predchádzajúci filozof nasledujúci filozof

Marcus Tullius Cicero

-106 až -43

Rim

Filozofická škola:

Diela: Rimska risa

Povedali o ňom

Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?

Marcus Tullius Cicero

cnosť sama stačí k bla-ženému životu.

Marcus Tullius Cicero

Ak však cnosť závisí od všakovakých a neistých príhod a je len slúžkou Šťasteny a sama nemá toľko síl, aby sa mohla chrá-niť, potom sa obávam, že sa nebudeme môcť spoliehať na cnosť, ak budeme chcieť dosiahnuť ideál blaženého života, ale skôr do-máhať sa jej modlitbami k bohom.

Marcus Tullius Cicero

Známy je výrok Antipatra z Kyrény,68 ktorý má v sebe mnoho pravdy, aj keď vyznieva trochu hrubo. Keď ho nejaké ženy z ulice ľutova-li pre jeho slepotu, povedal im: „To vravíte vy? A či aj noc nemá svoje rozkoše?

Načo sú dobrí filozofi?

Marcus Tullius Cicero

tak pôsobí fi lozofi a: lieči duše, odstra-ňuje zbytočné starosti, oslobodzuje od žiadostí a zaháňa obavy.

Marcus Tullius Cicero

približne rovnaký výsledok sa dostavuje u tých, čo sa vo-pred zamýšľajú nad svojím údelom, i u tých, ktorých rany hojí čas.

Marcus Tullius Cicero

Úlohou utešiteľov je teda zármutok úplne zahladiť alebo ho utí-šiť, alebo ho čo najviac oslabiť, alebo ho potlačiť a nedovoliť mu, aby sa šíril ďalej – alebo odviesť myseľ človeka k iným veciam.Niektorí usudzujú, že jedinou povinnosťou utešiteľa je pre-svedčiť, že zlo vôbec neexistuje

Marcus Tullius Cicero

Spomínajú sa aj určité prostriedky, ako treba zmierňovať zármutok tých, čo sú chudobní alebo nedosiahli úradné hodnos-ti a slávu. Osobitné učené traktáty sa píšu o vyhnanstve, o pohro-mách vlasti, o otroctve, o nemohúcnosti, o slepote a o všetkom možnom, čo zvyčajne nazývame pohromou.

Marcus Tullius Cicero

keď napr. zatúžime po peniazoch a nezavoláme hneď na pomoc rozum ako nejakú sokratovskú medicínu, ktorá by túto túžbu vyliečila, vnikne zlo do žíl a usadí sa vo vnútri člo-veka, vznikne choroba a slabosť, ktoré sa nedajú odstrániť, lebo sa hlboko zakorenili. Takú chorobu nazývame lakomosť.

Čo je to duševná choroba?

Marcus Tullius Cicero

Podľa mojej mienky múdreho postihuje zármutok.UČITEĽ: A nie aj ostatné duševné poryvy, ako sú strach, zmysel-ná žiadostivosť a hnev? To sú totiž asi stavy, ktorým Gréci vra-via pathé. Mohol by som to preložiť ako choroby – to by bol asi doslovný preklad –, ale nezodpovedalo by to nášmu jazykovému úzu. Gréci totiž označujú všetky pohnutia mysle, ktoré sa neria-dia rozumom, ako ľútosť, závisť, dychtivosť, radosť, slovom „cho-roba“

Marcus Tullius Cicero

Podľa mienky našich predkov duševné zdravie spočíva v akom-si pokoji a vyrovnanosti. Duševný stav, ktorému chýbajú tieto vlastnosti, nazvali insania – choroba,

Marcus Tullius Cicero

K duševným ochoreniam priraďujú približne tieto stavy: lako-mosť, ctižiadostivosť, prehnanú túžbu po ženách, tvrdohlavosť, pôžitkárstvo, pijanstvo, labužníctvo a podobne.

Marcus Tullius Cicero

K poškodeniu tela môže však dôjsť aj nie z vlastnej viny človeka, kým k poškodeniu duše nie. Všetky duševné choroby a poruchy vznikajú totiž z toho, že sa zanedbá rozum, a preto sa vyskytujú len u ľudí. Zvieratá síce telesne trpia podobne ako ľudia, ale niet u nich duševných vzruchov.

Je boh ľudský výmysel?

Marcus Tullius Cicero

A nič nedám ani na Homéra, ktorý vraví, že bohovia uniesli Ga-nymeda100 pre jeho krásu, aby Jupiterovi podával nápoje – je ne-spravodlivé takto zdôvodňovať takú ťažkú krivdu spáchanú na Laomedónovi. To si vymyslel Homér a preniesol ľudské vlast-nosti na bohov. Mne by bolo milšie, keby prenášal božské vlast-nosti na nás.

Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?

Marcus Tullius Cicero

Virtus – cnosť muža dostala totiž svoje meno od vir – muž. Vlastnosťou muža je však predovšetkým mužnosť, ktorá má dva podstatné znaky: pohŕdať bolesťou a pohŕdať smrťou.

Čo robíme?

Marcus Tullius Cicero

Gréci si veľmi vysoko cenili aj geometriu a nebolo u nich sláv-nejších mužov nad matematikov, kým my sme spôsob využitia tejto disciplíny obmedzili len na praktické meranie a počítanie.

Marcus Tullius Cicero

Egypťania balzamujú mŕtvych a nechávajú si ich doma. Perža-nia ich dokonca pred pochovaním zalievajú voskom, aby telo čo najdlhšie zostalo neporušené. Zvykom mágov zasa je dať najprv roztrhať mŕtvolu divej zveri a až potom pochovať. V Hyrkánii na to chovajú pre ľudové vrstvy obecné psy, vyššie vrstvy si chova-jú vlastné.

Čo je smrť?

Marcus Tullius Cicero

veci obsahujúce zem a vodu pre svoju hmotnosť a váhu padajú v rovnakých sklonoch k zemi a moru a ďalšie dva prvky, oheň a vzduch, naopak: ako dva uve-dené predtým pre svoju hmotnosť a váhu sú unášané do stredu sveta, tak zasa tie sa vznášajú priamočiaro do nebeských výšin, a to buď preto, že ich už vlastná podstata unáša smerom nahor, alebo že ťažšie predmety celkom prirodzene odpudzujú ľahšie. Ak sa veci majú tak, je samozrejmé, že len čo duša opustí telo, či je povahy vzdušnej, t. j. ako dych, alebo ohňovej, vznáša sa hore. Ak je však duša dokonca číslo (výrok síce duchaplný, ale nejas-ný) alebo onen piaty ešte nepomenovaný prvok, ale dajúci sa po-chopiť, je potom ešte oveľa rýdzejšia a čistejšia, takže odlieta od zeme čo najďalej.

Marcus Tullius Cicero

Len čo totiž duša dosiahne sféru podobnej ľahkosti a tepla, aké má sama, akoby sa dostala do rovnováhy a nepohybuje sa viac nijakým smerom. Tam je jej konečné a pri-23rodzené sídlo, pretože sa dostala na miesto, ktoré má podobné vlastnosti ako ona. Na tomto mieste už nič nepotrebuje a bude sa živiť a udržovať tými istými látkami, ktorými sa udržujú a ži-via hviezdy.

Marcus Tullius Cicero

Veď celý život fi lozofov, ako vraví Sokrates, je prí-prava na smrť.31/ Či vari robíme inšie, keď odvraciame dušu od pôžitkov, teda od tela, od majetku, ktorý pomáha a slúži telu, od verejného života a od akejkoľvek činnosti, opakujem, či robíme niečo iné, než že dušu priťahujeme k nej samej, nútime ju, aby bola sama so sebou, a čo najďalej ju odpútavame od tela?

Marcus Tullius Cicero

Odlučovať dušu od tela nie je nič inšie než učiť sa umierať.

Čo je duša?

Marcus Tullius Cicero

Všetko totiž, čo sa pohybuje z vonkajšieho popudu, nemá ducha. Čo však má ducha, to má svoj vlastný vnútorný pohyb. A to je prirodzená schopnosť a sila vlastná duši. A keďže ona jediná zo všetkého má svoj vlastný stály pohyb, určite sa ani nenarodila a je večná.

Marcus Tullius Cicero

či chápať dušu ako vosk, do ktorého možno odtláčať predmety, a pamäť ako odtlačky samých predmetov? A ďalej, aká obrovská musí byť tá plocha, aby bolo možné odtlačiť do nej také množstvo slov a obrazov?

Marcus Tullius Cicero

Lebo ako oná nebeská podstata nemá v sebe ani prvok zemitý, ani vlhký, takisto nemá ani jeden z týchto prvkov ľudská duša. Ak však existuje nejaká piata podstata, ktorú po prvý raz spomí-na Aristoteles, je to prvok bohov aj duší.

Čo je človek?

Marcus Tullius Cicero

Aké sú základné vlastnosti, ktoré by mal človek (resp. politik) mať :
1. obozretnosť, predvídavosť
2. odvaha
3. umiernenost
4. spravodlivost.
Z týchto najdôležitejšia je spravodlivosť, pretože ňou sa odlišujú ľudia od zvierat. Nespravodlivosť nie je ľudská vlastnosť ale vlastnosť čisto zvieracia, vlastnosť šeliem.

Marcus Tullius Cicero

Duša má totiž dve časti: jednu rozumovú, druhú nerozu-movú. Keď sa teda prikazuje, aby sme ovládali sami seba, prika-zuje sa, aby rozum krotil nerozumovú časť duše. Takmer všetky duše majú v sebe od prírody čosi poddajné, ponížené, poddan-ské, niečo, čo nemá dosť síl, niečo skleslé. Keby duše nemali nič iné, nebolo by na svete nič odpornejšie než človek.

Kto som? / a kam idem

Marcus Tullius Cicero

Kto svojím duševným zrakom videl všetky ich obehy a pohyby, ten dokázal, že jeho duch je podobný duchu toho, kto ich na oblohe vytvoril.

Ako poznať seba samého?

Marcus Tullius Cicero

Keď teda Apolón radí „Poznaj seba“, vraví „Po-znaj svoju dušu!“ Lebo telo je len akousi nádobou alebo akousi schránkou duše. Čo robí tvoja duša, robíš ty.

Bojovať či nebojovať?

Marcus Tullius Cicero

Toto nesmierne úsilie duší po pravej chvále a cti vysvetľuje, pre-čo sa podstupujú nebezpečenstvá vo vojenských bitkách.

Byť či nebyť?

Marcus Tullius Cicero

najkrutejšie telesné bolesti. Tie obyčaj-ne dokážu samy osebe človeka zlomiť. Ak trvajú pridlho a na-priek tomu nás preukrutne sužujú, prečo by sme ich mali zná-šať, dobrí bohovia, prečo by sme mali trpieť? Veď máme poruke prístav, večné útočisko, kde už nič necítime – smrť.

Budú namiesto nás pracovať stroje?

Marcus Tullius Cicero

Oslava vynálezu vodného mlyna: Mlynárky, šetrite silu a chodťe sa dosýta vyspať v tichu, kým neohlásia kohúti predranný čas! Veď Deo vodným nymfám už zverila robotu dievok a ony priskočily kolesá rozkrútiť hneď, do pohybu sa hriadeľ dal, jeho ramená mocné začali krútiť žarnov, vážiaci pekných pár kíl. Tak ako predkovia môžeme žiť ďalej - môžeme znova bez práce prijímať dary, ktoré nám bohyňa dá.

Pracovať či nepracovať?

Marcus Tullius Cicero

Každý, kto pracuje za peniaze, predáva samého seba a stavia sa tak do postavenia otroka. (Whoever gives his labor for money sells himself and put himself in the rank of slaves.)

Marcus Tullius Cicero

Ako filozofovať?

Marcus Tullius Cicero

Kto však svoje myšlienky, keď ich dáva na papier, nevie jasne usporiadať, zrozumiteľne podať a či-tateľa nejako upútať, patrí k ľuďom, ktorí svoj voľný čas i literatú-ru využívajú nesprávne.

Marcus Tullius Cicero

Ja, ktorý sa prikláňam k pravdepodobnosti, ani ne-môžem postúpiť ďalej nad to, čo sa mi javí ako pravdepodobné, a som preto pripravený aj vyvracať tak, že na ničom tvrdohlavo nezotrvávam, aj sa dať vyvracať tak, aby ma to nepoburovalo.

Marcus Tullius Cicero

Preto sa mi vždy páčil spôsob stúpencov peripatetickej školy a Akadémie uvádzať v každom prípade aj protikladné stanovisko, nielen pre-to, že inak nemožno určiť, čo sa v tom-ktorom prípade najviac blíži pravde, ale aj preto, že je to veľmi dobré cvičenie v reči.

Marcus Tullius Cicero

Ja sa budem pridŕžať svojej zásady: nedám sa sputnať nijakými názormi jednej školy, ktoré by sme mali vo fi lo-zofi i poslúchať, a znova a znova budem vyhľadávať to, čo je v tej-ktorej otázke najbližšie pravde.

Marcus Tullius Cicero

ukážeme mu, aký malicherný, opovrhnutiahodný a bezcenný je predmet jeho túžby a aké je ľahké zadovážiť si ho odinakiaľ ale-bo inakšie, alebo vôbec naň nedbať. Niekedy musíme pozornosť takého človeka odviesť k iným záujmom, prácam, starostiam, zamestnať ho niečím iným a často ho musíme liečiť aj zmenou prostredia, tak ako chorých, ktorí sa nemôžu zotaviť. Nie ktorí takisto odporúčajú zahnať starú lásku láskou novou, tak ako sa vybíja klin klinom. Hlavne však treba takému človeku vtĺcť do hlavy, aké veľké šialenstvo je láska.

Marcus Tullius Cicero

metódy tej školy, kto-rú podľa môjho názoru šíril aj Sokrates – skrývať svoj názor, vy-vádzať druhých z omylu a v každej debate hľadať, čo je najbližšie pravde.

Marcus Tullius Cicero

Ty sa odvolávaš na moje slová a chceš ma usvedčiť tým, čo som niekedy povedal alebo napísal. To si nechaj pre iných, ktorí si vytvorili pevný systém a v diskusii sa pridŕžajú jeho zá-sad. My sa učíme každý deň a potom sa držíme toho, čo v nás vyvolalo najväčší dojem pravdepodobnosti. A tak sme sami slo-bodní.

Marcus Tullius Cicero

Teba totiž neviažu ni-jaké putá k nejakej určitej škole a zo všetkých si vyberáš to, čo ťa najviac zaujme z hľadiska pravdepodobnosti.

Piť či nepiť?

Marcus Tullius Cicero

Mne sa aspoň zdá, že v živote sa treba pridŕžať zásady, kto-rej sa pridržiavajú Gréci pri hýrivých hostinách: „Alebo pi, alebo odíď!

Prečo ne/študovať filozofiu?

Marcus Tullius Cicero

Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia.

Marcus Tullius Cicero

Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu.

Marcus Tullius Cicero

Ak som sa teda nejako pričinil o zveľadenie rečníctva, ešte s väčším úsilím sa pustím do fi lozofi e, z ktorej pramenili aj moje rečnícke úspechy.

Marcus Tullius Cicero

Filozofi a má totiž len málo sudcov, sama sa davu vedome vyhýba a dav sa k nej správa podozrievavo a nepriateľ-sky. Preto keby niekto chcel tupiť fi lozofi u všeobecne, môže rátať so sympatiami drobného ľudu, a kto by chcel napadať tú fi lozo-fi ckú školu, ktorej sa ja hlavne pridŕžam, môže nájsť veľkú oporu v ostatných fi lozofi ckých školách.

Marcus Tullius Cicero

Môžeme vidieť ľahkovážnych a vystatovačných fi lozofov, pre ktorých by bolo bývalo lepšie, keby sa nič neboli naučili, fi lozo-fov bažiacich po peniazoch, iných za slávou, mnohých, ako otro-čia vlastným vášňam, takže ich slová podivuhodne protirečia ich životu.

Marcus Tullius Cicero

človek nestály, naučil sa od Zenóna odvahe, ale cho-roba ho to odnaučila. Lebo keď mal obličkovú koliku, nariekal 71a vykrikoval, že niet ani kúštika pravdy na tom, čomu až dosiaľ veril o bolesti.

Ako žiť?

Marcus Tullius Cicero

V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny.

Marcus Tullius Cicero

Ale ktoré sú to tie božské vlastnosti? Žiť plným životom, byť múdry, vynachádzať veci nové a pamätať si.

Marcus Tullius Cicero

Isté však je, že človek ide smrti v ústrety s najpokojnejšou mys-ľou vtedy, keď na konci života má hrejivý pocit z dobre vykona-ných skutkov. Život každého človeka je dosť dlhý na to, aby si do-konale zastal povinnosti, ktoré mu ukladala cnosť.

Marcus Tullius Cicero

Lebo pokiaľ sa ti bude zdať nehanebné a muža nedôstojné stenať, kvíliť a bedákať, dať sa premôcť a zoslabiť bolesťou, pokiaľ bude v tebe cnosť, dôstojnosť a slušnosť a ty si ich budeš hľadieť a podľa nich sa správať, iste bolesť ustúpi cnosti a jej sila ochabne tvojím odhodlaním.

Marcus Tullius Cicero

Alebo sa teda musíme zriecť hrdinskosti, alebo musíme pochovať bo-l

Marcus Tullius Cicero

Sila zvyku je veľká. Lovci trávia noci v horách na snehu, Indovia sa dajú páliť a bo-xer ani nemukne, keď dostáva od súpera údery päsťami, čo sú obkrútené okovanými remienkami.

Marcus Tullius Cicero

„Vystríhaj sa každej hanebnosti, slabošstva a nemužnosti!

Marcus Tullius Cicero

Všetko teda závisí od toho, ako si vieš rozkázať.

Marcus Tullius Cicero

Keď však nijako nezmierni bolesť, načo máme zbytočne na seba vrhať han-bu? Veď čo je pre muža potupnejšie ako ženský plač?

Marcus Tullius Cicero

Lež toto ponaučenie, ktoré tu dávam o bolesti, má širšiu plat-nosť. Podobným duševným vypätím treba vzdorovať všetkému, nielen bolesti. Keď vzplanie hnev, keď vzkypí vášeň, uchýľme sa do tej istej pevnosti! Chopme sa tých istých zbraní!

Marcus Tullius Cicero

Gréci, ktorí sa nevyznačujú smelosťou, zato však rozvahou, pokiaľ sú jej ľudia schopní, nedokážu sa síce po-zrieť do očí nepriateľa, zato však choroby znášajú trpezlivo, ako sa na človeka patrí.

Marcus Tullius Cicero

samo premýšľanie o tom, čo sa môže stať, všetky jeho ťažkosti veľmi zmierňuje a zoslabuje; ďalej chápe, že človek musí svoj údel znášať tak, ako človeku prislúcha; a napokon vidí, že nejestvuje nijaké zlo okrem viny a že o vine možno hovoriť len vtedy, ak sa stalo to, čomu človek mohol zabrániť.

Marcus Tullius Cicero

Pohŕdajme ľudským údelom, nedbajme na smrť, bolesti a útrapy pokladajme za znesiteľné! Ak k tejto zásade dospejeme po náležitej a zrelej úvahe, vtedy je naša udatnosť silná a stála, len ak si náhodou nenamýšľame, že spôsobuje hnev, keď niekto koná niečo vášnivo, rázne a oduševnene.

Marcus Tullius Cicero

treba dbať na to, aby sme sa vyvarovali poníženosti, pokory, slabošstva, chúlostivosti, aby nás nič nezlo-milo a neskormútilo.

Marcus Tullius Cicero

Jestvuje vôbec človek, ktorý má do činenia s múzami, t. j. s ušľachtilou vzdelanosťou a učenosťou, ktorý by nechcel byť radšej týmto matematikom než oným tyranom?Ak pátrame, ako kto z nich žil a čo robil, jeden žil ponorený do rozumových úvah a skúmania a jeho záľubou bola tvorivá čin-nosť, čo je najpríjemnejšia potrava duší, druhý sa živil vraždami a bezprávím, opantaný vo dne v noci strachom.

Ako vychovávať deti?

Marcus Tullius Cicero

Lykur-gove zákony vychovávajú mládež prekonávaním námah; lovom a behom, hladom a smädom, zimou a horúčavou. V Sparte do-konca vítajú chlapcov medzi dospelými mužmi bičovaním na ol-tári tak,

Je život dobrý alebo zlý?

Marcus Tullius Cicero

O výnosnom obchode a prosperujúcom poľnohospodárstve hovoríme aj vtedy, keď obchodné podnikanie nie je vždy bezstra-tové a poľnohospodárstvo môže byť postihnuté častými živelný-mi pohromami, ale aj vtedy, keď hospodárske výsledky v oboch odvetviach sú prevažne úspešné. Práve tak aj život možno prá-vom nazvať blaženým aj vtedy, keď nie sú v ňom len samé dobrá, ale aj vtedy, keď v ňom vo veľkej väčšine a v podstatných veciach prevláda dobro.

Čo je to slasť?

Marcus Tullius Cicero

Isté je, že pre človeka najväčšou slasťou je múdrosť – a tú prináša vysoký vek, aj keď nám uberá z ostatných slastí.

Marcus Tullius Cicero

A zatiaľ čo tieto dve – vášnivá rozkoš a náruživá vášeň – sú vyvolávané predstavou dobra, druhé dve, čiže strach a zármu-tok, sú vyvolávané predstavou zla. Podstata strachu spočíva totiž v predstave veľkého zla, ktoré hrozí, podstata zármutku spočíva v predstave zla už prítomného,

Ako získať a udržať moc v štáte?

Marcus Tullius Cicero

V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny.

Čo je to moc?

Marcus Tullius Cicero

najkrajšie zo všetkého je duševná veľkosť a akási mohutná duševná sila, ktorá sa najvýraznejšie prejaví tým, že budeš opovr-hovať a pohŕdať bolesťou, a ktorá je tým krajšia, keď nestojí o to, aby ju ľudia videli a jej tlieskali, a raduje sa sama zo seba.

Čo je múdrosť?

Marcus Tullius Cicero

Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane.

Marcus Tullius Cicero

Kto si teda uvedomuje vlastnú silu, ten nemá vô-bec strach, lebo sebaistota strach vylučuje. Kto však podlieha zármutku, podlieha aj strachu, lebo vždy sa bojíme prítomnosti toho, čo nám pôsobí zármutok, a to aj vtedy, keď nám hrozí, aj keď na nás už prichádza. Z toho vyplýva, že zármutok sa prieči odvahe.

Marcus Tullius Cicero

Ale múdry je iba ten, kto je odvážny. Teda múdry zármutku nepodľahne.

Marcus Tullius Cicero

ruka zdravá, keď opuchne? Alebo netrpí nejakou chybou iná časť tela, keď nabehne alebo opuchne? Práve tak je teda chybná aj rozjatrená alebo niečím prekypujúca duša. Ale duša múdre-ho nemá nikdy takú chybu, nikdy ničím neprekypuje ani sa ne-rozjatruje. Zato však duša nahnevaného človeka je taká.

Marcus Tullius Cicero

zemi, alebo keď sa ideš zblázniť od strachu, že ťa nešťastie zlomí? Alebo vari pochybuješ o tom, že to všetko, i ten priveľký zármutok, i tá nadmerná radosť, majú svoj pôvod v omyle? Toto pomýlenie pôsobením času u nerozum-ných ľudí stráca na intenzite, a hoci predmet nešťastia zostáva ten istý,

Marcus Tullius Cicero

Či teda nie je blažený človek zdržanlivý, duševne vyrovnaný, človek bez stra-chu, bez zármutku, ktorý sa vie krotiť v radosti a ktorého neovlá-da nijaká zmyselná vášeň? Ale múdry je taký vždy, teda je stále blažený.

Marcus Tullius Cicero

Vlastnosťou múdreho človeka je totiž nerobiť nič, čo by potom mohol ľutovať, nič proti vlastnej vôli, ale všetko vynikajúco, dô-sledne, vážne, čestne.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Marcus Tullius Cicero

Aby sme bolesť znášali pokojne a vyrovnane, tomu najviac pro-speje, keď si uvedomíme, ako sa vraví, aké je to čestné.

Marcus Tullius Cicero

Toho, kto sa zamýš-ľa nad prírodnými javmi, nad menlivosťou ľudského života, nad slabosťou ľudského pokolenia, myšlienka na tieto veci nezarmu-cuje, ale naopak, práve vtedy si vari najskôr počína tak, ako mu káže rozum.

Marcus Tullius Cicero

nečakané príhody sa len nešťastnejšie javia, a to z dvoch príčin: po prvé je to nedostatok času, aby sme mohli zvážiť veľkosť nehody; po druhé, zármu-tok robí ťažším zdanie, že sme si nešťastie zapríčinili vlastnou vi-nou, tým, že sme ho včas nepredvídali a nevyhli sa mu. Že je to tak, to najlepšie dokazuje čas, ktorý má taký zmierňujúci účinok, že nielen oslabuje, ale v mnohých prípadoch úplne odstraňuje zármutok, aj keď zlo naďalej pretrváva.

Marcus Tullius Cicero

ťažkosti vyplývajúce z chudoby sa usilujeme uľahčiť výkla-dom o tom, aké nepatrné a malé sú prirodzené potreby človeka – alebo prechádzame v reči od teoretického výkladu k príkladom: spomenieme Sokrata, Diogena40

Marcus Tullius Cicero

Tomuto druhému spôsobu útechy sa podobá také utešovanie, ktoré dokazuje, že čo sa stalo, je ľudské. Úvaha o tom je totiž dôležitá nielen tým, že nás učí všímať si postavenie človeka, ale aj tým, že ukazuje, že je znesiteľné to, čo zniesli a znášajú ostatní ľudia.

Marcus Tullius Cicero

Skutočnosť, že nešťastie zniesli iní, spôsobuje, že vlastné nešťastia pripadajú ľudom oveľa menšie, než sa sprvu javili.

Marcus Tullius Cicero

Čo je teda účinnejšie, ak sa chceme zbaviť zármutku, než poznanie, že zármutok je zbytočný a že nemá zmysel sa mu pod-dávať? Veď ak je možné sa ho zbaviť, je možné sa mu aj nepod-dávať. Treba teda priznať, že zármutku sa poddávame z vlastnej vôle a vedome.

Marcus Tullius Cicero

je to mylná predsta-va, že sa mŕtvym zavďačíme, ak budeme za nimi veľmi trúchliť. K tomu ešte pristupuje akási babská povera; poniektorí sa totiž domnievajú, že nesmrteľným bohom sa viac zapáčia tým, že po ich zásahu pokorne doznajú, že úder ich zdrvil a zrazil na kole-n

Marcus Tullius Cicero

Skúsenosť najlepšie dokazuje, že bolesť zmierňuje čas. Ale túto silu nemá čas sám, lež dlhé premýšľanie.

Marcus Tullius Cicero

Bolesť teda čas nelieči sám osebe, lež dlhé pre-mýšľanie, že v tom, čo sa udialo, nie je nič zlé.

Marcus Tullius Cicero

Ani útecha „Nie si sám, ktorého to postihlo“ nie je síce naj-vynikajúcejšia, hoci je dosť zvyčajná a často aj prospešná.

Marcus Tullius Cicero

Vidíme napríklad, že aj zármutok trúchliaceho člove-ka sa zmierni, keď ho pokarháme za jeho slabosť a zoženštenosť, alebo keď na druhej strane pochválime pevnosť a vyrovnanosť tých, čo ľudský údel znášajú bez reptania.

Čo je šťastie?

Marcus Tullius Cicero

Najvačšíim pozemským štastím je spomienka na dobré skutky.

Marcus Tullius Cicero

Kto nebude nešťastný nielen vtedy, keď ho zachvátia kruté bolesti, ak v nich spočíva najväčšie zlo, ale aj vtedy, keď si uvedomí, že raz by mohli prísť aj na neho? A na koho by nemohli? Z toho teda vyplýva, že vôbec nikto nemôže byť blažený.

Marcus Tullius Cicero

„Tak ty teda nemôžeš povedať ani o veľkom perzskom kráľovi, či je šťastný?“ „Ako by som mohol, keď neviem, aký je učený a aký je dobrý.“ „Ako to? Myslíš, že v tom spočíva životné šťastie?“ „Som o tom pevne presvedčený.

Marcus Tullius Cicero

„Najlepší život si zaistil ten, kto má všetky prostriedky potrebné na blažený život, ktoré závisia len od neho sa-mého a nie sú podmienené šťastím alebo nešťastím iných, a tak ho nenútia podriaďovať sa osudu iných a vystavovať sa omylom. To je ten človek vyrovnaný, to je ten zdatný, to je ten múdry, ktorý za každých okolností, či sa bude mať v živote dobre, alebo ho postihne neúspech, najmä keď pôjde o jeho deti, zostane neochvejne verný a oddaný starej známej zásade. Nikdy sa nebude ani priveľmi ra-dovať, ani priveľmi trúchliť, pretože všetky nádeje bude vždy vkla-dať do seba.

Marcus Tullius Cicero

Uprostred tejto nádhery dal Dionysios spustiť zo stropu lesklý meč zavesený na konskom vla-se tak, aby visel priamo nad šijou šťastného Damokla. A tak sa už Damokles nepozeral na krásnych služobníkov ani na umelec-ky zdobené predmety zo striebra, ani nenaťahoval ruku po mise a vence mu samy padali z hlavy. Potom poprosil tyrana, aby mu dovolil odísť, že sa mu už nežiada také šťastie.

Čo je spravodlivosť?

Marcus Tullius Cicero

Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev.

Čo je lepšie...alebo...?

Marcus Tullius Cicero

Zachová človek spravod-livosť, keď v krutej bolesti vyzradí zverené tajomstvo, zradí dru-hov a zanedbá mnohé povinnosti?

Marcus Tullius Cicero

Lepšie je bezprávie znášať než ho konať.

Čo je priateľstvo?

Marcus Tullius Cicero

Byt sam a bez priatelov znamena viest zivot plny nebezpecenstva a strachu.

Čo je láska?

Marcus Tullius Cicero

Je to síce veľ-mi šľachetné, a ak chceš vedieť, aj správne a spravodlivé, aby sme milovali tých, čo nám majú byť najdrahší, rovnako ako samých seba, no je načisto nemožné, aby sme ich milovali viac. A v pria-teľstve ani nie je žiaduce, aby ma priateľ mal viac rád ako sám seba a ja jeho takisto viac ako seba. Ak by to bolo tak, viedlo by to k disharmónii v živote a vo všetkých povinnostiach.

Čo je hlúposť?

Marcus Tullius Cicero

Preto náš jazyko-vý úzus veľmi vhodne vystihuje, keď vravíme, že stratili nad se-bou vládu tí, čo sa dávajú strhnúť buď nespútanou žiadostivos-ťou, alebo hnevom,

Marcus Tullius Cicero

Ak sa k predstave o veľkom nešťastí pridruží ešte ďalšia predstava, že sa patrí, že je správne alebo že je povinnosťou ne-šťastie ťažko znášať, vtedy už naozaj dochádza k ťažkej poruche zo zármutku. Na základe tejto predstavy vznikajú rozličné opo-vrhnutiahodné prejavy žiaľu: trpiaci zármutkom žijú v nečistote alebo, ako to býva u žien, driapu si tvár, bijú sa do pŕs, udierajú si stehná a tlčú sa do hlavy.

Marcus Tullius Cicero

vzruch – čo on nazýva pathos – je hnutie mysle odpútané od zdravého rozumu a priečiace sa prirodzenosti. Niektorí defi nujú tento pojem struč-nejšie: vzruch je vraj nadmieru prudká žiadosť a za „nadmieru prudkú“ pokladajú tú žiadosť, ktorá sa priveľmi vychýlila z pri-rodzenej rovnováhy. Rozličné vzruchy majú podľa nich základ v predpokladanom dvojakom dobre a dvojakom zle. Celkovo sú teda štyri. Z dobra – ako učia – sa rodí žiadostivosť a radosť; radosť plodí dobro prítomné, žiadostivosť dobro, ktoré nastane v budúcnosti. Zo zla sa rodí strach a zármutok; strach zo zla, kto-ré nastane v budúcnosti, a zármutok zo zla v prítomnosti.

Ako vzniká nenávisť?

Marcus Tullius Cicero

Tak aj človek náchylný na hnev nie je vždy nahnevaný. Skús ho však podráždiť a hneď ho uvidíš zúriť. A aký je ten jeho bojový hnev, keď sa vráti domov a príde do styku s manželkou, s deťmi, s čeľaďou? Aj vtedy je pros pešný? Jestvuje teda niečo, čo môže urobiť lepšie duša roz-vášnená než duša pokojná?

Je smrť zlá?

Marcus Tullius Cicero

Umierajúci si smrť ani neuvedomuje, niekedy dokonca pociťuje pritom slasť. Celý proces prebieha ľahko, nech je jeho podstata akákoľvek.

Marcus Tullius Cicero

Dajme tomu, že duša hynie rovna-ko, ako hynie telo. Cíti telo po smrti nejakú bolesť alebo pociťuje niečo vôbec? To nevraví nikto.

Marcus Tullius Cicero

Ak chceme mať v tejto veci jasno, smrť teda odvádza od zla, nie od dobra.

Marcus Tullius Cicero

Len ten, kto vníma, môže cítiť, že niečo nemá. Mŕtvy však nevníma. V prípade mŕtveho teda nemožno použiť výraz nemať, pociťovať nedostatok.

Marcus Tullius Cicero

Ale či práve to, že nie sme už schopní vnímať, nie je trpké? Bolo by to trpké, keby bol za tým pocit, že nám to chýba. Pretože je však zrejmé, že nič nemôže byť v tom, kto sám už nie je, akáže trpkosť môže prísť do úvahy u toho, kto ani necíti nijakú potre-bu, ani nevníma?

Marcus Tullius Cicero

A prestaňme hlúpo mudrovať ako nejaké staré baby, že je nešťastím zomrieť predčasne. Čo je to predčasne? Pred časom určeným prírodou? Veď príroda nám dala život len na istý čas, tak ako peniaze, a neurčila lehotu splatnosti. Prečo teda bedákaš, ak si ho vyžiada späť, keď sa jej zachce? Veď pod touto podmien-kou si ho dostal!

Marcus Tullius Cicero

pri rieke Hypanis, ktorá sa vlieva na európskej strane do Pontu, rodia sa nejaké živočíchy, čo žijú len jeden deň. Z nich teda tie, čo zahynú o ôsmej hodine po východe slnka, zahynuli vo vysokom veku. Tie, čo zahynuli pri západe slnka, boli už naozaj veľmi staré, najmä ak sa tak sta-lo v deň slnovratu.

Marcus Tullius Cicero

„Je však už načase sa rozísť: mne v ústrety smrti, vám v ústrety životu. Čo z toho je lepšie, vedia len nesmrteľní bohovia; z ľudí to asi nevie nikto.

Marcus Tullius Cicero

najväčším dobrom pre človeka je nenarodiť sa, a hneď za tým na druhom mieste je čo najskôr zo-mrieť.

Marcus Tullius Cicero

môže byť niečo lepšie, než uprostred životných lopôt usnúť a so zavretými očami oddať sa večnému spánku?

Trpí niekto viac a niekto menej?

Marcus Tullius Cicero

Je síce určitá po-dobnosť medzi oboma stavmi, lebo ak niekto privykne námahe, ľahšie znáša bolesť.

Čo je to zlo?

Marcus Tullius Cicero

POSLUCHÁČ: Myslím, že najhoršie zlo zo všetkých je bolesť.UČITEĽ: Ešte väčšie než hanebnosť?

Marcus Tullius Cicero

Ale ktorá povinnosť, chvála a česť by stála človeku za to, aby ju chcel do-siahnuť aj za cenu telesnej bolesti, ak je presvedčený, že bolesť je najväčšie zlo? A ktorú hanbu alebo poníženie by človek nepod-stúpil v úsilí vyhnúť sa bolesti, ak uznal bolesť za vrchol zla?

Marcus Tullius Cicero

Nepopieram, že bolesť bolí – veď načo by sme sa potom doža-dovali hrdinstva? –, ale tvrdím, že sa dá potlačiť trpezlivosťou,

Marcus Tullius Cicero

nič nie je také odporné, nič nie je také opovrhnutiahodné a menej hodné človeka ako ne-č

Marcus Tullius Cicero

Vravím teda, že kto meria najväčšie nešťastie bolesťou, nemá právo hovoriť o cnosti.

Čo je sloboda?

Marcus Tullius Cicero

Sloboda je ucast na moci.

Čo je to dobro?

Marcus Tullius Cicero

Totiž buď cnosť vôbec nejestvuje, alebo mu-síme každou bolesťou pohŕdať.

Marcus Tullius Cicero

Virtus – cnosť muža dostala totiž svoje meno od vir – muž. Vlastnosťou muža je však predovšetkým mužnosť, ktorá má dva podstatné znaky: pohŕdať bolesťou a pohŕdať smrťou.

Marcus Tullius Cicero

pre človeka je najlepšie to, čo je žiaduce samo osebe, čo sa zakladá a čo spočíva práve v cnosti. Ja by som to skôr nazval jediným, a nie najvyšším dobrom.

Marcus Tullius Cicero

Ani sama žiarlivosť a ne-vraživosť nie sú neužitočné, keď vidíme, že sme nedosiahli to, čo dosiahol iný, alebo že iný dosiahol to, čo my. Podobne strach: keby sa úplne odstránil, zmizla by akákoľvek starostlivosť o ži-vot, ktorá sa v najväčšej miere vyskytuje u tých, čo sa boja záko-nov, čo sa boja úradov, ktorí majú strach z chudoby, hanby, smr-ti a bolesti.

Marcus Tullius Cicero

Všetko na všetkých je dokonalé, pokiaľ to závisí od nich samých a pokiaľ im v tom nič nebráni.

Žil som v minulých životoch?

Marcus Tullius Cicero

je úplne nemožné, aby sme mali od detstva toľko a takých rozmani-tých poznatkov vrodených a akoby vpísaných do duší (po grécky sa im hovorí ennoiai), iba ak duša mala tieto poznatky ešte pred vstupom do tela.

Marcus Tullius Cicero

duše sa ro-dia, čo vraj dokazuje podobnosť detí s rodičmi, ktorá sa prejavuje nielen po stránke telesnej, ale aj po stránke duševnej.

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Marcus Tullius Cicero

Pocta je živnou pôdou umenia a sláva podnecuje záujem o činnosť, kým to, k čomu má verejnosť od-mietavý postoj, sa nikdy nerozvíja.

Prečo sú choroby?

Marcus Tullius Cicero

Všetka príčina, a to nielen zármutku, ale aj akýchkoľvek iných duševných vzruchov, ktoré možno rozdeliť na štyri skupi-ny a viaceré časti, spočíva teda v predstave.

Odkiaľ prichádza zlo?

Marcus Tullius Cicero

Nás však pokazilo pohodlie, pôžitkárstvo, ne-činnosť, lenivosť, záhaľka a dali sme sa zvábiť predstavami a zlý-mi mravmi, ktoré zoženštili našu povahu.

Existujú anjeli, duchovné bytosti?

Marcus Tullius Cicero

Ba ešte aj učia, že tieto prízraky hovoria, čo však bez jazyka, bez podnebia, bez hrdla a bez uspôsobenej činnosti pŕs a pľúc nie je možné.

Existuje posmrtný život?

Marcus Tullius Cicero

smrť nie je zánik, ktorý všetko ruší a ničí, ale že je to len zmena a prechod do iného života, čo u slávnych mužov a žien je púť do neba, a u tých ostatných – aj keď duša zostáva na zemi, predsa len naďalej pre-trváva.

Marcus Tullius Cicero

Najpresvedčivejším dôkazom však je, že príroda sama mlč-ky vynáša súd o nesmrteľnosti duše tým, že všetkým záleží, a veľ-mi záleží na tom, čo bude po ich smrti.On stromy sadí na úžitok potomkom,

Marcus Tullius Cicero

Duša si teda uvedomuje, že sa pohybuje. A ak si to uvedomuje, uvedomuje si aj to, že sa pohybuje vlastnou silou, nie cudzou, a nemôže sa stať, aby sama seba opustila. Z toho vyplýva, že je večná,

Marcus Tullius Cicero

musíme vylúčiť akúkoľvek pochyb-nosť, že duše sú nejakou zmiešaninou alebo zlúčeninou z po-skladaných a navzájom pospájaných častí, alebo že majú dvojakú podstatu. A ak je to tak, nemôžu sa teda rozpojiť alebo rozčleniť, ani od seba odtrhnúť alebo odpojiť, a teda ani zaniknúť. Zánik je totiž niečo ako odchod, oddelenie a odtrhnutie tých častí, ktoré boli predtým nejako spojené.

Marcus Tullius Cicero

všetko, čo cíti bolesť, môže aj ochorieť. Čo však ochorie, to vraj hynie. A pretože aj duše cítia bolesť, hynú aj ony.

Marcus Tullius Cicero

keď sa hovorí o nesmrteľnosti duše, myslí sa tým rozum, ktorý je zbavený akýchkoľvek vzruchov, a nie tie časti tela, v ktorých síd-lia choroby, hnev a vášne.

Existuje duša?

Marcus Tullius Cicero

čas-to nevidíme a nepočujeme, keď sa nad niečím zamýšľame alebo keď nás trápi nejaká choroba, hoci máme oči a uši zdravé a otvo-rené. Z toho možno poľahky usúdiť, že je to duša, ktorá aj vidí, aj počuje, a nie tie časti tela, ktoré síce tvoria akési okná duše,

Marcus Tullius Cicero

Tak je to aj s ľudskou du-šou. Aj keď ju nevidíš, ako nevidíš boha – tak ako boha poznávaš z jeho diela, usiluj sa poznať božskú moc duše z jej schopnosti pamätať si, objavovať veci nové, z jej schopnosti všetko si rýchlo uvedomovať a z krásy jej šľachetných vlastností.

Aký je vzťah filozofie a vedy?

Marcus Tullius Cicero

Ak totiž matematici zistia, že to, čo dokazujú, tvorí časť problému, ktorý už dokázali predtým, pokladajú problém za vyriešený a vysvet-ľujú len to, o čom predtým nik nič nenapísal, kým fi lozofi pri rie-šení hocijakého problému, ktorý sa vyskytne, poznášajú všetko, čo sa k problému vzťahuje, aj keď to už niekto iný inde vyriešil.

Čo je to filozofia?

Marcus Tullius Cicero

Vždyť celý život filozofů je přípravou na smrt. Když se snažíme vzdálit duši od rozkoše, tj. od těla, od majetku, který je pomocníkem a sluhou těla, od veřejného života, od jakékoli činnosti vůbec, děláme snad něco jiného, než že voláme duši k ní samé, než že ji nutíme, aby byla sama se sebou, a dovádíme ji od těla? A vzdalovat duši od těla, co je to jiného než učit se umírat? Dokud budeme na této zemi, bude naše chování podobné onomu životu nebeskému, a až vysvobozeni z těchto pout budeme stoupat vzhůru, v cestě naší duše bude méně překážek.

Marcus Tullius Cicero

tak si totiž myslím, že ani básnik nemôže vytvoriť pôsobivú a krásnu báseň bez bož-ského vnuknutia, ani reč oplývajúca lahodne znejúcimi slovami a bohatstvom myšlienok nemôže plynúť bez pôsobenia nejakej vyššej sily. A čo ešte fi lozofi a, matka všetkých vied? Či to nie je dar bohov, ako vraví Platón, alebo – ako vravím ja – či ju nevy-našli bohovia?

Marcus Tullius Cicero

A čo, my, fi lozofi , ktorí sme prameňmi prevzatých myšlienok, nebudeme to vedieť povedať ešte lepšie a nepostavíme sa k tomu ešte zásadnejšie?

Marcus Tullius Cicero

Filozof používa na prítomnú pohromu taký silný liek, aký by už na zastaranú po-hromu nebolo treba.

Marcus Tullius Cicero

Úpl-ne odstrániť pochybnosť, ktorá je akoby koreňom všetkého zla, sľubuje fi lozofi

Aké sú základné filozofické otázky?

Marcus Tullius Cicero

Táto otázka natoľko zaujala už prvých fi lozofi ckých mysliteľov, že všetko ostatné nechali bokom a celú svoju pozornosť upriami-li na hľadanie cesty dokonalého života, a podistým ich poháňala nádej na blažený život, že vynaložili takú veľkú námahu a úsilie na štúdium tejto otázky.

Na ktorej strane je pravda?

Marcus Tullius Cicero

Na prvom mieste je to dávna mi-nulosť, ktorá bola azda tým bližšie k poznaniu pravdy, čím bližšie bola k počiatkom sveta i božského pokolenia.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Marcus Tullius Cicero

Tak na nich pôsobili neraz aj všelijaké vidiny, najmä v noci, a preto sa ľudia poddávali viere, že tí, čo už zomreli, ešte vždy žijú.

Marcus Tullius Cicero

Lebo aj tie kanáliky, ktoré spájajú dušu s telom, hoci sú naozaj maj-strovským dielom prírody, predsa sa určitým spôsobom upchá-vajú pevnými zemitými telieskami; keď však okrem duše nebu-de ničoho, nebude jej nič stáť v ceste, aby nevnímala všetko také, aké naozaj je.

Marcus Tullius Cicero

Naše duše majú totiž vrodené zá-rodky cností, a keby mali možnosť vzklíčiť a vyrásť, sama príroda by nás doviedla k životnému šťastiu. Takto však, len čo sme pri-šli na svet a prijali nás do rodiny,2 ustavične sa zmietame v ne-právosti a vo zvrátených názoroch a vyzerá to tak, akoby sme už s mliekom dojky nasávali omyly.

Okomentuj:

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof