predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
John Locke
Povedali o ňom
Niekto : Napriek významu jeho práce pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o ňu je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či by sa s Lockom malo zaobchádzať ako s asociacionistom (ad John Locke) >>
Niekto : Kľúčové pre Locka je, že asociácia je pasívny proces, zatiaľ čo myseľ je aktívnejšia v iných procesoch. Pasívny charakter asociácie sa vráti ako kritika asociacionizmu. (ad John Locke, asocianizmus) >>
Niekto : Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo... >>
Niekto : Odhliadnuc od rozmanitých nedostatkov v názoroch Johna Locka na vznik vlastníctva je potrebné zdôrazniť, že oprávnene premenil vlastníctvo na produkt človeka, na produkt jeho práce. Tým súčastne odmietol politicko-právne teórie vzniku vlastníctva, napríklad Hobbesov koncept, ktorý vlastníctvo odvodzuje od platnosti politického zákona. a rovnako odmieta aj náboženskú teóriu vzniku súkromného vlastníctva presadzovanú v jeho časoch Filmerom. Ten tvrdil, že Boh dal vlastníctvo zeme nie všetkým spoločne, ale Adamovi ako panovníkovi a všetci následníci Adama, pozemský panovníci dedia toto vlastníctvo po Adamovi. (ad John Locke, Thomas Hobbes) >>
Niekto : V lockovskom poňatí sa existencia stáva principium idividuationis (princípom idividuácie), t.j... každému druhu súcna určuje jeho zvláštny čas a zvláštne miesto sama existencia, ani jedno, ani druhé nemožno previesť na nijaké iné súcno toho istého druhu.... jednotlivá vec v je svojim priestoročasovým určením vyčlenená spomedzi všetkých ostatných vecí práve ako táto vec v a žiadna iná. (ad John Locke) >>
Niekto : Kým John Locke sa zaoberá predovšetkým deľbou politickej moci ako nástrojom na obmedzenia možnosti jej zneužitia, Jean Jacques Rousseau naznačuje aj potrebu deľby a kontroly moci ekonomickej, pretože bez jej kontroly sa politická moc v konečnom dôsledku aj tak sústredí v rukách úzkej skupiny oligarchov. >>
Niekto : Liberálna teória a libertariánska teória, ktoré čerpajú z podobnej, lockovskej, formulácie vlastníctva seba samého, nerozlišujú vzťah, ktorý zamestnávajúci vlastník výrobných prostriedkov zaujíma na jednej strane k vlastníctvu, na druhej strane k ľuďom ako zamestnancom, ktorým platí za prácu. Oba vzťahy so pre neho jedným druhom vzťahu k investícii vlastníctva. Osoba je tu redukovaná na vec, reifikovaná, dochádza k odcudzenej práci a ďalším dôsledkom. (ad John Locke, liberalizmus) >>