predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Ludwig Wittgenstein
1889 až 1951
analytická filozofia,logický atomizm., skôr lingvistický mysticizmus ako logický pozitivizmus. Problémi neskorej Witgeinsteinovej filozofie súvisiace s jazykom sú súhlas-používanie-pravidla-porozumenia-správnosť-istota-vysvetlenie.
Diela: Tractatus logico-philosophicus (1922)
Philosophische Untersuchungen (1953)
Bemerkungen uber die Grundlagen der Mathematik (1956)
Uber Gewissheit (1969)
Philosophische Untersuchungen (1953)
Bemerkungen uber die Grundlagen der Mathematik (1956)
Uber Gewissheit (1969)
Povedali o ňom
Rudolf Carnap : Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein) >>
Richard Rorty : Witgenstein povazoval filozofiu za druh terapie, za usilie vyslobodit muchu z flase. Filozofia nebola pre neho tym, cim bola pre Heideggera - novym premyslenim tradicie. Pokusal sa skor novym sposobom premysliet niektore s cudnych otazok, ktore si filozofi kladu a priviest ich k tomu, aby si ich prestali klast.(ad Ludwig Wittgenstein) >>
Ludwig Wittgenstein : Tieto praprvky (ktoré spomína Platon) boli aj Russelove "individuály" a moje "predmety" (Tractatus logico-philosophicus) (ad Platon (pov. Aristokles), Ludwig Wittgenstein, Bertrand Russell) >>
| Ludwig Wittgenstein | Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore. |
| Ludwig Wittgenstein | Hranice môjho jazyka sú hranice môjho sveta. |
| Ludwig Wittgenstein | Veriť v Boha znamená vidieť, že život má zmysel |
| Ludwig Wittgenstein | každé jednanie podľa pravidla je určitým výkladom |
| Ludwig Wittgenstein | V akej miere je pravda, že bolesť necíti moja ruka, ale ja vo svojej ruke?.. Je tým, čo cíti bolesť, telo? |
| Ludwig Wittgenstein | 95 percent ľudí, ktorých pri pokuse o sebevraždu zachránili sa už nepokusí o sebevraždu a je rado, že ich zachránili. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného. |
| Ludwig Wittgenstein | O čom nemožno hovoriť o tom treba mlčať. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia rieši večné otázky len preto, lebo ide o večný nonsens |
| Ludwig Wittgenstein | Rečové hry predstavujú porovnávacie objekty, ktoré majú vďaka podobnosti a nepodobnosti vrhnúť svetlo na to, ako tomu je s našou rečou. |
| Ludwig Wittgenstein | Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. |
| Ludwig Wittgenstein | Rozum sa pri útoku na hranice jazyka riadne doudiera. |
| Ludwig Wittgenstein | Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú). |
| Ludwig Wittgenstein | Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú). |
| Ludwig Wittgenstein | Veriť v Boha znamená vidieť, že život má zmysel |
| Ludwig Wittgenstein | Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) |
| Ludwig Wittgenstein | Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) |
| Ludwig Wittgenstein | Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore. |
| Ludwig Wittgenstein | To čo zdánlivo musí existovať, patrí k našej reči. je to paradigma v našej rečovej hre; niečo s čím sú veci porovnávané. |
| Ludwig Wittgenstein | niečo nás zvádza (a mňa kedysi zviedlo) k myšlienke, že ten kto vyslovuje alebo mieni, ale chápe nejakú vetu, prevádza tým akýsi kalkul podľa určitých pravidiel. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied. |
| Ludwig Wittgenstein | Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. |
| Ludwig Wittgenstein | Metafyzika vymazáva rozdiel medzi faktuálnym a pojmovým skúmaním. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia nie je náuka, ale činnost |
| Ludwig Wittgenstein | Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného. |
| Ludwig Wittgenstein | Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia je boj proti čarom, ktorými náš jazyk a jeho prostriedky zaklínajú rozum. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofia rieši večné otázky len preto, lebo ide o večný nonsens |
| Ludwig Wittgenstein | Problémy, ktoré vznikajú zlým pochopením našich rečových foriem, majú charakter niečoho hlbokého. Sú to hlboko znekľudňujúce problémy. |
| Ludwig Wittgenstein | Filozofický problém má formu : "Nevyznám sa v tom." |
| Ludwig Wittgenstein | Že druhý má bolesti, môžem jedine veriť, ale ak ich mám ja, tak to viem....Skús raz - v nejakom skutočnom prípade - pochybovať o úzkosti, o bolesti druhého. |
| Ludwig Wittgenstein | myslieť by zanemnalo niečo ako: hovoriť k sebe samému
|
| Ludwig Wittgenstein | niečo nás zvádza (a mňa kedysi zviedlo) k myšlienke, že ten kto vyslovuje alebo mieni, ale chápe nejakú vetu, prevádza tým akýsi kalkul podľa určitých pravidiel. |
| Ludwig Wittgenstein | Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší. |
| Ludwig Wittgenstein | Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) |
| Ludwig Wittgenstein | ..čísla.. môžeme definovať ukázaním. Definícia čísla dva: "Tomu sa hovorí "dva"" - pričom sa ukáže na dva orechy - je dokonale presná. |
| Ludwig Wittgenstein | Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? |
| Ludwig Wittgenstein | Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? |
| Ludwig Wittgenstein | Je ale možné miesto obvyklej formy otázky použiť formu konštatovania alebo popisu : "Chcem vedieť, či..." alebo "Som na pochybách či.." |
| Ludwig Wittgenstein | Logický obraz faktov je myslienka.(3.teza traktatu). |
| Ludwig Wittgenstein | Myslienka je zmysluplná veta.(4.teza traktatu). |
| Ludwig Wittgenstein | Predstaviť si jazyk znamená prestaviť si formu života. |
| Ludwig Wittgenstein | Forma života je ono dno jazykových hier, ono dno prúdu života, v ktorom plává lingvistický subjekt a len veľmi ťažko sa ku dnu dostáva. |
| Ludwig Wittgenstein | Pravidla gramatiky nie sú nicím iným ako zvykmi (obyčaje, inštitúcie). |
| Ludwig Wittgenstein | Jazyk je zakorenený rozmanite. Má korene a nie len jeden koreň. |
| Ludwig Wittgenstein | Otázka po verifikácii je len zvláštnou formou otázky - Ako to myslíš?. |
| Ludwig Wittgenstein | Význam slova je jeho používanie v jazyku. Otázka Čo je vlastne slovo je analogická otázke Čo je šachová figurka. |
| Ludwig Wittgenstein | Naše pojmy sú ako sklenená fľaša a my sme ako mucha v nej. |
| Ludwig Wittgenstein | Jazyk ako obraz skutočnosti má so svetom spoločnú formu -logickú formu. |
| Ludwig Wittgenstein | Jazyk je súhrnom výrokov o svete. Jenoduchý výrok popisuje nejaký popisuje jednoduchý fakt. |
| Ludwig Wittgenstein | Aby sme pochopili podstatu vety (t.j. ako veta zobrazuje realitu), pomyslime na hieroglyphy, ktoré sú obrázkami faktov, ktoré chcú popísať. |
| Ludwig Wittgenstein | Učenie reči nespočíva v židanom vysvetľovaní, ale v určitom výcviku. |
| Ludwig Wittgenstein | definícia ukázaním môže byť v každom prípade vyložená tak i inak (ako označenie farby, pomenovanie určitého svetového smeru) |
| Ludwig Wittgenstein | to ako vysvetlenie (človek) "chápe", sa ukáže v tom, akým spôsobom bude vysvetlené slovo používať. |
| Ludwig Wittgenstein | Človek musí už niečo vedieť, aby sa mohol pýtať po pomenovaní. |
| Ludwig Wittgenstein | Uvádzanie príkladov tu (v prípade rodových príbuzností) nie je nepriamym prostriedkov vysvetlenia - z nedostatku nejakého lepšieho prostriedku. |
| Ludwig Wittgenstein | A neexistuje prípad, keď hrajeme a - vytvárame si pravidlá priebežne? Ba i taká, že ich pozmeňujeme v priebehu hry. |
| Ludwig Wittgenstein | Otázka "Čo je to vlastne slovo?" je analogická otázke "Čo je to šachová figurka?" |
| Ludwig Wittgenstein | Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš. |
| Ludwig Wittgenstein | Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou. |
| Ludwig Wittgenstein | Boli sme držaní v zajatí určitým obrazom. A z toho sme sa nemohli vymaniť, lebo tkvel v našej reč - a tá ako by nám ho len neúprosne opakovala. |
| Ludwig Wittgenstein | Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš. |
| Ludwig Wittgenstein | Odkiaľ sa berie predstava, ako by započatá rada bola viditeľným kúskom koľajníc neviditeľne pokračujúcich donekonečna? |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof