predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Gottfried Wilhelm Leibniz
Povedali o ňom
Bertrand Russell : (Leibniz) je najlepší príklad filozofa, ktorý používa logiku ako kľúč k metafyzike.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Bertrand Russell : Ked hladáme motívy, ktoré ľudí privádzajú k skúmaniu filozofických otázok, zisťujeme, že ich možeme zhruba rozdeliť do dvoch, často antagonistických skupín, ktoré vedú k rozdielnym systémom. Jedna skupina motívov sa odvodzuje z náboženstva a etiky,druha skupina sa odvodzuje z vedy. Platóna, Spinozu a Hegela možeme pokladať za typických filozofov, ktorých záujmy sú zvačša náboženské a etické, kým Leibniza, Locka a Huma za reprezentantov vedeckej vetvy. U Aristotela, Descarta, Berkleyho a Kanta nájdeme silne prítomné obe skupiny motívov.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Niekto : Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. (ad dualizmus) >>
Niekto : Leibniz, who was corresponding with Jesuits in China, wrote the first European commentary on the I Ching in 1703, arguing that it proved the universality of binary numbers and theism, since the broken lines, the 0 or nothingness, cannot become solid lines, the 1 or oneness, without the intervention of God (ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>
Gilles Deleuze : Leibniz is one of the great founders of game theory. He was impassioned by mathematical game problems, he must have been quite a games player himself.Why is it that world which passed into existence? Leibniz explains what is, for him, the creation of worlds by God, and we see well how this is a theory of games: God, in his understanding , conceives an infinity of possible worlds, only these possible worlds are not compossible with each other, and necessarily so since it's God who chooses the best.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>
Niekto : .. v celom 18. storočí prevládalo v Európe presvedčenie, že život v jeho podobách a prejavoch sa dá postihnúť a pochopiť ako istý mechanizmus. Tieto názory vyhovovali Petrovmu (cár Peter I.) spôsobu myslenia a hlavne ho zaujala vízia štátu ako hodinového stroja, v ktorom má všetko svoje presne vymedzené miesto a jednotlivé kolieska a prevody na seba nadväzujú a vzájomne sa uvádzajú do pohybu. A celý ten mechanizmus riadi a ovláda svojou vôľou a rozhodnutiami "veľký mechanik" - absolútny vládca. V tejto predstave utvrdil cára i nemecký filozov baron Gottfried Wilhelm Leibniz, s ktorým sa Peter stretol v roku 1711 v Torgave a v roku 1712 v Karlových Varocch a s ktorým neskôr udržiaval korešpondenciu. >>
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Človek sa riadi (alebo by sa mal riadiť) princípmi maxima a minima.. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Sucastny svet pozostava z najvacsej skupiny sucastne moznych veci. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Boh - Monada monad. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Boh je dostatočný dôvod. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Najdokonalejšie z bytosti - duchovia, kt. zaujímajú najmenší priestor, t.j. navzájom si najmenej prekážajú a ktorých dokonalosť je v cnostiach. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Monády nemajú okná, jedna monáda nepôsobi na druhú. Ich súčinnosť zabezpečuje predzjednaná harmónia |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Boh má dobrý dôvod stvoriť svet. Svet ktorý stvoril je najlepší z možných svetov a lepší ako žiaden svet. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Neexistuju nedelitelne body, body nerozlahle vsak ano / Nulla esse indivisibilia, esse tamen inextensa. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Myseľ = Mlyn, ktorý sám osebe nevyrobí múku. Iba za predpokladu, že tam dovezieme zrno. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Pre toho , kto veci dokonale pozná, je vždy možné udať dôvod, ktorý by postačoval k určeniu, prečo je tomu tak a nie inak. Prvá otázka je preto - Prečo je skôr niečo než nič? |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Medzi našim myslením a zákonitosťami vonkajšieho sveta existuje predzjednaná harmónia. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz | Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof