinoza) >>

Erich Fromm : Podľa Spinozu aktivita, rozum, sloboda, blaženosť, radosť, sebazdokonaľovanie spolu súvisia rovnako tak - ako pasivita, iracionalita, väzenie, poddanstvo, smútok, bezmocnosť, súvisia so všetkým, čo pôsobí proti nárokom prirodzenosti. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : červenci 1656 ho synagoga v Amsterdamu vyloučila z místní židovské obce, proklela ho a zatratila. Byl to u Židů nevídaný trest a vydán byl zjevně s předpokladem, že provinilec nebude riskovat trvalé vyřazení ze svého společenství a raději uzavře s vedením synagogy smír. Spinoza se ale smířit odmítl. Měl už pro zakotvení vyhlédnuté jiné přístavy. Kvakerští misionáři v Amsterdamu nekontaktovali jeho, on sám se obrátil na ně. Když o něm jeden z nich Margaret Fellové psal, vysvětloval, že Spinoza byl „vyhnán (jak on sám i ostatní říkají), protože neuznával jiného učitele než světlo.“26 Ať tato charakteristika platila, nebo ne, jisté bylo, že Spinozovi po exkomunikaci přátelé ani podpora nechyběli. Spíše než u kvakerů však hledal útočiště u jejich nejbližší holandské (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Usadit se mezi těmito protestanty – jako to Spinoza udělal v roce 1660, kdy přesídlil do Rijnsburgu, obce nedaleko Leidenu, která se stala centrem kolegiantů - znamenalo přidat se ve výrazně rozdelené nizozemské společnosti na jednu ze stran (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Protestanti trvali na správnosti svého výkladu Písma a svého chápání Božího záměru už od doby, kdy se Luther střetl s Kajetánem. V osobě Spinozy nyní tato tradice začala požírat samu sebe.Sám Spinoza ji však nechápal jen jako tradici protestantskou. Jako Žid znalý zákonů svých praotců, který opustil své vlastní společenství, aby hlásal radikální a znepokojivě nové poselství, neváhal ukázat na apoštola, kterého považoval za nejvýznamnějšího ze svých předků. „Pavel před svým obrácením viděl světlo veliké.“37 Toto světlo, jak Spinoza jasně naznačoval, bylo autenticky božského původu. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinozova kritika judaismu, přes všechno své maskování tónem učenecké nestrannosti, byla zřetelně křesťanská. Pavla obdivoval stejným způsobem jako Luther: jako apoštola, který přinesl všem lidem zprávu, že Boží přikázání jsou vepsána v jejich srdcích. Na rozdíl od Starého zákona – jehož název používá Spinoza v celém Teologicko-politickém traktátu jízlivým způsobem – je Nový zákon pro všechny, nikoli jen pro jeden národ; je základem „pravé svobody“38 proti tíživému židovskému zákonictví a tomuto zákonu lze také nejlépe porozumět prostřednictvím světla. „Kdož tedy byli plni těchto plodů, totiž lásky, radosti, míru, milosrdenství, laskavosti, dobroty, víry, vlídnosti, zdrženlivosti, pro ty zákon (dle Pavla, listu Galatským, 5, 22–3) nebyl dán, ti, ať už došli poučení z pouhého rozumu nebo přímo z Písma, v pravdě od boha došli poučení a jsou zcela blaženi. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Cestu Spinozovi prošlapali kvakeři, kteří hlásali, že pravdu umožňuje poznat vnitřní světlo, a kolegianti, když kázali, že tímto světlem je Kristus. Všichni z nich, ať věřili v Ducha, rozum nebo obojí, snili, že bude možné nadobro překlenout sektářské spory – všichni se v tom ale zklamali. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Spinoza zmatené překřikování soupeřících učení nijak neutišil, pouze je rozmnožil o další variantu křesťanské víry. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Zánik Poľska je názornou ukážkou uplatnenia nepísaného zákona, že "každý má toľko práva, koľko má moci" (Benedictus de Spinoza) >>

Okomentuj:

Vypočítaj príklad 41 + 2 =
OK

Kde sa komentuje

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof