Čo je náboženstvo?

Nadotázky: Aké sú druhy poznania?

Čo je náboženstvo?

Podotázky: Čo je to najvyššia pravda? Aký je vzťah vedy a náboženstva? Aký je vzťah filozofie a náboženstva?

Teda steny robia kresťanov? Je protiklad medzi vonkajším náboženstvom, ktoré verí, že bohovia prebývajú vo svätyniach, a filozoficky kultivovanou spiritualitou, ktorá zameriava pozornosť človeka k prítomnosti božstva vo svete a vo vlastnej duši.

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza (1632)

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Benedictus de Spinoza (1632)

Jean Jacques Rousseau (1712)

Lidé nejprve měli za krále jen bohy a za vládu jen teokracii.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Každé náboženství tak bylo svázáno se zákony státu, které toto náboženství přikazovaly, takže jediným způsobem, jak obrátit jiný národ na víru, bylo jej zotročit, jedinými misionáři byli dobyvatelé a povinnost změnit svůj kult byla zákonem vítězů,

Jean Jacques Rousseau (1712)

se také náboženství může dělit na dva druhy, a to na ná-boženství člověka a na náboženství občana. První náboženství, bez chrámů, oltářů, rituálů, omezené čistě na vnitřní kult nej-vyššího Boha a na věčné povinnosti morálky,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Druhé nábožen-ství, omezené na jedinou zemi, této zemi dává její bohy, její vlastní a ochranitelské patrony; má svá dogmata, rituály, svůj vnější kult předepsaný zákony. Kromě vlastního národa, který toto náboženství vyznává, jsou pro něj všichni bezvěrci, cizáci, barbaři. Povinnosti a práva člověka v tomto náboženství nesa-hají dál než k jeho oltářům.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Existuje třetí druh náboženství, podivnější, který dává li-dem dvě zákonodárství, dva vůdce, dvě vlasti, podřizuje je pro-tikladným povinnostem a znemožňuje jim být zároveň zbož-nými i občany. Takové je náboženství lámaistické, náboženství Japonců a takové je římské křesťanství.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Státu však záleží na tom, aby měl každý občan své náboženství, které ho dovede k lásce k jeho povinnostem. Dogmata tohoto nábožen-ství však zajímají stát i jeho členy pouze do té míry, do jaké se vztahují k morálce a k povinnostem, které je ten, kdo tuto víru vyznává, povinen dodržovat vzhledem k bližnímu. Nadto může mít každý takové názory, jaké se mu zlíbí, aniž by suve-rénovi příslušelo je znát.

Moralka a nabozenstvo su absolutne jedno a to iste

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Náboženstvo je zmysel a vkus pre nekonečno. / Religion ist Sinn und Geschmack furs Unendliche.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Ak zaujmete najvyššie stanovisko metafyziky a morálky, zistíte, že obe majú s náboženstvom rovnaký objekt, a to vesmír a vzťah človeka k nemu. Táto rovnakosť je už dlho príčinou mnohých omylov; preto metafyzika a morálka prenikli do náboženstva vo veľkej miere a veľa z toho, čo k náboženstvu patrí, sa skrývalo pod nesprávnou formou v metafyzike alebo morálke.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Tvrdím, že (náboženstvo) pramení z vnútra každej lepšej duše, že má v mysli svoju vlastnú provinciu, v ktorej bezvýhradne vládne, že je schopné svojou najvnútornejšou silou vyvolať to najušľachtilejšie a najúžasnejšie, a dá sa poznať podľa svojej najvnútornejšej podstaty.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Pozeranie na vesmír, skamarátte sa prosím s týmto pojmom, je osou celej mojej reči, je to najvšeobecnejšia a najvyššia formulácia náboženstva.

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. / Philosophie ist nicht anders als bewusstvolle Religion. Beide suchen nur auf verschiedene Wege dasselbe. Namlich Gott.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Umenie vnima skutocnost na urovni predstavy. Nabozenstvo vnima skutocnost na urovni citu, citoveho vztahu k Bohu. Filozofia vnima skutocnost na urovni pojmov. Cez pojem sa da vyjadrit aj predstava aj cit. Ale cez cit sa pojem vyjadrit neda.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.

Arthur Schopenhauer (1788)

Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Arthur Schopenhauer (1788)

Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.

Abrahám bol ochotný na príkaz Boha obetovať syna, čo je z etického hľadiska zlé, ale z náboženského vraj spravne.

Soren Kierkegaard (1813)

Karol Marx (1818)

Náboženstvo je ópium ľudstva.

Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia .

Friedrich Nietzsche (1844)

V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar.

Friedrich Nietzsche (1844)

..už rannokresťanské cirkevné spoločenstvá boli ..svetom ako z ruského románu, v ktorom si, ako sa zdá, dávajú schôdzku spoločenskí vyvrheli, nervové chodoby a detinský idiotizmus... Kresťanstvo potom do seba pohltilo učenia a rity všetkých podzemných kultov rozšírených vrámci Rímskeho impéria, nezmysly chorého rozumu každého druhu..všetky mystériá, spasiteľské bludy, obetné myšlienky, asketizmus, filozofickú teóriu dvoch svetov, očierňovanie a hanenie sveta, všetky tieto sprievodné javy upadajúceho života. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

Náboženstvo je kolektívna neuróza.

Sigmund Freud (1856)

Miesto chýbajúcich náboženských a sociálnych ustanovizní majú Austrálčania sústavu totemizmu...Totem (spravidla zviera, rastlina alebo prírodná sila) je praotcom rodu, potom i jeho ochranným duchom a pomocníkom, ktorý mu veští, a hoci by aj bol inak nebezpečný, pozná svoje deti a šetrí ich.

Sigmund Freud (1856)

Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.

Sigmund Freud (1856)

Obeť, posvätný úkon (sacrificum), znamenala však pôvodne niečo iného než v neskorších dobách....Obeť bola sprvu preukázateľne iba aktom družnosti a obcovania veriacich s ich bohom.

Sigmund Freud (1856)

Zabíjanie obete patrilo pôvodne k úkonom, ktoré boli jednotlivcovi zakázané a ospravedlňovali sa iba vtedy, keď zaň preberal zodpovednosť celý kmeň....s obetným zvieraťom sa zachádzalo ako s kmeňovým príbuzným. Obetujúca obec, jej boh a obetné zviera sú jednej krvi, sú členmi jednoho klanu.

Sigmund Freud (1856)

významným rysom totemického náboženstva bolo obradné usmrcovanie a spoločné požívanie zakázaneho totemického zvieraťa.

Sigmund Freud (1856)

Totemické náboženstvo vzniklo zo synovského pocitu viny, ako pokus uchlácholiť tento pocit a uzmieriť urazeného otca dodatočnou poslušnosťou. Všetky neskoršie náboženstvá sú pokusmy o vyriešenie rovnakého problému a líšia sa iba podľa kultúrnej úrovne..

Podľa mňa nie je náboženský fenomén vo svojom celku ničím menším než reakciou rozvíjajúceho sa ľudského vedomia a ľudskej činnosti na vesmír ako taký.

Pierre Teilhard de Chardin (1881)

Nie je teda nič nepresnejšieho než vidieť v náboženstve nejaké primitívne a prechodné štádium, ktorým ľudstvo prechádza vo svojom detstve. Čím viac bude človek človekom, tým viac bude cítiť potrebu adorovať, a tým lepšie to bude vedieť.

Pierre Teilhard de Chardin (1881)

Otto Neurath (1882)

Ako vzniká náboženstvo z mágie: Ak má šaman teóriu, že tanec prinesie bizóny a potom keď sa tancuje pre bizóny a bizóny neprídu, tak sa sformuluje pomocná hypotéza, totiž že Boh nie je automat, a že je to tak možno lepšie, že neprišli.

základ našej potreby milovať je v zážitku odlúčenosti a z neho vyplývajúcej potreby prekonať úzkosť z odlúčenosti zážitkom spojenia. Náboženská forma lásky, ktorá sa nazýva láska k bohu, nie je z psychologického hľadiska odlišná.

Erich Fromm (1900)

Naozaj náboženský človek, ktorý ide za podstatou monoteistickej idey, sa za nič nemodlí, nič od boha neočakáva; nemiluje boha, tak ako dieťa miluje otca alebo matku; dopracoval sa do takej pokory, že si je vedomý svojho obmedzenia, dopracoval sa takého stupňa vedenia, že nevie nič o bohu. Boh sa preňho stáva symbolom, v ktorom človek v skoršom štádiu vývoja vyjadrli súhrn toho, o čo usiluje, ktáľovstvo duchovného sveta, lásky, pravdy a spravodlivosti.

Erich Fromm (1900)

...pri západnom prúde myslenia: Pretože sa očakáva, že konečnú pravdu možno nájsť správnym myslením, kladie sa hlavný dôraz na myslenie, aj keď správne jednanie sa tiež považuje za dôležité. Vo vývoji náboženstva to viedlo k formulácii dogiem, k nekonečným sporom o dogmatických formuláciách, k neznášanlivosti voči "neveriacim" a kacírom a ďalej k zdôrazneniu "viery v boha" ako hlavného cieľa náboženskeho postoja.

Erich Fromm (1900)

Nábožný človek je ten, ktorého najdôležitejším cieľom života je urobiť "spasenie" najdôležitejšou métou, ktorej sa podriaďuje všetko činnosť v ich živote.

Erich Fromm (1900)

Dnešný (náboženský) človek sa skôr podobá tojročnému dieťaťu,ktoré volá otca, keď ho potrebuje,ale inak, keď sa hraje, je celkom sebestačné.

Erich Fromm (1900)

"náboženstvo" v šíršom zmysle sa týka skupiny, ktorá zdieľa systém myšlienok a jednania a ponúka jednotlivcovi rámec orientácie a objekt oddanosti. V tomto širokom zmysle slova nemôžeme kultúru minulú, prítomnú a zdá sa že ani budúcu brať ako nenábožensku.

Erich Fromm (1900)

Bez mapy svojeho prírodného a sociálneho sveta - obrazu sveta a svojho miesta v ňom - ktorý je štruktúrovvaný a má vnútornú súvislosť, by bol človek zmätený a neschopný konať cieľavedome a dôsledne, nenašiel by pevný bod, ktorý mu umožňuje usporiadať všetky dojmy... avšak obraz sveta ako vodítko činnosti nie je dostatočný : potrebujeme tiež cieľ, ktorý nám povie, kam ísť.

Erich Fromm (1900)

Albert Camus (1913)

Guatama Buddha hlásal múdrosť bez bohov a o niekoľko storočí neskôr ho vyzdvihli na oltár.

Albert Camus (1913)

Aj náboženstvo je (podobne ako sebevražda) únikom z absurdity. Je útekom zo zodpovednosti brať život taký aký je, lebo náboženstvo vysvetľuje zmysel života a aj smrť vysvetľuje ako niečo za čím ide život ďalej.

Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií.

Niekto (2019)

Pragmatismus (2019)

Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne.

Strach z večnej bytosti a rátanie s iným svetom, to je podľa mňa stredobodom všetkého náboženstva.

Niekto (2019)

Filozofia sa zaoberá životom tu a teraz, zatiačo náboženstvo sa zameriava na posmrtný život.

Niekto (2019)

Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom)

Niekto (2019)

Inštitucionalizované kresťanstvo je už prekonané. Jediné čo z neho dnes ostáva je láska k blížnemu, vysoko aktuálna v dnešnej multikulturálnej dobe.

Niekto (2019)

Náboženstvo je forma utopickej túžby po domove / Religion ist eine Form von utopischen Heimweh

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.

Každé náboženstvo je kultom nejakej osobnosti.

Niekto (2019)

Náboženstva v každej dobe tvrdili že ich posvätné knihy boli vytvorené rozumom, ktorý nepatril človeku. To doteraz nikdy nebola pravda, ale teraz sa to môže stať veľmi skoro.

Niekto (2019)

Ze světa islámu (2019)

Musil bol vzdelaním katolický kňaz, ale značnú časť života venoval skúmaniu púšte na Blízkom východe.. a tam žitých náboženských predstav, aby tak odhalil koreň monoteizmu, ktorý bol podľa neho v týchtomiestach ukrytý.Kládol si relatívne jednoduchú otázku : prečo tri svetové monoteistické náboženstvá vznikli v arabskej púšti, resp. na jej prahu.

Môžno byť sprirituálnym aj bez viery v boha

Niekto (2019)

Náboženstvo a spiritualita je jedno a to isté. Nemôžno byť sprirituálnym bez viery v boha

Niekto (2019)

Technológiu rozšírenej reality vymysleli ľudia už pred niekoľkými tisíročiami. Dali jej ale vtedy trochu iné meno - svätá kniha. Ak sa prechádzate po Jeruzaleme s touto svätou knihou, vidíte že je plný rozšírenej reality - anjelmi, prorokmi, bohmi a to je dôvod prečo sa dnes o Jeruzalem bojuje. Pritom to nie je nijako výnimočné miesto - zopár stromov, mačiek a kopu ľudí.

Niekto (2019)

alkohol s jeho psychoaktívnymi vlastnosťami zaraďujú etnografovia medzi látky zvané enteogény. Sú to všetko prírodné látky, ktoré sa využívali na religiózne účely, ako akési brány alebo cesty do posvätných či spirituálnych dimenzií. Dnes si už zmeny v našom vnímaní, emocionálnom prežívaní, ako aj v celkovom správaní vieme vysvetliť ako výsledok pôsobenia alkoholu na receptorové systémy v našom mozgu. Pre našich predkov však bol alkohol cestou do inej reality, do spojenia s iným svetom či s posmrtným životom.

Niekto (2019)

Alkohol však nebol jediným známym enteogénom a nebol ani jediným, ktorý bol súčasťou starovekého piva. V neolitických vykopávkach v severnom Škótsku našli archeológovia zvyšky piva vareného s blenom, bolehlavom, či dokonca s ľuľkovcom zlomocným. Všetky tieto rastliny obsahujú alkaloidy, ktoré pôsobia v malých dávkach ako halucinogény. Pivo s ich obsahom muselo byť skutočne bránou do inej reality.

Niekto (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Náboženstvo nie je ničím iným len veľkým povýšeným klamstvom veľkého a chytrého štátnika.

Náboženství je jako opium, protože ty, kteří jsou na něm závislí, ukolébává do ospalé pasivity a ochromuje je přeludy božské prozřetelnosti a posmrtného života. Je a vždy bylo pouze kódem sloužícím k vykořisťování. (ad náboženstvo)

Panství kříže (2019)

Náboženství – této změti nepodložených tvrzení, za vlasy přitažených proroctví a zbožných přání ...

Panství kříže (2019)

Pomsta geografie (2019)

Je zřejmé, že geografie v komplikovaném Hodgsonově předivu nevysvětluje islám v jeho komplexnosti. Samotná povaha nábožen-ství má základ více metafyzický než fyzický.