Čo je vlastníctvo a ako vzniká?

Alexander Veľký raz povedal jednej obci, ktorá mu ponúkala časť svojich pozemkov a polovicu všetkého majetku: "S takým úmyslom som prišiel do Ázie, nie aby som prijímal, čo mi odovzdáte, ale aby ste vy mali, čo vám ponechám"

Bůh má hlavní vlastnictví všech věcí. A on sám podle své prozřetelností zařídil některé věci k tělesnému vydržování člověka. A proto má člověk přirozené vlastnictví věcí, co do moci užívat jich.....bohatý se kárá proto, že se domníval, že vnější věci jsou hlavně jeho, jako by jich neobdržel od jiného, totiž od Boha.

Tomas Akvinsky (1225)

Johannes Duns Scotus (1265)

Potreba súkromného vlastníctva vyplýva z hriešnej prirodzenosti človeka.

súkromné vlastníctvo vzniká v procese praktického prisvojovania si prírody prácou človeka. Prostredníctvom práce človek vkladá do pracovného materiálu časť svojích síl a schopností a tým si danú časť prisvojuje, pripája ju k svojmu telu a to ju robí svojou časťou, svojím súkromným vlastníctvom.

John Locke (1632)

Formovanie súkromného vlastníctva je prejavom poslušnosti človeka voči Bohu, ktorý mu prikázal pracovať.

John Locke (1632)

na rozdiel od prirodzeného stavu, v štáte už práca človeka nie je bezprostredným zdrojom vzniku súkromného vlastníctva. Svojou prácou na pôde si už človek nemôže privlastniť jej časť.

John Locke (1632)

Jean Jacques Rousseau (1712)

Právo prvního držitele, přestože je skutečnější než právo sil-nějšího, se stává pravým právem až po ustavení práva vlastnic-tví.

Jean Jacques Rousseau (1712)

pozitivní akt, který jej činí vlastníkem určitého majetku, jej vylučuje ze všeho zbývajícího.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Obecně jsou k ospravedlnění práva prvního držitele vzhle-dem k jakémukoli pozemku zapotřebí následující podmínky: za prvé, aby tento pozemek doposud nikdo neobýval; za dru-hé, aby člověk zabral pouze tolik, kolik potřebuje pro svoji obživu; za třetí, aby si jej přivlastnil nikoli na základě nějaké-ho planého obřadu, ale prací a obděláváním, jedinými znaky vlastnictví, které musejí druzí chovat v úctě v případě absence právní

Konzumovanie je snáď najdôležitejšou formou vlastnenia v dnešných priemyselných spoločnostiach. Konzumovanie má dvojznačnú kvalitu: znižuje strach, pretože to, čo som zkonzumoval, mi nemôže byť dobraté, ale núti ma taktiež, by som zkonzumoval stále viac, lebo to čo som už zkonzumoval ma prestáva uspokojovať.

Erich Fromm (1900)

súkromné (privátne) vlastníctvo (z. lat. privare = "to deprive of" = pripraviť niekoho o niečo, zbaviť ukradnúť), pretože osoba alebo osoby, ktoré ho vlastnia, sú samy jeho pánom s plnou mocou zbaviť druhých práva na jeho užívanie. ,

Erich Fromm (1900)

V patriarchálnej spoločnosti môže byť i ten najúbohejší chudák z najnižšej triedy vlastníkom majetku - v jeho príbuzenstve sú to jeho žena, jeho deti, jeho zvieratá, na čím môže mať pocit absolútneho pána.

Erich Fromm (1900)

..matky sa považujú za majiteľky svojich detí, hlavne pokým sú malé..

Erich Fromm (1900)

priemerný občan vyspelých priemyselných štátov nachádza uspokojenie svojej túžby po zisku, udržiavaní a rozširovania majetku v rozšírení oblasti vlastníctva na priateľov, milencov (milenky), zdravie, cestovanie, umelecké predmety, Boha vlastné "ja".

Erich Fromm (1900)

Pocit vlastníctva sa prejavuje tiež v iných vzťahoch: napríklad k lekárom, dentistom, advokátom, šéfom, spolupracovníkom. Ľudia to vyjadrujú slovami: to je "môje" doktor, "môj" zubár....

Erich Fromm (1900)

Takisto idei a názory sa môžu stať majetkom, dokonca zvyky.

Erich Fromm (1900)

Niekto (2019)

Všetko čo máme, máme od Boha. Účtovnícky vyjadrené, náš majetok z hľadiska pôvodu alebo z hľadiska krytia pochádza z nie nášho ale z cudzieho zdroja - od Boha.

Potreba súkromného vlastníctva vyplýva z prirodzenej obmedzenosti ľudského poznania, v dôsledku čoho sa ľahšie orientujeme v menšom počte vecí než vo veľkom

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Súkromné vlastníctvo sa nesmie nikdy chápať ani vykladať ako absolútne, individuálne založené právo, ale ako právo sociálne založené či definované sociálnymi účelmi, resp. ozrejmené perspektívou spoločného dobra.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Odhliadnuc od rozmanitých nedostatkov v názoroch Johna Locka na vznik vlastníctva je potrebné zdôrazniť, že oprávnene premenil vlastníctvo na produkt človeka, na produkt jeho práce. Tým súčastne odmietol politicko-právne teórie vzniku vlastníctva, napríklad Hobbesov koncept, ktorý vlastníctvo odvodzuje od platnosti politického zákona. a rovnako odmieta aj náboženskú teóriu vzniku súkromného vlastníctva presadzovanú v jeho časoch Filmerom. Ten tvrdil, že Boh dal vlastníctvo zeme nie všetkým spoločne, ale Adamovi ako panovníkovi a všetci následníci Adama, pozemský panovníci dedia toto vlastníctvo po Adamovi. (ad John Locke, Thomas Hobbes)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vlastníctvo vo forme majetku je akoby pripojené k vlastnému telu osoby prostredníctvom vôle samotnej osoby, ako jeho anaorganická časť. Ak som napríklad vlastníkom klavíra, tak jeho užívanie a používanie je závislé na mojej vôli a nikto bez môjho súhlasu s ním nemôže nakladať. V opačnom prípade poškodzuje moju osobu, ktorej súčasťou, aj keď neorganickou daný kavír je.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Dá sa rozlíšiť niekoľko kategórií pracovníkov, alebo bezprostredných výrobcov: otrok, poddaný, robotník/zamestnanec a nezávislý výrobca. Otrok nevlastní ani pracovnú silu, ani výrobné prostriedky, ktoré používa. Oboje je vlastníctvo otrokára. Zvyšné tri kategórie pravoníkov disponujú interným vlastníctvom, t.j. každý vlastní seba samého a svoju pracovnú silu, buď celú, alebo len čiastočnú; ako je tomu u poddaného. Rozdiel medzi nimi však spočíva v oblasti externého vlastníctva. Zamestnanec nedisponuje žiadnym externým vlastníctvom, to znamená, že nevlastní žiadne výrobné prostriedky; poddaný má vo vlastníctve niektoré výrobné prostriedky; nezávislý výrobca disponuje všetkými výrobnými prostriedkami.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Termín vlastník by nemal byť chápaný iba formálne v zmysle osoby, ktorá vlastní zdroje len po právnej stránke. Ta nakonie c nemusí zaručovať výkon vlastníctva. Adekvátnejší koncept vlastníka zahrňuje osoby, ktoré zo svojeho vlastníctva alebo z kontroly vlastníctva (či už vlastného alebo cudzieho) reálne profitujú. Môžu to byť, za prvé, manažéri vo vysokých pozíciách korporácií a s nim aafiliovaní manažéri v ďaľších firmách, za druhé, politici a vysokí štátny úradníci, za tretie, vysoko vzdelaní špecialisti a za štvrté obchodníci.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

V dnešnej dobe však existuje ešte aj iná forma vlastníctva..:je to vlastníctvo vedomostí, techniky a schopností. Bohatstvo priemyselných štátov sa zakladá z väčšej časti na tomto druhu vlastníctva, než na vlastníctve prírodných zdrojov

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Mít nebo být? (2019)

Podstatou bytia je vlastnenie; kto nič nemá, nie je ničím.

Rímske a zvykové právo však mali protichodný pohľad na vlastnícke práva. Podľa zvykového práva založeného na kresťanských hodnotách bolo vlastníctvo spoločné a spájalo sa s povinnosťou o majetok sa podeliť. Poddaní, ktorí obrábali polia svojho pána, mohli potom na týchto poliach loviť zver a vodných tokoch zas ryby. Všetko patrilo všetkým. Rímske právo na druhej strane uprednostňovalo vlastnícke práva jednotlivca a v otázke majetku kládlo dôraz na privilégiá namiesto povinností. Podľa rímskych zákonov platil pán svojmu poddanému za prácu a ak chcel poddaný na jeho pozemku poľovať, ten mu za to vyrubil poplatok.

Niekto (2019)

Revoluce pro život (2019)

Kůň se prodává bez sedla, ale nikoli bez ohlávky – kůň, kterého nemůžeme pevně držet, by mohl být velmi prchavým vlastnictvím.

Revoluce pro život (2019)

I dnes rozumíme vlastnictví jako „úplnému věcnému prá-vu“, řečeno slovy občanského zákoníku.8 To opravňuje maji-tele a majitelky k svobodnému disponování svým majetkem. Případná omezení se musejí formulovat dodatečně a vychá-zejí ze zájmů ostatních majitelů a majitelek, nikoliv z pojetí vlastnictví nebo věci samé.

Revoluce pro život (2019)

není tak zcela jasné, proč by severoamerickým loveckým kmenům neměla náležet jejich prérie, když anglický král vlastní Sherwoodský hvozd. Vždyť skrz něj také jen občas projíždí a tu a tam zabije nějakého jelen

Revoluce pro život (2019)

Barva kůže sloužila v plantážnic-kém hospodářství a v mezinárodním systému obchodu s ot-roky jako etiketa, kterou se vykazovalo, kdo má být chápán jako vlastník, a kdo jako vlastnictví.

Revoluce pro život (2019)

Manželství provázené poručnictvím poskytovalo kaž-dému manželovi kus života, který byl vyhrazen jen pro něj. Zcela mu patřily zabezpečující aktivity jeho ženy: nárok na její majetek, moc rozhodnout, zda smí, či nesmí námezdně pra-covat, právo na přístup k sexu, disponoval potomstvem.

Revoluce pro život (2019)

V posledních dvou staletích byla velká část emancipačního úsilí zaměřena na prosazení právní záruky úplného, nedotknutelného vlastnictví sama sebe, které přísluší každému člověku.

Revoluce pro život (2019)

vlastnictví sama sebe, které jedni nově nabyli, se druhým jeví jako amputace, jako ztráta vnější sféry jejich vůle.

Revoluce pro život (2019)

Zboží má vždy znaky moderního vlastnictví – lze ho přesně vymezit a ohraničit, lze ho postoupit, zcizit a zničit.

Revoluce pro život (2019)

Dokonce i samotná nově vydobytá lidská práva přija-la formu vlastnického titulu, nezcizitelných individuálních dispozičních nároků. Individuální základní práva takříkajíc „patřila“ jednotlivým subjektům a zajišťovala jim určitou sfé-ru libovůle – v rámci svobody projevu si mohu říkat, co chci; v rámci náboženské svobody mohu věřit, v co chci; v rám-ci smluvní svobody mohu přijímat všechny možné závazky.

Revoluce pro život (2019)

Řečeno cum grano salis vlastně se občanský status neod-dělil od vlastnictví, jen se vlastnictví pojímá šířeji a vyjadřuje se také ve formě práv a identit. Občanský status proto zůstává podmíněný. Člověk musí „vlastnit“ státní občanství a být scho-pen se kvalifikovat jako osoba, která vládne sama sebou, tedy která se vlastní.

Revoluce pro život (2019)

A že je něco přivlastnitelné, znamená víc, než že je to pouze použitel-né. Moderní vlastnictví, jak bylo kodifikováno ve Francouzské revoluci, neumožňuje jen užívání, ale jako jediná všeobecná forma disponování s majetkem v lidských dějinách opravňuje zároveň ke zneužívání a zničení. Proto jsou pro nás suroviny jen mrtvá země, práce jen pustý čas, sociální péče jen vynuce-ná láska.

Der Mund ist einzig und allein die Eingangshalle zu einer Welt, in der Fremdes zu Eigenem wird.

Darm mit Charme (2019)