Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli, niet nikoho, kto by konal dobro, niet ani jediného.

Podľa toho, ako kto koná, podľa toho, ako sám sa správa, takým sa aj stáva. Činiteľ dobra sa stáva dobrým. Činiteľ zla sa stáva zlým. Človek sa stane čestným vďaka čestnému konaniu, zlá vďaka zlému konaniu.

Védanta - upanišady (-800)

Herakleitos (-540)

Oι πoλλoι κακoι oλιγoι αγαϑoι /Vacsina je zla.

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

..najlepší sú ľudia,, ktorých to, čo druhí robia za bdenia, napadá len vo sne.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Lidská přirozenost tíhne k dobru stejně jako voda teče stále dolů.

Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté.

Ježiš Nazaretský (0)

Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘ Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Ježiš Nazaretský (0)

apoštol Pavol (5)

všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného

Pochop, že sú tri druhy ľudí
podľa ich malej, strednej a veľkej kapacity.
Jasne v texte rozlíšim
ich individuálne charakteristiky

Vedz, že tí, čo hocijakými spôsobmi
nehľadajú pre seba samých nič viac
ako pôžitky cyklickej existencie
sú ľudia s najmenšou kapacitou

Tí čo hľadajú pre seba samých pokoj,
odvracajúc sa od svetských žiadostí
a vyhýbajúci sa deštruktívnym činom
tým sa hovorí, že sú strednej kapacity

Tí, čo cez svoje osobné utrpenie,
úprimne chcú celkom ukončiť
utrpenie druhých
sú ľuďmi veľkej kapacity.

Pierre Abelard (1079)

V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie .

Je totiž velký rozdiel medzi tým, aký život je a aký by mal byť. Ten kto si nevšíma realitu a nechce vidieť akí ľudia sú, a stavia skôr na svojich prianiach a predstavách, ako by mal svet vyzerat, nedopadne dobre. A človek, ktorý sa chce za všetkych okolností chovat uslachtilo a javiť sa ako dobrý človek, zle pochodí medzi ľudmi, ktorí dobrí nie sú. Je preto nevyhnutné aby sa vladár pre vlastnú spásu naučil, že nemusí byť vždycky dobrý, ale podľa potreby niekedy áno, niekedy nie.

Niccolo Machiavelli (1469)

Thomas Hobbes (1588)

Základným vzťahom medzi jednotlivcami je konkurencia. Život sa podobá závodu, v ktorom sa každý snaží predbehnúť svojich protivníkov .

Thomas Hobbes (1588)

Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva.

Thomas Hobbes (1588)

Človek človeku vlkom.

Thomas Hobbes (1588)

Nie je pravdou, že ľudia sa navzájom nemajú radi, ale nemôžeme si navzájom veriť. Človek je tvor spoločenský, ale prirodzené spoločenstvá ktoré zakladá sú krehké.

Thomas Hobbes (1588)

Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným.

Thomas Hobbes (1588)

Zlý človek je silné dieťa.

Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek.

Benedictus de Spinoza (1632)

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Benedictus de Spinoza (1632)

Jean Jacques Rousseau (1712)

Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo...

Jean Jacques Rousseau (1712)

..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec?

Jean Jacques Rousseau (1712)

Neboť partikulární vůle tíhne ze své povahy k upřednostňování, zatímco obecná vůle k rovnosti.

Aby zlo zvíťazilo, stači keď slušní ľudia neurobia nič.

Edmund Burke (1729)

Arthur Schopenhauer (1788)

Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme.

Arthur Schopenhauer (1788)

Zlý človek nám nepomáha spĺňať to čo chceme, pretože je príliš sebecký, príliš náruživý, má prílišné vlastné túžby (preto majú zlí ľudia väčšinou trpiaci výraz tváre), príliš je orientovaný na vlastné dobro, býva necitilivý, nevciťujúci sa.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou.

Aby ľudia ukľudnili svoje svedomie, vymýšľajú si ospravedlňujúce úvahy vydávajúce nesprávne konanie (telesné) za správne (duchovné):
nepripravenosť - ešte to nedokážem, teraz na to nemám čas
kvôli rodine - kto nekradne, okráda rodinu
kvôli kolektívu - nechcem zradiť
kvôli štátu - pričom zodpovednosť za zločiny je rozdelená medzi množstvo ľudí
kvôli zdraviu
a iné

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Friedrich Nietzsche (1844)

Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).

Friedrich Nietzsche (1844)

Boh upadajúcich, pripravený o svoje mužské cnosti a pohnútky sa stáva bohom fyziologicky zaostalých, slabých. Oni sami sa nenazývajú slabými, ale dobrými.

Z poznatkov, ktoré psychoanalýza získava zo snov zdravých ľudí, vidno, že pokušenie zabíjať je i v nás silnejšie a častejšie, než tušíme, a že pôsobí psychicky i tam, kde do našeho vedomia nepreniká.

Sigmund Freud (1856)

Zaujímavé je zistenie, že prítomnosť silných "zlých" pohnútok v detstve je často podmienkou neobyčajne zreteľného zamerania na "dobro" u dospelého človeka.

Sigmund Freud (1856)

Výchova a prostredie ponúkajú odmenu nielen v podobe lásky, ale používajú aj iný systém zvýhodňovania, totiž odmenu a trest. Môžu teda viesť k tomu, že človek, ktorý je vystavený ich vplyvu, sa rozhodne správať "dobre" v zmylse kultúrneho chápania, hoci v ňom dnedošlo k zušľachteniu pudov, k premene egoistických sklonov na sociálne. Výsledok bude približne rovnaký.

Sigmund Freud (1856)

Každý, kto je takto nútený ustavične konať podľa predpisov, ktoré nie sú vyjadrením jeho pudových sklonov, žije, psychologicky povedané, mimo seba a môže byť objektívne označený za pokrytca, či si už tento rozdiel jasne uvedomuje alebo nie.

Sigmund Freud (1856)

Jemné duše, ktoré by sa rady ubezpečili, že naša bytosť je vo svojej podstate vzdialená zlu a nízkosti, určite nezabudnú z ranného výskytu a naliehavosti zákazu vraždiť vyvodiť uspokojivé závery o sile etických pohnútok, ktoré v nás musia byť zakorenené. Bohužiaľ tento argument dokazuje skôr opak.

Sigmund Freud (1856)

Práve ono zdôrazňovanie príkazu "nezabiješ" nám dáva istotu, že pochádzame z nekonečne dlhého radu generácii vrahov, ktorí nachádzali vo vraždení rozkoš, tak ako to možno ešte aj my sami máme v krvi.

Sigmund Freud (1856)

Vo svojom nevedomí odstraňujeme každý deň a každú hodinu všetkých, ktorí nám stoja v ceste, ktorí nás urazili alebo nám ublížili. Onomu "nech ho čert vezme!" , ktoré nám tak často v žartovnej namrzenosti unikne z pier a ktoré v podstate znamená "nech si ho vezme smrť!" zodpovedá v našom nevedomí vážne myslené a rozhodné želanie smrti.

Sigmund Freud (1856)

Zhrňme teraz, čo bolo povedané: naše nevedomie odmieta myšlienku našej vlastnej smrti, je rovnako plné vražedných impulzov voči cudzím ľuďom, rovnako rozpoltené (ambivalentné) voči milovaným osobám.

Sigmund Freud (1856)

Erich Fromm (1900)

..ľudia sú v podstate leniví, od prírody pasívni a nechcú pracovať alebo niečo robiť, keď k tomu nie sú dohnaní materiálnými pohnútkami... hladom... či strachom pred trestom.

Erich Fromm (1900)

Členom mnohých rozličných spoločenstiev, ako minulých, tak prítomných, by pojem vrodeného ľudského sebectva a lenivosti pripadal rovnako podivínsky, ako jeho opak znie nám.

Erich Fromm (1900)

Smutnou známkou našej civilizácie však je, že vojna a utrpenie môžu mobilizovať ľudskú ochotu k obeti skôr než doba mierová a mierové časy zrejme väčšinou podporujú sebectvo.

Erich Fromm (1900)

Potreba dávať, zdieľať, vedome prinášať obete pre druhých sa ešte dá nájsť u príslušníkov určitých profesií, ako sú ošetrovateľky, lekári, mnísi, mníšky.

Erich Fromm (1900)

nachádzame nemálo ľudí, hlavne mladších, ktorí nemôžu vystáť prepych a sebectvo, ktoré ich obklopuje v ich blahobytných rodinách. Celkom proti očakávaniu svojich rodičov, ktorí si myslia, že ich deti "majú všetko, čo si prajú", rebelujú proti smrtiacej izolovanosti svojich životov.

Peklo sú tí druhí.

Jean Paul Sartre (1905)

Slavoj Žižek (1949)

Bez náboženstva by dobrí ľudia robili dobré veci a zlí ľudia zlé veci. Ale potrebujete náboženstvo, aby dobrí ľudia robili zlé veci.

Slavoj Žižek (1949)

Nikdy nepodceňuj ľudskú zlobu a závisť. V Slovinsku máme vtip, že príde Boh k farmárovi a hovorí mu: Urobím pre teba čokoľvek chceš, ale musím ťa upozorniť, že urobím dvakrát toľko pre tvojho suseda. A viete, čo na to odpovie slovinský farmár? Zober mi jedno oko.

Už viac neverím, že akékoľvek vzdelanie dokáže natrvalo vychovávať a držať na uzde najnižšie ľudské pudy a vášne. Neverím, že človek dokáže byť dôstojný a spravodlivý aj z iných dôvodou než zo zbabelosti, nutnosti alebo momentálnej rozcitlivenosti.

Ľudskej povahe, napriek tomu, že bola pokazená Adamovým hriechom, je vrodená snaha o dobro; že je na vôli človeka chcieť dobro; že vlastné úsilie človeka prispieva k jeho spáse.

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

Ľudia sú v podstate dobrí.

Človek dokáže byť solidárny aj keď mu je to na škodu. Dokáže dať svoje veci, deliť sa o ne, cvičiť sa v odriekaní pre blaho všetkých.

NEJHORŠÍ MÝTY ZDRAVOTNÍ PROPAGANDY ZÁPADNÍCH REŽIMŮ: Mýtus č. 1- konvenční medicína a systém zdravotní péče pomáhá nemocným lidem..Mýtus č. 2 - Vakcíny jsou prevence nemocí a zvyšují imunitu. Mýtus č. 3 - Musíme se všichni zaměřit na snižování špatného cholesterolu. Mýtus č. 4 - Lékařská vyšetření a léčba jsou prevence smrti. Mýtus č. 5 - Fluor je prevencí zubního kazu.

Pred otazkou ci su ludia dobri alebo zli, treba mat zodpovedane otazky Co je dobro? a Co je clovek?.

My smrtelníci jsme v pozoruhodné situaci. Každý je na tomhle světě jenom nakrátko. Neví, kvůli čemu, ale tu a tam si myslí, že to tuší. Z hlediska každodennosti, ač o tom nijak hluboce neuvažujeme, víme, že tu jsme pro druhé - především pro ty, na jejichž úsměvu, na jejichž zdraví zcela závisí naše štěstí, ale i pro nejednoho člověka, kterého neznáme a s jehož osudem jsme spjati pouty soucítění JAK VIDÍM SVĚT - Einstein - Jeden Kamen -

Všetci v živote robíme chyby. To však neznamená, že za ne musíme platiť až do konca života. Občas aj dobrí ľudia robia zlé rozhodnutia, ale to neznamená, že sú zlí. Znamená to, že sú ľudia !

Mohla by som byť veľmi dobrý človek, keby som sa konečne vyspala.

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

Prirodzenosť ľudí je taká, že takmer neomylne vylučujú zo svojej spoločnosti tých, ktorí najviac potrebujú ich prijatie.

Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať.

eutanázia zo súcitu

V 60-tych rokoch 20. storočia bola ochota ľudí deliť sa a tiež ochota platiť väčšie dane vyššia ako v súčastnosti. Miera solidárnych základných pocitov a afektov nie je v ľudoch daná prirodzenosťou, ale závisí aj od historickej situácie, od kultúrnych vzorov, od inštitúcii v ktorých sú premietnuté..

Uvažujeme-li o našem životě, o tom, oč usilujeme, záhy zjistíme, že téměř veškeré naše konání a snažení se váže na existenci dalších lidí. Zjistíme, že celým svým založením jsme podobni živočichům žijícím pospolitě. Jíme pokrmy, které vyprodukovali jiní lidé, máme na sobě šaty, které vyrobili jiní lidé, a bydlíme v domech, které postavili jiní lidé. Většinu toho, co víme a v co věříme, nám sdělili jiní lidé, prostřednictvím řeči, kterou stvořili jiní. Naše schopnost uvažovat by bez fenoménu řeči byla velice chatrná, srovnatelná se stejnou schopností vyšších živočichů; a tak si volky nevolky musíme přiznat, že za náskok, který máme před zvířaty, v první řadě vděčíme našemu životu v lidské pospolitosti.

Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam.

V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus)

Biblia hovorí, že sme stvorení na boží obraz, teda s rovnakými vlastnosťami ako boh a boh je láska, takže ľudia by nemali byť zlí.

Je nesprávna idea, že ak dáte ľuďom chlieb a hry, ak uspokojíte ich potreby, stanú sa ľudia mierumilovní a anjelmi. Sme stavaní na problémy, a ak niekto za nás vyrieši všetky problémy, prvé čo urobíme je nejaká tvorivá deštrukcia, len aby sme videli, ako sa deje niečo nečakané, aby sme zažili nejaké životné dobrodružstvo.

Zur Genealogie der Moral (2019)

A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým...

..ľudia väčšinou nie sú iba zlí či iba dobrí: aj dobrí ľudia sa dopúšťajú zlých skutkov a zlí ľudia robia dobré veci. Naša karma je zvyčajne zmiešaná.

Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí.

počestnost je užitečná, protože přináší úvěr, právě tak přesnost, usilovnost, uměřenost, a proto jsou ctnostmi - z čehož by mimo jiné plynulo, že tam, kde například zdání počestnosti činí stejnou službu, také toto zdání postačuje, a zbytečný nadbytek této ctnosti by se pak ve Franklinových očích musel zdát zavrženíhodný jako neproduktivní plýtvání

Ľudia nie sú ani tak zlí ako hlúpi. Aspoň na sebe nepozorujem, že by som želal druhým ľuďom niečo zlé, ale často sa mi podarí kôli mojej neschopnosti, lenivosti a hlúposti im uškodiť.

Často pozorujem, že sa v skrytosti radujem z neúspechu mojich priateľov, lebo popri tom vyniknú moje úspechy.

..Chlapci..Bez dievčat bývajú zlí..

Ľudí nezaujíma zahraničie. Necítime sa súčasťou sveta. Viac sme zahľadení do seba. Dosiahli sme určitý štandard o ktorý sa bojíme a ktorý nechceme stratiť. Nemáme chcenie vcítiť sa do osudov iných ľudí, aby sme im ani nemuseli pomôcť. Zabudli sme, že aj nám zahraničie pomáhalo.

40 dôvodov, prečo som katolík (2019)

Človek nie je ani úplne hriešny, ani úplne svätý. A tí najstrašnejší hriešnici sú povolaní k svätosti, a aj svätci sú veľkí hriešnici.

Náš mozog je usporiadaný tak, aby sme pociťovali hnev, ak nám niekto odmietne dať časť koristi, o ktorej sme presvedčení, že nám právom patrí, a naopak, pociťovali vďačnosť, ak nám niekto nezištne pomôže... týmito a mnohými podobnými emocionálnymi predispozíciami disponujeme len preto, lebo nás efektívne motivujú k morálnemu kooperatívnemu správaniu.

Aj zdanlivo nevedecké, naše medziľudské problémy, že sme príliš sebci, nemáme sa radi, alebo nenávidíme toho druhého, nevieme byť empatický...sú len prejavmi biochémie nášho mozgu.

V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú

My sme náš mozog a všetky tie prejavy ako sebectvo, láskyplnosť , žiarlivosť, lakomosť, dobroprajnosť sú biochémia mozgu. Veda môže zistiť korelácie a kauzality, ktoré v ňom platia a navrhnút, čo by sa s tým dalo robiť.

Keď je niekto zločinec a niekto matka Tereza, rozdiel medzi nimi je len v rozdieloch v biochemickej reakcie v ich mozgu a nezávisí to od nich.

Všetci ľudia sme nedokonalí a chybujúci, ale dnes sú tie chyby, ak je niekto v politike a teda pod drobnohľadom médií a sociálnych sietí lepšie vidieť. V minulosti to nebolo až tak vidieŤ.

Ľudia sa delia na dobrých a zlých.

Kresťanstvo tvoje — lož je, faloš, mam!
Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:
čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,
sa v majstra vyučiac ich remeslám.

K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;
však modlu na srdci, v jej službe háraš:
hej, o pokore, bázni leda táraš,
si ošemetník pred Bohom i tam!

Ľudia sú zlí.

Za svoje konanie nie sme úplne zodpovední. Treba zrušiť pojmy ako hana a pochvala, zásluhovosť, osobný rast a sebapresahovanie a tiež filozoficko právne koncepty ako zodpovednosť, posudzovanie a súd, rest či náprava. Všetko konanie je neúmyselné. Nemajú zmysel pocity ako vďačnosť, rozhorčenie, hnev, láska, priateľstvo, odpustenie a iné.

Liberalizmus verí, že človek je dobrý a treba len umenšiť zlý systém (t.j. štát). Konzervativizmus verí, že človek je zlý a treba naňho pevnú ruku (štátu). Pravda je uprostred - treba človeka vychovať.

U škaredej čaji si každý myslí že má dobré srdce... a ona je pritom len zakomplexovaná a psychicky labilná. A keď jej chlap dá šancu, hneď ho tlačí k dieťaťu, stane sa z nej psychopat.

Niektorí ľudia inštiktívne sympatizujú s násilím. Sú ludia, ktorí inštinktívne podporujú Putina zo žiadneho iného dôvodu ako toho, že obdivujú tyrana. Ideologicky sa odlišujú iba postojom k násilu o ktorom hovoria, že je dobré. Možu byť ľavicoví bolševici a aj pravicovi nacionalisti - obidva skupiny obdivovali násilie. Títo ľudia dnes znova získavajú prevahu. (ad tyrania)

Hrajeme roly, ktoré sme si pred vstupom do tohto života vybrali. Sú to aj zlé roly.

Neočakávame, že svoj obed dostaneme z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôledku toho, že všetci menovaní sledujú svoj vlastný záujem. (a riadení neviditeľnou rukou trhu sa popri tom podieľajú na príprave našeho obeda)

zmena dôvery ľuďom. Kým v roku 1998 si porovnateľný podiel ľudí v protestantskej Európe (38 %) a medzi moslimami (32 %) myslel, že ľuďom treba dôverovať, v roku 2022 toto číslo stúplo v protestantskej Európe na viac ako 50 %, ale medzi moslimami kleslo na 15 %. K veľmi podobnej, zásadnej zmene došlo v tejto hodnote aj medzi katolíckou Európou a Latinskou Amerikou.

Odpusťme vrahom, keď sú len ozubenými kolieskami v súkolí režimu....všetky tri knihy som písala preto, aby som vyvolala súcit....Chcela som, aby ľudia ako on, teda tí, ktorí sa krčili úplne na dne celej tej mašinérie, vyvolávali súcit. Či už slúžili systému v gulagoch, boli v armáde, zabíjali sa navzájom v občianskej vojne, pracovali v totalitnom systéme a tým ho podporovali. Na druhej strane dokázali byť hrdinami – ako Dejev. Zachraňovali deti, bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne… takých ľudí s nejednoznačnými osudmi sú milióny.

úplná skazenosť (angl. total depravity) – v dôsledku prvotného hriechu sa človek stal otrokom hriechu. Má síce slobodnú vôľu, ale tá je skazená, a preto nie je schopný žiť podľa Božej vôle.

Problém nie je v ľudskej prirodzenosti, problém je v informáciách. Ak dáš dobrým ľuďom zlé informácie, robia zlé rozhodnutia. Robia sebadeštruktívne rozhodnutia.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Kolektívna vášeň je takým neuveriteľne silným podnetom k zločinu a ku lži, že sa jej nevyrovná nijaká individuálna vášeň. Namiesto toho, aby sa zlé podnety navzájom neutralizovali, podporujú sa a dokážu tisícnásobne nabrať na sile. Tlak je priam neodolateľný, odhliadnuc od niekoľko málo svätých jedincov.

Ľudia sú zlí. Iba strach ich dokáže priviesť k dobrým skutkom. Preto nechceme aby Rusko všetci milovali, ale chceme aby sa Ruska všetci báli.

Naša prirodzenosť je zlá, to, čo je v nás dobré, je vytvorené vladármi a učiteľmi prostredníctvom zákonov a noriem, dobrý človek je kultivovaný, vychovaný a ovládaný.

Výnimočný stav (2019)

Paradox dnešnej doby spočíva v tom, že fyzická realita, v ktorej stretávame prevažne ohľaduplných ľudí je klamlivá a pravdivá je realita virtuálna. Pravdivou výpoveďou o ľudskej povahe sú sociálne siete.

Celý strom otázok

Okomentuj: