predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Komentár k nemeckému vydaniu Skúmania o základoch politickej ekonómie od J. Stuarta, 1799
Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie, 1801
Über das Wesen der philosophischen Kritik, 1802 /štúdia
Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme, 1802 /štúdia
Verhältnis des Skeptizismus zur Philosophie, 1802 /štúdia
Glauben und Wissen, 1802 /štúdia
Fenomenologia ducha (Phänomenologie des Geistes), 1807 /dokončené v noci 14. 10. 1806 Prelozil: Patocka 1960, Patricia Elexova 2015
Wissenschaft der Logik,1812-1816 (Logika ako veda 1, 2; Prel. T.Munz, Blava Pravda; 1986)
Enzyklopedia filozofickych vied.(Enzyklopädie der Wissenschaften), 1817, 1827, 1830, Prelozil: T. Munz
Grundlinien der Philosophie des Rechts (Základy filozofie práva), 1821
Sämtliche Werke (Zobrané spisy, vydané priateľmi a žiakmi), 1832-1845
Philosophie der Religion (Filozofia náboženstva), 2 zv., 1832
Geschichte der Philosophie (Dejiny filozofie), 3. zv., 1833-1836
Ästhetik (Estetika), 1835
Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín), 1837
Jubiläumsausgabe (Jubilejné vydanie, H. Glockner), 1927 an.
Povedali o ňom
Arthur Schopenhauer : Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel. >>
Arthur Schopenhauer : Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Moritz Schlick : V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling) >>
Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche). >>
Martin Heidegger : Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel). >>
Theodor Munz : Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Theodor Munz : Hegel sa snazi pochopit z bytia, myslenia a konania vsetko a neodsudzovat ako zbytocnost nic, lebo vsetko ma ako cast vyvijajuceho sa celku význam. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí. >>
Soren Kierkegaard : Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>
Niekto : Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>
Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Hegel vo svojej Fenomenológii ducha (1807) kritizoval tradičnú empirickú epistemológiu za jej predpoklad, že aspoň časť zmyslového obsahu skúsenosti je jednoducho „daná“ mysli a je priamo vnímaná taká, aká je, bez sprostredkovania pojmami. Podľa Hegela neexistuje nič také ako priame vnímanie alebo nesprostredkované poznanie. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel ,empirizmus) >>
Niekto : Podľa Hegela ďalšou chybou ranných epistemologických teórií – empirických aj racionalistických – je predpoklad, že poznanie zahŕňa určitý druh „zhody“ medzi presvedčením a realitou. Hľadanie takejto korešpondencie je logicky absurdné, tvrdil Hegel, pretože každé takéto hľadanie sa musí skončiť istým presvedčením o tom, či korešpondencia platí, a v takom prípade človek nepokročil za hranicu presvedčenia. Inými slovami, je nemožné porovnávať presvedčenia s realitou, pretože prežívanie reality je vždy sprostredkované presvedčeniami. Človek nemôže úplne vyjsť z presvedčenia. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,empirizmus) >>
Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol filozof slobody. A je to práve sloboda obsiahutá v koncepte ľudských práv, ktorá mu ležala na srdci.... Podľa Hegla, nie sú ľudské dejiny nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody. Tento progres postupuje dialekticky, čo znamená že poznanie nevyhnutne predpokladá analýzu negácie toho čo je hľadané. >>
Niekto : Podľa Hegela neexistuj[ dve reality - nemenná a meniaca sa, Všetci panteisti trvdia to isté, avšak zatiaľčo ostaní panteisti popierajú realitu času, a dočasnosti, Hegel popiera realitu večného. Dokonca aj Boh sa mení. Všetko sa vyvíja, pretože sa aj sám Boh vyvíja. A Boh je všetko. Boh je procesom vývoja a napredovania ducha. To je historický relativizmus. Pretože všetko sa vyvíja, aj sama pravda sa vyvíja. Pravda je relatívna z hľadiska histórie.. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Tento historický relativizmus a nie panteizmus alebo racionalizmus je to, čo si moderný svet zobral z Hegela. Napr. Marx si zobral historický relativizmus z Hegela a učil, že nie sú žiadne univerzálne hodnoty presahujúce dejiny na základe ktorých by sme mohli súdiť medzi kapitalizmom a socializmom. Každý pojem znamená niečo úplne iné v druhom systéme. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx, socializmus, kapitalizmus) >>
Niekto : Hegel identifikuje štát s kráľovstvom Boha na zemi a neguje morálnu revolúciu ktorú urobili starí židovskí proroci, ktorí uviedli do histórie ľudstva absolútne zákony,ktoré sú nad kráľmi a tyranmi a dokonca aj nad impériami a vládcami celých impérií a na základe ktorých môžu byť súdení. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Keď som raz chytil reumu a nemohol som sa hýbať, začítal som sa do Hegelovej Logiky ako vedy. Je to jedno z najhumoristickytejších diel svetovej literatúry. Hovorí sa tu o živote pojmu, a týchto klzkých, nestálych, nezodpovedných existenciách, o tom ako sa hádajú, čochíľa na seba tasia nože aby si v nasledujúcom okamihu sadli ku spoločnej večeri, akoby sa nič nedialo. Vystupujú vždy vo dvojiciach akoby každý bol vo zväzku so svojím protikladom a ako partneri sa vlastne aj správajú. Nie sú schopní žiť spolu ani bez seba. Ich zmysel pre humor, ale o nich hovorí niečo veľmi podstané. Nikdy som sa nestretol s človekom, ktorý by sa vyznal v Hegelovej logike a nemal by zmysel pre humor. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel:Logika ako veda I.) >>
Niekto : Realita je nejakým spôsobom sociálne konštituovaná, sociálne konštruovaná a že najďalej dosiahnuteľný horizont človeka je to, čo mu ponúka spoločnosť a zároveň človek je presvedčený že jazykom, slovami nejako vytvára skutočnosť Tento obrat k sociálnu začína Hegelom (ad postmoderná filozofia, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Na teorii uznania stojí veľká čast sociálnej filozofie (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Absolútne vedenie nás neodkazuje na Boha, ako by sme mohli očakávať v kontextu toho velkého súslovia "abasolútne vedenie", ale absolútne vedenie dosahujeme vtedy ak porozumieme, akým spôsobom funguje náš rozum, ktorý nefunguje vo vzťahu ku transcendentnej sfére, ale vo vzťahu k druhým...Absolútne vedenie je záver knihy "Fenomenologie ducha" a je to najkratšia kapitola, ktorá nemá vlastný obsah a len rekapituluje obsah knihy. V tejto kapitole vedomie (ako protagonista knihy) odhaluje, že nie je cudzie voči vonkajšej realite.. ale že jeho myslenie utvára (konštituuje) realitu. Že vedomie je na oboch stranách, poznáva a jeho štruktúry vstupujú do poznávaného. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Hegelova fenomenológia ducha je vzhľadom na tieto úvahy (že zákony nestanovuje Boh, ale ľudia) niekedy označovaná ako antibiblia. "Anti" preto, lebo sa rozchádza s názorom, že by sme mohli v moderne formulovať ešte nejakú trancendenciu, presvedčivý pojem Boha ale "bibliou" je v tom zmysle, že chce ponúknuť nový kľúč k moderne.Bibliou je tiež preto, lebo Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol pôvodne teolódgom a prevzal mnohé teologické pojmy a sekularizoval ich. >>
Niekto : Rozpory, ktoré má Georg Wilhelm Friedrich Hegel vo svojom diele bol schopný svojou veľkosťou udržať v jednote, ale jeho nasledovníci už toho schopní neboli... hegeliáni ľaví zdôraznili to že naša realita je vytváraná sociálnymi, mocenským vzťahmi (Ludwig feuerbach, Karkl Marx a ďaší marxisti) idú tú linku, že : musíme privlastiť tie poklady , ktoré sme rozhádzali po nebi a pripísali Bohu, ..hegeliáni praví neboli a ani dneska nie sú tak vplyvní a títo zdôrazňujú určitý konzervatívny osteň Hegelovho diela, v tom zmysle, že aj keď je všetká realita sociálne konštituovaná, jednotlivec, individuum, nemá všetky práva meniť skutočnosť. Ak chce ísť človek proti spoločnosti, proti druhým, tak musí mať veľmi dobré argumenty. Hegel však preferuje skôr stálosť, status quo, (čo je skutočné, to je rozumné, čo je rozumné to je skutočné) Jednotlivec sa veľmi ľahko može utrhnúť z reťaze a vmyslieť sa do najdivokejších fantázií a byť presvedčený o svojej pravde. >>
Erich Fromm : Protikladom k aristotelovskej logike je logika, ktorú by sme mohli nazvať logika paradoxná; logika, ktorá predpokladá, že A a ne-A sa navzájom nevylučujú ako predikáty jedného X. Paradoxná logika prevládala v čínskom a indickom myslení, vo filozofii Herakleitovej a potom zasa, pod názvom dialektika, sa stala filozofiou Hegelovou a Marxovou. (ad Aristoteles, Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>
Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegel pôsobí v dobe, ktorá je naplnená revolučným optimizmom. Hegelova filozofia je chápaná ako filozofický optimizmus, zatiaľčo po druhej polovici 19 storočia po pár krízach ľudia našli útočište v diele Arthura Schopenhauera a jeho pesimistickej filozofii (ktorá tvrdí že svet je strašný a ani sa nezlepšuje ani nezhoršuje). (ad Arthur Schopenhauer) >>
Erich Fromm : Myšlienka, že bytie v sebe zahrňuje zmenu, t.j. že bytie je vývoj, má dvoch najväčších a úplne nekompromisných reprezentantov od začiatku po zenit západnej filozofie: v Herakleitovi a v Hegelovi (Ad Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Karl Raimund Popper : Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)). >>
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Boh je absolútno. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Muž sa podobá viac na zviera, žena viac na rastlinu. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Rozdiely kultúr vyplývajú hlavne z náboženstiev. / Unterschieden den Kulturen sind vor allem von Religionen abhaengig. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Myslenie svoj objekt neprijima, ale ho tvori. /Receptivita je ale podmienkou objektivity. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Smrtou individuum zaniká ale všeobecné (človek) sa zachováva cez potomkov. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Formy ducha su pojem,veda, system...V nich sa duch vyjadruje, vyvija... |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Človek je nástroj vývinu absolútneho ducha. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Človek je proces. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | K poznaniu seba samého potrebujem aj druhých ľudí, ich názor za čo ma oni uznávajú. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Praca je zadrziavana ziadostivost, pozastavene miznutie, ciže práca tvorí. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je z hľadiska zdravého rozumu prevrateným svetom. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | V láske zažívam svoje obmedzenie ako uskutočnenie pre toho druhého. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Základ slobody : Podlieham len tým zákonom, ktoré mám vo svojej moci, do ktorých môžem vstupovať (napr. ako poslanec by som ich mohol zmeniť) |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Vo filozofii zalezi vsetko na tom, ci pochopime a vyjadrime pravdu nielen ako substanciu ale prave takisto aj ako subjekt. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Priroda je vyvin ideje v priestore. Dejiny su vyvin ideje v case. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Šťastné obdobia sú v histórii ľudstva prázdnymi stránkami. / Die Perioden des Glueck sind in der Weltgeschichte leere Blaeter. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Logika je metafyzika. Metafyzika je logika. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Logika je metafyzika. Metafyzika je logika. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Veda o logike je vlastnou metafyzikou, čiže čisto špekulatívnou filozofiou. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | ..rozum je účelná činnosť. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Egyptské náboženstvo reprezentuje prechodné štádium medzi prírodnými náboženstvami a náboženstvami ducha. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Veci (napr. umeleckému dielu) rozumiem vtedy, ak poznám jej predhistóriu (napr. dejiny umenia) |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok. |
| Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof