Je boh ľudský výmysel?

Homér a další básníc..všechno to bohům v básních svých přiřkli, všechno to, cokoli zdá se být u lidí hříchem a hanbou, krást i cizoložit a navzájem podvádět sebe

A nič nedám ani na Homéra, ktorý vraví, že bohovia uniesli Ga-nymeda100 pre jeho krásu, aby Jupiterovi podával nápoje – je ne-spravodlivé takto zdôvodňovať takú ťažkú krivdu spáchanú na Laomedónovi. To si vymyslel Homér a preniesol ľudské vlast-nosti na bohov. Mne by bolo milšie, keby prenášal božské vlast-nosti na nás.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Lucretius Carus (-99)

Prvý splodil bohov na svete strach.

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza (1632)

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Benedictus de Spinoza (1632)

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když takto zákonodárce nemůže použít sílu ani rozumové zdůvodnění, je nezbytné, aby se uchýlil k autoritě jiného řádu, která by doká-zala uchvátit bez násilí a přesvědčit bez přesvědčování.133To tedy ve všech dobách nutilo otce národů uchylovat se k zásahům nebes a poctít bohy svojí vlastní moudrostí,

Jean Jacques Rousseau (1712)

[„Vskutku také nikdy nebylo muže, který by byl dal národu neobvyklé zákony, aniž se uchýlil o pomoc k božstvu, poněvadž jinak by je národ nebyl přijal. Je totiž mnoho dob-rého a blahodárného, co pozná jen moudrý muž, co však není tak zřejmé, aby o tom byli přesvědčeni i druzí.“ Machiavelli: Discorsi,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Již jen z toho, že do čela každého politického společenství byl stavěn Bůh, vyplývalo, že existovalo tolik bohů, kolik bylo národů.

O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov".

Herbert Spencer (1820)

Friedrich Nietzsche (1844)

Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .

Friedrich Nietzsche (1844)

S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa.

Friedrich Nietzsche (1844)

..kráľovstvo Božie “sa tak zväčšilo. V minulosti mal (Boh) iba svoj ľud, svoj „vyvolený“ ľud. Medzitým však išiel rovnako ako jeho ľud, do cudzích krajín, na vandrovku, odvtedy nikdy nesedel na mieste: až sa nakoniec konečne všade začal cítiť ako doma, stal sa veľkým kozmopolitom.

Friedrich Nietzsche (1844)

Aby bola láska možná, musí byť boh osoba; aby mohli prehovoriť aj najhlbšie inštinkty, musí byť boh mladý. Pre horlivosť žien je potrebný pekný svätec, pre mužov sa dostáva do popredia Mária. Toto je predpoklad toho aby kresťanstvo ovládlo pôdu, na ktorej vládol kult Adonisa a Afrodity.

Friedrich Nietzsche (1844)

Starý Boh už nedokázal to čo voľakedy. Bolo ho treba opustiť. Čo sa však stalo? Zmenil sa pojem boha - pojem boha sa zneprirodzenil : za túto cenu sa ho dalo ďalej držať - Javeh, boh spravodlivosti, už nebol zjednotený s Izraelom, nebol výrazom jeho vnímania seba samého: bol už iba bohom za podmienok.... jeho pojem sa stal nástrojom v rukách knažských agitátorov, ktorí všetko šťastie odteraz interpretovali ako odmenu a nešťastie ako trest za neposlušnosť voči bohu, za hriechy..

Friedrich Nietzsche (1844)

Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)

Friedrich Nietzsche (1844)

Boh, ktorý v pravý čas vylieči z nádchy, alebo ktorý nám v pravý čas povie, že máme nastúpť do voza, práve vo chvíli, kedy sa má rozpršať....Boh ako sluha, roznášač správ, pripomienkovač .. skrátka slovo pre najhlúpejšie náhody každého druhu.

Potreba chrániť kráľov (u divochov) pred všetkým nebezpečenstvom vyplýva z jeho nesmierneho významu pre blaho a biedu poddaných. Prísne vzaté je osobou, ktorá riadi beh sveta, jeho ľud mu je vďačný nielen za dášť a slnečný svit, zaisťujúci úrodu, ale i za vietor, ženúci lode k pobrežiu, a za pevnú zem po ktorej kráčajú.

Sigmund Freud (1856)

Psychologický výzkum jedinca nás však učí a zdôrazňuje, že si každý tvorí boha podľa vlastného otca, že jeho osobný pomer k bohu závisí na vzťahu k telesnému otcovi, podľa neho sa mení a kolísa - boh je v podstate len povýšený otec.

Sigmund Freud (1856)

Pierre Teilhard de Chardin (1881)

Dnešné odmietanie antropomorfizmu došlo tak ďaleko, až nám celkom zpochybnilo aj existenciu nejakej božskej ultrapersonality. Ak však uvážime, že skutočné Univerzálno (Stred vesmíru) nemôže byť inej povahy ako nadpersonálnej, potom je mysliteľné - hoci si možno musíme svoje predstavy v detailoch poopraviť - , že sa môže historicky prejaviť v personálnej podobe.

Pierre Teilhard de Chardin (1881)

Ak chápeme Boha nie ako bežný stred vedomia (ľudského typu), ale ako Stred stredov, a človeka nie ako stred sveta, ale ako os (alebo šípku) namierenú v smere, ktorým postupuje svet (ku stále silnejšiemu vedomiu a väčšiemu zosobneniu), potom nám antropomorfizmus ani antropocentrizmus nehrozí, a pritom zachováva všetko, čo vyžaduje kresťanská náuka.

Pokiaľ je boh otec, ja som dieťa...Stále tvrdím ako dieťa - a prajem si, aby to tak bolo - že je to otec, ktorý ma chráni, ktorý ma stráži, ktorý ma trestá, otec, ktorý ma má rád, keď som poslušný, ktorému lichotí moja chvála a ktorý sa hnevá za moju neposlušnosť. Celkom zrejme väčšina ľudí vo svojom vývoji neprekonala toto infatilné štádium, a preto viera v boha je pre nich vierou v pomáhajúceho otca - detisnkou ilúziou.

Erich Fromm (1900)

V nedávnom oživení nedávnych dôb sa viera v boha premenila v psychologický nástroj lepšieho prispôsobenia pre konkurenčný boj. Náboženstvo sa spojuje s autosugesciou a psychoterapiou, aby pomáhalo človeku v jeho obchodnej činnosti.

Erich Fromm (1900)

Theodor Munz (1926)

Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant )

Ľudia si zbožšťujú to, čo im prináša úžitok. Chlieb uctievajú ako Demeter, bohyňu úrody, oheň ako Hefaista atď.

Niekto (2019)

To že Boh je mužského rodu, že je to chlap so všetkým, čo ku chlapovi patrí, že sám a bez ženy splodil syna, a že vlastne v celej svätej trojici chýba žena, dokazuje, že Boh je ľudský výmysel, alebo skôr chlapský výmysel.

Niekto (2019)

Boh nie je ani muž ani žena. Pretože však je to osobný Boh, biblia ho nemôže označovať ako "to". Cieľom Biblie je zaručiť čo najväčší poriadok na zemi, a preto označuje Boha ako muža, aby pred ním mali muži rešpekt a mohli sa identifikovať s jeho láskyplnosťou ako mužskou vlastnosťou. Deti bez otcov sa častejšie stávajú kriminálnikmi.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Alebo asociujeme pociťované vedomie radosti rozličnými formálnymi ideami (napríklad Boha či bohov) - v skutočnosti ale pociťujeme emotívny obsah týchto foriem pochádzajúci z našich vlastných afekcií.

Najviac potrétovaná tvár na svete je Ježišova Kristova. Pritom všetky sú fikcie. Nemáme jediný ozajstný portrét a ani biblia sa nezmieňuje ako vyzeral.

Niekto (2019)