Arthur Schopenhauer

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Arthur Schopenhauer

1788 až 1860

voluntarizmus,Frankfurt,Nemecko,monizmus


Filozofická škola: voluntarizmus filozofia života biologizmus monizmus
Diela: Ueber die vierfache Wurzel des Satzes vom zureichenden Grunde-1813
Ueber das Sehn und die Farben-1816
Theoria colorum-1830
Svet ako vôľa a predstava (Die Welt als Wille und Vorstellung . Erster Band), 1819 ,Zweite, vermehrte Auflage 1844. Dritte, verbesserte und beträchtlich vermehrte Auflage 1859 Prelozil E. Terray ???? M.Vana 1997. Patricia Elexova 2010.
O vôli v prírode (Über den Willen in der Natur), 1836
Die beiden Grundprobleme der Ethik: Ueber die Freiheit des menschlichen Willens - O slobode vôle (Über die Freiheit des menschlichen Willens), 1839
Ueber das Fundament der Moral
Die Welt als Wille und Vorstellung. Zweiter Band, 1844
Parerga und Paralipomena, 1851. Zwei Bände, enthalten die Aphorismen zur Lebensweisheit
Über die Universitäts-Philosophie
Über Schriftstellerei und Stil u. a.
Über das Geistersehn und was damit zusammenhängt

Povedali o ňom

Moritz Schlick : Schopenhauer mal celkom jasnú intuíciu, keď pohŕdavo hovoril o profesionálnej filozofii profesorov filozofie. Jeho názor bol, že človek by sa vobec nemal pokúšať vyučovať filozofiu, ale len dejiny filozofie a logiku.(ad Arthur Schopenhauer). >>

Niekto : Schopenhauer urobil vo filozofii biologicky obrat - od ducha k biologii, t.j. vysvetluje ducha biologiou. Ten obrat je stale aktualny. Nebol vsak podobny aktualnym biologistom, t.j. ze by veril,ze biologia nas plne determinuje. Veril v ludsku moc popriet biologiu. (ad Arthur Schopenhauer) >>

Niekto : V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson. >>

Friedrich Nietzsche : Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu. >>

Friedrich Nietzsche : Čo to znamená, keď filozof ospevuje asketické ideály?.. Chce uniknúť trápeniu.. Arthur Schopenhauer, ktorý považoval sexualitu za svojho osobného nepriateľa (včítane jej nástroja, ženy, --instrumentum diaboli--), potreboval nepriateľov na to aby mohol robiť to čo miloval - používať pochmúrne, žlčové, čierno zelené slová; zúriť pre samo zúrenie ako svoju vášeň; ochorel by , stal by sa pesimistom (lebo ním nebol, hoci ním chcel byť) bez svojich nepriateľov , bez Hegela, bez žien, zmyslovosti a všetkej vôle k existencii, prežitiu. Schopenhauer by inak nezostal , nechal by to tak; jeho nepriatelia ho držali, jeho nepriatelia ho stále zvádzali k existencii, jeho hnev bol ako pri starých kynikoch jeho občerstvenie, jeho odmena, jeho liek voči hnusu, jeho šťastie. (ad asketizmus) >>

Niekto : Bol to Arthur Schopenhauer , ktorý ako prvý v modernom myslení, zdôrazňoval možnosť, že pojem života je základnejší a viac zahrňujúcejší ako pojem (fyzikálnej) sily, a je to Henri Bergson, ktorý vo svojej vlastnej generácii prevzal túto myšlienku a takmer presvedčil celý skeptický svet za pomoci svojej úprimnosti a výrečnosti. >>

Niekto : Arthur Schopenhauer vypracoval koncepciu slepej vôle, ktorou je poháňaný všetok organický život a na ktorého povrchu iba sa nachádza vedomé myslenie. >>

Niekto : Arthur Schopenhauer je ako psychológ vôle otcom celej modernej psychológie. Od neho začína línia, ktorá ide cez Nietscheho psychologický radikalizmus priamo k Freudovi a mužom, ktorý vybudovali psychológi nevedomia a aplikovali ju na vedu o mysli. (ad Sigmund Freud, psychonalýza) >>

Niekto : Vo slávnej kapitole "Metafyzika pohlavnej lásky" svojho ústredného diela "Svet ako vôľa a predstava Arthur Schopenhauer potvrdzuje kľúčový význam sexuality, ktorá sa prejavuje nezávísle na našich zámeroch a vedomých rozhodnutiach. >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegel pôsobí v dobe, ktorá je naplnená revolučným optimizmom. Hegelova filozofia je chápaná ako filozofický optimizmus, zatiaľčo po druhej polovici 19 storočia po pár krízach ľudia našli útočište v diele Arthura Schopenhauera a jeho pesimistickej filozofii (ktorá tvrdí že svet je strašný a ani sa nezlepšuje ani nezhoršuje). (ad Arthur Schopenhauer) >>





Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?
Arthur Schopenhauer
Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
Arthur Schopenhauer
šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude.

Načo sú dobrí filozofi?
Arthur Schopenhauer
Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.

Čo je to duševná choroba?
Arthur Schopenhauer
Sen je krátke šialenstvo, šialenstvo je dlhý sen.
Arthur Schopenhauer
Duševne zdravý má istotu vo svojich spomienkach - i sudca mu verí, zatiaľčo šialenému nie.
Arthur Schopenhauer
Človek nerád myslí na veci, ktoré rania jeho hrdosť, jeho záujmy a túžby (t.j. sú proti jeho vôli). Preto niekedy zabudne na skutočné udalosti a namiesto nich sa tam dosadí imaginárne, ktorých sa silou-mocou drží, aby sa tam nemohli dostať pôvodné. Nevyhnutné sú však aj určité fyzické predpoklady (poškodenia) mozgu...
Arthur Schopenhauer
Najčastejšie sa stávajú šialenými herci, pretože si zahrávajú so svojou pamäťou.
Arthur Schopenhauer
Ak si začínam byť neistý, či sa udalosť v mojich spomienkach skutočne odohrala, vrhám na seba tieň podozrenia zo šialenstva.

Možu sa diať zázraky?
Arthur Schopenhauer
Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).

Čo je to zázrak?
Arthur Schopenhauer
Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).

Čo je svet?
Arthur Schopenhauer
Svet je moja predstava.
Arthur Schopenhauer
Svet je pre nás hádankou, nie je to žiadne nevyhnutné bytie na spôsob Spinozu. Nebytie je rovnako možné ako bytie. Ak ten najjednoduchší teizmus si myslí, že najprv nič nebolo. Nebytie je nielen možné, ale možno by bolo aj lepšie.
Arthur Schopenhauer
Svet ako vôľa
Arthur Schopenhauer
Svet ako vôľa a predstava

Čo je to Boh?
Arthur Schopenhauer
Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie)

Čo ma robí mnou?
Arthur Schopenhauer
Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.

Aký je vzťah tela a mysle?
Arthur Schopenhauer
Medzi aktom vôle a aktom tela nie je žiadny kauzálny vzťah, sú identické, ich zdanlivá rozdielnosť pochádza z poznávania (vnútorné a vonkajšie)

Ako si vyberáme partnerov ?
Arthur Schopenhauer
Páčia sa nám dokonale krásni ľudia a ďalej tí ľudia opačného pohlavia, ktorí vyrovnávajú naše nedostatky (aby deti boli už dokonalé). Preto majú tenkí muži radi svalnaté ženy, malí muži veľké ženy, blondíni majú radi čiernovlásky a pod.
Arthur Schopenhauer
Mužov najviac priťahujú ženy vo veku 18 až 28 rokov. Mladosť bez krásy ešte vzrušuje, krása bez mladosti už nie. Nemenštrujúca žena vyvoláva u mužov odpor k pohlavnému aktu.
Arthur Schopenhauer
Akútne choroby odstrašujú dočasne, chronické celkom. (Prechádzajú totiž na dieťa)
Arthur Schopenhauer
Pre mužov je dôležitá krása tváre. O osude mnohých dievčat už rozhodlo malé zakrivenie nosa dohora či nadol. Preferujú sa malé ústa, ktoré vyčleňujú človeka z ríše zvierat. Pekné oči a čelo odkazujú na dobré psychické a intelektuálne vlastnosti.
Arthur Schopenhauer
Ženám sa najviac páčia muži vo veku od 30 do 35 rokov. Na kráse tváre až tak nezaleží, ale skôr na sile a odvahe. (aj deti budú silné a kôli ochrane rodiny). Dôležite sú aj charakterové vlastnosti - pevnosť vôle, rozhodnosť a odvaha, čestnosť a dobrota srdca.

Ako sa rozhodujeme?
Arthur Schopenhauer
Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie.

Čo robíme?
Arthur Schopenhauer
Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.
Arthur Schopenhauer
Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií.

Ako žijeme?
Arthur Schopenhauer
Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií.
Arthur Schopenhauer
Teoreticky možno nájsť tri extrémy ľudského života, z ktorých sa potom ako zo zložiek skladá skutočný život človeka. Zaprvé je to obrovské chcenie, veľké vášne (Rádžaguna). Najviac sa prejavuje pri veľkých historických postavách; píše sa o ňom v eposoch a drámach : Môže sa však prejaviť aj v drobných záležitostiach, lebo veľkosť vecí sa meria na základe veľkosti chcenia,ktoré vyvolávajú a nie na vonkajších okolnostiach. Potom je tu zadruhé čisté poznávanie, tvorba ideí, podmienená oslobodením sa poznávania zo služieb vôle: život génia (Satwaguna). Nakoniec zatretie, veľká letargia (duševný útlm; nečinnosť, ochabnutosť) a s tým spojené pociťovanie prázdnej túžby, život zmrazujúcej nudy (Tamaguna).Život bežneho človeka je vzdialený týmto extrémom, a spočíva v zriedkavej a veľmi miernej oscilácii medzi tými extrémami, v slabom chcení drobných objektov, ku ktorému sa vracia a tak uniká nude.

Môže sa človek zmeniť?
Arthur Schopenhauer
Skúsenosťou sa nakoniec presvedčíme o neohybnosti charakteru ostaných ľudí a často dovtedy naivne veríme, že apeláciou na rozum, prosbami a nadávkami,príkladom a šľachetnosťou môžeme niekoho doviesť k tomu, aby zmenil svoje vlastnosti, chovanie a spôsob myslenia a rozvinul schopnosti, ktoré nemá. Platí to aj o skúsenosti s nami samými.
Arthur Schopenhauer
Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. .
Arthur Schopenhauer
Jediné, čo môžu motívy urobiť, je zmeniť smer úsilia človeka; t.j. spôsobiť , že to isté čo stále hľadá , bude hľadat iným spôsobom ako predtým. Poučenie, zlepšené znalosti, tj vplyv zvonku, ho preto môžu skutočne naučiť, že sa mýlil v prostriedkoch, a podľa to ho môže prinútiť usilovať sa o cieľ o ktorý sa vždy usiloval, celkom inou cestou, či dokonca vidieť cieľ v úplne inom objekte; nikdy ale nemôže robiť to, aby chcel niečo úplne iné, ako chcel doteraz; ostáva totiž nemenný, lebo on je tou vôľou, ktorá by bola celkom odstránená.

Čo je to svedomie?
Arthur Schopenhauer
Mnoho ludi ma ciste svedomie len preto, ze maju slabu pamat

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?
Arthur Schopenhauer
Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý.

Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?
Arthur Schopenhauer
Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus)
Arthur Schopenhauer
Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte)
Arthur Schopenhauer
Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).
Arthur Schopenhauer
Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Arthur Schopenhauer
Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.

Čo je smrť?
Arthur Schopenhauer
V Európe názory na smrť kolíšu medzi úplným zničením a názorom že sú do posledného chĺpka nesmrteľní.
Arthur Schopenhauer
Pri smrti individualita odchádza, ale tá istá vôľa ostáva v nových individuách, čo zabezpečuje silná sexuálna potreba a prebytok semien. Útechou pri smrti by malo byť pomyslenie, že my sme tá vôľa, ktorá ostáva.
Arthur Schopenhauer
Smrť je spánok, pri ktorom sa individualita zabudne. Všetko ostatné sa znovu prebúdza, resp. zostáva prebudené.
Arthur Schopenhauer
Čo sa stalo so všetkými ľudmi v histórii? = Čo sa stalo so mnou ako 15-ročným?
Arthur Schopenhauer
Smrť pre nás: najvyššia hra, hra o život. Smrť pre prírodu: Na smrti a živote indivídua vôbec nezáleží. Bezstarostne vystavuje svoje deti tisíckam hroziacich nebezpečenstiev, bez dozoru a to preto, lebo vie, že keď spadnú, spadnú do jej náručia, kde sa narodili a že pád je iba vtipom.
Arthur Schopenhauer
Ak sa kyvadlo prestane kývať, nemyslíme si že zomrelo. (sily, ktoré ho kývali, stále existujú)
Arthur Schopenhauer
Lebo plodenie je len priberanie, ktoré prešlo na nového jedinca, teda priberanie na druhú, tak ako smrť je iba vylučovanie na druhú.
Arthur Schopenhauer
Striedanie smrti a reprodukcie je pulzom života druhu. Smrť je pre živočíšny druh, to čo je spánok pre jednotlivca.... to je veľká doktrína nemrteľnosti prírody.

Čo je život?
Arthur Schopenhauer
Život je stála výmena matérie pri zachovaní formy, ( stála výmena indivíduí pri zachovaní rodu, stála výmena látok, pri zachovaní tela.)
Arthur Schopenhauer
Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.
Arthur Schopenhauer
Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia.

Čo je duša?
Arthur Schopenhauer
Mysliaci tvor bez mozgu je ako tráviaci tvor bez zaludka.

Čo je to sen?
Arthur Schopenhauer
Sen je krátke šialenstvo, šialenstvo je dlhý sen.

Sme slobodní?
Arthur Schopenhauer
Vôľa je slobodná, ale jej objektivizácie sú poprepájané nutnosťou. My sme objektivizácia vôle a preto neslobodní. Apriori sa cítime slobodní, aposteriori vidíme, že nie sme.
Arthur Schopenhauer
Myslíme si, že sme slobodní.
Arthur Schopenhauer
Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl.
Arthur Schopenhauer
Duch človeka je vo svojej podstate slobodný a žiaden nádenník. Iba to, čo robí sám od seba a rád, sa podarí./ Der Geist ist seiner Natur nach ein Freier, kein Froenling, nur was er von sich selbst und gern tut, geraet.
Arthur Schopenhauer
Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje.

Čo je človek?
Arthur Schopenhauer
Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
Arthur Schopenhauer
Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti.
Arthur Schopenhauer
Pokladáme sa za najskôr poznávajúce bytosti až v druhom rade chcejúce.
Arthur Schopenhauer
Intuitívne dokáže nazerať každé zviera, abstraktné predstavy má iba človek.
Arthur Schopenhauer
Každé rastúce zviera (teda aj človek) je hrobom tisícky mŕtvych zvierat.
Arthur Schopenhauer
Z noci bezvedomia prebudený k životu, sa vôľa ako indivíduum ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami, z ktorých každé sa usiluje, trpí, mýli sa a akoby cez nejaký úzkostný sen sa ponáhľa späť do starého stavu bezvedomia. Dovtedy sú však jeho túžby bezhraničné, jeho nároky nevyčerpateľné a každá splnená túžba zrodí túžbu novú.
Arthur Schopenhauer
Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).
Arthur Schopenhauer
Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.
Arthur Schopenhauer
Človek je najpožadovačnejší tvor, konkrement tisícky želaní.
Arthur Schopenhauer
Úlohou fyziky je skúmať vzťahy medzi jednotlivými javmi. Dospieva k silám. Môže pritom spraviť tú chybu, že všetko násilne redukuje na jednu silu ,napr. silu človeka na chemickú alebo elektrickú. V človeku sú však tieto sily podriadené vyššej sile (ľudskej). Ľudská sila vznikla z boja týchto nižších síl.
Arthur Schopenhauer
Ľudská sila vznikla z boja a prekonaním týchto nižších síl eletrických, chemických, sily tiaže. Tieto nižšie sily stále kladú odpor. Trávenie a vstrebávanie je napr. prekonávanie chemických väzieb.
Arthur Schopenhauer
Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.
Arthur Schopenhauer
Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou)
Arthur Schopenhauer
Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu.
Arthur Schopenhauer
Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou.

Kto som? / a kam idem
Arthur Schopenhauer
Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou)
Arthur Schopenhauer
Naše ja, podľa Kanta transcendentálna syntetická jednota vnímania, nie je nič iné ako naša vôľa, ktorá je koreňom, pôvodcom a vládcom nášho intelektu.
Arthur Schopenhauer
V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)

Ako poznať seba samého?
Arthur Schopenhauer
Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.
Arthur Schopenhauer
V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)
Arthur Schopenhauer
Vidíme, že zvonku sa nedá prísť na podstatu vecí: akokoľvek by človek skúmal, nezíska nič ako obrazy (vonkajšie prejavy, pohyby) a mená .... Jednotlivcovi ako subjektu poznávania je však daná ešte jedna záhada, ktorej meno je vôľa (jeho vlastné chcenie). Len ona a jedine ona mu dáva kľúč k vysvetleniu jeho vlastných vonkajších prejavov, ukazuje zmysel a vnútorné popudy jeho vlastného bytia, konania, pohybov..

Ženiť sa (vydávať sa)?
Arthur Schopenhauer
Oženit se znamená zdvojnásobit svoje povinnosti a napůl omezit svá práva. / In unserem monogamischen Weltteile heißt heiraten seine Rechte halbieren und seine Pflichten verdoppeln.

Byť či nebyť?
Arthur Schopenhauer
Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu.
Arthur Schopenhauer
Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)
Arthur Schopenhauer
Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok.
Arthur Schopenhauer
Človek má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami (gravitačnou, chemickou), je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.

Ako filozofovať?
Arthur Schopenhauer
Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel.
Arthur Schopenhauer
Ak by chcel filozof začať tým, že si vymyslí metódu podľa ktorej bude filozofovať, podobal by sa básnikovi, ktorý napíše Estetiku, podľa ktorej bude básniť. Obaja sa podobajú človeku, ktorý by najprv zaspieval pesničku a potom by na ňu tancoval.

Piť či nepiť?
Arthur Schopenhauer
Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity.
Arthur Schopenhauer
Mnohí si v mladosti zoderú kabát, ktorý ich mal v starobe chrániť.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Arthur Schopenhauer
Filozofia je ako tažké brnenie. Slabý sa pod ním zrúti, silného urobí neporaziteľným.
Arthur Schopenhauer
Pravé filozofovanie sa podobá výstupu na vrcholce hôr - poskytuje človeku stále väčšie výhľady ale robí ho stále osamelejším.
Arthur Schopenhauer
Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.
Arthur Schopenhauer
.....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne.

Čo robiť?
Arthur Schopenhauer
Duch človeka je vo svojej podstate slobodný a žiaden nádenník. Iba to, čo robí sám od seba a rád, sa podarí./ Der Geist ist seiner Natur nach ein Freier, kein Froenling, nur was er von sich selbst und gern tut, geraet.
Arthur Schopenhauer
Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším.
Arthur Schopenhauer
Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia.

Ako žiť?
Arthur Schopenhauer
Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
Arthur Schopenhauer
Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
Arthur Schopenhauer
Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.
Arthur Schopenhauer
Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf.
Arthur Schopenhauer
Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.

Je život dobrý alebo zlý?
Arthur Schopenhauer
Z noci bezvedomia prebudený k životu, sa vôľa ako indivíduum ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami, z ktorých každé sa usiluje, trpí, mýli sa a akoby cez nejaký úzkostný sen sa ponáhľa späť do starého stavu bezvedomia. Dovtedy sú však jeho túžby bezhraničné, jeho nároky nevyčerpateľné a každá splnená túžba zrodí túžbu novú.
Arthur Schopenhauer
Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)
Arthur Schopenhauer
Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili.
Arthur Schopenhauer
Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií.
Arthur Schopenhauer
Život jednotlivca je z celkového pohľadu vlastne vždy tragédiou, ale v detailoch má ráz komédie.
Arthur Schopenhauer
Život je obchod, ktorého výnos ani zďaleka nepokrýva náklady.

Je majetok dobrý alebo zlý?
Arthur Schopenhauer
Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
Arthur Schopenhauer
Ist einer Welt Besitz fur dich zerronen,
Sei nicht im Leid daruber, es ist nichts,
Und hast du einer Welt Besitz gewonnen,
Sei nich erfreut daruber, es ist nichts.
Voruber gehn die Schmerzen und die Wonnen,
Geh an der Welt voruber, es ist nichts. (Perzan - Anwari Soheili) .
Arthur Schopenhauer
Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.
Arthur Schopenhauer
Nikoho neklameme a nelichotime mu tak ako sebe.
Arthur Schopenhauer
V nijakom prípade si nemyslím, že by som písal niečo nedôstojné môjho pera, keď tu odporúčam starostlivosť o udržanie získaného a zdedeného majetku. Veď mať po rodičoch toľko majetku, aby sme mohli – hoci len pre vlastnú osobu bez rodiny – spokojne žiť v opravdivej nezávislosti, t.j. bez práce, to je neoceniteľná prednosť: je to ochrana a odolnosť proti biede a súženiu, ktoré hrozia ľudskému životu. Teda emancipácia od všeobecnej otročiny, tohto normálneho osudu syna Zeme. Slobodný syn Zeme sa rodí iba pri priaznivom osude, pretože iba taký človek je sui iuris (nezávislý), pánom svojho času a svojich síl, ktorý môže každé ráno povedať: „tento deň patrí mne“. Práve preto rozdiel medzi prvým, kto má tisíc, a druhým, ktorý má sto tisíc toliarov renty, je neporovnateľne menší než medzi prvým a takým, ktorý nemá nič.
Arthur Schopenhauer
Zdedený majetok nadobúda však najvyššiu hodnotu, ak pripadne tomu, kto je obdarený duševnými silami vyššieho druhu a sleduje ciele, ktoré sa neveľmi znášajú so ziskom: veď potom je dotovaný osudom dvojnásobne a môže žiť svojmu géniovi: svoj dlh ľudstvu však splatí stonásobne tým, že vykoná to, čo nemohol nik iný, a vytvorí niečo pre dobro celého ľudstva, ba slúži mu to ku cti. Iný si v takej výhodnej situácii získa zásluhy o ľudstvo filantropickými snahami. Na rozdiel od takých ten, kto nič také ani čiastočne, ani aspoň pokusne nevykoná, kto ani po dôkladnom osvojení niektorej vedy si nevytvorí aspoň možnosť, aby ju rozvíjal – ten – ak zdedí majetok – je obyčajný povaľač a hodný iba opovrhnutia. Ani šťastný nebude: ochrana pred núdzou ho vydá napospas druhému pólu ľudskej biedy, nude, ktorá ho tak mučí, že by bol oveľa šťastnejší, keby ho núdza nútila vstúpiť do zamestnania.

Aký je vzťah filozofie a umenia?
Arthur Schopenhauer
Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch.

Čo je umenie?
Arthur Schopenhauer
Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených.
Arthur Schopenhauer
Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch.
Arthur Schopenhauer
To že umenie uľahčuje vnímanie ideí nespočíva iba v tom, že vyzdvihuje podstatné znaky vecí, ale tiež v tom, že umožňuje odpísanie vôle, lebo veci ktoré zobrazuje nie sú v sfére jej (vôle) pôsobenia, keďže ide iba o obraz a nie skutočnosť.
Arthur Schopenhauer
Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou.
Arthur Schopenhauer
Umelecké diela sú zaujímavé skôr z teoretického hľadiska ako z praktického, rovnako ako vysoké,krásne stromy nenesú ovocie, ale iba stromy nízke,škaredé, takisto veľké ruže sa nepremenia na šípky, a obrovské chrámy neslúžia na praktické bývanie a ani pekný diamant nie je taký užitočný ako škaredý stavebný kameň.

Čo je krása?
Arthur Schopenhauer
V architektúre znamená krása primeranú oporu ku danému bremenu. Najjednoduchšie sa to dosahuje cez stĺp a nosník, kde sú opera a bremeno oddelené. Múr v sebe obsahuje oporu a bremeno dokopy, preto je nepekný. Okná a dvere v múri sú preto krajšie ako múr samotný, pretože znamenajú oddeľovanie opory a bremena. Stĺpy popri oknách sú pekné hoci aj namaľované. Štvorcový stĺp býva ľahšie vyrobiteľný, ale obsahuje nadbytočný materál, preto je menej pekný.

Čo je múdrosť?
Arthur Schopenhauer
Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov.
Arthur Schopenhauer
Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme.
Arthur Schopenhauer
Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
Arthur Schopenhauer
Pre rozumné správanie človeka nie je podstatná ani tak absolútna sila intelektu ako skôr jeho relatívna sila v pomere ku sile túžob, ktoré ho ženú.
Arthur Schopenhauer
Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených.
Arthur Schopenhauer
Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia.
Arthur Schopenhauer
Naša pamäť nie je nádoba, ale cvičená schopnosť vyvolávať predstavy. Aj keď má niekto v hlave veľa, ale nedokáže v danú chvíľu potrebné vyvolať, má to iba virtuálne, reálne nemá nič.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?
Arthur Schopenhauer
Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza)
Arthur Schopenhauer
Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia)

Čo je šťastie?
Arthur Schopenhauer
šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude.
Arthur Schopenhauer
Pramene troch druhov možných pôžitkov, z nich si každý človek podľa toho, ktorá z uvedených fyziologických síl v ňom prevláda, vyberá pôžitky pre neho primerané: Sú to predovšetkým pôžitky sily reprodukcie: sú v jedení, pití, trávení, odpočívaní a spánku. Tieto pôžitky sa pripisujú dokonca celým národom ako ich národné zábavy. Na druhom mieste sú pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne. Tretie sú pôžitky senzibility: spočívajú v pozorovaní, meditovaní, vynaliezaní, filozofovaní atď. Prednosť, ktorú má senzibilita v tomto zmysle pred inými základnými fyziologickými silami, akiste tiež nik nepoprie: jej rozhodná prevaha vyznačuje človeka pred ostatnými rodmi zvierat, ktoré disponujú inými základnými fyziologickými silami v rovnakom a dokonca vyššom stupni. K senzibilite patria naše sily poznávania: preto ich prevaha dáva schopnosť k pôžitkom spočívajúcim v poznávaní, teda k tak zvaným duchovným pôžitkom a to tým väčším, čím je ich prevaha rozhodnejšia.
Arthur Schopenhauer
Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.
Arthur Schopenhauer
Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.
Arthur Schopenhauer
Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými.
Arthur Schopenhauer
Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia.
Arthur Schopenhauer
Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela.
Arthur Schopenhauer
Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný.
Arthur Schopenhauer
Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti.
Arthur Schopenhauer
Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.
Arthur Schopenhauer
Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.
Arthur Schopenhauer
Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity.
Arthur Schopenhauer
Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme.
Arthur Schopenhauer
V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou.
Arthur Schopenhauer
Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf.

Čo je spravodlivosť?
Arthur Schopenhauer
Spravodlivosť (právo) je pojem odvodený od pojmu nespravodlivosť (nepráva) , ktorý je pôvodný pojem, Pocit nespravodlivosti (nepráva) zažívame okamžite, ak druhý zasiahne do našej sféry) , aj bez akéhokoľvek vzdelania. Nespravodlivosť je ak si človek prisvojuje materiál druhého, ak sily druhých slúžia jeho vôli, vynútené silou alebo lsťou (porušením dohody).

Čo je lepšie...alebo...?
Arthur Schopenhauer
Intelekt vzbudzuje iba obdiv. Dobrá vôľa ale vzbudzuje náklonnosť. Dobrota srdca zatieni všetko , i krásu.
Arthur Schopenhauer
Zdravie určite nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím.

Je ego dobré alebo zlé?
Arthur Schopenhauer
Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.
Arthur Schopenhauer
Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Arthur Schopenhauer
Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme.
Arthur Schopenhauer
Zlý človek nám nepomáha spĺňať to čo chceme, pretože je príliš sebecký, príliš náruživý, má prílišné vlastné túžby (preto majú zlí ľudia väčšinou trpiaci výraz tváre), príliš je orientovaný na vlastné dobro, býva necitilivý, nevciťujúci sa.
Arthur Schopenhauer
Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou.

Čo je priateľstvo?
Arthur Schopenhauer
Priatelia hovoria o sebe, ze su k sebe uprimny, nepriatelia su.

Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?
Arthur Schopenhauer
Intelekt vzbudzuje iba obdiv. Dobrá vôľa ale vzbudzuje náklonnosť. Dobrota srdca zatieni všetko , i krásu.

Čo je láska?
Arthur Schopenhauer
Nasledujúca generácia pôsobí už v tom opatrnom ale rozhodnom a tvrdohlavom výbere (ktorý sa nazýva láskou) partnera k uspokojeniu pohlavného pudu.
Arthur Schopenhauer
Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci)
Arthur Schopenhauer
Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..
Arthur Schopenhauer
Láska je vôľa reprodukovať (sa).
Arthur Schopenhauer
To čo sa spravidla vyskytuje ako temperamentná ale ešte potlačiteľná náklonnosť,môže za určitých okolností prerásť do vášne, ktorá je silnejšia ako všetky ostatné a ktorá neuveriteľnou silou a vytrvalosťou odstraňuje všetky ohľady a prekážky a je schopná obetovať pre svoje uspokojenie aj život, ktorý bez nej vyzerá byť bezcenný.

Ako vzniká nenávisť?
Arthur Schopenhauer
Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.
Arthur Schopenhauer
Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou.

Čo je hriech?
Arthur Schopenhauer
Pre askétu je hriech každé prekročenie asketických pravidiel, ktoré si v rámci rezignácie stanovil. Je to odklon od rezignácie na splnenie si túžob, k splneniu si túžob (zväčša neprimeranému) .

Je smrť zlá?
Arthur Schopenhauer
Individuum odchádza vôľa ostáva. Tá istá vôľa v iných indivíduách. Z toho vyplýva útecha - my sme tá vôľa, ktorá ostáva.
Arthur Schopenhauer
Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie.
Arthur Schopenhauer
Pri smrti individualita odchádza, ale tá istá vôľa ostáva v nových individuách, čo zabezpečuje silná sexuálna potreba a prebytok semien. Útechou pri smrti by malo byť pomyslenie, že my sme tá vôľa, ktorá ostáva.
Arthur Schopenhauer
Zúfať si zo smrti, je akoby si slnko zúfalo : Beda mi, idem do večnej noci !
Arthur Schopenhauer
Smrť pre nás: najvyššia hra, hra o život. Smrť pre prírodu: Na smrti a živote indivídua vôbec nezáleží. Bezstarostne vystavuje svoje deti tisíckam hroziacich nebezpečenstiev, bez dozoru a to preto, lebo vie, že keď spadnú, spadnú do jej náručia, kde sa narodili a že pád je iba vtipom.
Arthur Schopenhauer
Oveľa viac utrpenia prináša pomýšľanie na smrť, než smrť sama.

Čo je to utrpenie?
Arthur Schopenhauer
Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.
Arthur Schopenhauer
Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.
Arthur Schopenhauer
Wir mussen erst aus Erfahrung lernen, was wir wollen und was wir koennen: Bis dahin wissen wir es nicht, sind charakterlos und muessen oft durch harte Stoesse von aussen auf unseren eigenen Weg zurueckgeworfen werden. Denn es gibt gar keinen Genuss als im Gebrauch und Gefuehl der eigenen Kraefte, und der groesste Schmerz is wahrgenommener Mangel an Kraeften, wo man ihrer bedarf.
Arthur Schopenhauer
Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia)

Čo je to zlo?
Arthur Schopenhauer
Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.
Arthur Schopenhauer
Zlé je to čo nechceme.
Arthur Schopenhauer
Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.
Arthur Schopenhauer
Dobro a zlo je relatívne.

Čo je sloboda?
Arthur Schopenhauer
Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl.
Arthur Schopenhauer
Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje.

Čo je to dobro?
Arthur Schopenhauer
Dobre je to, co chceme.
Arthur Schopenhauer
Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme.
Arthur Schopenhauer
Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším.
Arthur Schopenhauer
Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.
Arthur Schopenhauer
Dobro a zlo je relatívne.
Arthur Schopenhauer
Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu.
Arthur Schopenhauer
Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle.
Arthur Schopenhauer
Dobrý človek je ten, ktorý nevidí hranicu medzi sebou a druhými, kto prehliadol princíp individualizácie.

Majú veci vlastnosti nezávislé na našom vnímaní?
Arthur Schopenhauer
„Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému.

Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Arthur Schopenhauer
Viera a poznanie sú ako 2 misky váh; čím vyššie je jedna, tým nižšie je druhá.

Kolko je jestvujúcien?
Arthur Schopenhauer
Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Čo je to priestor?
Arthur Schopenhauer
Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.

Čo je to kauzalita?

Arthur Schopenhauer
Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.
Arthur Schopenhauer
Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté.
Arthur Schopenhauer
Zákon kauzality platí na všetky veci vo vesmíre, iba na samotný vesmír nie. (zákon je imanentný, nie transcendentný)
Arthur Schopenhauer
Kauzalita sa nedá odvodiť z opakovanej časovej následnosti. Deň nikto nepokladá za príčinu noci.

Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania?
Arthur Schopenhauer
Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.
Arthur Schopenhauer
Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.

Aký má život zmysel?
Arthur Schopenhauer
Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.

Žil som v minulých životoch?
Arthur Schopenhauer
Ak jedného psa vidím odísť zo sveta, bez toho, aby som videl kam ide a druhého vidím prichádzať bez toho , aby som videl odkiaľ, môžem sa domnievať, že ide o jedného a toho istého psa.
Arthur Schopenhauer
Snaha hmyzu pred zimou uložiť vajíčka a nazhromaždiť pre ne potravu sa podobá snahe človeka, ktorý si večer starostlivo odkladá svoje šaty, aby si ich ráno mohol zasa obliecť.
Arthur Schopenhauer
Spadnutý list z minulého roku : "To nie som ja, ktorý som teraz na strome!
Arthur Schopenhauer
Všetko mám stále pred sebou, ako by to bolo nesmrteľné - mladú zelenú trávu, tisíckrát ochutnané a zjedené višne..

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?
Arthur Schopenhauer
Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.
Arthur Schopenhauer
Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.

Prečo musím?
Arthur Schopenhauer
Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..

Prečo sú vojny?
Arthur Schopenhauer
Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.
Arthur Schopenhauer
Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.
Arthur Schopenhauer
Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.
Arthur Schopenhauer
Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.
Arthur Schopenhauer
Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.
Arthur Schopenhauer
Ak sa boj medzi jednotlivcami potlačí zriadením štátu, prichádza tento boj zvonku ako vojna medzi národmi a požaduje vyplatenie nahromadeného dlhu na krvavých obetiach, ktorým bolo zamedzené pomocou múdrych opatrení pre jednotlicov. A keby aj vojny boli odstránené s pomocou múdrosti a skúsenosti zbieranej celé tisíročia, vyústilo by to do skutočného preľudnenia na celej planéte..
Arthur Schopenhauer
pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne.

Prečo umierajú mladí ľudia?
Arthur Schopenhauer
Smrť pre nás: najvyššia hra, hra o život. Smrť pre prírodu: Na smrti a živote indivídua vôbec nezáleží. Bezstarostne vystavuje svoje deti tisíckam hroziacich nebezpečenstiev, bez dozoru a to preto, lebo vie, že keď spadnú, spadnú do jej náručia, kde sa narodili a že pád je iba vtipom.

Prečo musíme zomrieť?
Arthur Schopenhauer
Človek by nevydržal večne prechádzať cez všetky tie útrapy a byť v kuse hnaný, bez nejakého skutočného zisku, keby mu ostávala individualita a spomienky. Odhodí ich a vstúpi cez smrteľný spánok osviežený a vybavený novým intelektom do nového života.
Arthur Schopenhauer
Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.
Arthur Schopenhauer
Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)

Prečo ja?
Arthur Schopenhauer
V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou.

Prečo existuje utrpenie?
Arthur Schopenhauer
Starý zákon pripísal stvorenie sveta i človeka Bohu, nový zákon nechal tohto Boha stať sa človekom, aby ukázal, že záchrana z utrpenia tohto sveta leží v človeku a jeho vôli. (ad Biblia)

Odkiaľ prichádza zlo?
Arthur Schopenhauer
Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.
Arthur Schopenhauer
Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..
Arthur Schopenhauer
Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili.

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?
Arthur Schopenhauer
Svet je pre nás hádankou, nie je to žiadne nevyhnutné bytie na spôsob Spinozu. Nebytie je rovnako možné ako bytie. Ak ten najjednoduchší teizmus si myslí, že najprv nič nebolo. Nebytie je nielen možné, ale možno by bolo aj lepšie.

Z čoho všetko vzniklo? Čo je to prvé a najstaršie v prirodzenosti vecí?
Arthur Schopenhauer
Podstatou sveta je utrpenie.

Čo bolo skôr?
Arthur Schopenhauer
Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.

Čo je to čas?
Arthur Schopenhauer
Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.
Arthur Schopenhauer
Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.

Existujú anjeli, duchovné bytosti?
Arthur Schopenhauer
Pre askétu je diabol personifikáciou všetkého, čo ho odvádza od rezignácie. (ad asketizmus)

Existujú univerzálie?

Arthur Schopenhauer
Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel.

Existuje posmrtný život?
Arthur Schopenhauer
Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti.
Arthur Schopenhauer
Človek by nevydržal večne prechádzať cez všetky tie útrapy a byť v kuse hnaný, bez nejakého skutočného zisku, keby mu ostávala individualita a spomienky. Odhodí ich a vstúpi cez smrteľný spánok osviežený a vybavený novým intelektom do nového života.
Arthur Schopenhauer
Prečo by si mal pochybovať o tom, že tajné cesty, ktoré ti boli otvorené do tejto súčasnosti, ti nebudú otvorené aj do každej budúcej (prítomnosti)? / Warum soltest du zweifeln, dass die geheimen Wege, die dir zu dieser Gegenwart offenstanden, dir nicht auch zu jeder Künftigen offenstehen werden ?
Arthur Schopenhauer
Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia.

Existuje Boh?
Arthur Schopenhauer
Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.

Čo existuje?
Arthur Schopenhauer
Podstatou sveta je utrpenie.
Arthur Schopenhauer
„Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Arthur Schopenhauer
Pojem "bytie", ktoré spája predikát so subjektom (jablko "je" červené) chcú niektorí filozofi presnejšie určiť. Ako nevinní realisti však pod týmto slovom myslia telesa. Bytie sa im vzdá vznešenejšie ako stoličky a stôl, ktoré v skutočnosti myslia.

Čo je to skutočnosť?
Arthur Schopenhauer
Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

Ako sa učiť?
Arthur Schopenhauer
Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel.
Arthur Schopenhauer
Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia.
Arthur Schopenhauer
Naša pamäť nie je nádoba, ale cvičená schopnosť vyvolávať predstavy. Aj keď má niekto v hlave veľa, ale nedokáže v danú chvíľu potrebné vyvolať, má to iba virtuálne, reálne nemá nič.
Arthur Schopenhauer
Pojmy sa na človeka iba lepia, predstavy doňho vchádzajú.

Aký je vzťah filozofie a náboženstva?
Arthur Schopenhauer
Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.
Arthur Schopenhauer
Veľké odlišnosti medzi ľudmi,čo sa týka sily chápať, a tiež v ochote venovať sa ťažkému štúdiu, spôsobujú, že sa v civilizovaných národoch vyskytujú dva druhy metafyzík, ktoré sa líšia v tom, že jeden druh má svoje overenie v sebe a druhý mimo seba.
Arthur Schopenhauer
Oba druhy metafyzík (filozofické a náboženské) majú spoločné to, že každá jedna metafyzika je v nepriateľskom vzťahu ku všetkým ostatným metafyzikám svojho druhu. Medzi prvým druhom prebiehajú boje hlavne pomocou slova a textov, medzi druhým druhom aj pomocou ohňa a meča. Niektoré vďačia za svoje rozšírene práve tejto polemike a podelili si medzi sebou rôzne časti sveta....
Arthur Schopenhauer
Každý pokus dokázať náboženstvo pomocou filozofie je vždy pokusom podložiť pod hotovú budovu novú základovú dosku. Načo potrebuje náboženstvo podporu ešte aj od filozofie? Veď má všetko na svojej strane: Zjavenie, zvestovanie, zázraky, proroctva, ochranu štátu, najvýššie postavenie, ktoré prináleží pravde, úctu a súhlas všetkých, tisícky chrámov, v ktorých sa hlása a praktizuje, zástupy prísažných kňazov, a čo je najdôležitejšie, právo vtláčať svoju náuku deťom, čím sa jej idei stávajú takmer vrodenými ideami.
Arthur Schopenhauer
náboženstvá sa usilujú sprostredkovať svoje skutočné vhľady na základe autority zjavenia a pod rúškom alegórie (sensu allegorico), kým filozofia komunikuje tie isté vhľady priamo, podložené logicky, v jasných filozofických pojmoch (sensu proprio). Náboženská aj filozofická komunikácia odpovedá na metafyzickú potrebu ľudstva a umožňuje načrtnúť hranice vysvetlenia. Filozofia však túto potrebu uspokojuje priamo, náboženstvo nepriamo.

Čo je náboženstvo?
Arthur Schopenhauer
Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.
Arthur Schopenhauer
Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)
Arthur Schopenhauer
Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.

Čo je veda?
Arthur Schopenhauer
Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)
Arthur Schopenhauer
Rozdelenie vied:
  • veda apriori
    • veda o dovode bytia
      • v priestore (geometria)
      • v case (aritmetika, algebra)
    • veda o dovode poznania(logika)
  • veda aposteriori (empiricka veda)
    • ucenie o pricinach
      • vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
      • zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
    • ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
      • vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
      • zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
    • ucenie o motivoch
      • vseobecne - etika, psychologia
      • zvlastne - dejiny, pravna veda
.

Aký je vzťah filozofie a vedy?
Arthur Schopenhauer
Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu.
Arthur Schopenhauer
Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.

Čo je to morálka?
Arthur Schopenhauer
Základom morálky je súcit. V druhom vidím samého seba, v utrpení druhého zahliadnem svoje vlastné.

Čo je metafyzika?
Arthur Schopenhauer
Metafyzika je každé zdanlivé poznanie, ktoré presahuje možnosť skúsenosti,..poznanie toho, čo stojí za prírodou a činí ju možnou.
Arthur Schopenhauer
Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.

Čo je to filozofia?
Arthur Schopenhauer
Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.
Arthur Schopenhauer
Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.
Arthur Schopenhauer
Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu.
Arthur Schopenhauer
Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.
Arthur Schopenhauer
Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie.
Arthur Schopenhauer
Filozofické myšlienky (pravdy) sú každému intuitívne známe. K vyjadreniu (do abstraktného poznania, reflexie) ich dostať je úlohou filozofov.
Arthur Schopenhauer
Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch.
Arthur Schopenhauer
Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.
Arthur Schopenhauer
Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.

Nie je všetko poznanie iba viera?
Arthur Schopenhauer
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.

Aké sú druhy poznania?
Arthur Schopenhauer
Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle)
Arthur Schopenhauer
Vidíme, že zvonku sa nedá prísť na podstatu vecí: akokoľvek by človek skúmal, nezíska nič ako obrazy (vonkajšie prejavy, pohyby) a mená .... Jednotlivcovi ako subjektu poznávania je však daná ešte jedna záhada, ktorej meno je vôľa (jeho vlastné chcenie). Len ona a jedine ona mu dáva kľúč k vysvetleniu jeho vlastných vonkajších prejavov, ukazuje zmysel a vnútorné popudy jeho vlastného bytia, konania, pohybov..

Ako vôbec viem, čo kedy robiť?
Arthur Schopenhauer
Celkom by sme sa zaplietli a stratili niť, keby sme nemali jednoduchú niť, stále rovnakú, ku ktorej sa vždy môžeme vrátiť - našu nemennú vôľu.
Arthur Schopenhauer
Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.

Aký je vzťah poznania a vôle?
Arthur Schopenhauer
Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti.
Arthur Schopenhauer
Vola je silny slepec, ktory nesie na ramenach chromeho vidiaceho.
Arthur Schopenhauer
Vôľa je jednoduchá, chceš, nechceš.
Arthur Schopenhauer
Intelekt hraje a vôla tancuje : Intelekt dokáže vôli sprítomniť obrazy budúceho nebezpečenstva, slasti, minulej straty blízkeho, trápnej situácie a vôľa na to reaguje atď
Arthur Schopenhauer
Niekedy však ani intelekt netuší, čo vôľa vlastne chce (napr. smrť blízkeho kôli majetku). Intelekt je dôverníkom, ktorý sa však všetko nedozvie.
Arthur Schopenhauer
Vôľa však nedovolí intelektu čokoľvek. Skrátka mu nedovolí spomenúť si.
Arthur Schopenhauer
Pretože motívy, ktoré vplývajú na prejavy charakteru človeka alebo jeho konanie, pôsobia na neho prostredníctvom poznania, ale poznanie je premenlivé, často kolíše medzi omylom a pravdou, avšak sa spravidla v priebehu života zdokonaľuje, samozrejme, do veľmi rozdielnych stupňov; takto možno zreteľne zmeniť spôsob konania človeka bez toho, aby sme boli oprávnení vyvodzovať z toho zmenu jeho charakteru.
Arthur Schopenhauer
Zvonku sa dá na vôľu vplývať iba pomocou motívov. Ale tieto nikdy nemôžu zmeniť vôľu samotnú: lebo oni sami majú nad ňou moc iba pod podmienkou, že je presne aká je. Takže môžu len zmeniť smer jej snaženia; t. j. postarať sa, aby hľadala to, čo vždy hľadá, iným spôsobom ako predtým.
Arthur Schopenhauer
Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. .
Arthur Schopenhauer
Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.

Čo je myslenie?
Arthur Schopenhauer
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava)
Arthur Schopenhauer
Mysliaci tvor bez mozgu je ako tráviaci tvor bez zaludka.
Arthur Schopenhauer
Usudzovanie je hľadanie prieniku pojmov.
Arthur Schopenhauer
Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel.
Arthur Schopenhauer
Ako nemôže byť teleso uvedené do pohybu bez pôsobiacej príčiny tak ani do vedomia nemôže prísť myšlienka bez nejakého popudu. Popud je buď vonkajší, podráždenie zmyslov, alebo vnútorný, teda nejaká iná myšlienka, ktorá prináša danú myšlienku pomocou asociácie.
Arthur Schopenhauer
Asociácia dvoch myšlienok sa zakladá buď na vzťahu príčiny a následku, alebo na podobnosti, alebo obyčajnej analógie, a nakoniec na rovnakom čase ich prvého poňatia, napr. tak, že myšlienky vznikli (v našom vedomí) naraz preto, lebo predmety týchto myšlienok sa nachádzali vedľa seba v priestore.
Arthur Schopenhauer
Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených.
Arthur Schopenhauer
Všetko pôvodné myslenie sa deje v obrazoch, preto je fantázia dôležitým nástrojom k nemu, a žiadna hlava bez fantázie nedosiahne nikdy nič veľkého - dokonca ani v matematike.

Čo je to humor?
Arthur Schopenhauer
Zdroj smiešnosti je vždy v paradoxnom a teda neočakávanom zahrnutí nejakého predmetu pod nejaký jemu zvyčajne heterogénny pojem a fenomén smiechu označuje náhle uvedomenie si tohto nesúladu medzi týmto pojmom a pod ním mysleným reálnym predmetom, teda medzi abstraktným a názorným.
Arthur Schopenhauer
Preto dá pri všetkom, čo vyvoláva smiech, ukázať nejaký pojem a týmto pojmom zahrnutá (označená) nejaká vec alebo dej, ktorá sa síce dá pod týmto pojmom myslieť, ale v inom a prevládajúcom vzťahu pod neho vôbec nepatrí, ale sa od všetkého, čo sa inak pod daným pojmom myslí nápadne odlišuje.
Arthur Schopenhauer
Ak uvážime, že k uhlu sú potrebné dve sa pretínajúce čiary, a naopak tangenta sa dotýka kružnice v jednom bode, v ktorom ide paralelne s kružnicou, tak abstraktné myslenie je presvedčené o nemožnosti uhla medzi kružnicou a tangentou, avšak na papieri takýto uhol jednoznačne vidno a z toho sa nám vnucuje ľahký úsmev. Smiešnosť v tomto prípade je veľmi slabá, avšak vidno na ňom jednoznačne nesúlad medzi mysleným a názorným (na ktorom spočíva všetok humor).
Arthur Schopenhauer
Vtip je úmyselné smiešne, je to snaha vniesť diskrepanciu medzi pojmy druhých a realitu, pomocou posunutia jedného z tých dvoch (pojmov alebo reality), zatiaľčo jeho protiklad - vážnosť spočíva v úsilí dodržiavať presnú primeranosť oboch.
Arthur Schopenhauer
Ak sa skrýva vtip za vážnosť, vzniká irónia, napríklad ak imitujeme s zdanlivou vážnosťou a predstieraným súhlasom, myšlienky druhých, ktoré sú v protiklade s našimi, až kým nedôjdeme k výsledku, ktorý nás aj ich zmätie.

Aké sú základné filozofické otázky?
Arthur Schopenhauer
Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie.

Čo je to otázka?
Arthur Schopenhauer
Otázka je súd, z ktorého z jednej z troch častí (subjekt, predikát, kopula) je jedna otvorená. Pr.Súd:Peter je doma ..1. Kopula (je) je otvorená: Je Peter doma alebo nieje? 2.Predikát (doma) je otvorený: Kde je Peter? Je Peter doma, alebo niekde inde? 3. Subjekt (Peter) je otvorený: Kto je doma?

Ako môžu slová vystihovať realitu?
Arthur Schopenhauer
Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu.
Arthur Schopenhauer
Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera.
Arthur Schopenhauer
Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy).
Arthur Schopenhauer
Vernuft=obraz sveta v slovach, Vorstelung von Vorstelungen.
Arthur Schopenhauer
Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych.

Náboženstvo áno či nie?
Arthur Schopenhauer
Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)
Arthur Schopenhauer
Náboženstvo ľud nutne potrebuje a sú preňho veľkým dobrodením. Ak sa však stavia naprotiveň pokroku ľudstva v poznávaní, treba ho čo najšetrnejšie odsunúť bokom. A požadovať, aby veľký duchovia ako Shakespeare, Goethe boli presvedčení o náboženstve, je rovnaké ako by sa požadovalo, aby si obor obul topánky trpaslíka.

Budhizmus alebo kresťanstvo ?
Arthur Schopenhauer
Kresťanstvo učí, že človek bol len nedávno stvorený z ničoho, a predtým celú večnosť neexistoval a predsa bude do budúcna existovať večne, a taktiež, že hoci je človek skrz naskrz dielom niekoho iného, predsa bude za svoje konanie a nekonanie braný na zodpovednosť
Arthur Schopenhauer
Brahmanizmus a budhizmus učia ľudí považovať sa za prvotné bytie samo, za Brahmu, ktorému je všetko vznikanie a zanikanie cudzie, a poskytujú tak lepšiu útechu pri smrti, ako učenie, ktoré učí, že človek bol stvorený z ničoho a jeho existencia začala narodením.

Budhizmus áno či nie?
Arthur Schopenhauer
Človek by nevydržal večne prechádzať cez všetky tie útrapy a byť v kuse hnaný, bez nejakého skutočného zisku, keby mu ostávala individualita a spomienky. Odhodí ich a vstúpi cez smrteľný spánok osviežený a vybavený novým intelektom do nového života.
Arthur Schopenhauer
Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha)

Ktorá filozofia je pravdivá?
Arthur Schopenhauer
Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý.

Ktorá cirkev je pravá?

Arthur Schopenhauer
Skoro sa zdá, že rovnako ako sú najstaršie jazyky najdokonalejšie, sú najdokonalejši aj najstaršie náboženstvá.

Na ktorej strane je pravda?
Arthur Schopenhauer
Najpríťažlivejší bod všetkých učení (náboženských i filozofických) je dogma o nesmrteľnosti. Nesmrteľných bohov sa držia ľudia preto, lebo sami dúfajú v nesmrteľnosť a tiež pre možný vplyv na súčasné udalosti. Materialistické a skeptické systémy nemôžu nikdy získať väčší vplyv.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Arthur Schopenhauer
Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.
Arthur Schopenhauer
Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti.
Arthur Schopenhauer
Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti.
Arthur Schopenhauer
Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul)
Arthur Schopenhauer
Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl.
Arthur Schopenhauer
Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.
Arthur Schopenhauer
Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.
Arthur Schopenhauer
Retoricka metoda, ale zaroven zdroj omylov....prienik pojmov.
Arthur Schopenhauer
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.
Arthur Schopenhauer
Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní.
Arthur Schopenhauer
Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom.
Arthur Schopenhauer
Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke.
Arthur Schopenhauer
Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu.
Arthur Schopenhauer
Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl.

Čo je poznanie?
Arthur Schopenhauer
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava)
Arthur Schopenhauer
Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať.
Arthur Schopenhauer
Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť.
Arthur Schopenhauer
Pocit je neabstraktné poznanie (pocit náboženský, priateľstva, pravdy, rozkoše, bolesti). Sú to pojmami ešte nerozdelené oblasti, podobne ako pre veriaceho sú všetci ostatní pohania.
Arthur Schopenhauer
Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu).
Arthur Schopenhauer
Žiadna veda nie je dokázaťeľná skrz na skrz. Vždy sa vychádza z nazerania.(morfológia (popis štruktúry), atiológia (popis stavu, premien, vzťahov)) Dôkazy sú menej pre tých, čo sa učia a viac pre tých, ktorý chcú diškurovať.
Arthur Schopenhauer
Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.
Arthur Schopenhauer
Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania.
Arthur Schopenhauer
Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle)
Arthur Schopenhauer
„Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému.

Čo je to pravda?
Arthur Schopenhauer
Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

Najnovsie komentare k tejto téme :

hhh
The best filozof, stále akutálny.

Okomentuj:








predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof



Dejiny filozofie
   |_antická filozofia
            |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                 *Anaxagoras
                 *Empedokles
                        |_milétska škola
                             *Thales z Miletu
                             *Anaximandros Miletsky / Talesov ziak
                             *Anaximenes
                        |_pytagorejská škola
                             *Pytagoras zo Samu
                             *Alkmaión z Krotónu
                             *Filolaos z Krotóna
                        |_eleati
                             *Xenofanés z Kolofónu
                             *Parmenides
                             *Zenon z Eley
                        |_atomizmus
                             *Demokritos z Abdér
                             *Epikuros
                        |_sofisti
                             *Gorgias z Leontín
                             *Protagoras
                        |_Predsokratici - pluralisti
                             *Anaxagoras
                             *Empedokles
                        |_efezská škola - herakleitovci
                             *Herakleitos
            |_poklasická helensko-rímska filozofia
                        |_stoicizmus
                             *Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
                             *Seneca
                             *Epiktetos
                             *Marcus Aurelius
                             *Chrysippos
                        |_epikurejská škola
                             *Epikuros
                             *Lucretius Carus
                        |_skepticizmus
                             *Pyrrhon z Elidy
                             *Ainesidémos
                             *Agrippa the Skeptic
                        |_novoplatonizmus
                             *Plotinos
                             *Porfyrios z Tyru
                             *Marius Victorinus
                             *Proklos
                        |_gnóza
            |_klasická grécka filozofia
                 *Sokrates
                 *Platon (pov. Aristokles)
                 *Aristoteles
                        |_megarská škola
                             *Diodoros Kronos
                        |_kynizmus
                             *Diogenes zo Sinopy
                             *Krates z Téb
                             *Epiktetos
                        |_kyrénska škola
                             *Aristippos z Kyrény
                        |_platonská akadémia
                        |_peripatetická škola
                        |_veľkí aténčania
                             *Sokrates
                             *Platon (pov. Aristokles)
                             *Aristoteles
   |_stredoveká filozofia
            |_patristika
                        |_apologetika
                             *Quintus Septimius Florens Tertullianus
                             *Origenes Chalkenteros
                             *Gregor Naziánsky
                             *Ambróz
                             *Aurelius Augustinus
                             *Boethius
                             *Dionysius Areopagita
            |_scholastika
                        |_židovská a islamská filozofia
                             *Mohamed
                             *Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi
                             *Abu Nasr Muhammad al-Farabi
                             *Avicenna - Ibn Sina
                             *Avicebron - Slomo ibn Gabirol
                             *Averroes - Ibn Rusd
                             *Maimonides
                        |_ranná scholastika
                             *Johannes Scotus Eriugena
                             *Anselm z Canterbury
                             *Pierre Abelard
                        |_vrcholná scholastika
                             *Albert Veľký
                             *Roger Bacon
                             *Bonaventura
                             *Tomas Akvinsky
                        |_neskorá scholastika
                             *Johannes Duns Scotus
                             *Viliam z Ockhamu
            |_renesančná filozofia
                        |_renesančný aristotelizmus
                             *Pietro Pomponazzi
                             *Bernardino Telesio
                        |_renesančný platonizmus
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Marsilio Ficino
                             *Giovani Pico della Mirandola
                        |_renesančná prírodná filozofia
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Giordano Bruno
                             *Galileo Galilei
                        |_renesančná sociálna filozofia
                             *Niccolo Machiavelli
                             *Thomas More
                             *Tommaso Campanella
   |_novoveká filozofia
            |_noetický kriticizmus
                        |_racionalizmus
                             *Rene Descartes
                             *Benedictus de Spinoza
                             *Gottfried Wilhelm Leibniz
                             *Karl Raimund Popper
                        |_empirizmus
                             *Francis Bacon
                             *Thomas Hobbes
                             *John Locke
                             *David Hume
                        |_senzualizmus
                             *John Locke
                             *Georg Berkeley
                             *David Hume
            |_osvietenská filozofia
                        |_francúzske osvietenstvo
                             *Voltaire (Francois Marie Aroquet)
                             *Claude Adrien Helvétius
                             *Etienne Bonnot de Condillac
                             *Charles Fourier
                             *Marquis de Condorcet
                        |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                             *John Toland
                             *Christian Wolff
                        |_materializmus
                             *Julien Offray de La Mettrie
                             *Denis Diderot
                             *Paul Heinrich Dietrich von Holbach
                             *Karol Marx
            |_nemecká klasická filozofia
                        |_nemecký idealizmus
                             *Immanuel Kant
                             *Johann Gotlieb Fichte
                             *Georg Wilhelm Friedrich Hegel
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
                        |_hegeliáni praví
                             *Bruno Bauer
                        |_hegeliáni ľaví
                             *Ludwig Andreas Feuerbach
                             *Max Stirner
                             *Karol Marx
                             *Friedrich Engels
                        |_Romantizmus
                             *Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
   |_poklasická filozofia
            |_antropologická filozofia
                        |_náboženská filozofia existencie
                             *Soren Kierkegaard
                        |_voluntarizmus
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Friedrich Nietzsche
                        |_filozofia života
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Wilhelm Dilthey
                             *Georg Simmel
                             *Henri Bergson
            |_novokantovstvo
                        |_marburská škola
                             *Friedrich Albert Lange
                             *Hermann Cohen
                             *Ernst Cassirer
                        |_bádenská škola
                             *Wilhelm Windelband
                             *Heinrich Rickert
            |_scientistická filozofia
                        |_pozitivizmus
                             *August Comte
                             *John Stuart Mill
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Ludwig Wittgenstein
                             *Rudolf Carnap
                            |_behaviorizmus
                        |_empiriokriticizmus
                             *Ernst Mach
                             *Richard Avenarius
                        |_novopozitivizmus
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Rudolf Carnap
                        |_fyzikalizmus
                             *Otto Neurath
                             *Daniel Dennett
   |_východná filozofia
            |_Džinizmus
            |_budhistická filozofia
                 *Guatama Buddha
                 *Nágárdžuna
                 *Atiśa
                 *Tsongkhapa
                        |_hinajána
                            |_theravada
                            |_Mahasanghika
                            |_Pudgalavada
                            |_Sarvastivada
                            |_Sautrantika
                        |_mahajána
                             *Nágárdžuna
                             *Atiśa
                            |_Zen budhizmus
                        |_šunjaváda
                             *Nágárdžuna
                        |_vadžrajana
                            |_Kadam - škola tib. budhizmu
                            |_Kagyu - škola tib. budhizmu
                            |_Nyingma - škola tib. budhizmu
                        |_vidžňánaváda
            |_indická filozofia
                        |_joga
                        |_sánkhja
                        |_védanta
                        |_njája
                        |_vaišéšika
                        |_mímánsá
            |_čínska filozofia
                        |_taoizmus
                             *Lao-c
                             *Wang Pi
                             *Čuang-c
                        |_konfucianizmus
                             *Konfucius - Kchung Fu-c’
                             *Mencius
                             *Tung Čung-šu
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_mohizmus
                             *Mo Di
                        |_neotaoizmus
                             *Wang Pi
                        |_neokonfucianizmus
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_legalizmus
   |_filozofia 20. storočia
            |_neomarxizmus
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Erich Fromm
            |_štrukturalizmus
                 *Ferdinand de Saussure
                 *Claude Levi Strauss
                 *Jean Francois Lyotard
                 *Gilles Deleuze
                 *Michel Foucault
                 *Jacques Derrida
            |_marxizmus
                 *Karol Marx
                 *Friedrich Engels
                 *Otto Neurath
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Slavoj Žižek
            |_fenomenológia
                 *Edmund Husserl
                 *Eugen Fink
                 *Emmanuel Lévinas
                 *Ján Patočka
            |_hermeneutika
                 *Wilhelm Dilthey
                 *Hans Georg Gadamer
            |_utilitarizmus
                 *Jeremy Bentham
                 *John Stuart Mill
            |_postmoderná filozofia
                 *Gilles Deleuze
            |_existencionalizmus
                 *Soren Kierkegaard
                 *Karl Jaspers
                 *Gabriel Marcel
                 *Martin Heidegger
                 *Jean Paul Sartre
                 *Albert Camus
            |_intuitívny realizmus
            |_neorealizmus
            |_neopragmatizmus
                 *Willard van Orman Quine
            |_pragmatizmus
                 *Charles Sanders Pierce
                 *William James
                 *John Dewey
                 *Willard van Orman Quine
                 *Richard Rorty
            |_filozofia vedy
                 *Bertrand Russell
                 *Michael Polanyi
                 *Alexander Koyre
                 *Karl Raimund Popper
                 *Willard van Orman Quine
                 *Thomas Kuhn
                 *Imre Lakatos
                 *Paul Karl Feyerabend
                 *Larry Laudan
                        |_antikumulativizmus
                             *Alexander Koyre
                             *Thomas Kuhn
                        |_antidemarkacionalizmus
                             *Willard van Orman Quine
                             *Paul Karl Feyerabend
                             *Larry Laudan
                        |_kumulativizmus
                        |_internalizmus vo filozofii vedy
                             *Alexander Koyre
                        |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_filozofia mysle
                 *John Rogers Searle
                 *Thomas Nagel
                 *Daniel Dennett
                        |_psychoanalýza
            |_filozofia jazyka
                 *Gilbert Ryle
                 *John Langshaw Austin
            |_analytická filozofia
                 *Gottlob Frege
                 *Alfred North Whitehead
                 *Bertrand Russell
                 *George Edward Moore
                 *Ludwig Wittgenstein
                 *Willard van Orman Quine
                 *Alfred Jules Ayer
                 *Peter Frederick Strawson
                 *Saul Aaron Kripke
            |_logický atomizm.
                 *Bertrand Russell
                 *Ludwig Wittgenstein
            |_racionalizmus kritický
                 *Karl Raimund Popper