predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Benedictus de Spinoza
Povedali o ňom
Gottfried Wilhelm Leibniz : O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza) >>
Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>
Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Venujme úctivý pohľad svätému vyhnancovi Spinozovi! Vysoký svetový duch do neho prenikol, nekonečno bolo jeho začiatkom a koncom, vesmír jeho jedinou a večnou láskou, vo svätej nevinnosti a hlbokej pokore sa odrážal vo večnom svete a sledoval, ako on je jeho najobľúbenejším zrkadlom; bol plný náboženstva a plný svätého ducha; a preto tam stojí sám a nedotknutý, pán vo svojom umení, ale povznesený nad profánnym cechom, bez učeníkov a bez občianstva. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>
Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia) >>
Niekto : Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Hlavný rozdiel medzi Spinozom a ostatnými filozofmi jeho doby, včítane teológov, je že jeho koncept vzťahu medzi Bohom a svetom je veľmi odlišný od židovsko-kresťanského pohľadu na svet - že Boh je dokonalá bytosť odlišná od sveta, ktorá stvorila svet ako niečo iné od neho, Spinozov myšlienkový systém je viac "východný" - stvorený svet sa nachádza vnútri (vrámci) Boha, takže vzťah medzi nami a Bohom je ako vzťah medzi bunkami tela a telom ako celkom. Telo si tvorí každú svoju bunku. Každý človek je časťou Boha a každá myšlienka je vnútri božej mysle. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Benedictus de Spinoza je Parmenides novovekej filozofie. >>
Niekto : Einsteina sa raz pýtali či verí v Boha. Einstein povedal, že neverí v osobného Boha, že verí v Boha filozofa Spinozu a že je „nábožný neveriaci”. Einstein sa sám vyjadril, v akom zmysle spočíva jeho nábožnosť a tá súvisí s obdivom prírodného poriadku..... Ak je Spinoza dosť dobrý filozof pre Einsteina, je dosť filozof pre mňa. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinozov prvý princíp (či už je samozrejmý alebo nie) je ten, že musí byť niečo, čo existuje a je nezávislé od všetkého ostatného. Spinoza tomu dáva tri mená - substancia, príroda a Boh. Ak sa však rozhliadame po takej veci, ktorá existuje nezávisle na iných, nenachádzame žiadnu takúto vec medzi konečnými vecami. Ale čo nachádzame, je realita ako celok, ktorá to splňuje. Nevieme si ju predstaviť, ale vieme formulovať taký pojem - pojem veci, ktorá zahŕňa všetko čo existuje. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinoza rieši problém dobrého Boha a existencie zla tak že popiera existenciu zla, resp. hovorí o ňom, že je relatívne. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : U Spinozu Boh-celok tvorí svoje časti a nie časti tvoria celok. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Ľudia sú spútaní hlboko zakorenenýmí vzorcami správania a cítenia. Do akej miery sa od toho vieme oslobodiť bola otázka, ktorú si Benedictus de Spinoza kládol. ... Napr. Niekto ma urazí a ja už necítim hnev. Tento proces je začiatkom spirituálnej cesty a kulminuje v skúsenosti že spoznáme jednotu, ktorá v skutočnosti už existuje, medzi našou mysľou a mysľou Boha. Je to niečo, ako keby bunka v tele prešla od poznania obmedzujúceho sa na interakciu s okolitými bunkami, ktoré jej sprostredkúva bunková stena (a tak žijúca v ustavičnom strachu a strese) k poznaniu DNA vo svojom vnútri, ktoré je rovnaké pre každú bunku tela a definuje celé telo. >>
Niekto : Veľkí mystici v západnej filozofii : Platon (pov. Aristokles), Benedictus de Spinoza a menej známy Plotinos. >>
Niekto : Jeden z liekov, ktorý Benedictus de Spinoza ponúka je oddeliť naše emócie od myšlienky na vonkajšiu príčinu. Vonkajšie udalosti nezapríčiňujú vznik našich emócií, ale sú iba ich spúšťačom (to je dnes prijímané väčšinou psychterapeutov) Ak trpíme nejakou emóciou, napr. sme smutný alebo nahnevaný, tak tu emóciu spájame s tým čo napr. niekto urobil, či povedal . Treba sa prestať zaoberať spúšťačom, ale začať sa zaoberať emóciou samou. ( v príčine sa vždy mýlime) >>
Niekto : Existuje populárna teória o tom, že prechádzame obdobím zmeny paradigmatu, zmeny základnej osnovy našeho myslenia, prístupu ku svetu. Od toho Descartovského dualistického (kt. hlásal že človek nie je súčasťou prírody) uvažovania prechádzame k holistickému, z náboženského hľadiska panteistickému a z toho hľadiska môže byť Spinoza zaujímavý . (ad Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>
Niekto : Ak nekonečné nemá hranice, potom konečné nemôže existovať mimo nekonečného, lebo potom by bolo nekonečné ohraničené tým konečným, čo by ležalo mimo neho. Konečné teda musí ležať vnútri nekonečného. To je metafyzický základ (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Tento determinizmus, alebo nevyhnuteľnosť je jadrom teoretickej aj praktickej filozofie. Teoreticky nám tento determinizmus poskytuje možnosť dosiahnuť poznanie sveta a seba samého, lebo všetko sa riadi rovnakým zákonom príčiny a účinku, všetko má dostatočnný dôvod a ten dôvod vieme zistiť rozumovým skúmaním. Prakticky poskytuje determinizmus liek na všetky zlé afekty, vrátane hanby, viny, nenávisti, krutosti, hnevu atď.. Ak všetko čo človek robí , robí nevyhnutne, potom pocity hanby, viny, ľutovania nemaju žiadny zmysel, kedže nebola možnosť konať inak. A kedže aj všetci ostatní nemali možnosť konať inak, tak ani nenávisť, hnev, krutosť k nim nemajú zmysel. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Intelektuálna láska k Bohu sa dosahuje pomocou filozofie. Je to časť nekonečnej intelektuálnej lásky, ktorou boh miluje seba samého. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinozovo chápanie prírody je dosť abstraktné, fyzikalistické (mechanistické) ,v čom sa veľmi podobá Descartovi a čo kritizoval aj Schelling a celá Spinozova Etika je iba pokus sa zmieriť s tým čo nemôžeme zmeniť. napr. správanie druhých ľudí voči nám.... akoby ich správanie bolo nejako vopred predurčené, neslobodné a potrebovali sme si to nejako vysvetliť. .. zostáva v rovine vnútorného prežívania, v umení naučiť sa žiť s inými (u nerešpektovaného vedca a filozofa) ale nejde už ďalej k nejakému uzdraveniu, nejakému podaniu ruky voči ostatným, teda v tej Etike v pravom zmysle. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Benedictus de Spinoza bol prvý, kto so skutočnou konzistenciou aplikoval ideu deterministických medzí všetkého, čo sa deje, na ľudské myslenie, cítenie a konanie. >>
Niekto : .. základný motív jednoty (jednoty skutočnosti, jednoty tela a mysle, jednoty intelektu a Boha) sa v posledných desaťročiach stáva inšpiráciou pre moderné neurovedecké skúmania mozgu,mysle a vedomia zameriavajúcichsa predovšetkým navysvetlenie afektívnych a kognitívnych mentálnych fenoménov v zjednocujúcej perspektíve prekonávajúcej zastaralé dualizmy (hmoty a myslenia) (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : V Spinozovej etike sú dobro a zlo skutočné - neskutočné sú len na úrovni patetiky, ako nazývam jeho náuku o príčinách a dôsledkoch neadekvátnych,afektívne podmienených spôsoboch myslenia...(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : V Spinozovej Etike nachádzame - prísne vzaté - dve samostatné "etiky": prvou je etika ako scientia, morálna veda ako aplikovaná metafyzika...Druhou je etika ako koncepcia života sub specie aeternitatis, teda etika vyrastajúca z čistej lásky k Bohu a začínajúca až poslednou stranou Etiky. Z hľadiska etiky sub specie aeternitatis je totiž "vedecká" etická teória len akýmsi pomyselným rebríkom, ktorý je síce nevyhnutnou súčasťou výstupu,no na vrchole už nie je potrebný. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Arthur Schopenhauer : (ad Benedictus de Spinoza a Giordano Bruno) - Ich biedne živorenie a smrť na Západe sa podobá živoreniu tropickej rastliny v Európe. Ich pravou duchovnou vlasťou boli brehy posvätnej Gangy: tam by viedli pokojný a vážený život medzi rovnako zmýšľajúcimi. >>
Niekto : Definovaním rozpriestranenosti ako atribútu jedinej substancie však Benedictus de Spinoza vytvoril obraz rozpriestraneného (hmotného?) Boha, čím skutočne pobúril mnohých "kazateľov... >>
Benedictus de Spinoza : Klasické teologické kategórie a atribúty ako dokonalosť, svätosť, milostivosť a podobne, Benedictus de Spinoza chápal výlučne ako apelatívy, t.j. ľudské oslovenia, pomenovania Boha, nevypovedajúce vôbec nič o jeho skutočnej podstate. >>
Niekto : ..u Spinozu je imanencia substancie jednou z doktrín významne ho približujúcich k Východu, a to metafyzicky, nábožensky, no tiež - a predovšetkým - eticky.. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Max Muller, in his lectures, noted the striking similarities between Vedanta and the system of Spinoza, saying "the Brahman, as conceived in the Upanishads and defined by Sankara, is clearly the same as Spinoza's 'Substantia'. (Ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Kľúčový moment pre "zmŕtvychvstaie" Spinozovej filozofie však Meehan vidí v sile vplyvu Darwinovej teórie, ktorá je podľa neho rovnako ako tá Spinozova, ....sekulárnym vysvetlením príŕody ako celku, ktoré s organizmami zaobchádza ako s produktmi seba-zapríčinenej - alebo prinajmenšom seba-organizujúcej sa prirodzenosti...conatus.. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Myšlienka, že bázou nášho vedomého "Ja" je akýsi pocit (seba samého, svojho tela), sa najskôr môže javiť ako absurdná, ak uvážime karteziánsky prístup k vedomiu ako neafektívnemu, reflexívnemu pozorovateľovi. karteziánske vedomie je však dualisticky odlúčené od telesnej skúsenosti, ktorá je zasa v našom výklade základom, pre vnútorné, subjektívne prežívanie.. (ad Rene Descartes, Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Mentálna informácia - teda informácia z mysle/v mysli - má významne iný charakter než "informácia" objektívneho typu, teda "informácia" v objekte . Hoci toto stanovisko je súčasťou Spinozovej teórie,logicko-metafyzickými dôkazmi je doplnené o doktrínu adekvátnosti foriem, v istom zmysloe platónsku doktrínu...Niektoré informácie v mysli tak skutočne nemusia byť výlučne afektívneho pôvodu.. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Každý prežitok a každý akt sú podľa Spinozovej náuky aktívnymi len do tej miery, do akej sme si vedomí ich príčin. Vedomá aktívna, slobodná bytosť totiž nevníma udalosti ani akty ako izolované javy napádajúce indivíduum odkiaľsi zo vzduchoprázdna, ale ako príčiny a účinky iných udalostí a iných aktov, všetky takto majúce svoj čas a svoje miesto v obrovskom nekonečnom komplexe jedinej skutočnosti alebo existencie. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Napriek tomu, že náuka o afektoch (v Spinozovom prípade vyjadrená geometrickou formou) ponúka - tak ako každá iná náuka - poznatky predovšetkým formálneho charakteru, je prakticky nesmierne užitočným spôsobom oboznámenia sa s ontológiou vlastných prežitkov. Prostredníctvom (formálnej) analytiky afektov je možné skutočne sa naučiť lepšie prežívať a poznávať vlastnú existenciu, vlastnú podstatu, vlastné hnutia a chcenia, či vzťahy a pôsobenia, ktoré všetky uvedené determinujú, a vďaka tomu sa tiež v čo najväčšej miere vyhýbať vášňam či hnutiam vedúcim k tomu, čo nie je v súlade s naším skutočným "ja". (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Pri pohľade na najzásadnejšie tvrdenia tejto kapitoly je koncepcia človeka vedeného rozumom v Etike IV vskutku predovšetkým sociálno-etickou koncepciou vystavanou na idei esenciálnej podobnosti rozumných ľudí. (Ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Benedictus de Spinoza sa nikdy netajil svojím obdivom k etickému učeniu Ježiša Krista, naopak - mnohokrát na neho odkazoval vo svojich dielach... Kristov "duch" - budeme tu mať na mysli jeho kognitívnu myseľ - podľa Spinozu dosiahol takú úroveň morálnej dokonalosti, že možno skutočne povedať, že... Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. Z tohto, a jedine z toho hľadiska potom podľa neho možno súhlasiť tiež s tým, že Kristova myseľ je pre človeka "prostriedkom k spáse": a to potiaľ, pokiaľ práve Kristovu myseľ koncipujeme ako model ľudskej prirodzenosti, ku ktorému sa chceme približovať. >>
Niekto : ..totiž tak, ako je rozum post-afektívnou modifikáciou myslenia, je intuícia jeho post-racionálnou modifikáciou. Spinozova intuícia preto nie je žiadnym "mystickým" druhom poznania, ako sa mnohí komentári domnievajú, asociujúc ho s ideou akéhosi občas až ezotericky pôsobiaceho vedomia Boha. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Takéto (večné) pravdy je schopné nazerať a formovať len poznanie tretieho druhu, intuitívne vedenie, ktoré je nevyhnutne a absolútne adekvátne - pretože je koncepciou samou.... Koncipujúca myseľ nie je prosto poznávajúcou mysľou,čo je tiež dôvodom, prečo Benedictus de Spinoza pri intuícii neužíav pojem "poznanie" alebo "kognícia", ale "vedenie" (scientia) >>
Niekto : ..matematické postupy a metódy (najmä geometria) predstavujú jeden z formálne najčistejších spôsobou aplikácie intuitívnej metódy; totiž práve matematika vo všeobecnosti pracuje predovšetký s formálnymi esenciami. Okrem nej tak však podľa Spinozu činí ešte jeden špecifický spôsob intuitívneho myslenia ... metafyzika. (Ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : ..amor Dei intellectualis...nie je teda len láskou k Bohu, ale tiež Božou láskou, jednou a tou istou láskou,ktorou Boh miluje samého seba a všetko v ňom. Táto láska podľa Spinozu z intuície doslova "vzrastá", pretože myseľ sa zo všetkého čo intuitívne chápe,nevyhnutne raduje... (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Práve zdôrazňovanie úsilia pripodobňovať sa Božej dokonalosti bolo pritom tým hlavným dôvodom, pre ktorý boli obaja výnimočný Žida (Ježiš Nazaretský i Benedictus de Spinoza) vo svojich dobách rezolútne odsúdení vlastnými patriarchami. >>
Niekto : Už len pri štúdiu Etiky si možno všimnúť, že všetko, o čom sa Benedictus de Spinoza vyjadruje s dešpektom či až s akýmsi "spravodlivým" hnevom, sa vždy bezprostredne alebo sprostredkovane týka toho, čo mätie alebo neguje intelekt, chápanie a teda skutočnú slobodu. Niektoré pasáže z jeho korešpondencie v tomto ohľade pripomínajú až vášivý Kristov hnev v zneuctenom chráme Božom.. >>
Niekto : Láska k večnej idei druhých ako slobodných bytostí sa manifestuje tiež v túžbe po dobrom štáte - lepšie povedané po slobodnom štáte, v ktorom každý disponuje slobodou "myslieť, ako chce, a hovoriť čo si myslí". Túto slobodu Benedictus de Spinoza nazýva slobodou filozofovania... >>
Niekto : Spinozovu Etiku možno chápať ako psychoterapiu filozickými prostriedkami a najmä niektoré pasáže poslednej časti jeho ústredného diela takmer ako katalóg možných psychoterapeutických systémov. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinozismus bude interpretovaný ako holizmus...Holistickým prístupm rozumiem dôraz na celostnosť, v zmysle zásady, že skúmanému predmetu možno porozumieť najlepšie, keď sa zameráme na jeho vzťahy k ostatným častiam celku, na ktorom sa podieľa, zásady, ktorá môže byť uplatnená v najrôznejších obslatiach poznania. (náboženstvo - panteizmus, ontológia - psychofyzický paralelizumus, ekologicky orientovaná filozofia) (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Na základe vzájomnej blízkosti a ústredného postavenia pojmov conatu a libida (erota) v teoriách Spinozu a Freuda bolo občas konštatované, že podobnosť týchto systémov je principiálna. (ad Benedictus de Spinoza, Sigmund Freud) >>
Niekto : Ústredným analytickým cieľom je transformovať emocionálny život pacienta cez porozumenie jeho príčinám a významom. Viera v to, že poznanie ťa oslobodí, tu spočíva na čomsi ako spinozistickom pohľade na emócie. (ad psychoanalyza, Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Zatiaľčo pre stoikov racionalita afektov znamená istú mieru ovplyvniteľnosti rozumom, resp. možnosť zavrhnutia určitej nevýhodnej emócie z potívie racionálnej kontroly, pre Spinozu je aktivný, racionálny afekt stavom či emóciou spoluvytvorenou rozumovým základom. Základnou strategickou technikou Spinozovej etiky teda nemôže byť nejaký boj rozumu proti emóciám, ale sa jedná o starostlivo premyslený systém krokov, ktorými sú jedny afekty nahradzované alebo obmedzované inými.. (ad stoicizmus, Benedictus de Spinoza) >>
Erich Fromm : Podľa Spinozu aktivita, rozum, sloboda, blaženosť, radosť, sebazdokonaľovanie spolu súvisia rovnako tak - ako pasivita, iracionalita, väzenie, poddanstvo, smútok, bezmocnosť, súvisia so všetkým, čo pôsobí proti nárokom prirodzenosti. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : červenci 1656 ho synagoga v Amsterdamu vyloučila z místní židovské obce, proklela ho a zatratila. Byl to u Židů nevídaný trest a vydán byl zjevně s předpokladem, že provinilec nebude riskovat trvalé vyřazení ze svého společenství a raději uzavře s vedením synagogy smír. Spinoza se ale smířit odmítl. Měl už pro zakotvení vyhlédnuté jiné přístavy. Kvakerští misionáři v Amsterdamu nekontaktovali jeho, on sám se obrátil na ně. Když o něm jeden z nich Margaret Fellové psal, vysvětloval, že Spinoza byl „vyhnán (jak on sám i ostatní říkají), protože neuznával jiného učitele než světlo.“26 Ať tato charakteristika platila, nebo ne, jisté bylo, že Spinozovi po exkomunikaci přátelé ani podpora nechyběli. Spíše než u kvakerů však hledal útočiště u jejich nejbližší holandské (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Usadit se mezi těmito protestanty – jako to Spinoza udělal v roce 1660, kdy přesídlil do Rijnsburgu, obce nedaleko Leidenu, která se stala centrem kolegiantů - znamenalo přidat se ve výrazně rozdelené nizozemské společnosti na jednu ze stran (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Protestanti trvali na správnosti svého výkladu Písma a svého chápání Božího záměru už od doby, kdy se Luther střetl s Kajetánem. V osobě Spinozy nyní tato tradice začala požírat samu sebe.Sám Spinoza ji však nechápal jen jako tradici protestantskou. Jako Žid znalý zákonů svých praotců, který opustil své vlastní společenství, aby hlásal radikální a znepokojivě nové poselství, neváhal ukázat na apoštola, kterého považoval za nejvýznamnějšího ze svých předků. „Pavel před svým obrácením viděl světlo veliké.“37 Toto světlo, jak Spinoza jasně naznačoval, bylo autenticky božského původu. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinozova kritika judaismu, přes všechno své maskování tónem učenecké nestrannosti, byla zřetelně křesťanská. Pavla obdivoval stejným způsobem jako Luther: jako apoštola, který přinesl všem lidem zprávu, že Boží přikázání jsou vepsána v jejich srdcích. Na rozdíl od Starého zákona – jehož název používá Spinoza v celém Teologicko-politickém traktátu jízlivým způsobem – je Nový zákon pro všechny, nikoli jen pro jeden národ; je základem „pravé svobody“38 proti tíživému židovskému zákonictví a tomuto zákonu lze také nejlépe porozumět prostřednictvím světla. „Kdož tedy byli plni těchto plodů, totiž lásky, radosti, míru, milosrdenství, laskavosti, dobroty, víry, vlídnosti, zdrženlivosti, pro ty zákon (dle Pavla, listu Galatským, 5, 22–3) nebyl dán, ti, ať už došli poučení z pouhého rozumu nebo přímo z Písma, v pravdě od boha došli poučení a jsou zcela blaženi. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Cestu Spinozovi prošlapali kvakeři, kteří hlásali, že pravdu umožňuje poznat vnitřní světlo, a kolegianti, když kázali, že tímto světlem je Kristus. Všichni z nich, ať věřili v Ducha, rozum nebo obojí, snili, že bude možné nadobro překlenout sektářské spory – všichni se v tom ale zklamali. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Spinoza zmatené překřikování soupeřících učení nijak neutišil, pouze je rozmnožil o další variantu křesťanské víry. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Zánik Poľska je názornou ukážkou uplatnenia nepísaného zákona, že "každý má toľko práva, koľko má moci" (Benedictus de Spinoza) >>
| Benedictus de Spinoza | Môžeme nejakú vec milovať alebo nenávidieť len vďaka tomu,že sme ju pozorovali v afekte radosti alebo smútku, aj keď táto vec sama osebe nebola príčinou týchto afektov. |
| Benedictus de Spinoza | Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí. |
| Benedictus de Spinoza | Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí. |
| Benedictus de Spinoza | Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí. |
| Benedictus de Spinoza | Boh nemá trpné stavy a nepodlieha nijakému afektu radosti alebo smútku. |
| Benedictus de Spinoza | Pokora nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu. |
| Benedictus de Spinoza | O zázrakoch som presvedčený, že istota božieho zjavenia sa môže opierať iba o múdrosť učenia a nie o zázraky, to jest o nevedomosť. |
| Benedictus de Spinoza | ...všetci sa dovolávajú zázrakov, to jest nevedomosti, ktorá je zdrojom všetkej neprávosti. A tak pravú vieru zvrhnú v poveru. |
| Benedictus de Spinoza | Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. |
| Benedictus de Spinoza | Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit. |
| Benedictus de Spinoza | Boh, čiže príroda./ Deus sive natura. |
| Benedictus de Spinoza | Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť. |
| Benedictus de Spinoza | Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.) |
| Benedictus de Spinoza | Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným. |
| Benedictus de Spinoza | Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí. |
| Benedictus de Spinoza | Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie. |
| Benedictus de Spinoza | Moc boha je sama jeho esencia. |
| Benedictus de Spinoza | Telesá sa navzájom nelíšia svojou substanciou, ale tým, či sú v pohybe alebo v pokoji a či sa pohybujú pomalšie alebo rýchlejšie. |
| Benedictus de Spinoza | Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je). |
| Benedictus de Spinoza | ..myseľ a telo, sú to isté indivíduum, ktoré je chápané raz v zmysle atribútu myslenia a dhurýkrát v zmysle atribútu rozpriestranenosti. |
| Benedictus de Spinoza | Nikto nevie, akým spôsobom a akými prostriedkami uvádza myseľ telo do pohybu, ani koľko druhov pohybov môže telu udeliťaakou rýchlosťou je schopná ním pohybovať. |
| Benedictus de Spinoza | I myseľ je nespôsobilá myslieť, ak sa telo nepohybuje. Ak telo v spánku odpočíva, je súčastne uspaná i myseľ a nemá možnosť si vymýšľať ako v bdelom stave. |
| Benedictus de Spinoza | O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť. |
| Benedictus de Spinoza | Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame. |
| Benedictus de Spinoza | Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci. |
| Benedictus de Spinoza | Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
| Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. |
| Benedictus de Spinoza | Človek je akcidentom svetovej substancie. |
| Benedictus de Spinoza | Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
| Benedictus de Spinoza | Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. |
| Benedictus de Spinoza | Afekt možno zoslabiť a odstrániť iba opačným a silnejším afektom, ako je ten, ktorý má byť obmedzený. |
| Benedictus de Spinoza | Žiadostivosť vznikajúcu z pravdivého poznania dobra a zla môžu potlačiť alebo obmedziť mnohé iné žiadostivosti, ktoré vznikajú z afektov, čo nás stiesňujú. |
| Benedictus de Spinoza | Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti. |
| Benedictus de Spinoza | Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou. |
| Benedictus de Spinoza | cieľom môjho písania je zobrať čitateľa akoby za ruku a viesť ho k poznaniu jeho božkosti. |
| Benedictus de Spinoza | Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia. |
| Benedictus de Spinoza | Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou. |
| Benedictus de Spinoza | Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása. |
| Benedictus de Spinoza | Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. |
| Benedictus de Spinoza | Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. |
| Benedictus de Spinoza | Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. |
| Benedictus de Spinoza | Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. |
| Benedictus de Spinoza | Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. |
| Benedictus de Spinoza | Treba sa na svet pozerať z pohľadu večnosti. |
| Benedictus de Spinoza | Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej. |
| Benedictus de Spinoza | Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. |
| Benedictus de Spinoza | Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek. |
Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?
| Benedictus de Spinoza | Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. |
| Benedictus de Spinoza | Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. |
| Benedictus de Spinoza | Náklonnosť je radosť sprevádzaná ideou nejakej veci, ktorá je per accidens príčinou našej radosti. |
| Benedictus de Spinoza | Môžeme nejakú vec milovať alebo nenávidieť len vďaka tomu,že sme ju pozorovali v afekte radosti alebo smútku, aj keď táto vec sama osebe nebola príčinou týchto afektov. |
| Benedictus de Spinoza | Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť. |
| Benedictus de Spinoza | Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. |
| Benedictus de Spinoza | Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae. |
| Benedictus de Spinoza | Náklonnosť je radosť sprevádzaná ideou nejakej veci, ktorá je per accidens príčinou našej radosti. |
| Benedictus de Spinoza | Môžeme nejakú vec milovať alebo nenávidieť len vďaka tomu,že sme ju pozorovali v afekte radosti alebo smútku, aj keď táto vec sama osebe nebola príčinou týchto afektov. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť premožená láskou sa mení na lásku, a preto je potom láska väčšia, ako keby ju nenávisť nepredchádzala. |
| Benedictus de Spinoza | Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. |
| Benedictus de Spinoza | Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku. |
| Benedictus de Spinoza | Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť. |
| Benedictus de Spinoza | Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť je smútok sprevádzaný ideou vonkajšej príčiny. |
| Benedictus de Spinoza | Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. |
| Benedictus de Spinoza | Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí. |
| Benedictus de Spinoza | Smútok je prechod človeka od väčšej dokonalosti k menšej |
| Benedictus de Spinoza | Poznanie zla je neadekvatne poznanie. |
| Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
| Benedictus de Spinoza | Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. |
| Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
| Benedictus de Spinoza | Sloboda je poznana nevyhnutnost. |
| Benedictus de Spinoza | Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou. |
| Benedictus de Spinoza | Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou. |
| Benedictus de Spinoza | Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní. |
| Benedictus de Spinoza | Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní. |
| Benedictus de Spinoza | Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační. |
| Benedictus de Spinoza | Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne. |
| Benedictus de Spinoza | Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba. |
| Benedictus de Spinoza | Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. |
| Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
| Benedictus de Spinoza | Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
| Benedictus de Spinoza | Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný. |
| Benedictus de Spinoza | Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. |
| Benedictus de Spinoza | Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro. |
| Benedictus de Spinoza | V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom. |
| Benedictus de Spinoza | Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať. |
| Benedictus de Spinoza | Priestor, resp. rozpriestranenosť je atribútom substancie, t.j. určitým špecifickým percipovateľným druhom nekonečnej prirodzenosti substancie. |
| Benedictus de Spinoza | Modom rozumiem stavy substancie, čiže to, čo je v niečom inom, pomocou čoho sa tiež chápe. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. |
| Benedictus de Spinoza | Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať. |
| Benedictus de Spinoza | Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať. |
| Benedictus de Spinoza | O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť. |
| Benedictus de Spinoza | Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália. |
| Benedictus de Spinoza | Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom. |
| Benedictus de Spinoza | Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí. |
| Benedictus de Spinoza | Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. |
| Benedictus de Spinoza | Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin. |
| Benedictus de Spinoza | Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou. |
| Benedictus de Spinoza | Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny. |
| Benedictus de Spinoza | Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. |
| Benedictus de Spinoza | V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia. |
| Benedictus de Spinoza | Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené. |
| Benedictus de Spinoza | ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. |
| Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. |
| Benedictus de Spinoza | Jedna substancia nemôže byť vytvorená inou substanciou. |
| Benedictus de Spinoza | Telesá sa navzájom nelíšia svojou substanciou, ale tým, či sú v pohybe alebo v pokoji a či sa pohybujú pomalšie alebo rýchlejšie. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
| Benedictus de Spinoza | Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci. |
| Benedictus de Spinoza | Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci. |
| Benedictus de Spinoza | Nemôžeme si Boha predstaviť,no môžeme ho uchopiť prostredníctvom nášho intelektu. |
| Benedictus de Spinoza | Ti, kdo tvrdí, že je osvítil Duch, říkal výsměšně, si tím pouze uměle posvěcují své vlastní představy. Skutečné osvícení vychází z rozumu. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo myseľ chápe ako večné, nechápe na základe toho, že postihuje skutočnú danú existenciu tela, ale na základe toho, že postihuje esenciu tela ako večnú. |
| Benedictus de Spinoza | V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. |
| Benedictus de Spinoza | Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať. |
| Benedictus de Spinoza | Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. |
| Benedictus de Spinoza | Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných. |
| Benedictus de Spinoza | Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. |
| Benedictus de Spinoza | Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum. |
| Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí. |
| Benedictus de Spinoza | Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe. |
| Benedictus de Spinoza | Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia. |
| Benedictus de Spinoza | Príroda je poznateľná prírodou, nie nejakou inou vecou. |
| Benedictus de Spinoza | Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof