Čo je to dobro?

Najvyššia forma dobrotivosti sa podobá vode. Voda dokáže byť užitočnou všetkým veciam, bez toho aby s nimi musela zápasiť. Zdržiava sa i na miestach, ktoré sa všetkým ľuďom hnusia. A práve preto býva v blízkosti Tao.

Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď sa vyvinie, vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ, keď sa vyvinie, vedie k veľkému prospechu. / I don't envision a single thing that, when developed, leads to such great benefit as the mind. The mind, when developed leads to great benefit.

Guatama Buddha (-563)

Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - keď je skrotená, strážená, chránená, zdržanlivá - vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ - keď je skrotená, chránená, chránená, zdržanlivá - vedie k veľkému prospechu. /I don't envision a single thing that — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to such great benefit as the mind. The mind — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to great benefit.

Guatama Buddha (-563)

Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.

Guatama Buddha (-563)

A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha).

Guatama Buddha (-563)

A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy.

Guatama Buddha (-563)

Herakleitos (-540)

Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia.

Herakleitos (-540)

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

Herakleitos (-540)

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

Existuje len jedno dobro a to vedomost.Existuje len jedno zlo a to nevedomost.

Sokrates (-470)

Demokritos z Abdér (-460)

Cnosť je najviac založená na rešpekte k druhému človeku

Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.

Aristippos z Kyrény (-435)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Slnko dáva viditeľným veciam schopnosť nielen byť videný, ale aj vznik, rast a výživu ... rovnako dobro umožnuje rozumovo poznateľným veciam (ideám) to že sú, a že môžu byť poznané.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného...

Platon (pov. Aristokles) (-427)

dobré je to "čo všetko zachováva" a zlo je to čo "všetko ničí a kazí"

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Dobro je to, čo tvorí nemennú kvalitu, poňatú ako dobro.

Dobro je stred medzi:
ľahkovážnosťou a zbabelstvom (odvaha)
seba ponižovaním a pýchou (sebavedomie)
lakomosťou a rozhadzovačnosťou (štedrosť)...

Aristoteles (-384)

Každé umenie a každá veda, podobne aj praktické konanie a zámer smeruje, ako sa zdá, k nejakému dobru; preto bolo správne vyjadrené, že dobro je to, k čomu všetko smeruje.

Aristoteles (-384)

Dobro je to, k čomu všetko smeruje.

Aristoteles (-384)

Čuang-c (-369)

Ľudia si napospol uvedomujú užitočnosť použiteľnosti, a nikto si neuvedomí užitočnosť nepoužiteľnosti.

Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi)

Epikuros (-341)

Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti.

Epikuros (-341)

Treba si vážiť krásu, cnosti a podobné veci ak spôsobujú slasť. Ak ju nespôsobujú, treba sa s nimi rozlúčiť.

Epikuros (-341)

Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia.

Epikuros (-341)

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) (-334)

Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo.

Totiž buď cnosť vôbec nejestvuje, alebo mu-síme každou bolesťou pohŕdať.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Virtus – cnosť muža dostala totiž svoje meno od vir – muž. Vlastnosťou muža je však predovšetkým mužnosť, ktorá má dva podstatné znaky: pohŕdať bolesťou a pohŕdať smrťou.

Marcus Tullius Cicero (-106)

pre človeka je najlepšie to, čo je žiaduce samo osebe, čo sa zakladá a čo spočíva práve v cnosti. Ja by som to skôr nazval jediným, a nie najvyšším dobrom.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ani sama žiarlivosť a ne-vraživosť nie sú neužitočné, keď vidíme, že sme nedosiahli to, čo dosiahol iný, alebo že iný dosiahol to, čo my. Podobne strach: keby sa úplne odstránil, zmizla by akákoľvek starostlivosť o ži-vot, ktorá sa v najväčšej miere vyskytuje u tých, čo sa boja záko-nov, čo sa boja úradov, ktorí majú strach z chudoby, hanby, smr-ti a bolesti.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Všetko na všetkých je dokonalé, pokiaľ to závisí od nich samých a pokiaľ im v tom nič nebráni.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ježiš Nazaretský (0)

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. ale kto činí ravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.

Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.

apoštol Pavol (5)

Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá.

apoštol Pavol (5)

Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.

apoštol Pavol (5)

Marcus Aurelius (121)

Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom.

Marcus Aurelius (121)

Ako rýchlo zaniká všetko, na svete ľudia - vo večnosti pamiatka na nich. Aké je všetko, čo možno vnímať zmyslami, a najmä to, čo nás láka pre rozkoš, alebo čoho sa obávame pre strasť, alebo čo velebíme pre slávu. No rozumovej schopnosti prináleží uvedomiť si, ako krátko trvajú tieto veci, ako ľahko človek môže nimi opovrhnúť, aké sú špinavé, ľahko zničiteľné, takmer mŕtve.

Marcus Aurelius (121)

Čo môže byť lepšie ako spravodlivosť, pravda, umiernenosť a mužnosť a vôbec ako je stav duše, ktorá je spokojná sama so sebou (čo ťa uspôsobuje k činom podľa správneho rozumu) a spokojná aj s údelom osudu, ak sa čokoľvek udeje mimo ľudskú vôľu.

Marcus Aurelius (121)

Ľudia si hľadajú miesta, kam by sa uchýlili: vidiek, prímorie, hory. Však aj ty často zatúžiš po niečom takom. Ale to všetko je príliš pomalé, pretože v ktorúkoľvek chvíľu sa ti zachce, môžeš sa uchýliť do seba samého. Veď nikde nemá človek kľudnejší ani nerušenejší útulok než vo svojej vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nahliadnuť, a ihneď sa ocitá v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho údudku nie je nič iné ako pocit mravnej sporiadanosti.

Marcus Aurelius (121)

Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore.

Marcus Aurelius (121)

Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou....

Marcus Aurelius (121)

..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom.

Dobro je Boh. (Good is god)

Plotinos (205)

Dobro je niečo, ku čomu všetko existujúce smeruje, po čom všetko existujúce túži, a od ktorého všetko existujúce závisí. Ono samo nemá potreby.

Plotinos (205)

Aurelius Augustinus (354)

Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka.

V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie .

Pierre Abelard (1079)

Tomas Akvinsky (1225)

Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu.

Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu.

Tomas Kempensky (1379)

Thomas Hobbes (1588)

Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu)

Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Rene Descartes (1596)

Benedictus de Spinoza (1632)

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza (1632)

Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný.

Benedictus de Spinoza (1632)

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.

Benedictus de Spinoza (1632)

Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza (1632)

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza (1632)

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Benedictus de Spinoza (1632)

Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.

Benedictus de Spinoza (1632)

Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená)....

Benedictus de Spinoza (1632)

Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro..

Benedictus de Spinoza (1632)

Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza (1632)

Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Benedictus de Spinoza (1632)

No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza (1632)

...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.

Benedictus de Spinoza (1632)

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Benedictus de Spinoza (1632)

Pokiaľ ide o dobro a zlo, neoznačujú nič pozitívneho vo veciach samých a sú iba pojmami našeho myslenia, ktoré si vytvárame tým, že veci medzi sebou navzájom porovnávame.....Aj keď je to tak, predsa len nemôžeme tieto slová prestať použivať. Pretože sa usilujeme formovať ideu človeka, ktorú by sme videli ako vzor (model) ľudskej prirodzenosti, bude pre nás užitočné zachovať si tieto slová, ktorý som uviedol. Budem teda v nasledujúcom výklade dobrom rozumieť to, o čom s určitosťou vieme, že je prostriedkom k tomu, aby sme sa čo najviac priblížili k vzoru ľudskej prirodzenosti... zlom, to čo nám s určitosťou bráni k priblíženiu..

tým, že ľudia porovnávajú svoje konanie s Božským zákonom, posudzujú stupeň morálneho dobra alebo zla svojich skutkov, čo znamená, že im - ako povinnosti alebo hriechy - pravdepodobne prinesú z rúk Všemohúceho šťastie alebo trápenie

John Locke (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré.

Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo...

Jean Jacques Rousseau (1712)

..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec?

Jean Jacques Rousseau (1712)

Budeme-li hledat, v čem přesně tkví největší dobro ze všech, jaký musí být účel jakéhokoli systému zákonodárství, zjistíme, že se omezuje na dva hlavní cíle, svobodu a rovnost. Na svobodu, protože každá jednotlivá závislost představuje stejné množství síly odejmuté státu; rovnost, neboť svoboda bez ní nemůže přetrvat.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jeremy Bentham (1748)

Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia

Dobre je to, co chceme.

Arthur Schopenhauer (1788)

Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme.

Arthur Schopenhauer (1788)

Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším.

Arthur Schopenhauer (1788)

Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.

Arthur Schopenhauer (1788)

Dobro a zlo je relatívne.

Arthur Schopenhauer (1788)

Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle.

Arthur Schopenhauer (1788)

Dobrý človek je ten, ktorý nevidí hranicu medzi sebou a druhými, kto prehliadol princíp individualizácie.

Arthur Schopenhauer (1788)

Henri David Thoreau (1817)

Tak blízko dobrého je všetko divoké. Život kráča ruka v ruke s divokosťou. Všetko čo prekypuje životom je divoké. Všetko čo nepodľahlo človeku, ho svojou prítomnosťou oživuje.

Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života.

Herbert Spencer (1820)

Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti.

Herbert Spencer (1820)

V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne.

Herbert Spencer (1820)

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Herbert Spencer (1820)

Pojem "dobra" je v podstate rovnaký ako pojem "užitočný", "účelný", takže v súdoch "dobrý" a "zlý" si ľudstvo sumarizovalo a sankcionovalo nezabudnuté a nezabudnuteľné skúsenosti ohľadom užitočného a účelného.

Herbert Spencer (1820)

Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu.

Herbert Spencer (1820)

Friedrich Nietzsche (1844)

Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc.

Friedrich Nietzsche (1844)

Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci.

Friedrich Nietzsche (1844)

Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)

Friedrich Nietzsche (1844)

Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt....

Friedrich Nietzsche (1844)

Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.

Friedrich Nietzsche (1844)

Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)

Friedrich Nietzsche (1844)

Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).

Friedrich Nietzsche (1844)

Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty.

Friedrich Nietzsche (1844)

Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu.

Kľúčom k hľadaniu hodnôt sú historické osobnosti ako vzory.

Heinrich Rickert (1863)

Bertrand Russell (1872)

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Bertrand Russell (1872)

Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke.

Naturalistické teórie sú nesprávne, pretože dobro sa nedá definovať. Naturalisti definujú dobro (ako napr. John Stuart Mill - že dobro je slasť) ,ale táto definicia nie je skutočnou definíciou, lebo sa dá spýtať : Je každá slasť dobrom. Dobro sa nedá definovať, lebo je to nezložená vec a nie ako voda, ktorá sa skladá z častí a preto ju možno definovať: voda=H2O (ad naturalizmus - naturalistický faul)

George Edward Moore (1873)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú).

Rýdzim ideálom je taký cieľ, ktorý podporuje rast, slobodu a šťastie JA a pseudoideály sú nutkavé, iracionálne ciele, ktoré sú subjektivne vzato príťažlivými zážitkami (ako popud k podriadeniu sa), v skutočnosti však životu škodia.

Erich Fromm (1900)

Paul Karl Feyerabend (1924)

Mnohost teorii je blahodarna. Uniformita ohrozuje slobodny rozvoj jedinca, oslabuje kritickost.

Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro.

Niekto (2019)

To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím.

Niekto (2019)

Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá.

Niekto (2019)

Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne.

Niekto (2019)

Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč.

Niekto (2019)

Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé.

Niekto (2019)

Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne.

Niekto (2019)

Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je.

Niekto (2019)

Čo je dobré? - Úcta k bohom.

Niekto (2019)

dobro znamená – dávať. Dávať a nie brať!

Niekto (2019)

Perfect is enemy of good.

Niekto (2019)

Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo.

Niekto (2019)

Čin je dobrý, ak spôsobuje dlhodobú radosť/slasť. To ale môže vyžadovať krátkodobú bolesť/utrpenie. (napr. vybratie triesky z prsta)

Niekto (2019)

Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona. /Zakon a Boh je teda mimo dobra a zla?

Niekto (2019)

Rodina ano, rodinkarstvo nie.

Niekto (2019)

Niekto (2019)

Sedem hlavných cnosti: Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť

Niekto (2019)

“Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.”

Niekto (2019)

Zur Genealogie der Moral (2019)

A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým...

Vzorom by mal byť Šalamún, ktorý mal tisícky žien a nie svätý Cyprián, ktorý bol bez ženy.

Niekto (2019)

Jednota je dobro.

Niekto (2019)

Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.

Niekto (2019)

počestnost je užitečná, protože přináší úvěr, právě tak přesnost, usilovnost, uměřenost, a proto jsou ctnostmi - z čehož by mimo jiné plynulo, že tam, kde například zdání počestnosti činí stejnou službu, také toto zdání postačuje, a zbytečný nadbytek této ctnosti by se pak ve Franklinových očích musel zdát zavrženíhodný jako neproduktivní plýtvání

Niekto (2019)

Všetko dobré prichádza z kríža Kristovho.

Niekto (2019)

Zoznam 10-tich dokonalostí :
Dāna pāramī: generosity, giving of oneself
Sīla pāramī: virtue, morality, proper conduct
Nekkhamma pāramī: renunciation
Paññā pāramī: wisdom, discernment
Viriya pāramī: energy, diligence, vigour, effort
Khanti pāramī: patience, tolerance, forbearance, acceptance, endurance
Sacca pāramī: truthfulness, honesty
Adhiṭṭhāna pāramī : determination, resolution
Mettā pāramī: goodwill, friendliness, loving-kindness
Upekkhā pāramī: equanimity, serenity
Two of the above virtues, mettā and upekkhā, also are brahmavihāras.

Niekto (2019)

Dobré je to, čo chce Boh.

Niekto (2019)

Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení.

Niekto (2019)

Dobro nie je realita, ktorú poznávame, ale projekcia, ktorá pramení z nás.

Niekto (2019)

Štyri nohy dobré, dve nohy zlé !

Niekto (2019)

Dobro je prirodzenosť, zlo je keď je niečo neprirodzené.

Niekto (2019)

Akých ľudí by ste chceli mať zo svojich detí až vyrastú? Väčšina ľudí na túto otázku odpovie, že by chceli aby z detí vyrástli zodpovední ľudia, aby vedeli prevziať zodpovednosť, získali vzdelanie, prácu, mali rodinu a hlboké priateľstvá, starali sa o svoje deti s jemnosťou a pozornosťou, aby dokázali myslieť za seba, skúmali názory, nespoliehali sa na autoritu učiteľov, alebo politikov, a hlavne aby boli šťastní. Nový zákon ale učí nestarať sa o zajtrajšok, rozdať všetok svoj majetok, a že štastní sú chudobní a plačúci......To je dôvod, prečo je kresťanské učenie ako žiť, nekompatipilné s tým čo pokladáme za najlepší spôsob života.

Niekto (2019)

Robíme zásadnú chybu, keď o dobre uvažujeme ako o podstatnom mene, ako o niečom čo sa niekde nachádza a čaká že okolo toho prejdeme a všimneme si to. Naopak, dobro má povahu prívlastku a teda je prídavným menom ktorého význam priamo súvisi a mení sa od povahy podstatného mena ktorého je atribútom. Príklad: Nedáva zmysel povedať vetu "Tento nôž je dobrý" a následne hľadať nezávislý význam slova "dobrý". Správne je formulovať vetu "Toto je dobrý nôž". Význam dobrý je tu obmedzený povahou noža. aký je dobrý nôž - ostrý.

Niekto (2019)

Emócie sú binárnym vyhodnocovacím zariadením každého živého tvora. Pozitívna emócia kvalifikuje ako dobré všetko, čo prospieva organizmu a k čomu je organizmus priťahovaný a naopak negatívna emócia označuje niečo zlé, čo organizmu škodí a od čoho organizmus uniká.

Niekto (2019)

6.11 v roku 1494 sa narodil Sülejman I. Nádherný, víťaz bitky pri Moháči. U nás sa do povedomia zapísal ako negatívna postava, kým v osmanskom svete ide o jedného z najvýznamnejších panovníkov vôbec – vojvodcu, zákonodarcu, reformátora.

Niekto (2019)

Pred 30 rokmi vo vidieckej časti Pakistanu,boli otec a syn vo väzení za zavraždenie dcéry (sestry).. Dcéra mala pozerať (či flirtovať) s nejakým mužom bez ich dovolenia. Aby zachránili česť rodiny, tak ju zavraždily (vražda zo cti). Ak sa ich pýtali, ako sa cítia, odpovedali, že aj dobre a zle zároveň. Zle, lebo poškvrnila dobré meno rodiny, a dobre, pretože to meno očistili. Ak by títo ľudia vyrástli v inej kultúre, alebo menej fundalistickej kultúre, tak by tak necítili.

Niekto (2019)

Boh je najvyššia pravda a najvyššie dobro. Cieľom človeka je poznať ho a milovaŤ ho.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Morálne kategórie, zdá sa, vzťahujeme len k svetu pôsobení na jednotlivé (ľudské) prirodzenosti, čoho jednoznačným dôkazom je, že morálne nijakým spôsobom nehodnotíme to, čo síce existuje, no nijako na nás nepôsobí.

Od patetiky k etike (2019)

Racionálne dobro je takto tým, o čom myseľ slobodne a pokojne rozhodla, že je dobré.

Obvykle sa človek musí k cnosti stále nútiť; nielen že v nej nenachádza svoje najvyššie blaho, ale desí sa jej; má sklon hľadať svoje najvyššie blaho skôr v sebaukájaní (v ktoromkoľvek zmysle).

Niekto (2019)

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Kritériom dobra môže byť len pravda, spravodlivosť a na druhom mieste verejný úžitok.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Všetko , čo sa väčšinou považuje za účel, je všade a bez výnimky vo svojej prirodzenosti, z definície, vo svojej podstate a celkom zjavne len a len prostriedkom.... peniaze, moc, štát, veľkosť národa, hospodárska produkcia, univerzitné diplomy..

Rozdiel medzi dobrý a zlým mechanikom, rovnako ako medzi dobrým a zlým matematikom, spočíva práve v ich schopnosti odlíšiť dobré fakty od zlých na základe kvality. On musí mať osobný záujem!

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Formy a idei sú nielen nemenné, nezničiteľné a nepodliehajúce zkaze, ale tiež dokonalé, skutočné a dobré.

mají dobré úmysly jen málo co do činění s pozi-tivními výsledky.

Pomsta geografie (2019)