Zen a umění údržby motocyklu

Späť na zoznam kníh


Zen a umění údržby motocyklu

Autor: Robert M. Pirsig

<< Traktát o zrušení      Otevřená společno >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je to duševná choroba?
Vystúpiť z mýtu, znamená zošalieť.

Ako (ne)diskutovať ?
a v tom je problém - kde má človek začať. Abyste sa k .. priblížili, musíte ustúpiť o krok späť, potom ešte o jeden, a čím viac ustupujete, tým viac vám dochádza, že musíte ustúpiť ešte ďalej, až nakoniec pomerne nepatrný problém v komunikácii vyústi v zásadné filozofické skúmanie.

Aká je vaša životná filozofia?
každý človek je buď platonik, alebo aristotelik. Ľudia ktorým sa prejedajú Aristotelove úmorné podrobné popisy, sú prirodzení milovníci Platonových vzletných všeobecných súdov. Ľudia, ktorí nemôžu stráviť Platonov vznosný idealizmus, vítajú Aristotelove realistické fakty. Platon je skutočný hľadač Buddy, ktorý sa objavuje opakovane v každej generácii a mieri dopredu a vyššie k "Jednému". Aristoteles je večný opravár motoriek, ktorý dáva prednosť "Mnohému". (ad Platon (pov. Aristokles))

Ako sa rozhodovať ?
stará opičia pasť, ktorá sa používa v južnej Indii a ktorá je na hodnotovej rigidite založená. Pasť predstavuje vydlabaný kokosový orech, priviazaný ku kolu. V ňom je hŕstka ryže, na ktorú možno dosiahnuť úzkou dierou. Diera je dosť veľká, aby ňou opica mohla prestrčiť ruku, ale príliš malá, aby potom mohla zovretou päsťou s ryžou vytiahnuť von Opica siahne dovnútra a je okamžite chytená. Nedokáže prehodnotiť cenu ryže. Nedokáže pochopiť, že sloboda bez ryže je cennejšia, než zajatie s ryžou.

Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?
Romantický modus je založený prevážne na inšpirácii a intuícii, je imaginativný a tvorivý. Prevládajú v ňom skôr pocity, než fakty. .. je obvykle spojovaný so ženstvom..
Naopak klasický modus sa riadi rozumom a zákonmi, ktoré tvoria vnútornú formu myslenia a chovania. V európskych kultúrach je to prevážne mužský modus... I keď je jazda na motorke romantická, jej údržba je čisto klasická. Špina, olej a nevyhnutná hlboká znalosť vnútornej formy vyvolávajú tak negativný romantický dojem, že sa ženy o údržbu motocyklov vôbec nezaujímajú.

Čo čítať?
Zvláštnu kategóriu tvorí literatúra o filozofoch písaná filozofmi....kniha Jiřího Cetla: Ale vždyť to byly jen filozofové

Pracovať či nepracovať?
- Videl si tých ľudí v autách, čo išli opačným smerom? Prvý bol strašne smutný, ten ďalší vypadal úplne rovnako a to išlo ďalej a ďalej. Všetci mali úplne rovnaký výraz.
- Išli proste do práce
-Ale keď oni vyzerali tak zúfalo...Ako keby boli všetci mŕtvi. Bolo to ako pohrebný sprievod.
osobný záujem a Kvalita sú vnútornou a vonkajšou stránkou jednej veci. Ten, ktorý pri práci vidí a cíti Kvalitu, prejavuje osobný záujem. Človek, ktorému nie je jedno, čo vidí a roní, musí nutne disponovať určitými rysmi Kvality.

Ako filozofovať?
a v tom je problém - kde má človek začať. Abyste sa k .. priblížili, musíte ustúpiť o krok späť, potom ešte o jeden, a čím viac ustupujete, tým viac vám dochádza, že musíte ustúpiť ešte ďalej, až nakoniec pomerne nepatrný problém v komunikácii vyústi v zásadné filozofické skúmanie.

Ako žiť?
osobný záujem a Kvalita sú vnútornou a vonkajšou stránkou jednej veci. Ten, ktorý pri práci vidí a cíti Kvalitu, prejavuje osobný záujem. Človek, ktorému nie je jedno, čo vidí a roní, musí nutne disponovať určitými rysmi Kvality.
Zenbudhisti hovoria , že máme "iba sedieť", čo je meditačné cvičenie, pri ktorom myšlienka duality ja a objektu neovláda naše vedomie. Pri údržbe motocyklu by sme preto mali "iba opravovať", aby naše vedomie neovládala myšlienka duality ja a objektu. Pokiaľ človeka neovláda pocit oddelenia od práce, potom môžeme povedať, že sa o svoju prácu naozaj "zaujíma". to je ten pravý záujme, pocit ztotožnenia s vlastnou prácou. (ad Zen budhizmus)

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?
Môj osobný návrh, ako dosiahnuť zlepšenie sveta, znie takto: stačí, keď bude každý jednotlivec robiť rozhodnutia, ktoré majú Kvalitu, nič viac. Bože môj, nechcem už počuť o žiadnych nadšeneckých, veľkolepých sociálnych plánoch, ktoré obrovským masám ľudí programujú život a pritom zabúdajú na Kvalitu jednotlivcov.

Aký je vzťah filozofie a umenia?
Chcem rozdeliť ľudské chápanie na dva druhy - na klasické a romantické... Klasický prístup chápe svet predovšetkým ako vnútornú formu. Romantický prístup ho vníma hlavne z hľadiska bezprostredného dojmu. Pokiaľ ukážete motor, technický výkres alebo elektrické schéma romatikovi, pravdepodobne ho príliš zaujímať nebudú. Neuvidí v nich žiadny pôvab, pretože bude vnímať iba povrch - nudné a zložité rady názvou, čiar a čísel. To predsa nie je nič zaujímavého. Pokiaľ ale predložíte rovnaký výkres, plán alebo schéma klasickému človeku, prevdepodobne sa naňho zapozerá a bude ním okúzlený, pretože spozná, že v tých čiarách, tvaroch a symboloch je ukrytá ohromne bohatá vnútorná forma.

Čo je umenie?
Vo vede sa v súčastnosti rozmáha iracionálne, slepé hromadenie dát...v umení - v plytkom umení- sa zasa ohromné rozmáha štylizovanosť, ktorá nie je prepojená s vnútornou formou. Umelci majú nulové vedecké znalosti, vedci majú nulové umelecké znalosti a ani jedna skupina si neuvedomuje závažnosť tohoto problému.. Už dávno malo dôjsť k skutočnému zlúčeniu umenia a techniky.

Čo je krása?
Matematické riešenie si podprahové ja vyberá podľa "matematickej krásy", podľa harmónie čísiel a foriem, podľa geometricckej elegancie. Je to skutočný pocit krásna, ktorý poznajô všetci matematikovia...
Duševný kľud pri práci s technikou nie je len tak nejaká maličkosť. Dobrá práca duševný kľud vytvára a zlá práca ho ničí. Plány, meracia prístroje, kontrola kvality, výstupná kontrola, to všetko sú prostredky k dosiahnutiu cieľa, to jest k uspokojeniu duševného kľudu ľudí, ktorí sú za prácu zopdpovední.

Čo je to dobro?
Rozdiel medzi dobrý a zlým mechanikom, rovnako ako medzi dobrým a zlým matematikom, spočíva práve v ich schopnosti odlíšiť dobré fakty od zlých na základe kvality. On musí mať osobný záujem!

Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Termín logos, z ktorého pochádza slovo "logika", odkazuje k súhrnu našeho racionálneho chápania sveta. Mythos je naopak sumou raných historických a prehistorických mýtov, ktoré logu predchádzali. Mythos zahrňuje nielen grécke mýty ale tiež Starý zákon, védske hymny a ranné legendy všetkých kultúr, ktoré prispeli k dnešnému chápaniu sveta. K prevahe mýtu na logom ide o to, že naša racionalita je týmito legendami formovaná a že naše poznanie má k týmto legendám rovnaký vzťah, aký má strom k malému kríku, ktorým kedysi býval.

Čo je to čas?
Starí Grékovia videli budúcnosť ako niečo. čo k nám prichádza zozadu, zatiaľčo minulosť nám pred očami ustupuje do diaľky.... Kto sa naozaj dokáže postaviť budúcnosti čelom?...A kto dokáže naozaj zabudnosť na minulosť? Čo iného môžeme vlastne poznať?
Ako čas ustupuje vpred pohľad na udalosť a jej pozadie sa rozširuje, je možné dospieť k trochu podrobnejšej odpovedi.

Čo existuje?
Keď na scénu vstúpi Kvalita ako tretia metafyzická entita, predvoľba faktov už nie je ľubovoľná. Táto predvoľba nie je založená na niečo subjektívnom a rozmarnom, na tom "čo sa nám zapáči", ale na Kvalite, ktorá je realitou samotnou.

Aký je vzťah filozofie a náboženstva?
Termín logos, z ktorého pochádza slovo "logika", odkazuje k súhrnu našeho racionálneho chápania sveta. Mythos je naopak sumou raných historických a prehistorických mýtov, ktoré logu predchádzali. Mythos zahrňuje nielen grécke mýty ale tiež Starý zákon, védske hymny a ranné legendy všetkých kultúr, ktoré prispeli k dnešnému chápaniu sveta. K prevahe mýtu na logom ide o to, že naša racionalita je týmito legendami formovaná a že naše poznanie má k týmto legendám rovnaký vzťah, aký má strom k malému kríku, ktorým kedysi býval.

Čo je to filozofia?
Otázka "Čo je nového?" je síce zaujímavá a môže nám neustále rozširovať obzory, avšak pokiaľ sa nebudeme pýtať na nič iného, výsledkom bude len nekonečná prehliadka hlúpostí a malicherností - daľšie nánosy zajtraška. Ja sa chcem naopak zaoberať otázkou "Čo je najlepšie?". Tá sa zarýva viac do hĺbky, než do šírky a odpovede na ňu obvykle odplavujú nánosy do prúdu.
Človek sa snaží vytvoriť si zjednodušený a zrozumiteľný obraz sveta, ktorý mu vyhovuje najlepšie. Potom sa pokúša týmto vlastným vesmírom do určitej miery nahradiť svet skúseností, a tak ho prekonať...vytvorí si z tohoto vesmíru a jeho štruktúry stredobod svojho citového života, aby došiel k pokoju a mieru, ktorý nemôže nájsť v tiesnivom víre osobných skúsenstí.

Nie je všetko poznanie iba viera?
Konečným výsledkom neeukleidovských geometrií nie je nakoniec nič iného než kúzelná hatmatilka, kedy dôveru v matematiku drží pri živote jedine viera.

Aké sú druhy poznania?
Chcem rozdeliť ľudské chápanie na dva druhy - na klasické a romantické... Klasický prístup chápe svet predovšetkým ako vnútornú formu. Romantický prístup ho vníma hlavne z hľadiska bezprostredného dojmu. Pokiaľ ukážete motor, technický výkres alebo elektrické schéma romatikovi, pravdepodobne ho príliš zaujímať nebudú. Neuvidí v nich žiadny pôvab, pretože bude vnímať iba povrch - nudné a zložité rady názvou, čiar a čísel. To predsa nie je nič zaujímavého. Pokiaľ ale predložíte rovnaký výkres, plán alebo schéma klasickému človeku, prevdepodobne sa naňho zapozerá a bude ním okúzlený, pretože spozná, že v tých čiarách, tvaroch a symboloch je ukrytá ohromne bohatá vnútorná forma.

Aké sú základné filozofické otázky?
Otázka "Čo je nového?" je síce zaujímavá a môže nám neustále rozširovať obzory, avšak pokiaľ sa nebudeme pýtať na nič iného, výsledkom bude len nekonečná prehliadka hlúpostí a malicherností - daľšie nánosy zajtraška. Ja sa chcem naopak zaoberať otázkou "Čo je najlepšie?". Tá sa zarýva viac do hĺbky, než do šírky a odpovede na ňu obvykle odplavujú nánosy do prúdu.

Čo je to fakt?
Čím je fakt všeobecnejší, tým je cennejší. Fakty, ktoré nám poslúžia veľakrát, sú lepšie ako fakty, ktoré sa len s malou pravdepodobnosťou objavia znova. (napr. biologovia by sa ocitli v úzkych, ak by existovali iba jedinci a nie druhy a potomkovia by nededili vlastnosti po svojich rodičoch)
Kde takový jednoduchý fakt nalezneme? Vedci neustále pátrajú v dvoch krajnostiach - v nekonečne veľkých a nekonečne malých rozmeroch. Biológovia napríklad intuitívne tiahnu k názoru, že bunka je zaujímavejšia než celé zviera.. a ešte viac než o bunky sa zaujímajú o bielkoviny. Závery ukazujú, že je to múdra úvaha, lebo bunky a bielkoviny, ktoré patria rôznym organizmom, sú si podobnejšie než organizmy samé.
výber faktov predstavuje metóda... je správne začať s bežnými faktmi, ale potom, čo formulujeme nad všetkú pochybnosť pravidlo, začnú nás fakty, ktoré sú v súlade s pravidlom, nudiť. Už nás totiž nenaučia nič nového. Vtedy naberajú na význame výnimky. Nehľadáme zhody, ale rozdiely, a vyberáme najvýraznejšie rozdiely, pretože tie sú najnápadnejšie a tiež najpoučnejšie.
prave preto, že usilujeme o túto zvláštnu klasickú krásu, o ten pocit vesmírnej harmónie, vyberáme si také fakty, ktoré k tej harmónii najlepšie a najvhodnejšie prispievajú....vyberáme si fakty, ktoré sa nám páčia.
Fakty ležia pred vami, ale vy ich ešte nevidíte. Dívate sa priamo na ne, ale ony ešte nemajú pre vás dostatočnú hodnotu... Kvalita, teda hodnota, vytvára subjekty a objekty tohoto sveta. Fakty neexistujú pokiaľ ich hodnota nevytvorí. Pokiaľ sú vaše hodnoty rigidné, nemôžete nové fakty objaviť.

Na ktorej strane je pravda?
Lobačevskij (pri budovaní alternatívy ku Euklidovej geometrii) vychádza z predpokladu, že daným bodom sa dajú k danej priamke viesť dve rovnobežky. Všetky ostatné Euklidove axiomy ponecháva v platnosti. Z týchto východiok ...vybuduje gaometriu, ktorej bezchybná logika sa vyrovná logike eukleidovskej geometrie. ..... neskôr Nemec Riemann vystúpil s ďalším bezosporným systémom geometrie, ..ktorý je iba nezlúčiteľný s Lobačevského a eukleidovskou geometriou.
Ako poznáme, ktorá geometria je správná? Pokiaľ nepoznáme spôsob , ako ich od seba rozlíšiť, potom pracujeme s absolútnou matematikou, ktorá pripúšťa logické spory. Ale matematika, ktorá pripúšťa vnútorné logické spory, nie je predsa žiadna matematika.

Čo je poznanie?
Predpokladajme, že sa narodí dieťa, ktoré nemá žiadne zmysly. Nemá zrak, sluch, hmat, čuch ani chuť - nemá skrátka nič. Nie je schopné akýkoľvek spôsobom prijímať vnemy z vonkajšieho sveta. A predpokládajme, že toto dieťa je vyživované vnútrožilne, dostáva všetkú starostlivosť a dožije sa v takom stave 18-ticch rokov. Otázka znie: Má tento osemnásť ročný človek v hlave nejakú myšlienku? Ak áno, odkiaľ pochádza a ako sa tam dostala?

Čo je to pravda?
geometrické axiomy sú našou konvenciou
Pravda je "čo sa nám páči".

Späť na zoznam kníh