Ako vzniká nenávisť?    Ako prestať nenávidieť?    Spinoza o vojne   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
 ----
Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
----
Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
O
Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.
Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.
Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku, alebo z radosti, z nenávisti alebo z lásky, je tým väčšia, čím väčší je afekt.
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.
Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.
Friedrich Nietzsche : Guatama Buddha tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.
O
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
 ----

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P43


Okomentuj: