Čo je to zlo?

Čo je to zlo?

Nadotázky: Čo je to dobro?

Čo je to zlo?

Podotázky: Existuje zlo? Čo je to utrpenie? Odkiaľ prichádza zlo? Je smrť zlá? Čo je hriech? Ako vzniká nenávisť? Čo je (ne)normálne? Čo je hlúposť? Čo je choroba?

Guatama Buddha (-563)

Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania.

Guatama Buddha (-563)

A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a zbratať, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého.

Guatama Buddha (-563)

A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné.

Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia.

Herakleitos (-540)

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

Herakleitos (-540)

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

Herakleitos (-540)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Zmena - to je niečo najnebezpečnejšie vo všetkých veciach, s výnimkou vo veciach zlých, vo všelijakom počasí, vetre, vo vyživovaní tiel, v spôsoboch duše.

Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti.

Epikuros (-341)

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) (-334)

Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo.

POSLUCHÁČ: Myslím, že najhoršie zlo zo všetkých je bolesť.UČITEĽ: Ešte väčšie než hanebnosť?

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ale ktorá povinnosť, chvála a česť by stála človeku za to, aby ju chcel do-siahnuť aj za cenu telesnej bolesti, ak je presvedčený, že bolesť je najväčšie zlo? A ktorú hanbu alebo poníženie by človek nepod-stúpil v úsilí vyhnúť sa bolesti, ak uznal bolesť za vrchol zla?

Marcus Tullius Cicero (-106)

Nepopieram, že bolesť bolí – veď načo by sme sa potom doža-dovali hrdinstva? –, ale tvrdím, že sa dá potlačiť trpezlivosťou,

Marcus Tullius Cicero (-106)

nič nie je také odporné, nič nie je také opovrhnutiahodné a menej hodné človeka ako ne-č

Marcus Tullius Cicero (-106)

Vravím teda, že kto meria najväčšie nešťastie bolesťou, nemá právo hovoriť o cnosti.

Marcus Tullius Cicero (-106)

apoštol Pavol (5)

Koreňom všetkeho zlého je zaiste milovanie peňazí, po ktorých mnohí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. lat: Radix omnium malorem est cupiditas.

Umýva sa niekto náhlivo? Nehovor, že to robí zle, ale náhlivo. Pije niekto veľa vína? Nehovor, že robí zle, hovor len, že pije veľa vína. Pokiaľ nevieš, čo ich k tomu vedie, ako vieš, že to, čo robia, je zlé?

Marcus Aurelius (121)

Nepovažuj za výhodne nič, čo by mohlo spôsobiť, že stratíš úctu k sebe samému.

Marcus Aurelius (121)

Čo však nerobí horším človeka samého, ako by mohlo urobiť horším jeho život?

Marcus Aurelius (121)

Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom.

Marcus Aurelius (121)

Ľudská duša sa potupuje najväčšmi vtedy, keď sa svojou vlastnou vinou stáva odpadkom a akoby vredom svetového tela; pretože nespokojnosť s ktoroukoľvek životnou udalosťou je odpadlíctvo od prírody, lebo v jej čiastke sú zahrnuté prirodzenosti všetkých ostatných bytostí. Po druhé sa duša potupuje, kedykoľvek sa s nevôľou odvracia od niekoho z ľudí alebo sa dokonca obracia proti nemu s úmyslom mu uškodiť, ako to robievajú duše rozhnevaných. Po tretie sa znižuje, ak sa dáva premôcť rozkošou alebo bolesťou. Po štvrté, ak sa pretvaruje a jedná alebo hovorí pokrytecky a nepravdivo. A po piate, ak svoje skutky a snahy nezameriava k určitému cieľu, ale koná naslepo a nedôsledne, hoci sa predsa aj najnepatrnejšie veci majú diať so zreteľom k cieľu. Konečný potom cieľ rozumných bytostí je poslúchať rozumu a zákony štátu s najúctihodnejšou ústavou.

Marcus Aurelius (121)

Za výhodné nepovažuj nič, čo by ťa mohlo donútiť porušiť vernosť, stratiť česť, zanevrieť na niekoho, prejaviť upodozrievanie voči niekomu či ho preklínať, pretvarovať sa alebo sa roztúžiť po niečom, čo potrebuje stenu alebo záclonu! Kto dá prednosť rozumu, svojmu to božstvu, a posvätnej službe jeho vznešenosti, nebude hrať divadlo, nebude nariekať, nebude túžiť ani po samote, ani po hlučnej spoločnosti, a čo je najdôležitejšie – nebude ani na živote lipnúť, ani z neho utekať.. a iba toho sa bude po celý život vystríhať, aby svoju dušu nevydával napospas zmenám, ktoré nepristanú bytosti rozumnej a spoločenskej.

Marcus Aurelius (121)

Čierna duša - nemužná povaha, neústupná povaha, zvieracia, detinská, tupá, hlúpa, neúprimná, podlízavá, podvodnícka, tyranská povaha.

Marcus Aurelius (121)

Čo je v tebe zlom, nemá svoj koreň v duši niekoho iného a samozrejme tiež v žiadnej premene a pretvorení toho, čo ťa obklopuje. Kde teda? V onej tvojej časti, ktorá vytvára predstavy o zlu. Nech teda nevytvára také predstavy, a všetko je dobré! A aj keby jej najbližší sused, tvoje chatrné telo, bolo rezané a pálená, aj keby hnisalo a hnilo, nech napriek tomu ona časť, ktorá si o tom tvorí predstavy, zachová svoj pokoj, to jest: nech je presvedčená, že nie je ani zlo ani dobro, čo sa môže rovnako prihodiť človeku zlému ako dobrému.

Marcus Aurelius (121)

Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore.

Marcus Aurelius (121)

Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou....

Marcus Aurelius (121)

Čo nie je osožné úľu, neprospieva ani včele.

Marcus Aurelius (121)

Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom.

Zlo je nemiernosť (chýbajúca miera), neviazanosť (bezhraničnosť) , beztvárnosť (chybný, nejasný, nedokončený tvar), stála potreba niečoho (nesebestačnosť) .

Zlo duše je telesného druhu. Je to časť duše, ktorá nie je úplne oddelená od hmoty a je ponorená v tele (urobenom z hmoty). Hmota napľňa zlobou nielen to, čo je v nej, ale i to, čo hľadí na ňu.

Princíp zla predchádza hmote a je to absolútny nedostatok.

Aurelius Augustinus (354)

Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra.

Aurelius Augustinus (354)

Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka.

Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote.

Tomas Kempensky (1379)

Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu.

Dobro a zlo sú protiklady. Krivka a priamka su tiež protiklady. Krivka s nekonečným polomerom zakrivenia sa stáva priamkou. V nekonečnu teda protiklady zanikajú. V nekonečnu dobro a zlo sú jedno.

Mikulas Kuzansky (1401)

Thomas Hobbes (1588)

Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.

Thomas Hobbes (1588)

Zlý človek je silné dieťa.

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza (1632)

Poznanie zla je neadekvatne poznanie.

Benedictus de Spinoza (1632)

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.

Benedictus de Spinoza (1632)

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza (1632)

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza (1632)

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Benedictus de Spinoza (1632)

Pokiaľ ide o dobro a zlo, neoznačujú nič pozitívneho vo veciach samých a sú iba pojmami našeho myslenia, ktoré si vytvárame tým, že veci medzi sebou navzájom porovnávame.....Aj keď je to tak, predsa len nemôžeme tieto slová prestať použivať. Pretože sa usilujeme formovať ideu človeka, ktorú by sme videli ako vzor (model) ľudskej prirodzenosti, bude pre nás užitočné zachovať si tieto slová, ktorý som uviedol. Budem teda v nasledujúcom výklade dobrom rozumieť to, o čom s určitosťou vieme, že je prostriedkom k tomu, aby sme sa čo najviac priblížili k vzoru ľudskej prirodzenosti... zlom, to čo nám s určitosťou bráni k priblíženiu..

Benedictus de Spinoza (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Rozlišujeme 3 druhy zla: -1. metafyzické zlo, vznikajúce zo stvorenosti; všetko je stvorené ako nedokonalé, lebo inak by bolo dokonalé tak ako jeho stvoriteľ. 2.fyzické zlo (napr. bolesť a utrpenie) sa oprávňuje svojou funkciou; môže byť užitočné (napr. k zachovávaniu individua) alebo služiť ako trest, ktorý privodí zlepšenie. 3.mravné zlo, t.j hriech, ktoré je dôsledkom ľudskej slobody a základom kresťanského vykúpenia.

Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.

Arthur Schopenhauer (1788)

Zlé je to čo nechceme.

Arthur Schopenhauer (1788)

Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.

Arthur Schopenhauer (1788)

Dobro a zlo je relatívne.

Arthur Schopenhauer (1788)

Herbert Spencer (1820)

Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života.

Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti

Friedrich Nietzsche (1844)

Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)

Friedrich Nietzsche (1844)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú).

Omyl je však len zlomkom zla. Zlo vo svojej pravej (najpravejšej) podobe, zlo ako také vystupuje v morálke. V nej si ho najviac uvedomujeme, lebo v nej nás páli najviac. Tu ide o úroveň medziľudských vzťahov a často o sám život.

Theodor Munz (1926)

Zlo dopúšťa na nás evolúcia, núti nás ísť za dobrom, nie však aby sme sa zla zbavili, ale aby sme sa pomocou neho zachovávali. Zlo, nedostatok nás naučil tvoriť, myslieť, byť proti zlu a zdokonaľovať sa. Oslava človeka si vyžaduje predovšetkým oslavu zla, ktoré urobilo z neho to, čím je.

Theodor Munz (1926)

Judith Nisse Shklar (1928)

Hriechy sú prestúpením Božích zákonov a urážkou Boha; pýcha, ako odmietnutie Boha, musí byť vždy najhorším hriechom, ktorý dáva vzniknúť všetkých ostatným hriechom.

Judith Nisse Shklar (1928)

Hriechy sú hriechy proti Bohu, a môžeš ísť do pekla ak hrešíš proti Bohu. Ale neresť nie je to čo robíme proti Bohu, alebo náboženstvu. Neresť je to, čo robíme jeden proti druhému. Neresť sa koná vo vzťahoch medzi ľuďmi.

Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro.

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím.

Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá.

Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne.

Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč.

Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé.

Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne.

Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je.

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý.

Existuje chlad? Nie, chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. A existuje tma? Nie, tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Boh zlo nestvoril, je to iba výsledkom toho, čoho sa Božie srdce nedotklo.

Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo.

Čin je zlý, ak spôsobuje dlhodobú bolesť/utrpenie. Môže mu predchádzať krátkodobá radosť/slasť, ale nie hodná toho utrpenia. (napr. nadužívanie alkoholu)

Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika.

Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac.

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Horšie je trpieť zlo ako robiť zle.

I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu.

“Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.”

Sedem hlavných hriechov: Pýcha Lakomstvo Závisť Hnev Smilstvo Obžerstvo Lenivosť

V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú

Zlé je to, čo spôsobuje utrpenie cítiacich bytostí.

Emócie sú binárnym vyhodnocovacím zariadením každého živého tvora. Pozitívna emócia kvalifikuje ako dobré všetko, čo prospieva organizmu a k čomu je organizmus priťahovaný a naopak negatívna emócia označuje niečo zlé, čo organizmu škodí a od čoho organizmus uniká.

Preto aj zlo, ktoré dnes vyžaruje z Ruska presahuje to materiálne , a teda že možno očakávať ešte ďalšie pustošenie, ktoré môže súvisieť aj s nejakou stratou sebazáchovy... keď tak, nech to všetko padne.

Pred 30 rokmi vo vidieckej časti Pakistanu,boli otec a syn vo väzení za zavraždenie dcéry (sestry).. Dcéra mala pozerať (či flirtovať) s nejakým mužom bez ich dovolenia. Aby zachránili česť rodiny, tak ju zavraždily (vražda zo cti). Ak sa ich pýtali, ako sa cítia, odpovedali, že aj dobre a zle zároveň. Zle, lebo poškvrnila dobré meno rodiny, a dobre, pretože to meno očistili. Ak by títo ľudia vyrástli v inej kultúre, alebo menej fundalistickej kultúre, tak by tak necítili.

Od patetiky k etike (2019)

Morálne kategórie, zdá sa, vzťahujeme len k svetu pôsobení na jednotlivé (ľudské) prirodzenosti, čoho jednoznačným dôkazom je, že morálne nijakým spôsobom nehodnotíme to, čo síce existuje, no nijako na nás nepôsobí.

Od patetiky k etike (2019)

A pre človeka vedeného rozumom je najväčším zlom on sám: konkrétne on sám ako vášnivá, patetická bytosť.

Ak krajinu zachváti čo len jedna kolektívna vášeň, celá krajina sa svorne nachádza v zločine. Ak ju rozdeľujú dve, štyri či päť alebo desať kolektívnych vášní, v krajine je viacero zločineských bánd.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Darm mit Charme (2019)

Es gibt Gutes und Schlechtes in der Welt – auch in der unserer Mikroben. Das Schlechte hat meistens eine Gemeinsamkeit: Es will eigentlich nur das Beste … für sich selbst.

Okomentuj: