Ako filozofovať?

Raz, počas rozhovoru s učeníkom C´kungom, Majster pobavene zvolal: "Cch´, ty ma tučím pokladáš za človeka, ktorý si pamätá všetko, čo sa kedy naučil!" Učeník C´kung sa naňho udivene pozrel: "Áno. A vari si to nepamätáte?!" Majster odpovedal: "Nie! Ja iba dávam vecí do súvislostí!"

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Čuang-c (-369)

Jen Chuej povedal:..Ak budem pritom dokladať svoje tvrdenia iba príkladmi zo staroveku, slová, ktoré budú v skutočnosti mojimi doporučeniami a mojimi vlastnými výčitkami, dostanú sa na povrch len tým, čo povedali predo mnou tí starí. Takto zostanem pritom úprimný, bez toho aby som sa vystavil nebezpečiu, v tom zmysle tiež budem učeníkom staroveku.

Kto však svoje myšlienky, keď ich dáva na papier, nevie jasne usporiadať, zrozumiteľne podať a či-tateľa nejako upútať, patrí k ľuďom, ktorí svoj voľný čas i literatú-ru využívajú nesprávne.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ja, ktorý sa prikláňam k pravdepodobnosti, ani ne-môžem postúpiť ďalej nad to, čo sa mi javí ako pravdepodobné, a som preto pripravený aj vyvracať tak, že na ničom tvrdohlavo nezotrvávam, aj sa dať vyvracať tak, aby ma to nepoburovalo.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Preto sa mi vždy páčil spôsob stúpencov peripatetickej školy a Akadémie uvádzať v každom prípade aj protikladné stanovisko, nielen pre-to, že inak nemožno určiť, čo sa v tom-ktorom prípade najviac blíži pravde, ale aj preto, že je to veľmi dobré cvičenie v reči.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ja sa budem pridŕžať svojej zásady: nedám sa sputnať nijakými názormi jednej školy, ktoré by sme mali vo fi lo-zofi i poslúchať, a znova a znova budem vyhľadávať to, čo je v tej-ktorej otázke najbližšie pravde.

Marcus Tullius Cicero (-106)

ukážeme mu, aký malicherný, opovrhnutiahodný a bezcenný je predmet jeho túžby a aké je ľahké zadovážiť si ho odinakiaľ ale-bo inakšie, alebo vôbec naň nedbať. Niekedy musíme pozornosť takého človeka odviesť k iným záujmom, prácam, starostiam, zamestnať ho niečím iným a často ho musíme liečiť aj zmenou prostredia, tak ako chorých, ktorí sa nemôžu zotaviť. Nie ktorí takisto odporúčajú zahnať starú lásku láskou novou, tak ako sa vybíja klin klinom. Hlavne však treba takému človeku vtĺcť do hlavy, aké veľké šialenstvo je láska.

Marcus Tullius Cicero (-106)

metódy tej školy, kto-rú podľa môjho názoru šíril aj Sokrates – skrývať svoj názor, vy-vádzať druhých z omylu a v každej debate hľadať, čo je najbližšie pravde.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ty sa odvolávaš na moje slová a chceš ma usvedčiť tým, čo som niekedy povedal alebo napísal. To si nechaj pre iných, ktorí si vytvorili pevný systém a v diskusii sa pridŕžajú jeho zá-sad. My sa učíme každý deň a potom sa držíme toho, čo v nás vyvolalo najväčší dojem pravdepodobnosti. A tak sme sami slo-bodní.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Teba totiž neviažu ni-jaké putá k nejakej určitej škole a zo všetkých si vyberáš to, čo ťa najviac zaujme z hľadiska pravdepodobnosti.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Seneca (-4)

Ale filozofia je umenie; musí zasahovať naisto, musí si vyberať žiakov schopných pokroku a upustiť od beznádejných, avšak nesmie žiakov opúšťať unáhlene a i v beznádejnom prípade sa má pokúsiť o krajné nápravné prostriedky.

Seneca (-4)

Povedz, čo príroda učinila nutným, čo zbytočným, aké ľahké vydala zákony, ako je život príjemný a schodný pre tých, ktorí ich zachovávajú, aký trpký a spletitý pre tých, ktorí uverili viac svojim predstavám, než prírode.

Seneca (-4)

Musím teda častejšie rozviňovať svoju myseľ a všetko, čo je v nej uložené, občas osviežovať, aby to bolo pripravené, kedykoľvek by sa ukázala potreba.

Seneca (-4)

Chcem, aby moje listy boli také, aká by bola moja reč, kedy by sme spolu sedeli alebo sa prechádzali, neprepracovaná, ľahko pochopiteľná. Moje listy nemajú nič vymysleného ani hľadaného. Keby to bolo vôbec možne, radšej by som ti chcel svoju mienku ukazovať ako ju vyjadrovať slovami.

Seneca (-4)

Takto chcem vyjadriť v kocke svoje predsavzatie: čo cítime hovorme, čo hovoríme, cíťme, reč má byť v zhode so životom.

Ak dôjde medzi obyčajnými ľuďmi k debate o filozofických princípoch, radšej mlč. Pretože ti hrozí, že vyvrátiš v rýchlosti to, čo si ešte nestrávil. Keď ti niekto povie, že nič nevieš, a ty sa neurazíš, vedz, že si na správnej ceste. Ovce neukazujú pastierovi koľko toho spásli dávením krmiva, ale strávia to, čo pojedli, vo svojom vnútri, a potom vytvoria vlnu a mlieko. Preto nepredvádzaj svoje filozofické princípy pred obyčajnými ľuďmi, ale až po ich strávení ukáž im konanie prameniace z nich.

Epiktetos (55)

Prvou a najdôležitejšou časťou filozofie je uplatňovanie jej princípov v praxi - takých ako napríklad: „Nesmieme klamať.” Druhou je dokazovanie a zodpovedanie otázok typu: „Prečo tomu tak je, že nesmieme klamať?” Tretia sa zaoberá potvrdzovaním a vysvetľovaním prvých dvoch, a to pomocou otázok: „Čo robí tento dôkaz dôkazom?” „Čo vlastne je dôkaz? Čo je dôsledok? Čo je rozpor? Čo je pravda? Čo je klam?”Tretia časť je nevyhnutná pre druhú, a druhá je nevyhnutná pre prvú. No najdôležitejšou, tou, ktorej sa musíme venovať najviac, je tá prvá.

Epiktetos (55)

Plotinos (205)

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Myslenie je zhrnutie toho, čo bolo v pamäti rozptýlene a neusporiadané, aby to bolo pripravené pre prípadné použitie.

Aurelius Augustinus (354)

Rene Descartes (1596)

Už pred niekoľkými rokmi som spozoroval, koľko nepravdy som v detstve pripúšťal ako pravdu a aké pochybné je azda všetko, čo som neskôr vybudoval, a preto raz v živote musím všetko dôkladne vyvrátiť a znovu začať od najhlbších základov, ak chcem vo vedách vybudovať niečo pevné a trvalé.

Rene Descartes (1596)

Pre spomenutý cieľ však nebude potrebné ukázať, že všetky moje názory sú klamné; to by som azda nikdy nedosiahol. Na zavrhnutie všetkých postačí, ak v každom z nich nájdem niečo pochybné ... zaútočím hneď na samotné princípy, o ktoré sa všetko opieralo, čo som kedy veril, pretože stavba sa sama zrúti, ak sa podkopú základy.

Rene Descartes (1596)

Je nevyhnutné, aby poznanie bolo odvodené z prvých príčin, a to tak, že pri štúdiu toho, ako ho nadobudnúť, ten, kto si zaumieni v skutočnosti filozofovať, musí začať hľadaním týchto prvých príčin, t. j. princípov. Tieto princípy musia spĺňať dve podmienky. Prvou je to, aby boli tak jasné a zreteľné, aby ľudský duch nemohol pochybovať o ich pravdivosti, ak ich začne pozorne skúmať. Druhou je to, aby poznanie ostatných vecí záviselo práve od týchto princípov tak, aby princípy mohli byť poznané bez týchto vecí, ale nie naopak, veci bez princípov. Potom je potrebné snažiť sa z týchto princípov odvodiť poznanie vecí, ktoré od nich závisia, tak, aby v celom slede dedukcií bolo len to, čo je veľmi zrejmé.

(Characteristica universalis - univerzálna formálna reč - ktorá by nahradila myslenie počítaním) - Ak by sme ju mali, už by neboli potrebné väčšie hádky medzi filozofmi, ako sú medzi účtovníkmi. Lebo by stačilo, aby zobrali do ruky pero, sadli si k papieru a povedali - "Počítajme!"

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Čo najjednoduchšie ideje sa musia dať vyjadriť univerzálnymi symbolmi, ktoré sa potom spoja do rozumných slov. Daľšie pravidlá potom majú umožniť spojenie týchto výrazov po vzore matematických výpočtových zásad. Cieľom je premeniť v budúcnosti omyly na obyčajné "chyby pri počítaní" a sporné otázky riešiť pomocou výpočtu.

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania.

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Každé poznanie nespočíva na ľubovoľných predpokladoch, ale celkom konkrétne na predpokladoch, ktoré robí poznávajúce vedomie samo o sebe. Všetkému čo o svete hovoríme, leží v základe návrh našeho vlastného postavenia v ňom.

Človek má neustálu tendenciu znevažovať svoje spojenie s druhými a vychadzať v ústrety sebe samému,.. utvrdzovať sa vo svojich vlastných pravdách. A proti tomu musíme neustále vystupovať, neustále si tak na sebe samých robiť násilie, neustále si mariť obmedzené uspokojenie z našich vlastných právd.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak by chcel filozof začať tým, že si vymyslí metódu podľa ktorej bude filozofovať, podobal by sa básnikovi, ktorý napíše Estetiku, podľa ktorej bude básniť. Obaja sa podobajú človeku, ktorý by najprv zaspieval pesničku a potom by na ňu tancoval.

Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

Filozofické môžu byť výrazom lásky k pravde rovnako ako únikom od nej, a je práve zmyslom psychologickej interpretácie rozhodnúť, aká motivácia je prítomná.

Nie od filozofie, ale od veci a problemov musi vychadzat popud k badaniu.

Edmund Husserl (1859)

Otto Neurath (1882)

Moderné chápanie sveta potrebuje (a vytvára) očistený jazyk.

Porozumieť nejakému filozofovi znamená porozumieť jeho motívom.

Karl Jaspers (1883)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného.

Ludwig Wittgenstein (1889)

O čom nemožno hovoriť o tom treba mlčať.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia rieši večné otázky len preto, lebo ide o večný nonsens

Ludwig Wittgenstein (1889)

predstav si, že by si mal k nejakému rozmazanému obrázku naskicovať jemu "zodpovedjúci" ostrý obrázok...v tejto situácii je ten, kto sa v estetike alebo etike snaží nájsť definície zodpovedajúce našim pojmom. Polož si pri takej tažkosti vždy otázku: Ako sme sa naučili významu tohto slova (napr. slova "dobrý"0? Na akých príkladoch; v akých rečových hrách? (Potom ľahšie uvidíš, že slovo musí mať akúsi rodinu významov.)

Ludwig Wittgenstein (1889)

A nesmieme vytvárať teórie. V našich skúmaniach nesmie byť nič hypotetického. Akékoľvek vysvetľovanie musí odpadnúť a ne jeho miesto musí nastúpiť jedine popis. A to, čo poskytuje príslušné svetlo pre tento popis, t.j. čo určuje jeho účel, sú filozofické problémy. Tie však nie sú židanymi empirickými problémami, ale sú riešené náhľadom do toho, ako naša reč pracuje, a síce tak, že sa tento spôsob práce rozozná: navzdory určitého sklonu chápať ho mylne.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Keď filozofovia používajú určité slovo - "vedenie", "bytie", "predmet" , "ja", veta", "meno" - a domnievajú sa, že postihujú podstatu veci, musí si človek vždy položiť otázku: Je toto slovo v reči, kde má svoje pôvodné miesto, sutočne používané niekedy takto? - My prevádzame slová z ich metafyzického spôsobu použitia späť na ich použitie vo všeobecnom úze.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Rečové hry predstavujú porovnávacie objekty, ktoré majú vďaka podobnosti a nepodobnosti vrhnúť svetlo na to, ako tomu je s našou rečou.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Čo je tvojím cieľom vo filozofii? - Ukázať muche narážajúcej na sklo cestu von.

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Rudolf Carnap (1891)

Exaktna filozoficka metoda - logickej syntaxe

Rudolf Carnap (1891)

Hans Georg Gadamer (1900)

Vete rozumiem vtedy, ak viem sformulovat otazku na ktoru je ta veta odpovedou.

Čomu sa (na školách) neučí, je to, čo presahuje toto škrečkovanie znalostí. Neučia sa klásť otázky filozofom, diskutovať s nimi, neučia sa rozlišovať medzi tým, čo priniesli nového, a tými myšlienkami, ktoré sú poplatné "common sense" ich doby; neučia sa počúvať tak, aby boli schopní rozlíšiť, kedy z autorou hovorí iba ich rozum a kedy spolu hovoria rozum i srdce; neučia sa odhaľovať.. kedy autori len niečo predstierajú..

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

Začal so hľadať dôkazy, ktoré by túto interpretáciu vyvrátili. Pri vyvracaní vlastnej interpretácie som bol vo všetkých bodoch, až na jediný, úplne neúspešný.

aby boli vedomosti v budúcnosti pokladané za užitočné, budú musieť byť prekonvertované na počítačové dáta. /..one day, in order for knowledge to be considered useful, it will have to be converted into computerized data

Jean Francois Lyotard (1924)

Gilles Deleuze (1925)

Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov.

Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus)

Jacques Derrida (1930)

Slavoj Žižek (1949)

aktualizovať Hegela pomocou Lacana

analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel)

Niekto (2019)

Ranná scholastika sa vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti.

Niekto (2019)

Všetci, ktorí chcú rozumieť viac ako obyčajní ľudia, sú jednomyseľne toho názoru, že najlepšou a najbezpečnejšou cestou pri skúmaní pravdy a vyučovaní pravde je metóda využívaná matematikmi pri štúdiu a výklade vied, v ktorých sa z definícií, postulátov a axiómov dokazujú závery.

Niekto (2019)

Chemik ide do laboratoria, filozof do kniznice.

Niekto (2019)

O všetkom treba pochybovať / DE OMNIBUS DUBITANDUM EST

Niekto (2019)

Ako filozofovať dnes

12.3.2021

Keby dnes žili veľkí filozofi minulosti, nepísali by filozofické knihy, ale programovali by filozofický software.

Niekto (2019)

Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes)

Niekto (2019)

My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemáme. Preto musíme filozofovať ad hoc na úrovni teoretických rovníc.

Niekto (2019)

Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho...

Niekto (2019)

Ako robiť filozofickejšou debatu v krčme :
1) Sledovať prúd asociácií rozhovoru (ako sa počas rozhovoru menili témy a prečo)
2) Snažiť sa nachádzať k jednotlivostiam a faktom všeobecnejšie dôvody, príčiny či teórie.

Niekto (2019)

Formáty filozofických spisov typických pre ázijskú kultúru:
1. Zostavovanie citátov z klasiky je dôležitou tradíciou v ázijskej kultúre, metóda rozlišovania, ktorú Konfucius ctí ako „prerozprávanie a nikdy nie vytvárenie“

2. formát tradičný pre Áziu, formát otázok a odpovedí na témy diskusie

Niekto (2019)

Keď máme nejaký problém, ktorý nás trápi, tak aby sme ten problém mohli naozaj pochopiť, tak v tej našej filozofii to znamená, že musíme tento problém v našom vedomí uchopiť ako už hotovú odpoveď. A tá odpoveď je odpoveďou na otázky, ktoré musíme z tej odpovedi vyeruovať, vytrhnúť, my musíme jednoducho prísť na otázky, ktoré patria k predom danéj odpovedí a tie otázky musia patriť k tej odpovedi ako kľúč k zámku zamknutých dverí. A pokiaľ to takto nájdeme vo svojej mysli, tak sme sa dostali k hermeneutickému rozjasneniu toho problému a vytrhli sme zo skrytosti tu neskrytosť, ktorá je vlastne podstatou tej pravdy.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Pozitívom je,že preskúmanie a zohľadnenie týchto nepresnosti (v interpretácii Spinozovej filozofie) nám môže dopomôcť s dôsledným "prečistením" našej vlastnej interpretačnej perspektívy a metodológie, teda s praxou filozofického minima.

Od patetiky k etike (2019)

Na myslení a konzekventom spochybnení dokonca i tých najfundamentálnejších morálnych noriem komunity, v ktorej indivíduum žije, nie je vôbec nič zlé - naopak je vyslovene nesprávne užívať myseľ len na pociťovanie a aspoň zo slušnosti sa jej občas neopýtať, čo si o tom celom myslí.

Od patetiky k etike (2019)

Rozumový súd o dobre sa následne v rámci etickej racionality stáva dôvodom (ratio), a pokiaľ sa tento dôvod stáva adekvátnou príčinou rozhodnutia (volitio), indivíduum v danej chvíli manifestuje skutočnú aktivitu svojej mysle.

Učí sa na katedrách filozofie na Slovensku systematicky experimentálna filozofia alebo filozofia biológie? Čítajú naši študenti filozofie tohtoročné články zo Science a z Nature? A ak sa filozofia učí čisto historicky, prečo by sa nemala presunúť na katedry histórie?

Niekto (2019)

Výklad afektů (2019)

Psychologická analýza sa dnes musí zamerať práve na psychologiu svetového názoru, na skúmanie psychogenézy duchovných, filozofických a náboženských presvedčení ... Práve psychoanalýza má so svojou metódou interepretácie projektívnych fantazijných výtvorov a ich obranného zmyslu, s konceptom sublimácie, reaktivného výtvoru, vysoký potenciál ujať sa takejto úlohy.

a v tom je problém - kde má človek začať. Abyste sa k .. priblížili, musíte ustúpiť o krok späť, potom ešte o jeden, a čím viac ustupujete, tým viac vám dochádza, že musíte ustúpiť ešte ďalej, až nakoniec pomerne nepatrný problém v komunikácii vyústi v zásadné filozofické skúmanie.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Niekto (2019)

Na analýzu filozofických diel použiť textovu analýzu programovacieho jazyka Python.

Není vůbec snadné jasně ozřejmit tento scénář kom-plexního ohrožení. Proto není v současnosti centrální formou protestu nic víc a nic míň než právě zpřítomnění (prezentace) katastrofy.

Revoluce pro život (2019)

O zmysle života (2019)

čin je zdravší než myslenie. Solvitur ambulando: aj filozofické otázky sa dajú zodpovedať len tým, že konáme. Ako vravel Goethe, každá myšlienka, ktorá nesmeruje k činu, je chorobná.