Aký je vzťah filozofie a náboženstva?

„Opravdově vykonávat svou povinnost vůči Bohu nemůže nikdo,“ prohlásil, „kdo nemyslí jako filozof.“ (Podle Órigenova názoru není křesťanství s filozofií pouze slučitelné – ve skutečnosti je jejím vrcholným vyjádřením.)

Teda steny robia kresťanov? Je protiklad medzi vonkajším náboženstvom, ktoré verí, že bohovia prebývajú vo svätyniach, a filozoficky kultivovanou spiritualitou, ktorá zameriava pozornosť človeka k prítomnosti božstva vo svete a vo vlastnej duši.

Marius Victorinus (300)

Anselm z Canterbury (1033)

Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii.

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Averroes - Ibn Rusd (1126)

Tomas Akvinsky (1225)

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho.

Blaise Pascal (1623)

Benedictus de Spinoza (1632)

Ti, kdo tvrdí, že je osvítil Duch, říkal výsměšně, si tím pouze uměle posvěcují své vlastní představy. Skutečné osvícení vychází z rozumu.

Filozofický písať znamená učiť materializmus.

Julien Offray de La Mettrie (1709)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Umenie vnima skutocnost na urovni predstavy. Nabozenstvo vnima skutocnost na urovni citu, citoveho vztahu k Bohu. Filozofia vnima skutocnost na urovni pojmov. Cez pojem sa da vyjadrit aj predstava aj cit. Ale cez cit sa pojem vyjadrit neda.

Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.

Arthur Schopenhauer (1788)

Veľké odlišnosti medzi ľudmi,čo sa týka sily chápať, a tiež v ochote venovať sa ťažkému štúdiu, spôsobujú, že sa v civilizovaných národoch vyskytujú dva druhy metafyzík, ktoré sa líšia v tom, že jeden druh má svoje overenie v sebe a druhý mimo seba.

Arthur Schopenhauer (1788)

Oba druhy metafyzík (filozofické a náboženské) majú spoločné to, že každá jedna metafyzika je v nepriateľskom vzťahu ku všetkým ostatným metafyzikám svojho druhu. Medzi prvým druhom prebiehajú boje hlavne pomocou slova a textov, medzi druhým druhom aj pomocou ohňa a meča. Niektoré vďačia za svoje rozšírene práve tejto polemike a podelili si medzi sebou rôzne časti sveta....

Arthur Schopenhauer (1788)

Každý pokus dokázať náboženstvo pomocou filozofie je vždy pokusom podložiť pod hotovú budovu novú základovú dosku. Načo potrebuje náboženstvo podporu ešte aj od filozofie? Veď má všetko na svojej strane: Zjavenie, zvestovanie, zázraky, proroctva, ochranu štátu, najvýššie postavenie, ktoré prináleží pravde, úctu a súhlas všetkých, tisícky chrámov, v ktorých sa hlása a praktizuje, zástupy prísažných kňazov, a čo je najdôležitejšie, právo vtláčať svoju náuku deťom, čím sa jej idei stávajú takmer vrodenými ideami.

Arthur Schopenhauer (1788)

náboženstvá sa usilujú sprostredkovať svoje skutočné vhľady na základe autority zjavenia a pod rúškom alegórie (sensu allegorico), kým filozofia komunikuje tie isté vhľady priamo, podložené logicky, v jasných filozofických pojmoch (sensu proprio). Náboženská aj filozofická komunikácia odpovedá na metafyzickú potrebu ľudstva a umožňuje načrtnúť hranice vysvetlenia. Filozofia však túto potrebu uspokojuje priamo, náboženstvo nepriamo.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ludwig Andreas Feuerbach (1804)

..nie moja maličkosť, ale samo náboženstvo hovorí: Boh je Človek, Človek je Boh; nie ja, ale samo náboženstvo popiera a kritizuje predstavu Boha, ktorý nie je človekom, ale iba Ens rationsis (vec v rozume), a necháva Boha stať sa človekom a až tohoto ľudsky vyzerajúceho, cítiaceho a zmýšľajúceho Boha robí predmetom uctievania a modlitieb.

Ludwig Andreas Feuerbach (1804)

V žiadnom prípade nehovorím : Boh je ničím, Trojica je ničím, Slovo Božie je ničím atď., ja iba ukazujem, že nie sú tým, čo sa iluzórne domnieva teológia - mystéria prichádzajúce ku človeku zvonku, ale že sú to mystéria zvnútra človeka, mystéria ľudskej podstaty;

Ludwig Andreas Feuerbach (1804)

Namiesto lásky k Bohu sa treba snažiť o vzájomnú lásku medzi ľuďmi (humanizmus). Vieru v Boha treba nahradiť vierou v seba. Starosť o posmrtný život treba nahradiť starosťou o tento život. Modlenie treba nahradiť prácou.

Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené.

Karol Marx (1818)

Friedrich Nietzsche (1844)

Kresťanstvo je platonizmus pre ľud.

Friedrich Nietzsche (1844)

Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý.

Friedrich Nietzsche (1844)

Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol)

Friedrich Nietzsche (1844)

Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Otto Neurath (1882)

Erich Fromm (1900)

Vo vede je správne myslenie všetkým na čom záleží ako z hľadiska intelektuálnej poctivosti, tak z hľadiska aplikácie vedeckého myslenia na prax, t.j. na techniku. Aristotelovské stanovisko viedlo k dogmám (v náboženstve) a k vede, ku katolíckej cirkvi a objavu jadrovej energie.

Učenie o autonómii etiky je na probléme náboženstva nezávislé, je však zlúčiteľné s akýmkoľvek náboženstvom, ktoré rešpektuje individuálne svedomie, ba možno je pre neho aj nutné.

Karl Raimund Popper (1902)

Niekto (2019)

V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť.

Niekto (2019)

Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti).

Niekto (2019)

Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje.

Niekto (2019)

Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám.

Niekto (2019)

Ak Boh existuje, vsetka filozofia je zbytocna. /Milos T.

Niekto (2019)

Náboženstvá sa stávajú stále čistejšími, t.j. abstraktnejšími.

Niekto (2019)

Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu.

Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

40 dôvodov, prečo som katolík (2019)

Niekto (2019)

Filozofia a náboženstvo si kladú takmer rovnaké otázky, ale ponúkajú rozdielne odpovede. čo je dobro? Čo je podstatou sveta? Máme náš život vopred predurčený? Existuje Boh?

Niekto (2019)

Náboženstvo bolo z historického pohľadu prvé pred filozofiou. Človek si určitým spôsobom začal vysvetľovat javy pomocou niečoho, čo je mimo zmyslovej skutočnosti. A filozofia (metafyzika) v tom pokračovala.

Niekto (2019)

Fiilozofia sa rodí v opozícii k náboženstvu. Filozofia znamená zbavovanie sa mýtu. A mýtus je vždy spojený s náboženstvom.

Niekto (2019)

To čo hľadá filozofia aj náboženstvo je stálosť, je niečo večné a nemenné.

Niekto (2019)

Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika)

Niekto (2019)

Deizmus je rozmazávanie hraníc medzi filozofiou a náboženstvom

Niekto (2019)

Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede.

Niekto (2019)

Filozofia tu nie je na to, aby rušila náboženské predstavy, ale na to aby ich racionalizovala. To je obrovský rozdiel.

Niekto (2019)

To do akého náboženstva človek patrí, niekedy na správaní človeka vôbec nevidno. Sebecký človek dokáže aj z kresťanstva urobiť tú najsebeckejšiu filozofiu. (napr. že len on je vyvolený,požehnaný a pôjde do neba a všetci ostatní sú zatratení a podobne)

Niekto (2019)

Tam kde filozof z nudy mlčí, tam sa veriaci začína modliť.

Niekto (2019)

Čo je pár filozofov proti moru ľudí, túžiacich po pomoci, láske, vykúpení, ráji?

Niekto (2019)

Aj filozofia aj náboženstvo vychádzajú z kníh, niekedy dosť starých. Kým filozofia je schopná uznať zastaralosť niektorých teórii v týchto knihách, náboženstvo toho nie je schopné. Napríklad filozofia už priznáva že všetko nie je z vody, ale stále trvá náboženstvo trvá na stvorení sveta za 6 dní).

Termín logos, z ktorého pochádza slovo "logika", odkazuje k súhrnu našeho racionálneho chápania sveta. Mythos je naopak sumou raných historických a prehistorických mýtov, ktoré logu predchádzali. Mythos zahrňuje nielen grécke mýty ale tiež Starý zákon, védske hymny a ranné legendy všetkých kultúr, ktoré prispeli k dnešnému chápaniu sveta. K prevahe mýtu na logom ide o to, že naša racionalita je týmito legendami formovaná a že naše poznanie má k týmto legendám rovnaký vzťah, aký má strom k malému kríku, ktorým kedysi býval.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Panství kříže (2019)

„Cokoli, co jiní správně vyřkli, to je naše, nás křesťanů.

Panství kříže (2019)

Nová formulace, sepsaná, stejně jako formulace Órigenovy, jazykem filozofie, prohlásila Otce a Syna za homoúsios: „jedné a téže podstaty“

Panství kříže (2019)

Aristotelovo trvání na tom, že žádný akt stvoření nikdy nenastal a že vesmír tady vždy byl a bude, to už bylo obzvláště flagrantní popření křesťanského Písma. (ad Aristoteles )

Panství kříže (2019)

Být „filozofem“ znamenalo pociťovat vzrušení z toho, že se možná blíží nový věk svobody. Démoni pověr a neoprávněných výsad byli vymítáni. Lidé, kteří žili v temnotě, spatřili jasné světlo. Svět zažíval znovuzrození. Sám Voltaire ve svých střízlivějších okamžicích projevoval obavy z toho, že moc kléru možná nebude nikdy zlomena; většinou však vyjadřoval optimismus. Svou dobu prohlašoval za siècle des lumières – „věk osvícení“.

Panství kříže (2019)

Očištění Calase, nevinného muže umučeného k smrti před posměšným a krvežíznivým davem, nebylo pouze triumfem osvícenství, ale i porážkou křesťanství. O toto víťazstvo sa zaslúžila jedine filozofia.

Panství kříže (2019)

Bitva mezi rozumem a nerozumností, mezi civilizací a barbarstvím, mezi filozofií a náboženstvím byla sváděna už v dávných dobách. „V pohanském světě vládl duch snášenlivosti a vlídnosti.“ Ten byl ale neblahým triumfem křesťanství potlačen a zadupán. Vlády se ujal fanatismus. Nyní se však naplnily sny „filozofů“. L‘infâme byla rozdrcena. Poprvé od dob Konstantina Velikého se objevila vláda, která si dala za cíl křesťanství vykořenit. (ad osvietenská filozofia, francúzske osvietenstvo)

Panství kříže (2019)

Přirozená teologie se takřka přes noc stala Achillovou patou křesťanství.

Panství kříže (2019)

křesťanském světě byl už před staletími spuštěn rozsáhlý projekt přírodní filozofie, jehož cílem bylo najít zákony, které umožňují Božímu stvoření fungovat, a tím dospět k dokonalejšímu pochopení Boha samého.

Jestliže se tě zeptají, zda znáš filosofii, odpověz : " helenských nauk neznám, rétorské astronomy nečtu, s moudrými filosofy nebývám, filosofii (jsem) ani okem neviděl: učím se knihám blažené víry, abych mohl očistit svou hríšnou duši od hříchú."

Niekto (2019)

Filozofovia milujú múdrosť, náboženskí ľudia milujú lásku.

Niekto (2019)