Prečo vojna?

Späť na zoznam kníh


Prečo vojna?

Autor: Einstein a Freud

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Načo sú dobrí filozofi?
Akosi sme však pozabudli na to, že etický prameň je rovnako nutnou podmienkou našej existencie.

Čo je to duševná choroba?
to čo nazývame duševnou chorobou, musí v laikovi vyvolať dojem, že tu ide o zničenie duševného a psychického života. V skutočnosti sa deštrukcia týka iba toho, čo človek dosiahol a sa vyvinulo neskôr. Podstat duševnej choroby spočíva v návrate k predchádzajúcim stavom afektívneho života a príslušnej funkcie.

Ako môže počítač pomôcť pri filozofovaní?
..na všetky otázky súvisiace s týmto naliehavým problémom, ktorý som predostrel, by som mohol nájsť priamu, či nepriamu odpoveď vo vašich spisoch.... ( a AI ich vie rýchlo nájsť)

Čo chceme?
Predpokladáme, že ľudské pudy sú dvojakého druhu: také, ktoré chcú udržiavať a zjednocovať - označujeme ich ako "erotické" (celkom v zmysle Erosa v Platónovej Hostine) alebo sexuálne (výslovne rozširujúce populárny význam slova sex) - alebo iné, ktoré chcú ničiť a usmrcovať - tieto označujeme ako pud agresivity alebo deštrukčný pud.

Ako zmeniť spoločnosť?
dva zdroje právneho nepokoja, ale aj ďalšieho vývoja práva: Prvým sú pokusy jednotlivcov z panstva pozdvihnúť sa nad všetky platné obmedzenia, tada o návrat od vlády práva k vláde násilia, druhým potom ustavičné snahy utláčaných získať viac moci a tieto zmeny zakotviť v zákonoch, tada naopak, od nerovného práva prejsť k právu rovnakého pre všetkých.

Sú si ľudia rovní?
Je súčasťou vrodenej a neodstrániteľnej nerovnosti ľudí, ktorí sa delia na vodcov a závislých. Tí druhí tvoria absolútnu väčšinu a potrebujú autoritu, ktorá za nich prevezme rozhodovanie.

Čo je civilizácia?
Naša civilizácia čerpá živiny z dvoch zdrojov: ten prvý vychádza z ducha helenizmu, ktorý zaťil vzkriesenie a zavŕšenie počas talianskej renesancie a ktorý jednotlivcovi prikazuje: Mysli, pozoruj a tvor. Ten druhý je postavený na judaisticko-kresťanských tradíciách, ktorých podstatou je zásada: Spas dušu svoju obetavou službou v prospech celého ľudstva.
Kultúra je výsledok zrieknutia sa pudového uspokojenia a od každého novoprichádzajúceho žiada rovnaké zrieknutie sa.
Kultúrne vplyvy spôsobujú, že pridávaním erotických prvkov sa čoraz viac egoistických pohnútok mení na altruistické a sociálne.

Ako žijeme?
Každý, kto je takto nútený ustavične konať podľa predpisov, ktoré nie sú vyjadrením jeho pudových sklonov, žije, psychologicky povedané, mimo seba a môže byť objektívne označený za pokrytca, či si už tento rozdiel jasne uvedomuje alebo nie.

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
spoločenstvo odzačiatku zahŕňa nerovnaké zložky, mužov a ženy, rodičov a deti a potom v dôsledku vojny a podrobenia si - víťazov a porazených, z ktorých sa stávajú páni a otroci. Právo spoločenstva je potom vyjadrením nerovných mocenských pomerov v ňom, zákony sú určované tými, čo vládnu, a pre nich a práva podrobených sú len veľmi malé.

Môže sa človek zmeniť?
Psychický vývoj má totiž jednu osobitosť, ktorá sa nevyskytuje pri nijakom inom vývinovom procese. ... každý predchádzajúci stupeň vývinu zostáva zachovaný popri neskoršom, ktorý sa z neho vyvinul.

Čo je to svedomie?
naše svedomie nie je ten neoblomný sudca, za ktorého ho vyhlasujú etici, ale v prvotnej podobe to nie je nič iné ako "sociálna úzkosť"

Čo je to sen?
..vždy keď spíme, zhadzujeme zo seba ťažko získanú mravnosť ako odev - aby sme si ju potom ráno znova vzali na seba. Toto odhalenie, samozrejem, nie je nebezpečné, pretože stavom spánku sme ochromení a odsúdení na nečinnosť.

Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?
organizačná stránka daného problému je jednoduchá: štáty vytvoria zákonodarnú a súdnu inštitúciu a poveria ju arbitrážou v otázkach konfliktov, ktoré medzi nimi nastanú. Zaviažu sa, že sa podriadia zákoom, ktoré tento legislatívny orgán zavedie, budú sa na tento súd obracať vo všetkýchsporných prípadoch, bezpodmienečne poslúchnu jeho rozhodnutia...
Dobyvateľské vojny nemožno posudzovať rovnako. Niektoré, ako v prípade Mongolov a Turkov, priniesli iba pohromy, iné, naopak, prispeli k premene násilia na právo, keď vytvorili väčšie celky, v rámci ktorých sa skončila možnosť použiť násilie a konflikty sa už riešili novým právnym poriadkom. Tak prinieslo podrobenie rimanmi krajinám okolo stredozemného mora vzácny mier - pax Romana.
Bezpečne zabrániť vojne možno iba vtedy, keď sa ľudia dohodnú na vytvorení ústrednej moci, ktorá bude mať právo rozhodovať o všetkých konfliktoch záujmov. Tu sú zrejme spojené dve požiadavky: aby takáto nadradená inštitúcia bola vytvorená a aby mala potrebnú moc...Za takúto inštitúciu považujeme Spoločnosť národov, ale durhá podmienka nie je splnená.
súdržnosť spoločenstva zabezpečujú dve veci: nátlak násilia a citové väzby členov - odborne ich označujeme ako identifikácie... Tieto idey majú samozrejme význam iba vtedy ak vyjadrujú hlboko zakorenený pocit jednoty.
Pokus nahradiť reálnu moc mocou ideí (pri zjednotení štátov do jednej organizácie) je teda dnes ešte odsúdený na neúspech.
Ideálne by bolo spoločenstvo ľudí (autorít), ktorí podriadili svoj pudový život diktatúre rozumu.
Psychickým postojom, ktoré nám vnucuje kultúrny proces, vojna odporuje maximálnym spôsobom... Zatiaľ môžeme povedať: všetko, čo podporuje rozvoj kultúry, pracuje aj proti vojne.
Trvalý mier sa nedá dosiahnuť bez odzbrojenia. A naopak, ak preteky v zbrojení budú pokračovať rovnakým tempom ako doteraz, nevyhnutne to vyvolá ďalšie katastrofy
Vojna sa však nedá odstrániť, pokiaľ sú životné podmienky národov také rozličné a odpudzujúce sily medzi nimi také prudké, budú a musia byť vojny.

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?
Situácia je jednoduchá, pokiaľ sa spoločenstvo skladá iba z obmedzeného počtu rovnako silných jedincov. Zákony tohto spoločenstva potom určujú, do akej miery sa musí jednotlivec vzdať svojej osobnej slobody, svojej sily v podobe násilia, aby bolo možnébezpečné spolunaživanie.

Čo je to moc?
Na začiatku, v malej ľudskej horde sila svalov rozhodovala o tom, komu čo bude patriť alebo čia vôľa sa uplatní. Sila svalov sa čoskoro zväčší a nahradí použitím nástrojov.

Čo je spravodlivosť?
aká cesta viedla od násilia k právu? Domnievam sa, že jediná. Viedla cez skutočnosť že väčšiu silu jedného mohlo vyvážiť spojenie mnohých slabých. Násilie možno zlomiť zjednotením, moc týchto zjednotených teraz predstavuje právo, v protiklade k násilu jednotlivca.
právo je moc spoločenstva

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Zaujímavé je zistenie, že prítomnosť silných "zlých" pohnútok v detstve je často podmienkou neobyčajne zreteľného zamerania na "dobro" u dospelého človeka.
Výchova a prostredie ponúkajú odmenu nielen v podobe lásky, ale používajú aj iný systém zvýhodňovania, totiž odmenu a trest. Môžu teda viesť k tomu, že človek, ktorý je vystavený ich vplyvu, sa rozhodne správať "dobre" v zmylse kultúrneho chápania, hoci v ňom dnedošlo k zušľachteniu pudov, k premene egoistických sklonov na sociálne. Výsledok bude približne rovnaký.
Každý, kto je takto nútený ustavične konať podľa predpisov, ktoré nie sú vyjadrením jeho pudových sklonov, žije, psychologicky povedané, mimo seba a môže byť objektívne označený za pokrytca, či si už tento rozdiel jasne uvedomuje alebo nie.
Jemné duše, ktoré by sa rady ubezpečili, že naša bytosť je vo svojej podstate vzdialená zlu a nízkosti, určite nezabudnú z ranného výskytu a naliehavosti zákazu vraždiť vyvodiť uspokojivé závery o sile etických pohnútok, ktoré v nás musia byť zakorenené. Bohužiaľ tento argument dokazuje skôr opak.
Práve ono zdôrazňovanie príkazu "nezabiješ" nám dáva istotu, že pochádzame z nekonečne dlhého radu generácii vrahov, ktorí nachádzali vo vraždení rozkoš, tak ako to možno ešte aj my sami máme v krvi.
Vo svojom nevedomí odstraňujeme každý deň a každú hodinu všetkých, ktorí nám stoja v ceste, ktorí nás urazili alebo nám ublížili. Onomu "nech ho čert vezme!" , ktoré nám tak často v žartovnej namrzenosti unikne z pier a ktoré v podstate znamená "nech si ho vezme smrť!" zodpovedá v našom nevedomí vážne myslené a rozhodné želanie smrti.
Zhrňme teraz, čo bolo povedané: naše nevedomie odmieta myšlienku našej vlastnej smrti, je rovnako plné vražedných impulzov voči cudzím ľuďom, rovnako rozpoltené (ambivalentné) voči milovaným osobám.

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?
Keď premýšľame o krutých činoch v dejinách, máme niekedy dojem, že ideové motívy slúžili deštruktívnym chúťkam iba ako zámienka, inokedy napr. pri krutostiach svätej inkvizície, máme dojem, že vo vedomí prevládli ideové motívy a deštrukčné motívy ich nevedome posiľňovali. Oboje je možne

Prečo sú vojny?
Túžba po moci zo strany vrstiev, ktoré v danom momente ovládajú štát, je v priamom rozpore s obmedzením ich výsostných práv (medzinárodnou inštitúciou).
..(existujú) malé , no odhodlané skupiny ľudí, ktorým sú cudie sociálne ohľady, či zábrany a pre ktorých vojna, výroba zbraní a obchodovanie s nimi nie sú ničím iným ako príležitosťou získať osobné výhody...
Ako je možné, že vyššie spomenutá menšina (ovládajúca štát) dokáže podriadiť svojím chúťkam masu národa, ktorý v dôsledku vojny môže len trpieť a stratiť?
Vládnuca menšina má v prvom rade pod kontrolou školy, periodickú tlač a väčšinou aj náboženské inštitúcie. Ich prostredníctvom ovláda a riadi city má a pretvára ich na svoje nástroje zbavené vlastnej vôle.
Ako je možné, že sa masy nechávajú spomenutými prostriedkami rozvášniť až do stavu besnenia a sebaobetovania? Jedinou odpoveďou môže byť: v každom človeku tlie potreba nenávidieť a ničiť.
Konflikty záujmov medzi ľudmi sa teda zásadne riešia použitím násilia.Tak je to v celej zvieracej ríši, z ktorej by sa človek nemal vydeľovať, u človeka však k tomu ešte pristupujú názorové konflikty, ktoré siahajú až k najvyšším abstrakciám a zdá sa , že vyžadujú iný spôsob rozhodovania.
cieľ boja ostáva ten istý: protivníka treba poškodením a ochromením jeho síl prinútiť, aby sa vzdal svojich nárokov alebo odporu. Toto sa najdôkladnejšie dosiahne, keď je protivník odstránený natrvaio, teda usmrtený.
dva zdroje právneho nepokoja, ale aj ďalšieho vývoja práva: Prvým sú pokusy jednotlivcov z panstva pozdvihnúť sa nad všetky platné obmedzenia, tada o návrat od vlády práva k vláde násilia, druhým potom ustavičné snahy utláčaných získať viac moci a tieto zmeny zakotviť v zákonoch, tada naopak, od nerovného práva prejsť k právu rovnakého pre všetkých.
ľudstvo zamenilo mnohé, ba nepretržité menšie vojny za vzácnejšie, ae zato o to ničivejšie veľké vojny
Zdá sa, že vojna je predsa prirodzená, biologicky podmienená, prakticky sa jej sotva možno vyhnúť
čelní predstavitelia sveta, ktorí zmýšľajú zodpovedne, si poväčšine úprimne želajú koniec vojen. Narážajú však na odpor proti tomuto nevyhnutnému kroku prameniaci z poľutovaniahodných tradícií jednotlivých národov, ktoré sa pomocou vzdelávacieho procesu ako dedičná choroba prenášjú z jednej generácie na druhú. Hlavnú zodpovednosť za udržiavanie týchto tradícií nesie vojenská výchova a jej glorifikácia..
(Národy) možno opakujú rovnaký vývoj, akým prešli jednotlivci, a ešte aj des predstavujú veľmi primitívnu fázu v organizácii a procese vytvárania vyšších jednotiek....výchovný nátlak k mravnosti, ktorý, ako zisťujeme, je u jednotlivca veľmi účinný, je u národov ledva badateľný. Spočiatku sme síce dúfali, že veľké spoločenstvo záujmov, ktoré vytvorila doprava a výroba, bude zdrojom tohto nátlaku, ale zdá sa, že národy ešte vždy omnoho ochotnejšie poslúchajú svoje vášne ako svoje záujmy. Záujmy im služia nanajvýš ako racionalizácia iah vášní..
Vo svojom nevedomí odstraňujeme každý deň a každú hodinu všetkých, ktorí nám stoja v ceste, ktorí nás urazili alebo nám ublížili. Onomu "nech ho čert vezme!" , ktoré nám tak často v žartovnej namrzenosti unikne z pier a ktoré v podstate znamená "nech si ho vezme smrť!" zodpovedá v našom nevedomí vážne myslené a rozhodné želanie smrti.
Vojna nás zbavuje neskorších kultúrnych návykov a umožňuje, aby sa v každom z nás prejavil pračlovek. Znova nás núti byť hrdinami, ktorí nie sú ochotní uveriť vo vlastnú smrť, označuje nám cudzích ľudí za nepriateľov, ktorým treba spôsobiť smrť ale si ju želať; radí nám aby sme sa povzniesli nad smrť milovaných osôb.
Vojna sa však nedá odstrániť, pokiaľ sú životné podmienky národov také rozličné a odpudzujúce sily medzi nimi také prudké, budú a musia byť vojny.

Prečo musíme zomrieť?
Zvyčajne zdôrazňujeme náhodnú príčinu smrti, nehodu, ochorenie, infekciu, vysoký vek - a prezrádzame tak svoju snahu zmeniť smrť z niečoho nevyhnutného na náhodu.

Ako vzniká nesloboda?
Úmyslu uamrtenia môže odporovať úvaha, že zastrašeného nepriateľa možno využiť na užitočné služby, ak ho necháme žiť. Potom sa násilie uspokojí namiesto usmrtenia s podrobením si.

Existujú anjeli, duchovné bytosti?
Nad mŕtvolou milovanej osoby nevzniklo iba učenie o duši, viera v nesmrteľnosť a veľká časť v človeku hlboko zakoreneného pocitu viny, ale ja prvé etické príkazy.... "Nezabiješ!" bol reakciou na uspokojenie nenávisti, skrytej za smútkom za milovanou mŕtvou osobou, a postupne sa rozšíril aj na nemilovaného cudzieho človeka a nakoniec aj na nepriateľa.

Ovládame my techniku, alebo technika ovláda nás?
Pravdepodobne by sme si dnes mohli spokojne a bezstarostne užívať plody ľudskej vynaliezavosti a geniality minulého storočia, keby naše inštitúcie dokázali držať krok s rozvojom techniky...Technický pokrok spôsobuje najväčšie škody vtedy, keď slúži na ničenie ľudských životov a ťažko vydobitých plodov ľudskej práce.

Čo je to morálka?
Kultúrne vplyvy spôsobujú, že pridávaním erotických prvkov sa čoraz viac egoistických pohnútok mení na altruistické a sociálne.
..vždy keď spíme, zhadzujeme zo seba ťažko získanú mravnosť ako odev - aby sme si ju potom ráno znova vzali na seba. Toto odhalenie, samozrejem, nie je nebezpečné, pretože stavom spánku sme ochromení a odsúdení na nečinnosť.
Nad mŕtvolou milovanej osoby nevzniklo iba učenie o duši, viera v nesmrteľnosť a veľká časť v človeku hlboko zakoreneného pocitu viny, ale ja prvé etické príkazy.... "Nezabiješ!" bol reakciou na uspokojenie nenávisti, skrytej za smútkom za milovanou mŕtvou osobou, a postupne sa rozšíril aj na nemilovaného cudzieho človeka a nakoniec aj na nepriateľa.

Aké sú základné filozofické otázky?
Existuje spôsob ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny?

Náboženstvo áno či nie?
Akosi sme však pozabudli na to, že etický prameň je rovnako nutnou podmienkou našej existencie.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
..aj tí najduchaplnejší ľudia sa zrazu správajú ako slabomyseľní, ak sa u nich predložený názor stretáva s emocionálnym odporom

Späť na zoznam kníh