Čo ma robí mnou?

Čo ma robí mnou?

Čo ma robí mnou?

Védanta - upanišady (-800)

Ale ľudia hovoria:"Osoba je tvorená [nie z činov, ale] z túžob. [V odpovedi na to hovorím:] Aká je jeho túžba, také je jeho rozhodnutie; ako je jeho rozhodnutie, taký je čin, ktorý vykonáva, aký čin (karma) vykonáva, tým sa stáva.

Sme tým, čo opakovane robíme. Vynimočnosť nie je jednotlivý čin ale zvyk. Výnimočnými, dobrými sa stávate tým, že si osvojíte správne zvyky.

Aristoteles (-384)

Tomas Akvinsky (1225)

Dvaja ľudia, napr. Peter a Pavol sa líšia vďaka látke a nie vďaka forme. Obaja majú rovnakú formu ľudskosti.

Jestvuje jasný formálny prvok pre každé individuum, je to tzv. "totosť" latinsky "haecceitas". Peter má inú haecceitas ako Pavol. Totosť je odlišná od ľudskej prirodzenosti , ktorú majú spoločnú.

Johannes Duns Scotus (1265)

Benedictus de Spinoza (1632)

Telesá sa navzájom nelíšia svojou substanciou, ale tým, či sú v pohybe alebo v pokoji a či sa pohybujú pomalšie alebo rýchlejšie.

Benedictus de Spinoza (1632)

Ak je niekoľko rovnako alebo rozlične veľkých telies vystavených tlaku ostatných telies tak, že k sebe priliehajú, alebo ak sa pohybujú ronakými alebo rozdielnymi rýchlosťami tak, že si určitým spôsobom navzájom sprostredkujú svoje pohyby, hovoríme o nich, že sú navzájom zjednotené a že všetky spolu tvoria jedno teleso čiže jednotlivý vec, a práve touto jednotou telies sa táto jednotlivá vec líši od ostatných.

Osoba totiž nie je nič iné ako suma všetkých činov človeka všeobecne reflektovaná v jeho Ja, rovnako ako aj v jeho nadobudnutých morálno vôľových a rozumových schopnostiach.

John Locke (1632)

Akou osobou sa človek stane, závisí na jeho vlastnom konaní. Závisí na tom, akým konkrétnym obsahom naplní svoje schopnosti... Podobne ako človek stvorený Bohom je vlastníctvom svojho stvoriteľa, je osoba človeka, stvorená samotným človekom jeho vlastníctvom. Osoba človeka nie je vlastníctvom Boha, ale samotného človeka.

John Locke (1632)

osoba je mysliaca a rozumná bytosť, ktorá má rozum a schopnosť reflexie a sebe vie vnímať ako seba, t.j. ako tú istú vec mysliacu v rozličnom čase a na rozličnom mieste.

John Locke (1632)

Aj myšlienky aj činy človeka (realizované v priestoročasovom svete prostredníctvom jeho substančného základu) sa stávajú súčasťami osoby tým spôsobom, že sú vedomím, vytvárajúcim osobu privlastňované....za činy (a myšlienky), ktoré boli osobe vedomím privlastnené je osoba plným právom zodpovedná....

John Locke (1632)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Rozdiely kultúr vyplývajú hlavne z náboženstiev. / Unterschieden den Kulturen sind vor allem von Religionen abhaengig.

Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.

Arthur Schopenhauer (1788)

Erich Fromm (1900)

Je rovnako dôležité objasniť bytie v kontraste ku zdaniu. Ak sa zdám byť láskavým, pretože moja láskavosť je obyčajná maska k zakrytiu môjho koristníctva.. t.j moje chovanie na verejnosti je v prikrom protiklade ku skutočným silám ktoré ma motivujú. Moje správanie je odlišné od môjho charakteru...ktorý tvorí moje skutočné bytie.

Nás ľudí je mnoho a sme si zároveň podobní a nepodobní.

Tak, Dave, povedz mám niečo o sebe. Kto si? - Som výkonným asistentom vo veľkej spoločnosti na výrobu produktov pre domácich miláčikov. - Dave, ja som nechcel, aby si povedal, čo robíš, ale aby si povedal, kto si. - Aha, ok, som slušný chlapec, hrajem občas tenis.. - Ale my nechceme vedieť tvoje hobby, iba nám povedz, kto si.. - Ale, asi by si mi mohol dať nejaký príklad, čo by som mohol o sebe povedať, alebo Louis by mohol povedať - Ty si myslíš, že Lous vie kto si? - To nie, som teda skrátka, milý človek, s ktorým sa dá vyjsť, niekedy trochu nerozhodný.. Dave, opisuješ svoju osobnosť, ale ja chcem vedieť, kto si - Dočerta, neviem, čo chceš, aby som povedal !!! Ospravedlňujem sa, chcel som odpovedať na tvoju otázku, ale neviem ako. - Myslím, že sme získali určitý obraz Dave.

Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme.

Európa je definovaná ideálom kresťanskej lásky k blížnym, ktorá počas osvietenstva bola doplnená ideálmi rozumu, ľudských práv, slobody

Ľudia si dávajú preoperovať nosy, uši, prsia, prefarbia si vlasy, opália sa do hneda, schudnú o 100kg a stále sa cítia byť tými istými. To znamená, že aj keby boli v úplnom tele, stále by sa cítili tými istými. Telo nie je podstatou človeka.

To čo nás definuje, to ako sa správame, ako sa sebareflektujeme a ako reflektujeme realitu okolo nás je všetko v našom mozgu a jeho biochémii. Test je veľmi jednoduchý, stačí sa opiť.

V 19-tom storočí vybuchol dynamit a vrazil tyč chlapíkovi do hlavy. Ten to prežil, ale zo zodpovedného, milujúceho, do práce chodiaceho človeka sa stal gambler, pijan kt. opustil rodinu. Minútu predtým bol taký, dva minúty po tom už inaký. Čo sa zmenilo? Jeho mozog.

Človek môže na základe svojho dlhorokého snaženia získať papier, že už je niekto, že už prestal byť nič.

Od patetiky k etike (2019)

..emocionálne stimulovaný organizmus sa môže chvíľkovo bytostne stať niekým, kým v zásade nie je - teda niekým, kto úplne nezodpovedá centrálnej seba-referenčnej mape SELF. "Nahnevané ja" takto ontologicky nie je úplne tým itstým, čo skutočné, surové "ja"; je jednoducho určitou jeho modifikáciou.

V lockovskom poňatí sa existencia stáva principium idividuationis (princípom idividuácie), t.j... každému druhu súcna určuje jeho zvláštny čas a zvláštne miesto sama existencia, ani jedno, ani druhé nemožno previesť na nijaké iné súcno toho istého druhu.... jednotlivá vec v je svojim priestoročasovým určením vyčlenená spomedzi všetkých ostatných vecí práve ako táto vec v a žiadna iná. (ad John Locke)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

pre konštitúciu osoby sú rozhodujúce skutky, ktoré sa vyznačujú úmyselnosťou ako aj morálnou relevanciou

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Celý strom otázok

Okomentuj: