Aké sú druhy poznania?

Nadotázky: Čo je poznanie?

Aké sú druhy poznania?

Podotázky: Nie je všetko poznanie iba viera? Čo je to filozofia? Čo je veda? Ako poznať seba samého? Čo je náboženstvo? Ako sa učiť? Ako poznať Boha? Ako poznať druhého človeka?

Guatama Buddha (-563)

Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli.

Guatama Buddha (-563)

V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára).

Guatama Buddha (-563)

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Zatiaľčo Aristoteles v Metafyzike hovoril, že ľudia filozofovali preto, aby unikli nevedomosti, Čuang-c filozofuje, aby unikol rovnako vedomosti ako nevedomosti, lebo je presvedčený, že pravý život je tajomstvo, ktorého sa dotkneme len vo vzácnych chvíľach nahliadnutia, ktorého orgánom je intuícia ako rozum v úžase a ktorého výrazom je metafora ako slovo zástupné.

Čuang-c (-369)

Veľké poznanie je šíre, malé poznanie je sliedivé. Velká reč je čistá, malá reč je ničotná.

Čuang-c (-369)

Averroes - Ibn Rusd (1126)

Rozlišoval 3 druhy argumentov - rečnícke, dialektické, dôkazné. (Rozdiel medzi posl. dvoma čerpal z Aristotela - Topiky I,1 100a25-b25) Rečnícke sú pre ľudí, ktorí nie sú schopní podať najmenší výklad. Dialektické sú sylabizmy z pravdepodobných premís - teologické. Dôkazné - dávajú ľudia spoľahlivého vykladú z premís, ktoré sú pravdivé, prvotné.

Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.

Rene Descartes (1596)

Benedictus de Spinoza (1632)

..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí.

Benedictus de Spinoza (1632)

Všetko, čo myseľ chápe ako večné, nechápe na základe toho, že postihuje skutočnú danú existenciu tela, ale na základe toho, že postihuje esenciu tela ako večnú.

Skúsenosť: to je to na čom je založené naše poznanie; a od čoho sa potom odvodzuje. Naše pozorovanie, zamerané buď na externé, zmyslami vnímateľné objekty, alebo na vnútorné procesy našich myslí, ktoré sami vnímame a reflektujeme, je to, ktoré dodáva nášmu rozumu všetok materiál myslenia. Toto sú dve studne poznania, odkiaľ pramenia všetky myšlienky, ktoré máme alebo ktoré prirodzene môžeme mať.

John Locke (1632)

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov

John Locke (1632)

Benedictus de Spinoza (1632)

Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny.

Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti

John Locke (1632)

Druhy poznania:
1.) zmyslové = je základné
2.) intuitívne = keď bezprostredne poznávame vzťah medzi 2. ideami
3.) demonštratívne = keď poznatok získavame vyvodzovaním z iných poznatkov ( napr. v ma- tematike )

John Locke (1632)

Benedictus de Spinoza (1632)

(Príklad intuitívneho poznania) : Sú dané tri čísla; našou úlohou je nájsť štvrté, ktoré je v takom vzťahu k tretiemu, v akom je druhé k prvému. Obchodníci sa nezdráhajú vynásobiť druhé tretím a výsledok vydeliť prvým, buď preto, že ešte nezbudli na pravidlo, ktoré sa bez dôkazu naučili od svojich učiteľov, alebo preto, že sa to skutočne ukázalo ako správne v prípade veľmi jednoduchých čísel....... No v prípade veľmi jednoduchých čísel nič z toho nie je nevyhnutné. Ak totiž máme napríklad dané čísla 1,2,3, nikto nemôže nevidieť, že štvrtým proporcionálnym je 6, a to tak jasne, ako jedinou intuíciou/jediným vzhľadom vidíme štvrté čislo dedukované z pomeru prvého ku druhému.

Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit).

Claude Adrien Helvétius (1715)

Arthur Schopenhauer (1788)

Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle)

Arthur Schopenhauer (1788)

Vidíme, že zvonku sa nedá prísť na podstatu vecí: akokoľvek by človek skúmal, nezíska nič ako obrazy (vonkajšie prejavy, pohyby) a mená .... Jednotlivcovi ako subjektu poznávania je však daná ešte jedna záhada, ktorej meno je vôľa (jeho vlastné chcenie). Len ona a jedine ona mu dáva kľúč k vysvetleniu jeho vlastných vonkajších prejavov, ukazuje zmysel a vnútorné popudy jeho vlastného bytia, konania, pohybov..

cesta poznania príznačná pre deti: Dieťa niečo rozoberá, robíja, aby to poznaloô alebo rozoberá zviera; kruto trhá motýľovi krídla, aby ho spoznalo, aby prelomilo jeho tajomstvo. Ukrutnosť sama je motivovaná niečím hlbším: prianím poznať tajomstvo vecí a života.

Erich Fromm (1900)

Druhá cesta k poznániu tajomstva (človeka) je láska. Láska je aktívne prenikanie druhej osoby, pri ktorom moje prianie poznať je uspokojené spojením... Poznávam spôsobom, ktorý jediný umožňuje človeku poznať to, čo je živé: zážitkom spojenia, a nie takým druhom poznania, ktoré nám môže dať myslenie.

Erich Fromm (1900)

Optimum vedenia v móde bytia je vedieť viac do hĺbky. V móde mať je mať viac znalostí.

Erich Fromm (1900)

Od patetiky k etike (2019)

Mentálna informácia - teda informácia z mysle/v mysli - má významne iný charakter než "informácia" objektívneho typu, teda "informácia" v objekte . Hoci toto stanovisko je súčasťou Spinozovej teórie,logicko-metafyzickými dôkazmi je doplnené o doktrínu adekvátnosti foriem, v istom zmysloe platónsku doktrínu...Niektoré informácie v mysli tak skutočne nemusia byť výlučne afektívneho pôvodu.. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

V rámci uchopovanie gramatiky materského jazyka je myseľ prvýkrát ostro konfrontovaná s jase vymedzenými, logickými hranicami konceptuálneho myslenia: jablko môže byť červené, slnečník tiež, ale dve a dve musia byť štyri a táto veta je gramaticky buď správna, alebo nesprávna.

Od patetiky k etike (2019)

Formálna myseľ už je síce schopná logicky myslieť a zdôvodňovať nevyhnutnosť, no vďaka tomu je tiež výnimočne schopná miešať "pojmy s dojmami"..

Od patetiky k etike (2019)

V mysli, pri asociovaní svojich formalnych produktov (konceptov) s formálnymi vedomiami súčinnosti objektívnych vedomí , vzmiká formálne vedomie "postoja k veci", alebo to, čomu hovoríme hodnotenia, pričom jeho východiskom je, prirodzene hodnotenie pôsobenia.

Od patetiky k etike (2019)

..totiž tak, ako je rozum post-afektívnou modifikáciou myslenia, je intuícia jeho post-racionálnou modifikáciou. Spinozova intuícia preto nie je žiadnym "mystickým" druhom poznania, ako sa mnohí komentári domnievajú, asociujúc ho s ideou akéhosi občas až ezotericky pôsobiaceho vedomia Boha. (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

Takéto (večné) pravdy je schopné nazerať a formovať len poznanie tretieho druhu, intuitívne vedenie, ktoré je nevyhnutne a absolútne adekvátne - pretože je koncepciou samou.... Koncipujúca myseľ nie je prosto poznávajúcou mysľou,čo je tiež dôvodom, prečo Benedictus de Spinoza pri intuícii neužíav pojem "poznanie" alebo "kognícia", ale "vedenie" (scientia)

Od patetiky k etike (2019)

Práve táto schopnosť v jej praktických dôsledkoch činí rozum v porovnaní s afektmi omnoho slobodnejším: teda fakt, že sa dokáže pohybovať aj mimo vlastnej "slučky"..Ešte slobodnejšia je intuícia, ktorá je schopná pohybovať sa v skutočnom nekonečne.

Od patetiky k etike (2019)

..matematické postupy a metódy (najmä geometria) predstavujú jeden z formálne najčistejších spôsobou aplikácie intuitívnej metódy; totiž práve matematika vo všeobecnosti pracuje predovšetký s formálnymi esenciami. Okrem nej tak však podľa Spinozu činí ešte jeden špecifický spôsob intuitívneho myslenia ... metafyzika. (Ad Benedictus de Spinoza)

k fundamentálnym pravdám a zákonom kozmu totiž... niet logickej cesty; iba intuícia .. ich môže dosiahnuť

Niekto (2019)

Vedec nenachádza svoj systém ideí metodickým, induktívnym spsobom, skr sa k faktom privinie intuitívnou selekciou spomedzi koncipovateľných teórií založených na axiómach.

Niekto (2019)

Intuitívny postup pritom funduje viera v to, že ... čisté myslenie sa môže zmocniť skutočnosti. Ak totiž poznanie dokáže uchopiť veci samé, potom by jeho najvyšším cieľom mala byť istota (alebo podstata) vecí.. nie iba pravdepodobnosť ich výskytu.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

..môžeme rozlíšiť afektívnu istotu, rozumovú istotu, a napokon tiež intelektuálnu (alebo intuitívnu) istotu. Pri afektívnej istote (securitas) hovoríme o odstránení vedomia pochybnosti zapríčinenou čímkoľvek (aj nepravdou); pocitovo isté je teda všetko, pri čom nepociťujeme pochybnosti. Rozumovo isté (certus) je všetko, pri čom sa nevyskytujú protirečenia, čo je už o niečo adekvátnejším kritériom vo vzťahu k formálnosti pravdy. Najvyššou formou istoty je však intelektuálna alebo intuitívna istota, inými slovami istota sama (certitudo), ktorá je objektívnou esenciou ako "spôsobom, ktorým pociťujeme formálnu esenciu"

Od patetiky k etike (2019)

intuícia - bádateľ foriem

Kóan (čín. 公案 – kung-an, pchin-jin: gong'an, jap. 公案 – kóan) je obvyklým racionálne logickým chápaním neriešiteľný, neprijateľný problém, väčšinou vo forme príbehu. Používa sa ako námet na rozjímanie v niektorých školách zen budhizmu. Predstavuje spôsob meditácie na hľadanie čistého duševného bytia. Nájdenie zmyslu a vyriešenie kóanu vyžaduje zmenu v spôsobe chápania a nazerania vecí, čo zväčša nie je dosiahnuteľné čisto racionálnym uvažovaním, je však prístupné intuícii. (ad Zen budhizmus)

Niekto (2019)

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Chcem rozdeliť ľudské chápanie na dva druhy - na klasické a romantické... Klasický prístup chápe svet predovšetkým ako vnútornú formu. Romantický prístup ho vníma hlavne z hľadiska bezprostredného dojmu. Pokiaľ ukážete motor, technický výkres alebo elektrické schéma romatikovi, pravdepodobne ho príliš zaujímať nebudú. Neuvidí v nich žiadny pôvab, pretože bude vnímať iba povrch - nudné a zložité rady názvou, čiar a čísel. To predsa nie je nič zaujímavého. Pokiaľ ale predložíte rovnaký výkres, plán alebo schéma klasickému človeku, prevdepodobne sa naňho zapozerá a bude ním okúzlený, pretože spozná, že v tých čiarách, tvaroch a symboloch je ukrytá ohromne bohatá vnútorná forma.