Je majetok dobrý alebo zlý?

Majetok boháča je jeho opevneným mestom, kým skazou núdznych je ich chudoba.

Majetok pre boháča je ako opevnené mesto, javí sa mu sťa nedostupná hradba.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

Guatama Buddha (-563)

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)

U koho prevládne materálno nad kultúrnosťou, je primitívny človek, u koho prevládne kultúrnosť nad materálnom, je nepraktický človek. Len ten, u koho sú kultúrnosť a materálno v dokonalej harmónii, len ten je naozaj ušľachtilý človek.

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)

Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou!

Väčšina ľudí si bude myslieť, že znášaš starobu tak ľahko pre veľký majetok, a nie pre svoju povahu. Hovorí sa totiž, že boháči majú mnoho útech.....na ich tvrdení niečo je, ale nie toľko ako si myslia.

Sokrates (-470)

Ľudia, čo si peniaze nahonobili sami, cenia si cih raz tak vysoko ako ostatní. Lebo ako milujú básnici svoje básne a otcovia svoje deti, tak visia na peniazoch tí, čo ich zarobili, ako na svojom diele, ďalej však aj pre úžitok ako ostatní. Preto bývajú aj v spoločenskom styku nepríjemní, lebo poznajú iba chválu bohatstva.

Sokrates (-470)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Keď hrnčiar zbohatne, myslíš, že sa ešte bude starať o svoje remeslo?
Vôbec nie.
Stane sa teda lenivším a nedbanlivejším?
Isteže
Nebude potom horším hrnčiarom?
Isteže bude

Platon (pov. Aristokles) (-427)

v dokonale zriadenom štáte musia byť spoločné ženy, spoločné i deti i celá výchova práve tak, ako sú spoločné činnosti vo vojne a mieri, a že vládcami v ňom musia byť tí, čo sa ukázali najlepšími vo filozofii a najschopnejšími vo vojne. ... Vládcovia, keď nastúpia na úrad, povedú vojakov a ubytujú ich v príbytkoch, ako sme ich opísali, v ktorých nikto nebude mať nič vlastné, ale ktoré všetkým budú spoločné, a nielen o príbytkoch tohto druhu sme sa dohodli ... ale aj o tom, aké príjmy budú mať.. nikto nemá mať nič z takého majetku, aký teraz majú ostatní ľudia, ale že majú ako osvedčení bojovníci a strážcovia dostávať ako mzdu za svoju strážnu službu výživu od druhých na každý rok, a takto sa starať o seba a o celý štát. (ad aristokracia)

V dome bohatého muža nie je kam odpľuť, iba ak do jeho tváre. / In a rich mans house there is no place to spit but his face.

Diogenes zo Sinopy (-412)

Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“

Diogenes zo Sinopy (-412)

Aristoteles (-384)

zdá se nějakou zkázou samého člověka ztráta majetku, neboť jím člověk žije

19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22

Ježiš Nazaretský (0)

24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.

Ježiš Nazaretský (0)

Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.

Ježiš Nazaretský (0)

Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov.

Ježiš Nazaretský (0)

Lebo čo je platné človeku, keby aj celý svet získal ale seba samého uvrhol do skazy.

Ježiš Nazaretský (0)

„Běda vám bohatým, vždyť vám se už potěšení dostalo. Běda vám, kdo jste nyní nasyceni, neboť budete hladovět.

Ježiš Nazaretský (0)

Epiktetos (55)

zanechaj úvahy typu: „Ak zanedbám svoj majetok, nebudem mať z čoho žiť,” „Pokiaľ nebudem trestať svojho otroka, bude na nič!” Je lepšie umrieť od hladu, a byť slobodný od utrpenia a strachu, než byť stiesnený a žiť v hojnosti.

Epiktetos (55)

vlastní? „Získaj peniaze,” povedia niektorí, „aby sme aj my mohli nejaké mať.” Ak ich môžem získať a zároveň si zachovať svoju dôstojnosť, dôveryhodnosť, veľkodušnosť, ukáž mi ako, a ja ich získam. No ak žiadaš, aby som sa vzdal tých vecí, ktoré sú dobré a moje vlastné, a tým získal veci, ktoré nie sú dobré, pozri sa na seba, a uvidíš, aký si nečestný a unáhlený.

Epiktetos (55)

Telo človeka je mierou pre jeho majetok, ako je jeho chodidlo mierou pre jeho topánku. Ak sa budeš držať tejto zásady, zachováš si správnu mieru, no ak ju prekročíš, nakoniec sa nevyhnutne zrútiš do priepasti.

Epiktetos (55)

Kým je vec zverená tebe, staraj sa o ňu ako o niečo, čo patrí inému; tak ako pocestný pristupuje k hostincu.

Epiktetos (55)

Za žiadnych okolností nehovor: "Stratil som" ale iba "Vrátil som."..... "Moja pôda mi bola zhabaná" Nie, bola vrátená. "Ale ten, čo mi ju zobral je zlodej!" Prečo sa staráš o to, koho rukou si ju pôvodný vlastník zobral späť?.

S vedomím, že bohatstvo je nestabilné a bez podstaty,
je správne ponúkať darčeky
mníchom, brahmanom, chudobným a priateľom;
Čo sa týka budúceho života, niet lepšieho od toho ako dávať.

Nágárdžuna (150)

Ambróz (339)

Pán je jméno moci. Ale člověk nemá moci nad vnějšími věcmi, neboť nic nemůže na jejich přirozenosti změniti. Tedy držení vnějších věcí není člověku přirozené.

Ambróz (339)

Nikdo nenazývej vlastním, co je společně

...každý je pečlivější v opatřování něčeho, co pouze jemu náleží, než něčeho, co je společné všem nebo mnohým, protože každý utíkaje práci, nechává druhému to; co naleží do společného, jak se přihází při množství služebníků.

Tomas Akvinsky (1225)

...protože se tím více zachovává pokojný stav lidí, když každý je spokojen svou věcí. Proto vidíme, že mezi těmi, kteří společně a nedílně něco drží, častěji vznikají sváry.

Tomas Akvinsky (1225)

Bohatstvo, ktoré by bolo vyhľadávané v takej miere, že by už neslúžilo vyšším cieľom ľudského života, by nakoniec pre človeka znamenalo prekážku v dosahovaní šťastia. Morálne hodnotenie bohatstva tada závisí od správnosti jeho užívania. Nie je dobrom osebe, ale inštrumentálnym dobrom.

Tomas Akvinsky (1225)

Johannes Duns Scotus (1265)

Potreba súkromného vlastníctva vyplýva z hriešnej prirodzenosti človeka.

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Benedictus de Spinoza (1632)

Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť.

Benedictus de Spinoza (1632)

John Locke (1632)

Boh nám daroval túto planétu a preto patrí nám všetkým. Svojou prácou si ale môžeme jej čiastky individualizovať, t.j. individuálne privlastňovať do súkromného vlastníctva

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?

Jean Jacques Rousseau (1712)

V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...

Jean Jacques Rousseau (1712)

Zákony sa prejavujú všetkou silou len tam, kde niet krajnosti, sú rovnako bezmocné proti pokladom boháča ako proti biede chudáka. Prvý ich obchádza, druhý im uniká.

Jean Jacques Rousseau (1712)

nijaký občan nemá byť ani taký bohatý, aby si mohol kúpiť iného občana, ani taký chudobný, aby bol nútený predávať sa. Na strane veľkých to predpokladá obmedzenie bohatstva a vplyvu, na strane malých obmedzenie lakomstva a chamtivosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Arthur Schopenhauer (1788)

Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ist einer Welt Besitz fur dich zerronen,
Sei nicht im Leid daruber, es ist nichts,
Und hast du einer Welt Besitz gewonnen,
Sei nich erfreut daruber, es ist nichts.
Voruber gehn die Schmerzen und die Wonnen,
Geh an der Welt voruber, es ist nichts. (Perzan - Anwari Soheili) .

Arthur Schopenhauer (1788)

Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.

Arthur Schopenhauer (1788)

Nikoho neklameme a nelichotime mu tak ako sebe.

Arthur Schopenhauer (1788)

V nijakom prípade si nemyslím, že by som písal niečo nedôstojné môjho pera, keď tu odporúčam starostlivosť o udržanie získaného a zdedeného majetku. Veď mať po rodičoch toľko majetku, aby sme mohli – hoci len pre vlastnú osobu bez rodiny – spokojne žiť v opravdivej nezávislosti, t.j. bez práce, to je neoceniteľná prednosť: je to ochrana a odolnosť proti biede a súženiu, ktoré hrozia ľudskému životu. Teda emancipácia od všeobecnej otročiny, tohto normálneho osudu syna Zeme. Slobodný syn Zeme sa rodí iba pri priaznivom osude, pretože iba taký človek je sui iuris (nezávislý), pánom svojho času a svojich síl, ktorý môže každé ráno povedať: „tento deň patrí mne“. Práve preto rozdiel medzi prvým, kto má tisíc, a druhým, ktorý má sto tisíc toliarov renty, je neporovnateľne menší než medzi prvým a takým, ktorý nemá nič.

Arthur Schopenhauer (1788)

Zdedený majetok nadobúda však najvyššiu hodnotu, ak pripadne tomu, kto je obdarený duševnými silami vyššieho druhu a sleduje ciele, ktoré sa neveľmi znášajú so ziskom: veď potom je dotovaný osudom dvojnásobne a môže žiť svojmu géniovi: svoj dlh ľudstvu však splatí stonásobne tým, že vykoná to, čo nemohol nik iný, a vytvorí niečo pre dobro celého ľudstva, ba slúži mu to ku cti. Iný si v takej výhodnej situácii získa zásluhy o ľudstvo filantropickými snahami. Na rozdiel od takých ten, kto nič také ani čiastočne, ani aspoň pokusne nevykoná, kto ani po dôkladnom osvojení niektorej vedy si nevytvorí aspoň možnosť, aby ju rozvíjal – ten – ak zdedí majetok – je obyčajný povaľač a hodný iba opovrhnutia. Ani šťastný nebude: ochrana pred núdzou ho vydá napospas druhému pólu ľudskej biedy, nude, ktorá ho tak mučí, že by bol oveľa šťastnejší, keby ho núdza nútila vstúpiť do zamestnania.

Daj človeku do vlastníctva holú skalu o on ju premení na kvitnúcu záhradu.

John Stuart Mill (1806)

Karol Marx (1818)

luxus je rovnaká neresť ako chudoba a naším cieľom by malo byť: "viac byť", a nie "viac mať"

Karol Marx (1818)

Súkromné vlastníctvo nás urobilo tak hlúpimy a jednostrannými, že nejaký predmet je náš, až keď ho máme, vtedy, keď pre nás existuje ako kapitál, alebo keď ho bezprostredne držíme, jeme, pijeme, nosíme na svojom tele, obývame, krátko používame... Miesto všetkých fyzických a duchovných zmyslov nastúpilo jednoduché odcudzenie všetkých týchto zmyslov - zmysel mať.

Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt....

Friedrich Nietzsche (1844)

Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)

Friedrich Nietzsche (1844)

Erich Fromm (1900)

Súkromné vlastníctvo je nevyhnutnou inštitúciou, minimálne v hriešnom svete; ľudia viac pracujú a menej sa hádajú, keď je majetok súkromný a nie spoločný.

Erich Fromm (1900)

Nie ten, kto má mnoho, je bohatý, ale ten, kto veľa dáva. Zberač pokladov, ktorý trpí strachom a ustarostenosťou, aby nič nestratil, je v psychologickom zmysle chudobný, zbiedačený človek, bez ohľadu na to, koľko má.

Erich Fromm (1900)

túžba mať súkromné vlastníctvo vytvára túžbu po olupovaní druhých - zjavné alebo tajné. Šťastie jedinca vlastníckeho typu leží v jeho nadradenosti nad druhými, v jeho moci a koniec koncov v jeho schoposti dobývať, lúpiť, zabíjať.

Erich Fromm (1900)

Pretože môžem stratiť to, čo mám, musím byť neustále usúžený, že stratím čo mám....stávam sa defenzívnym, tvrdým, podozrievavým, osamelým, hnaným potrebou mať viac, aby som bol lepšie zaistený.

Vlastníctvo drahých kovov bolo v Sparte zakázané.

Karl Raimund Popper (1902)

John Rawls (1921)

Extrémna chudoba ničí všetky životné plány.

Takých päťtisíc by nebolo zlých...ale to ti poviem, ak potom voľačo nájdeš (pri kopaní zlata), neodtiahnu ťa odtiaľ ani párom koní; aj keby si mal skapať ako pes, nepopustíš, budeš si musieť nahrabať ešte desaťtisíc. A ak máš pätdesiattisíc chceš sto, aby si sa nadosmrti zabezpečil, napokon nakopeš stopäťdesiattisíc, túžiš mať dvesto, aby si si bol celkom a nabetón istý, že nevyjdeš na psí tridsiatok, nech sa robí čo chce.

Niekto (2019)

Byť bohatým je nemorálne.

Niekto (2019)

Spoločné vlastníctvo, resp. nevlastníctvo je zlé aj pre ekológiu, pretože ak na svojom majetku spaľujem uhlie, tak splodiny vypúšťam do vzduchu, ktorý patrí všetkým, resp. nikomu.

Niekto (2019)

Čas - to je jediné čo máte.

Niekto (2019)

Právo na majetok je základným právom, ktoré by sa nemalo porušovať. Záleží však na tom ako ďaleko do minulosti chceme ísť. USA sú nespravodlivým štátom, lebo v minulosti zobrali majetok indiánom.

Niekto (2019)

Chudobný človek, hotová opica.

Niekto (2019)

Anaxagoras mal v Klazomenách značný majetok a aj značný plyv, ale oboch sa vraj vzdal kvôli obave, že by mu bránili vo filozofii. Diogenes Laertios o tom píše: „Vynikal vznešeným rodom a bohatstvom, ale aj veľkomyseľnosťou, pretože všetok otcovský majetok postúpil svojim príbuzným. Lebo keď mu vyčitovali, že sa oň nestará, povedal im: >>A prečo sa oň vy nestaráte? << Nakoniec ho úplne zanechal a venoval sa výlučne skúmani u prírody" 3 Valerius Maximus hovorí, že sa majetku nevzdal, ale vraj keď prišiel po dlhej ceste domov, našiel svoj majetok zničený a povedal: „Keby tento nezahynul, ja by som zahynul.

Niekto (2019)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vlastníctvo patrí k základným inštitútom našej spoločnosti. Je považované za jedno zo základných občianskych a dokonca aj ľudských práv. aspoň ústavne má status nescudziteľnosti. Je považované za jedno zo základných predpokladov, ale aj prejavov slobody.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vlastníctvo je však aj zdrojom neslobody a nástrojom útlaku, príčinou konfliktov a rozvratov celých komunít, spoločenstiev i politických systémov. Je preto trvalým predmetom filozofickej reflexie.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

súkromné vlastníctvo je (má byť) výrazne obmedzené morálnou povinnosťou odovzdať núdznym tzv. prebytok. Len tak je možné zachovať súčastne súkromné hospodárenie s majetkom, nutné pre rozvoj bohatstva Zeme, spolu s právom všetkých ľudí tešiť sa z dobier stvorenstva.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vyostrujúca sa majetková nerovnosť v rámci súčastnej formy kapitalizmu nastoľuje pred spoločnosť okrem iného aj aktuálny problém vzťahu vlastníctva a slobody človeka.. (ad kapitalizmus)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Úplne chudobný postráda česť a nemôže byť dobrým občanom. Veľmi bohatý sa stáva spurný a vymyká sa zo vzájomného spoločenstva.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

vyvážené poňatie vlastníctva a vyhnutie sa extrémom: zatiaľčo úplné odmietnutie tézy o vlastníctve by znamenalo nepripustenie nároku pracovníka na plody jeho práce, a teda aj nemožnosť kritiky vykorisťovania, naopak úplné prijatie tézy by otvorilo dvere egoistickému popreniu správnosti distributívnych a redistributívnych opatrení. Vlastníctvo je teda treba prestať fetišizova a jenutné pripísať mu adekvátny význam, ktorý bude zasadený do širšieho kontextu sociálnych vzťahov.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Individuálna funkcia súkromného vlastníctva spočíva v zabezpečení osobnej slobody, vo vzbudzovaní iniciatívy, v sociálnej istote a v možnosti zaopatrenia jednotlivca samého a jeho rodiny.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Sociálna funkcia vlastníctva spočíva v dobrom ekononomickom využívaní a rozmnožovaní obmedzených prírodných a výrobných dobier, ako aj v ich prínose k právnemu usporiadaniu spoločnosti rozlíšením "môjho" a "tvojho" , práv a príslušnosti.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Spoločné vlastníctvo je nevyhnutným prvkom poriadku vlastníctva a má značný význam.. pre realizáciu úloh spoločného dobra. Potrebujeme oboje - súkromné i spoločné vlastníctvo.

Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!

Niekto (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Bohatstvo užívame skôr preto, že nám umožňuje primerane konať, než preto, aby sme sa ním v rečí chválili, a priznať sa k chudobe nie je pre nikoho hanba, ale skôr je hanba nerobiť nič, aby sa z nej človek dostal.

Každý dobročinný skutek, každý rozdaný zlatý peníz byl příslibem kapky chladivé vody na jeho rtech. Pokud bude bohatství rozděleno mezi chudé, mohlo by to v posmrtném životě zdusit plameny pekelné.

Panství kříže (2019)

„Kristus neříkal ‚běda vám zlým bohatým‘, ale jen ‚běda vám bohatým‘.“

Panství kříže (2019)

Od biskupů a svatých mužů už nežádali, aby je kárali za zlo, jež je neoddělitelnou součástí bohatství, ale něco zcela jiného: ujištění, že bohatství by skutečně mohlo být darem od Boha.

Panství kříže (2019)

Pokud bude moc používána k obraně bezmocných, jejím nositelům by to mohlo zajistit přízeň nebes.

Panství kříže (2019)

Ježíše Krista, který předpověděl pohromu pro boháče a řekl, že s jeho návratem chudí zdedí zemi..

Panství kříže (2019)

Revoluce pro život (2019)

Kapitál může majetek zmno-žovat jen tehdy, pokud má držení majetku určitou podobu; vyžaduje destruktivní vztah ke světu. Taková destruktivita je imanentní modernímu vlastnictví, které své držitele a drži-telky opravňuje ke svévoli.

Revoluce pro život (2019)

Moderní vlastnictví se zakládá na vztahu ke světu ve formě suverénního disponování a povolení zneužívat. Tako-vý vztah nazývám „panství nad věcí“. Vidíme ho při práci, když dělnice na jatkách porcuje někdejší živé stvoření. A to-též panství nad věcí vidíme při práci, když se sama dělnice bere jako něco postradatelného, a zatímco majetní sedí dobře chránění nad svými hrnci masa,

Revoluce pro život (2019)

Moderní vlastnictví je specificky charakterizováno no-vým vztahem k přivlastněnému předmětu, který má formu ne-omezeného nakládání. Moderní vlastnictví neopravňuje vlast-níka jen k ovládání a užívání, ale také ke zneužívání a zničení vlastněného.

Revoluce pro život (2019)

Na jedné straně v předchozí kapitole zmíněné ohrazování, které vykořeňuje obyvatelstvo,

Revoluce pro život (2019)

Nemáš-li ve světě plném vlast-nictví žádný hmotný majetek, pak se ti uzavírá možnost, aby ses buď sám, nebo v nějaké pospolitosti uživil a zaopatřil.

Revoluce pro život (2019)

V každém případě prameny ukazují, jak smrtící krytí potřebovali nově movití pozemkoví vlastníci a pivovarníci – nejen k vlastnímu pevně zajištěnému majet-ku, ale také aby se už nemuseli trápit pochybnostmi, zda by se přece jen nemělo vyhovět prosbě staré ženy. Přinejmenším tato šibenice byla postavena také proto, aby posílila novou dovednost movitých, totiž jak odbýt ty, kteří hledají pomoc.

Revoluce pro život (2019)

v programech raně novověkých povstáních patřil spolu se zrušením nevolnictví k ústředním požadavkům i volný přístup k zalesněným prostorám. Dosah tohoto požadavku se nám ozřejmí teprve tehdy, když si uvědo-míme roli, kterou hrálo dřevo v předindustriálním hospodaře-ní. Bylo palivem a stavebním materiálem pro domy i ploty a ve formě kořínků a výhonků také krmivem pro dobytek.

Revoluce pro život (2019)

Vlastnictví sebe sama vytváří arénu pro politiku zcela protichůdnou té, která je založena na účasti. Politiku parcel, nikoliv lesů. Jen velmi málo se materií demokracie stává to společné, spíše jde o výsostné soukromé oblasti.

Revoluce pro život (2019)

Běda, když vlny emancipace a změn otřásají opevněním. Pak se musí parcela hájit za každou cenu, pak se opět uka-zuje její hodnota – pancíř jako samoúčel –, pak má člověk zá-minku, aby transformoval svou touhu po ničení. Pronikne-li někdo na parcelu, smí být zastřelen.

Revoluce pro život (2019)

Zespolečenštění vždycky ne-znamená, že daná věc teď patří všem. Zespolečenštění může také znamenat, že jsme se definitivně rozhodli nechat určité věci n

Revoluce pro život (2019)

Měšťáci se vlastně bojí o důvěrně známé panství nad věcí, mají strach z nevypoči-tatelnosti života, ve kterém by se nevládlo. Protože kdo vůbec jsou tihle lidé, kteří v okamžiku, kdy přestane být vlastnictví chráněné, vpadnou hlučně do našich předzahrádek?

Revoluce pro život (2019)

Strach ze zpochybňovačů soukromého vlastnictví je vlastně strach z nekroceného násilí vlastníků.

Revoluce pro život (2019)

Také boje o měs-ta, o přístup k bydlení a o bezpečné přístavy vyhazují ze sedla pány nad věcí. Boje o jejich vyvlastnění jsou potom vždycky vedené ze stanoviště údržby světa a vedou ho zbrusu noví kla-sici, k

Revoluce pro život (2019)

Svět panství nad věcí podsouvá každému útoku na vlast-nictví ultimativně záměr znásilnit, v souladu s tím, co učí pa-triarchální panství. Neboť ve světě panství nad věcí není nic tak vzr