Čo je civilizácia?

Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Veľkú revolúciu vyvolal objav metalurgie a poľnohospodárstva, dvoch umení založených na zručnosti... železo a obilie z hľadiska filozofa podnietili civilizáciu človeka a zahubili ľudské pokolenie.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Friedrich Nietzsche (1844)

Kresťanstvo sa chce ovládnuť dravcov, a jeho prostriedok k tomu je spraviť ich chorými - oslabenie, to je kresťanský recept na skrotenie, na "civilizáciu". Budhizmus je náboženstvom pre končiacu a unavenú civilizáciu...

Celá kultúra je "Triebverzischt", vzdanie sa pudu, t.j. musíme a časti našich pudov vzdať, aby sme mohli žiť spolu.

Sigmund Freud (1856)

Kultúra je výsledok zrieknutia sa pudového uspokojenia a od každého novoprichádzajúceho žiada rovnaké zrieknutie sa.

Sigmund Freud (1856)

Kultúrne vplyvy spôsobujú, že pridávaním erotických prvkov sa čoraz viac egoistických pohnútok mení na altruistické a sociálne.

Sigmund Freud (1856)

Erich Fromm (1900)

Je isté, že naša civilizácia začala, keď sa ľudstvo ujalo aktívnej kontroly nad prírodou: ale táto kontrola zostala obmedzená až do príchodu priemyselného veku. S priemyselným pokrokom, od nahradenia živočíšnej a ľudskej energie mechanickou a nukleárnou k nahradeniu ľudského rozumu počítačom, môžeme mať pocit, že sme na ceste k neobmedzenej produkcii a teda k neobmedzenej spotrebe; že technika nás urobí všemohúcimi; že veda nás urobí vševedúcimi.

Erich Fromm (1900)

Ľudské vzťahy k prírode sa staly hlboko nepriateľskými...Priemyselná spoločnosť pohŕda prírodou -- rovnako ako všetkými vecami, ktoré nie sú vyrobené strojovo, a všetkými ľuďmi, ktorí stroje nevyrábajú (farebné rasy, v poslednej dobe s výnimkou Japonska a Číny). Ľudia sú dnes fascinovaní mechanikou, silnými strojmi, tý, čo je bez života a stále viac deštrukciou. (ad socializmus, kapitalizmus)

Naša civilizácia, ktorá by sa dala opísať ako zameraná na ľudskosť a rozumnosť, na rovnosť a slobodu...sa ešte úplne nespamätala zo šoku zo svojho zrodu – prechodu z kmeňovej alebo uzavretej spoločnosti s jej podriadenosťou magickým silám k "otvorenej spoločnosti", ktorá oslobodzuje kritické sily človeka.

Karl Raimund Popper (1902)

Naša civilizácia, ktorá môže byť popísaná smerovaním k ľudskosti a rozumovosti, rovnosti a slobode.

Karl Raimund Popper (1902)

Naša civilizácia sa ešte nespamätala z otrasu svojho zrodu - z prechodu z kmeňovej či "uzavretej" spoločnosti, ktorá sa podriaďovala magickým silám, k "otvorenej spoločnosti", ktorá uvoľňuje kritické schopnosti človeka.

Karl Raimund Popper (1902)

Naša západná civilizácia vznikla v Grécku. Zdá sa, že Grékovia boli prví, ktorí urobili krok od kmeňového systému k humanizmu.

Karl Raimund Popper (1902)

Střet civilizací (2019)

S pojmom civilizácia prišli ako prví francúzski myslitelia osemnásteho storočia, ktorí ho chápali ako protiklad pojmu barbarstva. Civilizovaná spoločnosť sa líšila od barbarskej tým, že bola spoločnosťou usadlou, urbanizovanou a veľkou mierou gramotnosti.

Střet civilizací (2019)

Nemeckí myslitelia 19-teho storočia rozlišovali medzi civilizáciou, do ktorej spadala mechanika, technológia a hmotné faktory, a na druhej strane kultúrou, ktorá označovala hodnoty, ideály a aj vyššie intelektuálne, umelecké a morálne kvality spoločnosti.

Střet civilizací (2019)

Krv, jazyk, náboženstvo a spôsob života - to boli veci, ktoré Grékov spojovali a odlišovali od Peržanov a iných Negrékov.

Střet civilizací (2019)

Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.

Střet civilizací (2019)

Civilizácie nie sú identické s rasami. Ľudia rovnakej rasy môžu byť rozdelení i civilizáciou; ľudia rozličných rás môžu byť spojení civilizáciou.

Střet civilizací (2019)

Civilizácie zahrňujú, bez toho aby boli zahrňované.... Civilizácia je najširšou kultúrnou entitou. Dediny, okresy, etnické skupiny, národy, náboženské skupiny - (sú zoskupeniami nižšej úrovne).... Civlizácia je teda najvyšším kultúrnym zoskupením ľudí. Je to ta najvšeobecnejšia rovina ľudmi zdielanej kultúrnej identity..

Střet civilizací (2019)

Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".

Střet civilizací (2019)

Civilizácie sú vlastne najdlhším príbehom. Ríše vznikajú a zanikajú, vlády prichádzajú a odchádzajú, ale civilizácie ostávajú a prečkávajú politické, spoločenské, ekonomické a dokonca i ideologické prevraty.

Střet civilizací (2019)

Prakticky všetky hlavné civilizácie tohto storočia majú za sebou tisíc rokov existencie alebo sú potomkom nejakej inej starej civilizácie, ako Latinská Amerika.

Každá civilizácia sa považuje za stred sveta a svoju históriu píše ako ústrednú drámu dejín celého sveta.

Niekto (2019)

Dnes žijeme v jednej globálnej civilizácii.

Niekto (2019)

Na svetovom ekonomickom fóre konajúcom sa vo švajčiarskom Davose sa každoročne schádzajú tisíce obchodníkov, bankárov, vládnych úradníkov, intelektuálov a novinárov z mnohých krajín...spojuje ich viera v individualizmus, trhové hospodárstvo a politickú demokraciu. Rovnaká viera je spoločná všetkým ľuďom zo západnej civilizácie.

Niekto (2019)

Podstatou západnej civilizácie je Magna Charta, a nie Magna Mac. a skutočnosť, že si príslušníci nezápadných civilizácii môžu pochutnávať na Big Macu, ešte neznamená, že by prijímali i chartu.

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

Moderná civilizácia sa rovná civilizácii západnej a západná civilizácia sa rovná civilizácií modernej.

Střet civilizací (2019)

Rozdelenie kultúr vo svete je odrazom rozdelenia moci. Obchod síce môže ale tiež nemusí závisieť na politike, avšak kultúra vždy následuje moc..... mocenská expanzia civilizácií prebiehala súčastne s rozkvetom kultúry a často ju využívala k presadzovaniu vlastných hodnôt , zvykov a inštitúcií v iných spoločnostiach.

Střet civilizací (2019)

Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde.

Střet civilizací (2019)

Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)

Ako lovci a zberači sme bojovali s matkou prírodou, no keď ľudia začali kolonizovať územia, generovali potravinové prebytky, ktoré mohol štát zdaňovať. Vymysleli písmo, geometriu, astronómiu, čísla, matematiku, filozofiu, architektúru a politickú teóriu. Sú to nástroje, ktoré si spájame s tým, čo nazývame civilizácia. A tieto zúbky v súkolesí ľudskej civilizácie prinášali technický pokrok: zdomácnenie zvierat, pestovanie rastlín a ich kríženie, zdokonalené metódy skladovania potravín, distribúciu a dopravu tovarov po mori. Peniaze boli často prehliadanou základotvornou technológiou, ktorá posilňovala a povzbudzovala úspešný ľudský rozvoj.

Niekto (2019)

Pomsta geografie (2019)

stejně jako existuje karolínská a mediteránská Evropa, v důsledku invazí z východu máme také byzantsko-osmanskou Evropu, pruskou Evropu a habsburskou Evropu,

Naše takzvaná civilizace spočívá v tom, že jsme spolu s vymezením vlastnictví vykastrovali přírodní koloběhy a že spirálovitě se roztáčejícím zhodnocováním vysáváme budouc-nost a zcela ji zahlcujeme odpadem.

Revoluce pro život (2019)

Prečo vojna? (2019)

Naša civilizácia čerpá živiny z dvoch zdrojov: ten prvý vychádza z ducha helenizmu, ktorý zaťil vzkriesenie a zavŕšenie počas talianskej renesancie a ktorý jednotlivcovi prikazuje: Mysli, pozoruj a tvor. Ten druhý je postavený na judaisticko-kresťanských tradíciách, ktorých podstatou je zásada: Spas dušu svoju obetavou službou v prospech celého ľudstva.