Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou.