Aký je vzťah tela a mysle?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.	----	Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.	----	Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.	----	Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.	----	Benedictus de Spinoza : Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že sa niekto teší z veci, ktorú môže vlastniť len on sám, pokúsime sa spôsobiť, aby ju nevlastnil.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Keď milujeme vec nám podobnú, usilujeme sa, pokiaľ môžeme, spôsobiť, aby aj ona opätovala našu lásku.	----	Benedictus de Spinoza : Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť premožená láskou sa mení na lásku, a preto je potom láska väčšia, ako keby ju nenávisť nepredchádzala.	----	Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Radosť, ktorá vzniká z toho, že si predstavujeme, ako nenávidená vec zaniká alebo je postihnutá nejakým zlom, nevzniká bez akéhosi smútku mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.	----	Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Každá vec môže byť per accidens príčinou nádeje alebo strachu.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Na predmet, ktorý sme predtým videli zároveň s inými predmetmi, alebo o ktorom si predstavujeme, že niet ničoho, čo by nemal spoločné s viacerými iným predmetmi, nebudeme myslieť tak dlho ako na predmet, o ktorom si predstavujeme, že má niečo zvláštne.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je smútok sprevádzaný ideou zla, ktoré sa prihodilo niekomu inému, podľa našej predstavy nám podobnému. Pozri poznámku k tvrdeniu 22 a poznámku k tvrdeniu 27 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Podceňovanie znamená zmýšľať o niekom horšie, ako je správne.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Podceňovanie znamená zmýšľať o niekom horšie, ako je správne.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Milosrdenstvo je láska, pokiaľ vyvoláva v človeku taký stav, že sa raduje zo šťastia druhého a naopak je zarmútený z nešťastia druhého.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne.	----	Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Dobromyseľnosť je túžba dobre robiť tomu, koho nám je ľúto. Pozri poznámku k tvdeniu 27 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Zloba je túžba, ktorá nás podnecuje z nenávisti robiť niečo zlé tomu, koho nenávidíme. Pozri tvrdenie 39 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ctižiadosť je nemierna túžba po sláve.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Zmyselnosť je takisto túžba a láska k telesnému obcovaniu.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Každý nevyhnutne podľa zákonov svojej prirodzenosti túži po tom, čo pokladá za dobré, alebo zavrhuje to, čo pokladá za zlé.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.	----	Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Ako sa myšlienky a idey vecí usporadúvajú a spájajú v mysli, presne tak sa usporadúvajú a spájajú stavy tela čiže predstavy vecí v tele.	----	Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto miluje boha nemôže sa usilovať, aby boh opätoval jeho lásku.	----
----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Niekto : Telo je do pohybu uvádzané alebo zotrváva v pokoji iba na pokyn mysle a vykonáva mnoho činností, ktoré závisia len na vôli mysle a jej umení si vymýšľať.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).
O
	Benedictus de Spinoza : Telesom rozumieme modus, ktorý určitým vymedzeným spôsobom vyjadruje esenciu boha, pokiaľ sa chápe ako rozpriestranená vec; pozri dôsledok tvrdenia 25, časť I.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.	Benedictus de Spinoza : Príčinou modov ktoréhokoľvek atribútu je boh, iba pokiaľ sa chápe v zmysle atribútu, módmi ktorého sú, a ni epokiaľ sa chápe v zmysle nejakého iného atribútu.	Benedictus de Spinoza : Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí.	Benedictus de Spinoza : ..u zvierat pozorujeme veci, ktoré ďaleko presahujú ľudskú bystrosť, a že námesační ľudia robia v spánku veľa vecí, ktoré by sa v pri plnom vedomí robiť neodvážili. To nám poskytuje dôkazy, že samo telo môže konať len na základe svojej prirodzenosti veľa vecí, ktorým sa myseľ len diví.
O
	Benedictus de Spinoza : Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	----

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P2

Okomentuj: