Friedrich Nietzsche

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Friedrich Nietzsche

1844 až 1900

voluntarizmus, Roecken, Nemecko


Filozofická škola: voluntarizmus biologizmus politicka filozofia aristokracia axiológia
Diela: Zrodenie tragédie z ducha hudby (Das Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872
Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen) - 1876
Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches) - 1880
Ranné zore (Morgenröthe) - 1881, Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft) - 1882
Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra) - 1885
Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse) - 1886,Preložil J. Bžoch ???, Prelozila V. Koubova 1996
Genealógia morálky (Zur Genealogie der Moral) - 1887,Preložil J. Bžoch ???, Prelozila V. Koubova 2002
Súmrak modiel (Gotzen Dammerung) - 1888
Antikrist (Der Antichrist) - 1888
Nietzsche contra Wagner - 1888
Ecce homo - 1888
Pokus o autobiografiu. Vôľa k moci (Wille zur Macht) - 1901

Povedali o ňom

Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche). >>

Theodor Munz : Nietzsche bol neortodoxný darvinista. Robil si posmech s Milla aj Darwina, ale neváhal si prisvojiť ich najlepšie myšlienky. Boj o život, nahrádzal bojom o moc, prirodzený výber nahrádzal víťazstvom silnejších, schopnejších, evolúciu nespomínal, občas iba termín pokrok. (Ad Friedrich Nietzsche) >>

Theodor Munz : Kant sa dožadoval: Postav sa na vlastné nohy, buď si sám autoritou! Nietzsche dotiahol myšlienku sebavytvárania až k nadčloveku. (ad Immanuel Kant, Friedrich Nietzsche) >>

Niekto : V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson. >>

Niekto : John Rawls je v súčastných filozofických pojednaniach o politike a politickej teórii často dávaný do kontrastu s Friedrichom Nietzschem. Tento kontrast je často vyjadrený frázami ako "Nietzscheho realizmus vs. Rawlsov moralizmus", ktoré vyjadrujú to, že Nietzsche nám dáva vedieť o reálnej politike ako vôli k moci, o jej krutosti, túžbe ľudí dominovať jeden nad druhým a dáva do pozornosti veci, ktoré nechceme vidieť; Rawls naproti tomu začína a končí morálnymi otázkami a snaží sa založiť spravodlivosť na tom najlepšom v nás, snaží sa urobiť politiku lepšou ako je. Friedrich Nietzsche naproti tomu chce aby sme videli politiku takú aká naozaj v skutočnosti je. >>

Judith Nisse Shklar : Friedrich Nietzsche predstavuje iný typ úskalia v politickej filozofii (vedúcej ku) krutosti. Nietzsche zdá sa najviac nenávidel pokrytectvo a to najmä pokrytectvo kresťanského náboženstva, ktoré je ako píše v "Genealógii morálky" založené na krutosti; nikto nebol krutejší ako kresťanskí panovníci a nikto nie je krutejší ako kresťaň, ktorý sa snaží obrátiť heretika. Nietzscheho reakcia voči tomu, však nie je taká, že by sme označiť krutosť za tú najhoršiu vec, ale jeho reakcia je že máme byť úprimní a otvorení ohľadom nášho sklonu ku krutosti, že najhoršou vecou je zakryť ju, skryť ju. Najhoršia verzia krutosti je podľa neho kresťanská, skrytá za najvyššími myšlienkami vznešenosti a spravodlivosti. Nietzsche ako bojovník proti pokrytectvu chváli krutosť, ale nie preto, že by mal krutosť rád. Nebol sadista, bol to jemný človek. >>

Karl Jaspers : Vo všetkých storočiach sa v kresťanstve hľadala cesta z odpadlíctva k jeho znovunastoleniu v návrate k Novému Zákonu. Pre Nietzscheho však prekrútenie nie je nejaký jav, ktorý by vystúpil až následne, nie je odpadlíctvom, ale je tým esenciálne prvým. Už evanjeliá, už celý Nový Zákon je prekrútením. (ad Friedrich Nietzsche, Kresťanstvo) >>

Niekto : Friedrich Nietzsche aj Sigmund Freud odmietajú bežnú interpretáciu motívov, upozorňujú na to, že naše zvyky, rozhodnutia a činy majú iný než deklarovaný význam, a dešifrujú ich narcistický alebo mocenský rozmer. >>

Sigmund Freud : Nietzschemu, druhému filozofovi (vedľa Schopenhauera), ktorého tušenia a náhľady sa často obdivuhodne zhodujú s pracnými nálezmi psychoanalýzy, som sa práve preto dlho vyhýbal, záležalo mi menej na prvenstve ako na zachovaní vlastnej nezaujatosti. (ad Friedrich Nietzsche) >>

Niekto : Jako předčasně vyspělý a vysoce inteligentní mladík už ve svých čtyřiadvaceti letech obdržel profesuru; o deset let později však z univerzity odešel a stal se z něj ošuměle elegantní potulný filozof. Nakonec, jako by se mu měl potvrdit pocit zahozené kariéry, zažil strašlivé duševní zhroucení. Posledních jedenáct let života strávil po různých klinikách. (ad Friedrich Nietzsche ) >>

Niekto : Benito Mussolini, bývalý socialista, jehož četba Nietzscheho knih během světové války přivedla ke snu o vytvoření nového typu člověka, elity hodné fašistického státu, se prezentoval jako římský císař i jako tvář světlé budoucnosti. (ad Friedrich Nietzsche) >>

Niekto : Bůh sice bude mrtev, obrovský a děsivý stín jeho chladné mrtvoly se však bude dál vznášet nad světem. Akademické feministky nejsou v jeho zajetí a nejsou jeho ministrantkami o nic méně než nejohnivější evangelikální kazatelé. Bohu se nelze vyhnout jednoduše tím, že budeme odmítat uvěřit v jeho existenci. Veškeré odsuzování křesťanství jako patriarchálního a represivního učení vychází z hodnotového rámce, který je sám o sobě veskrze křesťanský. (ad Friedrich Nietzsche a Kresťanstvo ) >>





Ako môžu slová nevyjadrovať realitu?
Friedrich Nietzsche
Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

Ako (ne)diskutovať ?
Friedrich Nietzsche
Jeden hľadá pôrodnú babu pre svoje myšlienky a druhý niekoho, komu by pomohol. Tak vzniká dobrý rozhovor.

Čo sú cnosti?
Friedrich Nietzsche
Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu.

Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí?
Friedrich Nietzsche
S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa.
Friedrich Nietzsche
Budhizmus hovorí iba čo si myslí - trpím. Naproti tomu pre barbarov je utrpenie niečím neslušným, potrebujú určitú interpretáciu, aby si vedeli priznať, že trpia (ich inštinkt ich vedie skôr k popieraniu utrpenia, tichému znášaniu). Tu pomáha slovo "Diabol", razu máme veľmi silného a strašného nepriateľa - netreba sa preto hanbiť, keď človek trpí kôli takému nepriateľovi..

Je Boh dobrý?
Friedrich Nietzsche
Taký Boh (boh jedného národa na vrchole) musí vedieť pomáhať i škodiť, musí vedieť byť priateľom i nepriateľom - je uctievaný v dobrom i v zlom.
Friedrich Nietzsche
Neprirodzená kastrácia Boha na Boha, ktorý je iba dobrým je v tomto prípade (keď je národ na vrchole moci) neželateľné. Zlostný Boh je rovnako potrebný ako dobrý ... na čo by bol dobrý Boh, ktorý by nepoznal hnev, pomstu, závisť, výsmech, lesť, násilie? ktorému by neboli známe nadšenie z víťazstva a ničenia? Takému Bohu by nikto nerozumel. Načo by ho mali?
Friedrich Nietzsche
Keď nejaký národ upadá, keď cíti, že jeho nádej na slobodu je navždy stratená, keď je zo všetkého najužitočnejšia poddanosť, a uvedomí si, že cnosti podriadenia sú nevyhnutné podmienky jeho prežitia, potom sa musí aj Boh národa zmeniť. dann m u s s sich auch sein Gott verändern. Stane sa skrývajúcim sa, bojazlivým, skromným, radí k pokoju duše, k prekonaniu nenávisti, k znášanlivosti, k láske voči priateľom i nepriateľom. Ustavične moralizuje.. stáva sa bohom pre každého, osobným, kozmopolitom.
Friedrich Nietzsche
V skutočnosti neexistuje iná alternatíva pre bohov: alebo sú vôľou k moci - a dovtedy sú bohmi svojich národov- alebo sú bezmocnosťou k moci - a potom sa stanú nevyhnutne dobrými.
Friedrich Nietzsche
S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa.

V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná?
Friedrich Nietzsche
Zomrel za vlastnú vinu - a chýba akýkoľvek dôvod, hocijako často je to tvrdené - že by zomrel za viny druhých.
Friedrich Nietzsche
A tu (pri smrti Ježiša) sa vynoril jeden absurdný problém "Ako to mohol Boh dopustiť!" . Na to našiel narušený rozum malého spoločenstva vyložené strašnú a absurdnú odpoveď : Boh dal svojho syna ako obeť za odpustenie hriechov. Ako zrazu skončilo evanjelium! Obetovanie za vinu a to ešte v najbarbarskejšej forme - obetovanie nevinného. Aké hrozné pohanstvo.

Kto je Ježiš?
Friedrich Nietzsche
Malé vzbúrenecké hnutie, ktoré bolo pokrstené menom Ježiš Nazaretský... bolo povstaním proti „dobrým a spravodlivým“, proti „svätým Izraela“, proti hierarchii spoločnosti - nie proti jej korupcii, ale proti kastám, privilégiam, poriadku, vzorom; bola to neviera vo „vyšších ľudí“, veľké NIE vyslovené všetkému, čo bolo kňaz a teológ.
Friedrich Nietzsche
Tento svätý anarchista, ktorý vyzýval spodinu ľudu, vyhnancov a hriešnikov, najnižšiu kastu v židovstve k odporu voči vládnucemu poriadku - jazykom, ktorý ak sa dá veriť evanjeliám, by ešte aj dnes viedol na Sibír, bol politický zločinec. (čo dokazuje aj nápis na kríži - INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) (Ježiš Nazaretský Kráľ Židovský)
Friedrich Nietzsche
Zomrel za vlastnú vinu - a chýba akýkoľvek dôvod, hocijako často je to tvrdené - že by zomrel za viny druhých.
Friedrich Nietzsche
Ak niečo nie je podľa evanjelií, tak je to pojem "hrdina". Práve opak ku všetkému zápaseniu, ku všetkému pocitu boja-s-niečím sa tu stal inštiktom. Neschopnosť k odporu sa tu stal morálkou ("neprotivte sa zlému" je najhlbšie slovo evanjelií, ich kľúčom v určitom zmysle), blaženosť v mieri, v mierumilovovnosti, v nemožnosti byť nepriateľom. (ad Ježiš Nazaretský)
Friedrich Nietzsche
Čo znamená radostná zvesť? Objavil sa skutočný život, večný život - nie ako sľub, ale je tu, je vo vás : ako život v láske, v láske bez vypočítavania a vylúčenia. Každý sme dieťaťom božím, Ježiš si nenárokuje nič pre seba, ako dieťa božie je každý rovný každému.
Friedrich Nietzsche
Tento radostný posol zomrel tak ako žil, ako učil - nie aby spasil ľudí, ale aby im ukázal ako žiť. Prax je to čo zanechal ľudstvu: jeho správanie pred sudcami, pred žalobcami, pred ohováračmi a výsmievačmi - jeho správanie na kríži. (ad Ježiš Nazaretský)
Friedrich Nietzsche
Ježiš zavádza novú životnú prax, a nie nové učenie (nový spôsob života, a nie novú vieru...Ovláda ho hlboký inštinkt pre to... ako musí človek žiť, aby sa cítil v nebi, aby sa cítil večný (ad Kresťanstvo, ,Ježiš Nazaretský)
Friedrich Nietzsche
Blaženosť, ktorú Ježiš žil a dosahoval svojou životnou praxou, je "psychologickou realitou vykúpenia". Táto blaženosť znamená... byť doma vo svete, ktorého sa už viac nedotkne nijaká realita, vo vnútornom svete..život alebo pravda alebo svetlo sú jeho slová pre to najvnútornejšie - všetko ostatné, celá realita, celá príroda, sám jazyk, má pre neho iba hodnotu znaku, podobenstva. Blaženosť je jediná realita - zvyšok sú len znaky, aby sa o nej dalo hovoriť. (ad Kresťanstvo, ,Ježiš Nazaretský)
Friedrich Nietzsche
Tento radostný posol zomrel tak, ako žil, nie aby vykúpil ľudí, ale aby ukázal ako treba žiť. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Je boh ľudský výmysel?
Friedrich Nietzsche
Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .
Friedrich Nietzsche
S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa.
Friedrich Nietzsche
..kráľovstvo Božie “sa tak zväčšilo. V minulosti mal (Boh) iba svoj ľud, svoj „vyvolený“ ľud. Medzitým však išiel rovnako ako jeho ľud, do cudzích krajín, na vandrovku, odvtedy nikdy nesedel na mieste: až sa nakoniec konečne všade začal cítiť ako doma, stal sa veľkým kozmopolitom.
Friedrich Nietzsche
Aby bola láska možná, musí byť boh osoba; aby mohli prehovoriť aj najhlbšie inštinkty, musí byť boh mladý. Pre horlivosť žien je potrebný pekný svätec, pre mužov sa dostáva do popredia Mária. Toto je predpoklad toho aby kresťanstvo ovládlo pôdu, na ktorej vládol kult Adonisa a Afrodity.
Friedrich Nietzsche
Starý Boh už nedokázal to čo voľakedy. Bolo ho treba opustiť. Čo sa však stalo? Zmenil sa pojem boha - pojem boha sa zneprirodzenil : za túto cenu sa ho dalo ďalej držať - Javeh, boh spravodlivosti, už nebol zjednotený s Izraelom, nebol výrazom jeho vnímania seba samého: bol už iba bohom za podmienok.... jeho pojem sa stal nástrojom v rukách knažských agitátorov, ktorí všetko šťastie odteraz interpretovali ako odmenu a nešťastie ako trest za neposlušnosť voči bohu, za hriechy..
Friedrich Nietzsche
Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)
Friedrich Nietzsche
Boh, ktorý v pravý čas vylieči z nádchy, alebo ktorý nám v pravý čas povie, že máme nastúpť do voza, práve vo chvíli, kedy sa má rozpršať....Boh ako sluha, roznášač správ, pripomienkovač .. skrátka slovo pre najhlúpejšie náhody každého druhu.

Aká je božia vôľa?
Friedrich Nietzsche
Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .
Friedrich Nietzsche
Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť ( nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov ) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .
Friedrich Nietzsche
Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci.

Čo je to Boh?
Friedrich Nietzsche
Nič teda Boh: túžba po mystickom zjednotení s Bohom, je budhistickou túžbou po ničom, po nirváne a nič viac. (Nichts oder Gott ist das Verlangen des Buddhisten in´s Nichts, Nirvana - und nicht mehr)
Friedrich Nietzsche
Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)
Friedrich Nietzsche
Národ, ktorý si ešte verí, má ešte svojho vlastného Boha. V ňom uctieva podmienky, vďaka ktorým je na vrchole, svoje cnosti - projektuje svoju radosť zo seba samého, svoj pocit moci do bytosti, ktorej by mohol byť za to vďačný. Kto je bohatý, chce dať; hrdý národ potrebuje Boha, ktorému by mohol obetovať... náboženstvo, za daných podmienok je forma vďačnosti.
Friedrich Nietzsche
Keď nejaký národ upadá, keď cíti, že jeho nádej na slobodu je navždy stratená, keď je zo všetkého najužitočnejšia poddanosť, a uvedomí si, že cnosti podriadenia sú nevyhnutné podmienky jeho prežitia, potom sa musí aj Boh národa zmeniť. dann m u s s sich auch sein Gott verändern. Stane sa skrývajúcim sa, bojazlivým, skromným, radí k pokoju duše, k prekonaniu nenávisti, k znášanlivosti, k láske voči priateľom i nepriateľom. Ustavične moralizuje.. stáva sa bohom pre každého, osobným, kozmopolitom.
Friedrich Nietzsche
V skutočnosti neexistuje iná alternatíva pre bohov: alebo sú vôľou k moci - a dovtedy sú bohmi svojich národov- alebo sú bezmocnosťou k moci - a potom sa stanú nevyhnutne dobrými.
Friedrich Nietzsche
..kráľovstvo Božie “sa tak zväčšilo. V minulosti mal (Boh) iba svoj ľud, svoj „vyvolený“ ľud. Medzitým však išiel rovnako ako jeho ľud, do cudzích krajín, na vandrovku, odvtedy nikdy nesedel na mieste: až sa nakoniec konečne všade začal cítiť ako doma, stal sa veľkým kozmopolitom.
Friedrich Nietzsche
Boh, ktorý vyžaduje, namiesto Boha, ktorý pomáha, radí, ktorý je v podstate výrazom pre každú šťastnú inšpiráciu odvahy a sebadôvery.
Friedrich Nietzsche
Boh, ktorý v pravý čas vylieči z nádchy, alebo ktorý nám v pravý čas povie, že máme nastúpť do voza, práve vo chvíli, kedy sa má rozpršať....Boh ako sluha, roznášač správ, pripomienkovač .. skrátka slovo pre najhlúpejšie náhody každého druhu.

Čo je civilizácia?
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo sa chce ovládnuť dravcov, a jeho prostriedok k tomu je spraviť ich chorými - oslabenie, to je kresťanský recept na skrotenie, na "civilizáciu". Budhizmus je náboženstvom pre končiacu a unavenú civilizáciu...

Ako sa rozhodujeme?
Friedrich Nietzsche
Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým...

Čo je to svedomie?
Friedrich Nietzsche
Hrdé vedomie o výnimočnom privilégiu zodpovednosti, vedomie tejto slobody, ktorú má len málo ľudí, tejto moci nad sebou a chytrosti prestúpilo až do jeho najhlbšieho vnútra a stalo sa inštinktom, dominantným inštinktom: - ako bude nazývať tento dominantný inštinkt, ak by ho náhodou potreboval pomenovať? Nie je o tom žiadnych pochýb, tento suverénny človek ho bude volať svojím svedomím.
Friedrich Nietzsche
Ako sa vytvorí v zvierati - človeku pamäť? Ako sa vyryje do tomuto sčasti tupému, sčasti bľabotajúcemu rozptýlenému rozumu, tejto stelesnenej zábudlivosti Niečo tak, aby to zostalo stále prítomné? Tento starobylý problém, ako si možno myslieť, sa neriešil práve najjemnejšími prostriedkami; ba dokonca nie je v histórii ľudstva nič strašnejšie .Niečo sa musí vypáliť, aby to ostalo v pamäti: iba čo neprestáva bolieť, teda, nie bez krvi, mučenia, mrzačenia....
Friedrich Nietzsche
..psychológia svedomia : toto nie je ako sa rado verí, "boží hlas v človeku", - je to inštinkt ukrutnosti, ktorý sa obracia proti sebe, keď už sa nemôže vybiť navonok.

Čo je život?
Friedrich Nietzsche
Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty.

Čo je duša?
Friedrich Nietzsche
Som len telo a nič okrem toho. Duša je len slovo pre čosi na mojom tele. /Leib bin ich ganz und gar, und Nichts ausserdem; und Seele ist nur ein Wort für ein Etwas am Leibe.

Sme slobodní?
Friedrich Nietzsche
To že človek nepodlieha Bohu, ale spoločnosti, môže znamenať že jeho okovy sú ešte ťahšie.

Čo je človek?
Friedrich Nietzsche
Človek je to čo má byť prekonané.
Friedrich Nietzsche
Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom.
Friedrich Nietzsche
Človek je zviera, ktoré dokáže sľubovať.
Friedrich Nietzsche
Vo vesmíre na chvíľu chytré zvieratá vymysleli poznávanie. (pozn. Človek je chytré zviera = posmešný preklad z animal rationale, rozumný živočích)... .
Friedrich Nietzsche
Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci.
Friedrich Nietzsche
Musí sa vyvinúť v človeku pamäť vôle, stále chcenie toho, čo sme už raz chceli ...medzi počiatočné "ja chcem","ja to urobím" a vlastné vybitie vôle, vlastný čin, sa nechtiac vložiť celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca vôľových aktov, bez toho aby táto dlhá reťaz vôle praskla.

Kto som? / a kam idem
Friedrich Nietzsche
Som len telo a nič okrem toho. Duša je len slovo pre čosi na mojom tele. /Leib bin ich ganz und gar, und Nichts ausserdem; und Seele ist nur ein Wort für ein Etwas am Leibe.

Ako poznať seba samého?
Friedrich Nietzsche
Ako môže človek poznať samého seba?....K zisteniu toho najdôležitejšieho slúži nasledujúci prostriedok. Ohliadni sa späť na svoj život a polož si túto otázku : čo si doteraz naozaj miloval, čo priťahovalo tvoju dušu, čo ju ovládalo a zároveň obšťastňovalo? Zoraď pred sebou tieto zbožné predmety, a oni ti možno svojou podstatou a zoradením prezradia zákon, základní zákon tvojej vlastnej bytosti. Porovna tieto veci, hľaď, ako jedna doplňuje, rozširuje a predstihuje druhú, ako tvoria stupne, po ktorých si dodnes stúpal k sebe samému;
Friedrich Nietzsche
Tvoji praví učitelia a vychovávatelia ti prezradia, čo je tvojím pravým a pôvodným zmyslom a pralátkou tvojej bytosti - čosi naskrz nevychovateľného a nevzdelateľného, ale bezpochyby ťažko prístupného, spútaného, ochromeného: tvojí vychovatelia nemôžu byť ničím iným, než tvojimi osloboditeľmi. A to je tajemstvo všetkého vzdelania: nepridáva umelé končatiny, voskové fúzy, okuliare na oči....

Ženiť sa (vydávať sa)?
Friedrich Nietzsche
Každý živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli.

Ako (ne)sexovať?
Friedrich Nietzsche
Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut.

Čo je práca?
Friedrich Nietzsche
...medzi pôvodné "ja chcem, ja urobím" a vlastné vybitie vôle - jej akt sa vloží celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca iných vôľových aktov, bez toho aby sa táto celá vôľová reťaz roztrhla. Čo to však predpokladá ! Ako sa musí človek najprv naučiť narábať so svojou budúcnosťou, rozlišovať nevyhnutné a náhodné, čo je účel a čo prostriedok k tomu použiteľný, musí sa naučiť počítať a najprv aj sám sa stať vypočítateľným, pravidelným, nevyhnutným, aby vedel sám za seba niečo do budúcnosti sľúbiť..

Ako filozofovať?
Friedrich Nietzsche
Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Friedrich Nietzsche
Každý živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli.

Čo robiť?
Friedrich Nietzsche
Vieru tak a tak to je, zmeniť na vôľu, tak a tak sa to má stať.
Friedrich Nietzsche
Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.

Ako žiť?
Friedrich Nietzsche
"V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus)
Friedrich Nietzsche
Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?
Friedrich Nietzsche
Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Čo sú to hodnoty?
Friedrich Nietzsche
Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)
Friedrich Nietzsche
Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty.

Je majetok dobrý alebo zlý?
Friedrich Nietzsche
Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt....
Friedrich Nietzsche
Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)

Čo je to moc?
Friedrich Nietzsche
Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc.
Friedrich Nietzsche
Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci.
Friedrich Nietzsche
„Pomáhat jiným a pečovat o ně, být užitečný ostatním, to neustále vyvolává pocit moci.

Čo je umenie?
Friedrich Nietzsche
Mame umenie, aby sme nezahynuli od pravdy.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?
Friedrich Nietzsche
Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci.

Čo je šťastie?
Friedrich Nietzsche
Čo je šťastie? - Pocit,ze moc narastá....
Friedrich Nietzsche
Ak napríklad spočíva šťastie v tom, že človek verí, že je oslobodený od hriechu, tak ako predpoklad, nie je potrebné, aby bol človek hriešny, stačí, že sa za takého pokladá.
Friedrich Nietzsche
Šťastie muža znie: chcem! Šťastie ženy: on chce!

Čo je čistota?
Friedrich Nietzsche
Treba sa vystríhať, aby sa pojmy čistý a nečistý vopred považovali za príliš hlboké, príliš široké alebo dokonca symbolické: všetky pojmy staršieho ľudstva sa spočiatku chápali v miere pre nás sotva mysliteľnej, skůr hrubo , nemotorne, povrchne, úzko, predovšetkým a práve nesymbolicky. Čistý je od začiatku iba človek, ktorý sa umýva, ktorý sa vystríha určitých jedál, čo majú za následok kožné choroby, ktorý nespáva so špinavými ženami z prostého ľudu, ktorému sa hnusí krv - nie viac, nie oveľa viac. Naproti tomu, samozreme, z celej povahy prevažne kňažskej aristokracie vysvitá, prečo sa protikldy hodnotena práve tu mohli tak zavčasu nebezpečne prehĺbiť a zostriť.
Friedrich Nietzsche
Kázanie o cudnosti je verejným nabádaním k protiprirodzenosti. Každé pohŕdanie sexuálnym životom, každé jeho znečistenie výrazom „nečistý“ je skutočným hriechom proti svätému duchu života. (ad asketizmus)

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Friedrich Nietzsche
Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).
Friedrich Nietzsche
Boh upadajúcich, pripravený o svoje mužské cnosti a pohnútky sa stáva bohom fyziologicky zaostalých, slabých. Oni sami sa nenazývajú slabými, ale dobrými.

Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?
Friedrich Nietzsche
Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut.

Čo je láska?
Friedrich Nietzsche
Pod tlakom kresťanských hodnôt sa pohlavný pud premenil (sublimoval) na lásku.
Friedrich Nietzsche
Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut.
Friedrich Nietzsche
Láska je stav, v ktorom ľudia väčšinou vidia veci také, aké nie sú. Klamná sila je tu na svojom vrchole, rovnako ako sladiaca, zjavujúca sila. Človek vydrží v v láske viac ako obvykle, strpí všetko.
Friedrich Nietzsche
Pre činnosť toho, kto dosiahol blaženosť, je charakteristické, že obchádza svet, alebo že svetom prechádza bez toho, aby sa ho týkal. Dôsledky tohto základného postoja - Po prvé platí: Nikdy neklásť odpor. Nič sa nepopiera, všetkému sa pritakáva. Takýto postoj nazýva Ježiš láska. Jeho "život v bezvýhradnej láske bez akéhokoľvek odstupu" znamená, že všetko je mu rovnako blízke: Nerobí rozdiel medzi cudzími a domácimi, medzi židmi a nežidmi. Táto láska nie je výberová.. Je to láska, ktorá nepohŕda nikým. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Ako prestať nenávidieť?
Friedrich Nietzsche
Guatama Buddha tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.

Čo je hriech?
Friedrich Nietzsche
Kázanie o cudnosti je verejným nabádaním k protiprirodzenosti. Každé pohŕdanie sexuálnym životom, každé jeho znečistenie výrazom „nečistý“ je skutočným hriechom proti svätému duchu života. (ad asketizmus)
Friedrich Nietzsche
Neposlušnosť voči Bohu, t.j.voči kňazovi, proti "zákonu" sa nazvala "hriechom".
Friedrich Nietzsche
Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať.

Je smrť zlá?
Friedrich Nietzsche
Ak skutočnosť sveta odpadá, tak aj smrť sa stáva čímsi neskutočným. V Evanjeliu sa pojem prirodzenej smrti vôbec nevyskytuje. Smrť nie je mostom ani prechodom, vôbec v ňom nie je spomenutá, pretož prináleží do celkom iného, iba zdanlivého sveta. Čas, fyzický život a jeho krízy pre hláateľov radostného posolstva vôbec neexistujú. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Čo je to zlo?
Friedrich Nietzsche
Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti
Friedrich Nietzsche
Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)

Čo je sloboda?
Friedrich Nietzsche
Tento slobodný človek, ktorý naozaj dokáže niečo slúbiť (a splniť), tento pán slobodnej vôle, tento suverén - ako by mohol nevedieť akú prevahu má nad tými, ktorý nevedia sľúbiť (a splniť) a nevedia za seba ručiť, koľko dôvery, koľko strachu, koľko vážnosti vzbudzuje...Slobodný človek, majiteľ stálej a nezlomiteľnej vôle, má v tomto vlastníctve aj meradlo, ktorým meria svet.. ctí si rovnakých silných, spoľahlivých (čo smú slubovať)... a zašliapne veterných psov, ktorý sľubujú, bez toho aby dokázali splniť, ktorí porušia slovo už keď ho vyslovujú..
Friedrich Nietzsche
Presvedčenia sú väzenia. ... Sloboda o každého druhu presvedčenia je silou, možnosťou slobodného rozhľadu.

Čo je to dobro?
Friedrich Nietzsche
Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu.
Friedrich Nietzsche
Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc.
Friedrich Nietzsche
Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci.
Friedrich Nietzsche
Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)
Friedrich Nietzsche
Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt....
Friedrich Nietzsche
Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.
Friedrich Nietzsche
Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)
Friedrich Nietzsche
Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).
Friedrich Nietzsche
Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty.
Friedrich Nietzsche
Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu.

Čo je to možnosť,a aký je jej vzťah ku skutočnosti. Je všetko mozné?
Friedrich Nietzsche
Tvrdiť a popierať jedno a to isté sa nám nedarí: to je subjektívna skúsenostná veta, nevyjadruje sa ňou nijaká nevyhnutnosť, ale len nemohúcnosť.

Majú veci vlastnosti nezávislé na našom vnímaní?
Friedrich Nietzsche
...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka.

Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Friedrich Nietzsche
Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.
Friedrich Nietzsche
Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať.
Friedrich Nietzsche
Náboženstvo, ktoré sa tak ako kresťanstvo v nijakom bode nedotýka skutočnosti, musí byť smrteľným nepriateľom vedy.
Friedrich Nietzsche
Vôľu k pravde a bezpodmienečnosť modernej vedeckosti možno odvodiť z ohňa, ktorý vzplanul v kresťanstve, z morálnosti, ktorá žiada pravdu za každú cenu.. (ad Kresťanstvo)

Čo je to kauzalita?

Friedrich Nietzsche
Kauzálne spojenia spojenia sú dedičstvom z mytologických čias. Vtedy sme si mysleli, že pôvodcom, príčinou všetkých dejov je niekto živý, duchovia, nadprirodzené sily. Neskôr sme sa týchto predstáv zbavili, ale príčinnosť sme vniesli do seba a len zo seba, z nášho stvoriteľského Ja ju teraz vnášame aj do vecí. Napokon ju ani v realite nenachádzame, lebo najprv zisťujeme účinok, povedzme nejakú chorobu, a až potom hľadáme príčinu, ktorej nájdenie nie je nikdy isté.

Aký má život zmysel?
Friedrich Nietzsche
Zmyslom človeka je smrť človeka a zrod nadčloveka. Nie je to človek v platónskom zmysle, nemenny. Treba ho vnimat v pluráli, nie je to jednotlivec, i ked sa v nom môže prejavit.
Friedrich Nietzsche
Človek je to čo má byť prekonané.
Friedrich Nietzsche
Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom.

Žil som v minulých životoch?
Friedrich Nietzsche
Teraz umieram a blednem, povedal by si, a čochvíľa nebudem ničím. Duše sú rovnako smrteľné ako telá. Ale uzol príčin, v ktorom som zapletený sa znovu vracia - ten ma opäť vytvorí! Ja sám patrím k príčinám večného návratu. Prídem znova, s týmto slnkom, s touto zemou, s týmto orlom, s týmto hadom - nie do nového života alebo do lepšieho života alebo do podobného života: - Navždy prichádzam do jedno a toho istého života, v celku i v maličkostiach - abyže znova učím večnému návratu všetkých vecí, abyže opäť hovorím slová o poludní veľkosti zeme a ľudského poludnia, abyže opäť ohlasujem ľuďom nadčloveka. Hovoril som svoje slovo, rozbijem sa na svojom slove: tak to chce môj večný údel (žreb) - umieram ako kazateľ!

Prečo sú vojny?
Friedrich Nietzsche
Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci.
Friedrich Nietzsche
Každý živočích (a teda aj človek) sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia).
Friedrich Nietzsche
„I válku,“ zapsal si do deníku, „je nutné považovat za přirozený jev. Je to propast, přes niž visí člověk natažený jako provaz mezi zvířetem a nadčlověkem

Odkiaľ prichádza zlo?
Friedrich Nietzsche
Keď človek dokončí stavbu svojho domu, zrazu si uvedomí, že počas toho sa naučil niečo, čo skutočne potreboval vedieť prinajhoršom - predtým, ako začal

Existuje niečo večné a nemenné?
Friedrich Nietzsche
Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...
Friedrich Nietzsche
Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.
Friedrich Nietzsche
Koreň predstavy substancie je v jazyku, nie v bytujúcne mimo nás.

Čo existovalo?
Friedrich Nietzsche
Keď kresťanstvo opustilo svoju prvú pôdu, najnižšie vrstvy, podzemný svet antického sveta, ako sa rozlialo medzi barbarskými národmi, nenašlo tu už unavených ľudí, ale ľudí vnútorne zdivočených ... silných ľudí, ale nepodarených.
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo potrebovalo barbarské pojmy a hodnoty, aby sa stalo pánom nad barbarmi: také sú obetovanie prvorodených, pitie krvi pri večeri pánovej, pohŕdanie duchom a kultúrou; mučenie vo všetkých formách, telesné a duševné; veľká pompéznosť uctievania.
Friedrich Nietzsche
Pôvodne, predovšetkým za čias kráľovstva, mal Izrael ku všetkým veciam správny to znamená prirodzený vzťah.

Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide?
Friedrich Nietzsche
..pod rukami židovských kňazov sa premenila väčšina období z histórie Izraela na obdobia úpadku, vyhnanstvo, dlhodobá smola sa premenila na večný trest , na dlhé obdobia —v obdobiach, v ktorých kňazi ešte neboli... urobili z mocných, slobodných postáv v histórii Izraela, podľa potreby, slabých..... alebo bozbožných, psychológiu každej veľkej udalosti zjednodušili na slabomyseľný vzorec "poslušnosti alebo neposlušnosti" voči Bohu.
Friedrich Nietzsche
Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí.
Friedrich Nietzsche
Ešte raz predviedol kňažský inštinkt veľký prečin na histórii - preškrtol včerajšok a predvčerajšok histórie kresťastva , vymyslel si históriu prvého kresťanstva, sfalšoval aj dejiny Izraela, aby vyzerali ako predhistória kresťanstva : "všetci proroci hovorili iba o Ježišovi" … Cirkev potom neskôr sfalšovala aj celé dejiny ľudstva na predhistóriu kresťanstva.

Čo je podstata a čo akcident?
Friedrich Nietzsche
Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.
Friedrich Nietzsche
Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.

Existuje posmrtný život?
Friedrich Nietzsche
Teraz umieram a blednem, povedal by si, a čochvíľa nebudem ničím. Duše sú rovnako smrteľné ako telá. Ale uzol príčin, v ktorom som zapletený sa znovu vracia - ten ma opäť vytvorí! Ja sám patrím k príčinám večného návratu. Prídem znova, s týmto slnkom, s touto zemou, s týmto orlom, s týmto hadom - nie do nového života alebo do lepšieho života alebo do podobného života: - Navždy prichádzam do jedno a toho istého života, v celku i v maličkostiach - abyže znova učím večnému návratu všetkých vecí, abyže opäť hovorím slová o poludní veľkosti zeme a ľudského poludnia, abyže opäť ohlasujem ľuďom nadčloveka. Hovoril som svoje slovo, rozbijem sa na svojom slove: tak to chce môj večný údel (žreb) - umieram ako kazateľ!

Existuje duša?
Friedrich Nietzsche
Čistý duch je čistý nezmysel: ak odčítame nervový systém a zmysly, smrteľnú obálku, tak sa iba prepočítame, nič viac.

Existuje Boh?
Friedrich Nietzsche
Boh je mŕtvý! Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! Ako sa utešíme, vrahovia všetkých vrahov?

Čo existuje?
Friedrich Nietzsche
Len subjekt je dokázateľný: hypotéza, že sú len subjekty - že objekt je len druh príčinného pôsobenia subjektu na subjekt - modus subjektu.
Friedrich Nietzsche
Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie.
Friedrich Nietzsche
Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Friedrich Nietzsche
Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...

Čo je to skutočnosť?
Friedrich Nietzsche
Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Aký je vzťah filozofie a náboženstva?
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo je platonizmus pre ľud.
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý.
Friedrich Nietzsche
Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)
Friedrich Nietzsche
Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Čo je najvyššia pravda?
Friedrich Nietzsche
Sú otázky, v ktorých človek nevie rozhodnúť o pravde a nepravde; všetky najvyššie otázky, všetky najvyššie hodnotové súdy sú mimo ľudského rozumu.... Pochopiť hranice rozumu, - až to je skutočná filozofia./ alle obersten Werth-Probleme sind jenseits der menschlichen Vernunft… Die Grenzen der Vernunft begreifen — d a s erst ist wahrhaft Philosophie…

Čo je náboženstvo?
Friedrich Nietzsche
Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .
Friedrich Nietzsche
V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.
Friedrich Nietzsche
..už rannokresťanské cirkevné spoločenstvá boli ..svetom ako z ruského románu, v ktorom si, ako sa zdá, dávajú schôdzku spoločenskí vyvrheli, nervové chodoby a detinský idiotizmus... Kresťanstvo potom do seba pohltilo učenia a rity všetkých podzemných kultov rozšírených vrámci Rímskeho impéria, nezmysly chorého rozumu každého druhu..všetky mystériá, spasiteľské bludy, obetné myšlienky, asketizmus, filozofickú teóriu dvoch svetov, očierňovanie a hanenie sveta, všetky tieto sprievodné javy upadajúceho života. (ad Kresťanstvo)

Čo je logika?
Friedrich Nietzsche
Logika (ako aj geometria a aritmetika) platí fakticky len o fingovaných podstatnostiach, ktoré sme si vytvorili my. Logika je pokus chápať skutočný svet nami kladenou schémou bytia, správnejšie: urobiť nám ho formulovateľným, vypočítateľným..

Čo je veda?
Friedrich Nietzsche
Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

Čo je to morálka?
Friedrich Nietzsche
Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc.
Friedrich Nietzsche
Symbol tohto boja (dvoch morálok) napísaný jednou vetou je "Rím vs. Judea, Judea proti Rímu". ... Rím pokladal Židov za niečo ako protiprirodzenosť samu a zároveň ako monštrum, ktoré je úplným protikladom Ríma; v Ríme si Žid našiel niečo na čo mohol preniesť svoju nenávisť k celému ľudstvu, pokiaľ môžeme pokladať vládu aristokratických cností, za požehnanie a budúcnosť ľudstva.
Friedrich Nietzsche
Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt....
Friedrich Nietzsche
Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)
Friedrich Nietzsche
..že totiž so Židmi začala vzbura otrokov v morálke; vzbura, ktorá ma za sebou dvetisícročnú históriu, a ktorá sa nám dnes len preto stratila z očí, lebo to bola víťazná vzbura...
Friedrich Nietzsche
Morálka ako všeobecné zhoršenie fantázie, ako nedôverčivý pohľad na všetky veci. Čo je židovská a kresťanská morálka? Náhoda bola obratá o svoju nevinu, nešťastná náhoda bola poznačená pojmom hriech; blahobyt sa začal vnímať ako nebezpečie a pokušenie...
Friedrich Nietzsche
Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať.
Friedrich Nietzsche
„Vzdáme-li se křesťanské víry, bereme si tím pod nohama právo na křesťanskou morálku.“

Čo je metafyzika?
Friedrich Nietzsche
Metafyzika je milovanie najvzdialenejsej príčiny. Treba sa ale stat priateľom najbližších vecí.
Friedrich Nietzsche
Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...
Friedrich Nietzsche
Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)

Čo je to filozofia?
Friedrich Nietzsche
Filozof je bytosť, ktorá často uteká od seba, často má pred sebou strach - ale je príliš zvedavá, aby stále znovu neprichádzala k sebe.
Friedrich Nietzsche
Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.
Friedrich Nietzsche
Sú otázky, v ktorých človek nevie rozhodnúť o pravde a nepravde; všetky najvyššie otázky, všetky najvyššie hodnotové súdy sú mimo ľudského rozumu.... Pochopiť hranice rozumu, - až to je skutočná filozofia./ alle obersten Werth-Probleme sind jenseits der menschlichen Vernunft… Die Grenzen der Vernunft begreifen — d a s erst ist wahrhaft Philosophie…

Nie je všetko poznanie iba viera?
Friedrich Nietzsche
Napokon: Ak predpokladáme, že všetko je len stávanie, tak poznanie je možné len na základe viery v bytie
Friedrich Nietzsche
Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.
Friedrich Nietzsche
Ak napríklad spočíva šťastie v tom, že človek verí, že je oslobodený od hriechu, tak ako predpoklad, nie je potrebné, aby bol človek hriešny, stačí, že sa za takého pokladá.
Friedrich Nietzsche
Presvedčenia sú väzenia. ... Sloboda o každého druhu presvedčenia je silou, možnosťou slobodného rozhľadu.
Friedrich Nietzsche
Presvedčenie je prostriedok: Veľa sa dá dosiahnuť pomocou presvedčenia. Veľká vášen potrebuje a využíva presvedčenia, nie je im podriadená. Je voči nim suverénna.

Čo je myslenie?
Friedrich Nietzsche
Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný.
Friedrich Nietzsche
Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie.

Čo sú kategórie?
Friedrich Nietzsche
Sila vynaliezavosti, čo vybásnila kategórie, pracovala v službe potreby, totiž istoty, rýchlej zrozumiteľnosti na základe znakov a zvukov, skracovacích prostriedkov... Mocní urobili mená vecí zákonom a najväčší umelci abstrakcie spomedzi mocných stvorili kategórie.

Ako môžu slová vystihovať realitu?
Friedrich Nietzsche
Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)
Friedrich Nietzsche
Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.
Friedrich Nietzsche
Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.
Friedrich Nietzsche
Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.
Friedrich Nietzsche
celá žitá skutočnosť je v pohybe, deje sa. Dianie však musíme v poznávaní násilne zastavovať, a to predovšetkým pojmami, aby sme o veciach mohli vôbec niečo povedať. Pojmy sú pri povrchnom pohľade stále, platia dlhodobo a robia aj viac: robia veci rovnakými, zovšeobecňujú, zjednodušujú, lebo si nevšímajú detaily, veci zatrieďujú, kategorizujú, tvoria druhy, rody, zákony. Vytvárajú z chaosu zmyslových zážitkov poriadok, usporadúvajú, sprehľadňujú, a tak nám umožňujú vo veciach sa vyznávať, narábať s nimi podľa našich potrieb, kalkulovať s nimi, využívať ich. Je to zároveň skratkovité poznávanie, ktoré nám má umožňovať rýchlo si vytvoriť o veciach prehľad.
Friedrich Nietzsche
Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.
Friedrich Nietzsche
Najprv obrazy... Potom slová, používané pre obrazy. Napokon pojmy, možné len keď sú slová - zhrnutie mnohých obrazov pod čosi nenázorné, ale počuteľné (slovo). Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu. Že slabé pocity sa kladú ako rovnaké, že sa pociťujú ako tie isté, je základný fakt.
Friedrich Nietzsche
Sila vynaliezavosti, čo vybásnila kategórie, pracovala v službe potreby, totiž istoty, rýchlej zrozumiteľnosti na základe znakov a zvukov, skracovacích prostriedkov... Mocní urobili mená vecí zákonom a najväčší umelci abstrakcie spomedzi mocných stvorili kategórie.

Kresťanstvo áno či nie ?
Friedrich Nietzsche
Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus)
Friedrich Nietzsche
..domáce zvieratko, stádovité zvieratko, choré zvieratko človek, - kresťan..
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo býva nazývané náboženstvom súcitu. - Súcit stojí v protiklade ku všetkým povzbudujúcim afektom, ktoré zvyšujú pocit života. Ked sa súcití, stráca sa na sile. Kôli súcitu sa zväčšuje a rozrôzňuje strata na sile, ktorú už životu uberá aj samotné utrpenie. Utrpenie sa cez súcit stáva nákazlivým.
Friedrich Nietzsche
Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť
Friedrich Nietzsche
V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.
Friedrich Nietzsche
Krestanstvo je smrteľné nepriateľstvo proti pánom zeme, proti „vznešeným“ - a zároveň skrytá, tajná súťaž (- necháme ich mať naše telo, chceme iba „dušu“ ...) Kresťanstvo je nenávisť proti intelektu, proti pýche, odvahe, slobode, slobode mysle; Kresťanstvo je nenávisťou k zmyslom, k radostiam zmyslov, proti radosti všeobecne..
Friedrich Nietzsche
Keď kresťanstvo opustilo svoju prvú pôdu, najnižšie vrstvy, podzemný svet antického sveta, ako sa rozlialo medzi barbarskými národmi, nenašlo tu už unavených ľudí, ale ľudí vnútorne zdivočených ... silných ľudí, ale nepodarených.
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo potrebovalo barbarské pojmy a hodnoty, aby sa stalo pánom nad barbarmi: také sú obetovanie prvorodených, pitie krvi pri večeri pánovej, pohŕdanie duchom a kultúrou; mučenie vo všetkých formách, telesné a duševné; veľká pompéznosť uctievania.
Friedrich Nietzsche
Aby bola láska možná, musí byť boh osoba; aby mohli prehovoriť aj najhlbšie inštinkty, musí byť boh mladý. Pre horlivosť žien je potrebný pekný svätec, pre mužov sa dostáva do popredia Mária. Toto je predpoklad toho aby kresťanstvo ovládlo pôdu, na ktorej vládol kult Adonisa a Afrodity.
Friedrich Nietzsche
Úpadok je v pre ľudí bažiacich po moci v kresťanstve a judaizme, teda pre kňazov iba prostriedkom: tento typ ľudí má životný záujem na tom, spraviť ľudstvo chorým a pojmy ako dobrý a zlý, pravdivý a klamný prevrátiť v životunebezpečnom a svetpopierajúcom zmysle.
Friedrich Nietzsche
Starý Boh už nedokázal to čo voľakedy. Bolo ho treba opustiť. Čo sa však stalo? Zmenil sa pojem boha - pojem boha sa zneprirodzenil : za túto cenu sa ho dalo ďalej držať - Javeh, boh spravodlivosti, už nebol zjednotený s Izraelom, nebol výrazom jeho vnímania seba samého: bol už iba bohom za podmienok.... jeho pojem sa stal nástrojom v rukách knažských agitátorov, ktorí všetko šťastie odteraz interpretovali ako odmenu a nešťastie ako trest za neposlušnosť voči bohu, za hriechy..
Friedrich Nietzsche
Prostriedky ako sa s zmieriť s Bohom, sú jednoducho prostriedky, ktorými sa ešte viac človek podriadi kňazom.. Jedine kňaz može vykúpiť.
Friedrich Nietzsche
Boh odpúšťa tým, ktorí činia pokánie - v preklade : ktorí sa podriadia kňazovi
Friedrich Nietzsche
Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí.
Friedrich Nietzsche
A tu (pri smrti Ježiša) sa vynoril jeden absurdný problém "Ako to mohol Boh dopustiť!" . Na to našiel narušený rozum malého spoločenstva vyložené strašnú a absurdnú odpoveď : Boh dal svojho syna ako obeť za odpustenie hriechov. Ako zrazu skončilo evanjelium! Obetovanie za vinu a to ešte v najbarbarskejšej forme - obetovanie nevinného. Aké hrozné pohanstvo.
Friedrich Nietzsche
Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým...
Friedrich Nietzsche
Boh na kríži - ešte stále sa nechápe, aká strášná je myšlienka, ktorá sa za týmto symbolom skrýva - všetko, čo trpí, všetko čo visí na kríži je božské ... my všetci visíme na kríži, preto sme božskí. Kresťanstvo bolo víťazstvom, všetko ušľachtilejšie zmýšľanie s ním prehralo.
Friedrich Nietzsche
Tak treba chápať aj presvedčenie, vieru. Človek presvedčenia má v nej svoju chrbticu. Veľa vecí nevidieť, v žiadnom bode nebyť nestranný, byť skrz naskrz prívržencom, mať prísny a nejednoznačný názor na všetky hodnoty, bez čoho nevie žiť. Ale vďaka tomu je protikladom, zarytým odporcom pravdivého - Pravda.. nie je pre veriaceho voľne k dispozícii ...
Friedrich Nietzsche
..psychológia kresťanstva : zrod kresťanstva z ducha zatrpknutosti, a nie ako sa rado verí, z nejakého "ducha", - je to v podstate reaktívne hnutie, veľké povstanie proti panstvu ušľachtilých hodnôt. (ad kresťanstvo)

Náboženstvo áno či nie?
Friedrich Nietzsche
..už rannokresťanské cirkevné spoločenstvá boli ..svetom ako z ruského románu, v ktorom si, ako sa zdá, dávajú schôdzku spoločenskí vyvrheli, nervové chodoby a detinský idiotizmus... Kresťanstvo potom do seba pohltilo učenia a rity všetkých podzemných kultov rozšírených vrámci Rímskeho impéria, nezmysly chorého rozumu každého druhu..všetky mystériá, spasiteľské bludy, obetné myšlienky, asketizmus, filozofickú teóriu dvoch svetov, očierňovanie a hanenie sveta, všetky tieto sprievodné javy upadajúceho života. (ad Kresťanstvo)

Budhizmus alebo kresťanstvo ?
Friedrich Nietzsche
Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý.
Friedrich Nietzsche
V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.
Friedrich Nietzsche
Kresťanstvo sa chce ovládnuť dravcov, a jeho prostriedok k tomu je spraviť ich chorými - oslabenie, to je kresťanský recept na skrotenie, na "civilizáciu". Budhizmus je náboženstvom pre končiacu a unavenú civilizáciu...
Friedrich Nietzsche
Budhizmus hovorí iba čo si myslí - trpím. Naproti tomu pre barbarov je utrpenie niečím neslušným, potrebujú určitú interpretáciu, aby si vedeli priznať, že trpia (ich inštinkt ich vedie skôr k popieraniu utrpenia, tichému znášaniu). Tu pomáha slovo "Diabol", razu máme veľmi silného a strašného nepriateľa - netreba sa preto hanbiť, keď človek trpí kôli takému nepriateľovi..
Friedrich Nietzsche
Možno vidieť, čo sa skončilo smrťou na kríži : nový originálny začiatok k budhistickému mierovému hnutiu, ku skutočnému, nie iba sľubovanému šťastiu na zemi. Lebo toto je pravda : základný rozdiel medzi oboma dekadentnými náboženstvami je, že Budhizmus nesľubuje, ale plní, zatiaľčo kresťanstvo sľubuje všetko, ale nič nedodrží.
Friedrich Nietzsche
Zatiaľčo Ježiš sa podobne ako Buddha odlišoval od ostatných ľudí svojím odlišným konaním, kresťania sa od nich hneď od začiatku odlišujú iba svojou odlišnou vierou.

Budhizmus áno či nie?
Friedrich Nietzsche
Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus)
Friedrich Nietzsche
Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)
Friedrich Nietzsche
Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)
Friedrich Nietzsche
Budha odporúča život vo voľnej prírode, pustovnícky život, umiernenosť a vyberavosť v jedle ; opatrnosť voči všetkému spirituálnemu, rovnako opatrnosť voči všetkým afektom, vylievajúcim žlč, rozhoručujúcim krv ; menej si robiť starosti o seba a iných. Podporuje predstavy, ktoré buď upokojujú alebo rozveseľujú. Dobru rozumie tak, že byť dobrým prospieva zdraviu. Modlidba nie je potrebná, ani askéza; žiaden kategorický imperatív, žiadne nútenie, ani uprostred komunity mníchov (— možno z nej vystúpiť —) ... Preto tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.(ad Guatama Buddha)
Friedrich Nietzsche
Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť

Pokiaľ možno ísť v alegorickom výklade biblie?
Friedrich Nietzsche
Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí.

Na ktorej strane je pravda?
Friedrich Nietzsche
Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus)
Friedrich Nietzsche
To že mučeníci dokazujú niečo o pravde veci, je tak málo pravdivé, že sa mi chce úplne poprieť, že by ktorýkoľvek mučeník mal niečo dočinenia s pravdou.
Friedrich Nietzsche
Smrti mučeníkov sú nešťastím histórie: zvádzajú... úsudok všetkých idiotov, žien a ľudu, že na veci, pre ktorú niekto išiel na smrť (alebo, ktorá vyvolala pandémiu smrtichtivosti ako za prvého kresťanstva) niečo je.
Friedrich Nietzsche
Ako povedal Zarathusra: Krv je najhorší svedok pravdy; krv otrávi aj to najčistejšie učenie šialenstvom a nenávisťou v srdci.
Friedrich Nietzsche
Tak treba chápať aj presvedčenie, vieru. Človek presvedčenia má v nej svoju chrbticu. Veľa vecí nevidieť, v žiadnom bode nebyť nestranný, byť skrz naskrz prívržencom, mať prísny a nejednoznačný názor na všetky hodnoty, bez čoho nevie žiť. Ale vďaka tomu je protikladom, zarytým odporcom pravdivého - Pravda.. nie je pre veriaceho voľne k dispozícii ...
Friedrich Nietzsche
Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Friedrich Nietzsche
Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť.
Friedrich Nietzsche
Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Čo je poznanie?
Friedrich Nietzsche
Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný.
Friedrich Nietzsche
Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.

Čo je to pravda?
Friedrich Nietzsche
Pravdu diktujú mocní.
Friedrich Nietzsche
Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)
Friedrich Nietzsche
Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.
Friedrich Nietzsche
Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.
Friedrich Nietzsche
Pravdy sú ilúzie o ktorých človek zabudol, že nimi sú, dlhým používaním pevné.
Friedrich Nietzsche
Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť.
Friedrich Nietzsche
Kritériom pravdy je narastanie citu moci.(ktorý vzniká na základe osvedčeného poznatku)
Friedrich Nietzsche
Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci.
Friedrich Nietzsche
...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka.
Friedrich Nietzsche
Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.
Friedrich Nietzsche
Pravda nie je čosi, čo by tu bolo a čo by bolo treba nájsť a odhaliť - ale čosi, čo treba vytvoriť a čo poskytuje meno pre proces, ba čo viac pre vôľu k premáhaniu, ktorá osebe nemá konca.
Friedrich Nietzsche
Kritériom pravdy je narastanie citu moci.
Friedrich Nietzsche
Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.
Friedrich Nietzsche
Kňaz neklame - otázka, či sú pravdivé alebo nepravdivé veci, o ktorých hovorí kňaz, vôbec nepripúšťa klamstvo. Lebo, na to aby sa mohlo klamať sa musí vedieť čo je tu pravda. Ale to človek nevie; kňaz je iba niekým, cez koho boh prehovára. — Takýto kňazský sylogizmus nie je iba židovský alebo kresťanský
Friedrich Nietzsche
Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.


Okomentuj:








predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof



Dejiny filozofie
   |_antická filozofia
            |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                 *Anaxagoras
                 *Empedokles
                        |_milétska škola
                             *Thales z Miletu
                             *Anaximandros Miletsky / Talesov ziak
                             *Anaximenes
                        |_pytagorejská škola
                             *Pytagoras zo Samu
                             *Alkmaión z Krotónu
                             *Filolaos z Krotóna
                        |_eleati
                             *Xenofanés z Kolofónu
                             *Parmenides
                             *Zenon z Eley
                        |_atomizmus
                             *Demokritos z Abdér
                             *Epikuros
                        |_sofisti
                             *Gorgias z Leontín
                             *Protagoras
                        |_Predsokratici - pluralisti
                             *Anaxagoras
                             *Empedokles
                        |_efezská škola - herakleitovci
                             *Herakleitos
            |_poklasická helensko-rímska filozofia
                        |_stoicizmus
                             *Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
                             *Seneca
                             *Epiktetos
                             *Marcus Aurelius
                             *Chrysippos
                        |_epikurejská škola
                             *Epikuros
                             *Lucretius Carus
                        |_skepticizmus
                             *Pyrrhon z Elidy
                             *Ainesidémos
                             *Agrippa the Skeptic
                        |_novoplatonizmus
                             *Plotinos
                             *Porfyrios z Tyru
                             *Marius Victorinus
                             *Proklos
                        |_gnóza
            |_klasická grécka filozofia
                 *Sokrates
                 *Platon (pov. Aristokles)
                 *Aristoteles
                        |_megarská škola
                             *Diodoros Kronos
                        |_kynizmus
                             *Diogenes zo Sinopy
                             *Krates z Téb
                             *Epiktetos
                        |_kyrénska škola
                             *Aristippos z Kyrény
                        |_platonská akadémia
                        |_peripatetická škola
                        |_veľkí aténčania
                             *Sokrates
                             *Platon (pov. Aristokles)
                             *Aristoteles
   |_stredoveká filozofia
            |_patristika
                        |_apologetika
                             *Quintus Septimius Florens Tertullianus
                             *Origenes Chalkenteros
                             *Gregor Naziánsky
                             *Ambróz
                             *Aurelius Augustinus
                             *Boethius
                             *Dionysius Areopagita
            |_scholastika
                        |_židovská a islamská filozofia
                             *Mohamed
                             *Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi
                             *Abu Nasr Muhammad al-Farabi
                             *Avicenna - Ibn Sina
                             *Avicebron - Slomo ibn Gabirol
                             *Averroes - Ibn Rusd
                             *Maimonides
                        |_ranná scholastika
                             *Johannes Scotus Eriugena
                             *Anselm z Canterbury
                             *Pierre Abelard
                        |_vrcholná scholastika
                             *Albert Veľký
                             *Roger Bacon
                             *Bonaventura
                             *Tomas Akvinsky
                        |_neskorá scholastika
                             *Johannes Duns Scotus
                             *Viliam z Ockhamu
            |_renesančná filozofia
                        |_renesančný aristotelizmus
                             *Pietro Pomponazzi
                             *Bernardino Telesio
                        |_renesančný platonizmus
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Marsilio Ficino
                             *Giovani Pico della Mirandola
                        |_renesančná prírodná filozofia
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Giordano Bruno
                             *Galileo Galilei
                        |_renesančná sociálna filozofia
                             *Niccolo Machiavelli
                             *Thomas More
                             *Tommaso Campanella
   |_novoveká filozofia
            |_noetický kriticizmus
                        |_racionalizmus
                             *Rene Descartes
                             *Benedictus de Spinoza
                             *Gottfried Wilhelm Leibniz
                             *Karl Raimund Popper
                        |_empirizmus
                             *Francis Bacon
                             *Thomas Hobbes
                             *John Locke
                             *David Hume
                        |_senzualizmus
                             *John Locke
                             *Georg Berkeley
                             *David Hume
            |_osvietenská filozofia
                        |_francúzske osvietenstvo
                             *Voltaire (Francois Marie Aroquet)
                             *Claude Adrien Helvétius
                             *Etienne Bonnot de Condillac
                             *Charles Fourier
                             *Marquis de Condorcet
                        |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                             *John Toland
                             *Christian Wolff
                        |_materializmus
                             *Julien Offray de La Mettrie
                             *Denis Diderot
                             *Paul Heinrich Dietrich von Holbach
                             *Karol Marx
            |_nemecká klasická filozofia
                        |_nemecký idealizmus
                             *Immanuel Kant
                             *Johann Gotlieb Fichte
                             *Georg Wilhelm Friedrich Hegel
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
                        |_hegeliáni praví
                             *Bruno Bauer
                        |_hegeliáni ľaví
                             *Ludwig Andreas Feuerbach
                             *Max Stirner
                             *Karol Marx
                             *Friedrich Engels
                        |_Romantizmus
                             *Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
   |_poklasická filozofia
            |_antropologická filozofia
                        |_náboženská filozofia existencie
                             *Soren Kierkegaard
                        |_voluntarizmus
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Friedrich Nietzsche
                        |_filozofia života
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Wilhelm Dilthey
                             *Georg Simmel
                             *Henri Bergson
            |_novokantovstvo
                        |_marburská škola
                             *Friedrich Albert Lange
                             *Hermann Cohen
                             *Ernst Cassirer
                        |_bádenská škola
                             *Wilhelm Windelband
                             *Heinrich Rickert
            |_scientistická filozofia
                        |_pozitivizmus
                             *August Comte
                             *John Stuart Mill
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Ludwig Wittgenstein
                             *Rudolf Carnap
                            |_behaviorizmus
                        |_empiriokriticizmus
                             *Ernst Mach
                             *Richard Avenarius
                        |_novopozitivizmus
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Rudolf Carnap
                        |_fyzikalizmus
                             *Otto Neurath
                             *Daniel Dennett
   |_východná filozofia
            |_Džinizmus
            |_budhistická filozofia
                 *Guatama Buddha
                 *Nágárdžuna
                 *Atiśa
                 *Tsongkhapa
                        |_hinajána
                            |_theravada
                            |_Mahasanghika
                            |_Pudgalavada
                            |_Sarvastivada
                            |_Sautrantika
                        |_mahajána
                             *Nágárdžuna
                             *Atiśa
                            |_Zen budhizmus
                        |_šunjaváda
                             *Nágárdžuna
                        |_vadžrajana
                            |_Kadam - škola tib. budhizmu
                            |_Kagyu - škola tib. budhizmu
                            |_Nyingma - škola tib. budhizmu
                        |_vidžňánaváda
            |_indická filozofia
                        |_joga
                        |_sánkhja
                        |_védanta
                        |_njája
                        |_vaišéšika
                        |_mímánsá
            |_čínska filozofia
                        |_taoizmus
                             *Lao-c
                             *Wang Pi
                             *Čuang-c
                        |_konfucianizmus
                             *Konfucius - Kchung Fu-c’
                             *Mencius
                             *Tung Čung-šu
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_mohizmus
                             *Mo Di
                        |_neotaoizmus
                             *Wang Pi
                        |_neokonfucianizmus
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_legalizmus
   |_filozofia 20. storočia
            |_neomarxizmus
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Erich Fromm
            |_štrukturalizmus
                 *Ferdinand de Saussure
                 *Claude Levi Strauss
                 *Jean Francois Lyotard
                 *Gilles Deleuze
                 *Michel Foucault
                 *Jacques Derrida
            |_marxizmus
                 *Karol Marx
                 *Friedrich Engels
                 *Otto Neurath
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Slavoj Žižek
            |_fenomenológia
                 *Edmund Husserl
                 *Eugen Fink
                 *Emmanuel Lévinas
                 *Ján Patočka
            |_hermeneutika
                 *Wilhelm Dilthey
                 *Hans Georg Gadamer
            |_utilitarizmus
                 *Jeremy Bentham
                 *John Stuart Mill
            |_postmoderná filozofia
                 *Gilles Deleuze
            |_existencionalizmus
                 *Soren Kierkegaard
                 *Karl Jaspers
                 *Gabriel Marcel
                 *Martin Heidegger
                 *Jean Paul Sartre
                 *Albert Camus
            |_intuitívny realizmus
            |_neorealizmus
            |_neopragmatizmus
                 *Willard van Orman Quine
            |_pragmatizmus
                 *Charles Sanders Pierce
                 *William James
                 *John Dewey
                 *Willard van Orman Quine
                 *Richard Rorty
            |_filozofia vedy
                 *Bertrand Russell
                 *Michael Polanyi
                 *Alexander Koyre
                 *Karl Raimund Popper
                 *Willard van Orman Quine
                 *Thomas Kuhn
                 *Imre Lakatos
                 *Paul Karl Feyerabend
                 *Larry Laudan
                        |_antikumulativizmus
                             *Alexander Koyre
                             *Thomas Kuhn
                        |_antidemarkacionalizmus
                             *Willard van Orman Quine
                             *Paul Karl Feyerabend
                             *Larry Laudan
                        |_kumulativizmus
                        |_internalizmus vo filozofii vedy
                             *Alexander Koyre
                        |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_filozofia mysle
                 *John Rogers Searle
                 *Thomas Nagel
                 *Daniel Dennett
                        |_psychoanalýza
            |_filozofia jazyka
                 *Gilbert Ryle
                 *John Langshaw Austin
            |_analytická filozofia
                 *Gottlob Frege
                 *Alfred North Whitehead
                 *Bertrand Russell
                 *George Edward Moore
                 *Ludwig Wittgenstein
                 *Willard van Orman Quine
                 *Alfred Jules Ayer
                 *Peter Frederick Strawson
                 *Saul Aaron Kripke
            |_logický atomizm.
                 *Bertrand Russell
                 *Ludwig Wittgenstein
            |_racionalizmus kritický
                 *Karl Raimund Popper