Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Lao-c (-604)

Čím viac zákonov a nariadení vychádza, tým viac lúpežníkov a zlodejov pribúda.

Lao-c (-604)

Ak dôjde k upusteniu od velkého Tao, objaví sa morálka a právo

Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby.

Herakleitos (-540)

Sokrates (-470)

Demokracia môže viesť k zániku celej civilizácie. Predstavte si štát ako obrovskú loď na nekonečnom oceáne. Táto loď potrebuje schopného kapitána, ktorý ju naviguje cez búrky a vyhýba sa prekážkam, aby ju doviedol bezpečne do cieľa. Ale kapitán je volený ľudom, a voľba sa môže ukázať ako katastrofa. Namiesto niekoho odborníka na lodivoďstvo zvolia niekoho, kto je obľúbený, vystupuje presvedčivo a sľubuje pekné veci. A ako každá loď môže stroskotať, tak aj každá spoločnosť.

Vládnuť by mali filozofi.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Najväčším trestom je však byť pod vládou horšieho, ak sa niekto sám nerozhodne pre vládnutie. / The price good men pay for indifference to public affairs is to be ruled by evil men

Platon (pov. Aristokles) (-427)

v dokonale zriadenom štáte musia byť spoločné ženy, spoločné i deti i celá výchova práve tak, ako sú spoločné činnosti vo vojne a mieri, a že vládcami v ňom musia byť tí, čo sa ukázali najlepšími vo filozofii a najschopnejšími vo vojne. ... Vládcovia, keď nastúpia na úrad, povedú vojakov a ubytujú ich v príbytkoch, ako sme ich opísali, v ktorých nikto nebude mať nič vlastné, ale ktoré všetkým budú spoločné, a nielen o príbytkoch tohto druhu sme sa dohodli ... ale aj o tom, aké príjmy budú mať.. nikto nemá mať nič z takého majetku, aký teraz majú ostatní ľudia, ale že majú ako osvedčení bojovníci a strážcovia dostávať ako mzdu za svoju strážnu službu výživu od druhých na každý rok, a takto sa starať o seba a o celý štát. (ad aristokracia)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(Platonov politický program): Zastavte všetkú politickú zmenu! Zmena je zlá, kľud božský...Späť k prírode! Späť k pôvodnému štátu našich praotcov, k primitívnemu štátu založenému v zhode s ľudskou prirodzenosťou, a teda štátu stabilnému, späť ku kmeňovému patriarchátu doby pred pádom, k prirodzenej triednej nadvláde menšiny múdrych na väčšinou nevedomých.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Povedané stručne a bez obalu: Štát je spravodlivý, ak vládca vládne, robotník pracuje a otrok otročí.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Štát je spravodlivý, ak je zdravý, silný, jednotný, stabilný.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(Platonov politický program):
(A) Prísne oddelenie tried, t.j. vládnuca trieda, skladajúca sa z pastierov a strážnych psov, musí byť prísne oddelená od ľudského dobytku.
(B) Ztotožnenie osudu štátu s osudom vládnucej triedy a výlučný záujem o túto triedu a jej jednotu. K tejto jednote patria prísne pravidlá šlachetnia a výchovy tejto triedy a prísny dohľad nad záujmami jej členov, spojený s kolektivizáciou týchto záujmov.
(C) Vládnuca trieda má monopol na vojenské zdatnosti a výcvik, na právo nosiť zbraň a získať vzdelanie; je však vylúčená z akejkoľvek účasti na ekonomickej činnosti, obzvlášt zarábaní peňazí
(D) Musí existovať cenzúra všetkej intelektuálnej činnosti príslušníkov vládnucej triedy a neustála propaganda, ktorej cieľom je formovať a unifikovať ich mysle. Je potrebné zakázať a potlačiť akékoľvek novinky vo vzdelaní, zákonodárstve a náboženstve.
(E) Štát musí byť sebestačný. Musí usilovať o hospodársku autarkiu, lebo inak by vládci záviseli na obchodníkoch, alebo by sa sami stali obchodníkmi. Prvá z týchto alternatív by ohrozovala ich moc, druhá ich jednotu a stabilitu štátu.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

(štát) sám vychováva takých mužov pre štát, no nie tak, aby každému dovolil venovať sa osobným záľubám..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Najdôležitejšie je, aby nikto nebol nepodrobený nadvláde, ani muž ani žena, aby nikoho duša nebola trvalo zvyknutá ani pri vážnom konaní ani pri hrách, aby človek niečo robil samostatne sám osebe, ale aby aj vo vojne aj vo mieri ustavične hľadel na nadriadeného, počúval ho a tak žil, dávajúc sa od neho riadiť aj do posledných podrobností ako je napríklad stáť, kedykoľvek sa to prikazuje, íst, umývať sa, jesť..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Avšak myslím, že vždy keď niekto, kto je svojou prirodzenosťou určený k remeslu alebo nejakej inej zárobkovej činnosti... sa pokúša dostať na miesto bojovníka, alebo niekto z bojovníkov na miesto radcu a strážcov, bez toho aby bol toho hodný... myslím, že takáto zámena oborov a mnohostranná činnosť je pre štát škodlivá.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)

Vladárstvo mnohých je nedobre. Nech jeden je vladcom.

Takto vládnuť (kedy vladár je príkladom mravnosti), to je to isté ako chcieť prejsť suchou nohou oceán, alebo urobiť dieru do rieky, alebo komára nútiť k tomu, aby na ramenách preniesol horu. Svätec keď vládne, nevládne nikomu než sebe.

Čuang-c (-369)

Ježiš Nazaretský (0)

Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil

Muž má vládnuť nad ženou ale s láskou. /parafráza

apoštol Pavol (5)

ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila.

apoštol Pavol (5)

John Locke (1632)

Štát so svojou všeobecnou mocou sa stáva ochrancom súkromného vlastníctva indivíduí. Aby však štát túto svoju funkciu mohol konať, k tomu potrebuje nie len zákony, ale aj prostriedky, ktoré mu poskytujú občania, súkromní vlastníci prostredníctvom daní.

John Locke (1632)

Vlastníci musia mať rozhodujúce slovo pri vydávaní zákonov a suverén, osoba poverená vládnutím nemôže svojvoľne siahať na súkromné vlastníctvo svojich občanov.

Konšpiračný charakter Societas philadelphica je neprehliadnuteľný. Nerozbitné spojenie členov spoločnosti pripomína na regule rádu(rozenkrucianov), ciele sú však úplne svetovo-politické. Za bezplatné služby vo všetkých oblastiach verejného života by mali členovia spoločnosti obsadiť vplyvné pozície a takpovediac v spoločnosti monopolizovať, ku sebe pritiahnuť do značnej miery aj obchod a výrobu a stať sa tak štátom v štáte, od ktorého by vládcovia čoskoro boli úplne závislí. Nadnárodný charakter spoločnosti by nakoniec viedol k vyriešeniu partikularizmu jednotlivých štátov a zavedeniu sa tajnej ríše rozumu. Striktné vylúčenie súkromného vlastníctva medzi členmi spoločnosti v spojení s právom na výhradné používanie technických vynálezov by viedlo v krátkom čase k prevodu výrobných prostriedkov do vlastníctva spoločnosti.

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Charles Louis Montesquieu (1689)

Verejnú moc delíme na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc.

To , čo ľudí motivuje , aby sa zomkli v nejakej spoločnosti, je potreba zaistenia majetku, života a slobody každého jednotlivého člena ochranou všetkých....Jedine zákon je to, čomu ľudia vďačia za spravodlivosť a slobodu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jedným z najdoležitejších úloh vlády je teda predchádzať krajnostiam v majetkovej nerovnosti, nie však odňatím bohatstva jeho majiteľom, ale tým, že všetkým odoberie prostriedky na jeho hromadenie, nie stavaním chudobincov pre nemajetných občanov, ale tým, že zaistí, aby sa stali skutočnými občanmi.

Jean Jacques Rousseau (1712)

nijaký občan nemá byť ani taký bohatý, aby si mohol kúpiť iného občana, ani taký chudobný, aby bol nútený predávať sa. Na strane veľkých to predpokladá obmedzenie bohatstva a vplyvu, na strane malých obmedzenie lakomstva a chamtivosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

práve preto, že sila veci vždy smeruje k odstráneniu rovnosti, musí sila zákonodárstva smeerovať k jej udržaniu

Jean Jacques Rousseau (1712)

Základom spoločenskej zmluvy je vlastníctvo a touto zmluvou sa každý zaviazal, aspoň mlčky, že bude prispievať na verejné potreby.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Dane je možné ukladať iba zákonom...Duch slobody vyžaduje, aby sa čo najstarostlivejšie dbalo na správne stanovenie podielov, pretože inak nie je nič nerovnomernejšie než rovnaká daň pre všetkých.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Někdo35 řekne, že despota zajišťuje svým poddaným občan-ský mír. Budiž. Co však získají, jestliže je více než vlastní ro-zepře trápí války, které přitahuje jeho ctižádost, jeho nenasyt-ná chtivost a útisk jeho úřadu?

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jestliže existují dílčí společnosti, je třeba zmnožit jejich počet a zabránit jejich ne-rovnosti,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Na základě toho musíme pochopit, že to, co činí vůli obec-nou, není ani tak počet hlasů, jako společný zájem, jenž je spo-juje:

Jean Jacques Rousseau (1712)

Takto vidíme, že suverénní moc, jakkoli je absolutní, po-svátná a nedotknutelná, nepřesahuje a ani nemůže přesáhnout meze obecných dohod, a že každý člověk může plně nakládat s tím, co mu bylo těmito dohodami ponecháno z jeho majetku a jeho svobody, takže suverén nemá nikdy právo zatížit jedno-ho poddaného více než jiného, neboť pak se záležitost stává partikulární a jeho moci to již nepřísluší.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když však celý lid rozhoduje o celém lidu, bere v úvahu pouze sám sebe, a vytváří-li se pak vztah, jde o vztah celého předmětu pod určitým úhlem pohledu k celému předmětu pod jiným úhlem pohledu, bez jakéhokoli rozdělení celku. Potom je látka, o níž se rozhoduje, obecná, tak jako vůle, která rozho-duje.122 Tento akt nazývám zákonem.

Jean Jacques Rousseau (1712)

je zapotřebí neptat se, komu přísluší tvořit zákony, protože zákony jsou akty obecné vůle; ani na to, zda je vladař nad zákony, neboť vladař je čle-n

Jean Jacques Rousseau (1712)

Nazývám tedy republikou každý stát řízený zákony, ať již je podoba jeho správy jakákoli, neboť pak vládne pouze veřejný zájem a veřejná věc něco znamená. Každá legitimní vláda je republikánská;*

Jean Jacques Rousseau (1712)

Abychom objevili nejlepší pravidla společnosti, jež by vyhovo-vala národům, bylo by zapotřebí nadřazené inteligence, která by viděla všechny lidské vášně a žádnou by nezakoušela, kte-rá by neměla k naší přirozenosti žádný vztah a která by naši přirozenost zevrubně znala, jejíž štěstí by bylo nezávislé na nás, a která by se přesto chtěla starat o naše štěstí;

Jean Jacques Rousseau (1712)

Vladař má pouze následovat model, který mu zákonodár-ce musí nabídnout. Zákonodárce je mechanik, který vymýš-lí stroj, vladař je pouze dělníkem, který jej sestavuje a uvádí v chod.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když dával Lykúrgos zákony své vlasti, nejprve se zřekl královské moci. Zvykem většiny řeckých měst bylo svěřit usta-vení jejich zákonů cizincům.

Jean Jacques Rousseau (1712)

nemůže se však stát svobodným, když se pružina občanství opotřebo-vala.143 Pak jej mohou sváry zničit, aniž by ho mohly revoluce znovu ustavit, a jakmile jsou jeho okovy rozlomeny, roztříští se a již není. Pak již potřebuje pána, nikoli osvoboditele.

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Velikost národů, rozlehlost států: první a hlavní zdroj neštěstí lidského rodu a především nesčetných pohrom, které podrývají a ničí civilizované státy. Téměř všechny malé státy, ať už jde o republiky či monarchie, vzkvétají díky samotné skutečnosti, že jsou malé, že se zde všichni občané navzájem znají a hlídají, že vůdci mohou na vlastní oči vidět zlo, k němuž dochází, dobro, které mají učinit, a že jejich příkazy jsou plněny před jejich zraky.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jak se společenské pouto rozšiřuje, tak se stejnou měrou i rozvolňuje, a malý stát je většinou úměrně silnější než stát velký.14

Jean Jacques Rousseau (1712)

správa se stává při velkých vzdálenostech obtížnější, stejně jako se záva-ží stává na konci větší páky těžším. Stává se také nákladnější s tím, jak se množí její stupně. Neboť každé město má nejprve svoji správu, kterou platí lid, každý okres má také svoji správu placenou lidem, poté každá provincie, dále gubernie, satrapie, místokrálovství, které všechny je zapotřebí platit tím více, čím výš stoupáme, a vždy na úkor nebohého lidu; konečně přichází nejvyšší správa, která vše rozdrtí.

Jean Jacques Rousseau (1712)

co se týče rovnosti, nemůžeme tomuto pojmu rozumět tak, že stupně moci a bo-hatství mají být naprosto stejné, ale tak, že co se týče moci, ta musí vždy stát mimo jakékoli násilí a musí být uplatňována pouze na základě postavení a zákonů,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Prá-vě proto, že síla věcí vždy směřuje k tomu, aby rovnost zničila, musí síla zákonodárství vždy směřovat k tomu, aby ji zadržela.

Jean Jacques Rousseau (1712)

aby byl každý občan dokonale nezávislý vzhledem k druhým a přemrštěně závislý na obci. Toho se dosahuje vždy stejnými prostředky, neboť pouze síla státu zajišťuje svobodu jeho členů.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Je také jisté, že záležitosti jsou vyřizovány pomaleji tehdy, je-li jimi pověřeno víc lidí, že přiznáme-li příliš obezřetnosti, nepřiznáme dost štěstěně a promeškáme příležitost,

Jean Jacques Rousseau (1712)

čím je lid početnější, tím víc se musí zvyšovat síla, která potlačuje. Z toho vyplývá, že vztah mezi úředníky a vládou musí být v ob-ráceném poměru než vztah poddaných k suverénovi, tj. čím více stát roste, tím více se vláda musí zúžit, a to natolik, že počet vůdců se snižuje v poměru k nárůstu lidu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Nic není tak nebezpečné jako vliv soukromých zájmů na veřej-né záležitosti a zneužití zákonů ze strany vlády je menším zlem nežli zkaženost zákonodárce,

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Není zapotřebí mnoho poctivosti k tomu, aby se udržela vláda monarchická nebo despotická. Síla zákonů v monarchii a vždy napřažená ruka vladařova v des-pocii uspořádají a zadrží vše. V lidovém státě je však zapotřebí další hybné síly, totiž CTNOSTI.“ Montesquieu: O duchu zákonů, III,3, s. 35. 1 77 Podobné výhrady zaznívají i v Emilovi: „Politické právo se

Jean Jacques Rousseau (1712)

Nejlepší vládou je vláda aristokratická; nejhorší suverenitou je suverenita aristokratická.“ J.-J. Rousseau: Letters écrites de la montagne,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Stručně řečeno, nejlepším a nejpřirozenějším řádem je, když dav řídí ti nejmoudřejší, jestliže jsme si jisti, že mu budou vlád-nout v jeho prospěch, a nikoli ve svůj.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Zásadním a nevyhnutelným nedostatkem, který bude vždy stavět monarchickou vládu pod úroveň vlády republikánské, je fakt, že v republikánské vládě veřejný hlas pozvedne na před-ní místa téměř vždy pouze osvícené a schopné muže,

Jean Jacques Rousseau (1712)

191 Největší králové, které oslavovaly dějiny, nebyli vychováni k tomu, aby vládli. To je dovednost, kterou neovládáme nikdy tak málo jako teh-dy, když jsme se jí příliš učili, a kterou získáváme lépe, když posloucháme, než když rozkazujeme.

Jean Jacques Rousseau (1712)

vláda, v níž se obča-né rozrůstají a množí bez cizích prostředků, bez naturalizací, bez kolonií, je bezpochyby tou nejlepší vládou; vláda,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Jakmile přestane být veřejná služba hlavní záležitostí občanů a jakmile občané raději poslouží svojí peněženkou než svo-jí osobou, stát se již nachází na pokraji záhuby. Je zapotřebí kráčet do boje? Občané zaplatí jednotky a zůstanou doma. Je třeba jít do rady? Jmenují poslance a zůstanou doma. Kvůli velké lenosti a díky penězům mají konečně vojáky, aby vlast zotročili, a zástupce, aby ji prodali.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Čím lépe je stát ustaven, tím více v myslích občanů převlá-dají veřejné záležitosti nad záležitostmi soukromými. Je zde dokonce mnohem méně soukromých záležitostí, neboť souhrn obecného blaha z něj poskytuje každému jedinci znatelně větší část, takže ho nemusí tolik hledat v soukromých starostech.

Jean Jacques Rousseau (1712)

U Řeků vše, co měl lid konat, konal sám; byl neustále shro-mážděn na náměstí. Obýval mírné podnebí, nebyl lačný, práci vykonávali otroci a jeho velkou záležitostí byla jeho svoboda.

Jean Jacques Rousseau (1712)

že akt, který zřizuje vládu, není smlouvou, ale zákonem, že ti, kterým je svěřena výkonná moc, nejsou pány lidu, nýbrž jeho úředníky,223 které lid může ustavit i sesadit, kdy se mu zlíbí, že u těchto úředníků nejde o to, aby uzavírali smlouvu, ale aby poslouchali,

Jean Jacques Rousseau (1712)

je třeba s nejvyšší péčí dodržovat všechny požadované formality, abychom odli-šili řádný a legitimní akt od buřičského zmatku a vůli celého lidu od pokřiku jedné kliky.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Pravidelná shromáždění, o nichž jsem výše mluvil,226 jsou vhodná k tomu, aby tomuto neštěstí zabránila, nebo aby jej zbrzdila především tehdy, když nepotřebují formální svolání.

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Kdyby se mě někdo zeptal, který národ je ze všech národů nejzkaženější, bez váhání bych odpověděl, že ten, který má nejvíc zákonů.“ J.-J. Rousseau: Fragments politiques,

Jean Jacques Rousseau (1712)

čím je rokování důležitější a vážnější, tím více se musí názor, který převáží, blížit jednomyslnosti;

Jean Jacques Rousseau (1712)

V debatách vyžadujících okamžité rozhodnutí musí stačit převaha jednoho hlasu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Co se týče voleb vladaře a úředníků, které jsou, jak jsem již řekl,242 složenými akty, jsou možné dvě cesty, jak věc provést, tedy výběr a los

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když dojde k promíšení výběru a losu, výběrem se musejí zajišťovat místa, která vyžadují vlastní nadání, jako například vojenská povolání; volba losem vyhovuje na ta místa, kde po-stačuje zdravý rozum, spravedlnost a poctivost, jako například místa u soudu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

lůze nebylo přiznáno právo nosit zbraň na obranu vlasti. Aby člověk získal právo bránit svoji domácnost, musel domácnost mít, a z těch nesčetných jednotek žebráků, kterými se dnes skvějí královská vojska, by snad každý byl s opovržením vyhnán z římské kohorty v době, kdy byli vojáci obhájci svobody.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Když se však lid kazil a hlasy se kupovaly, bylo dohod-nuto, že bude hlasování tajné, aby nákupčí hlasů zadržel nedo-statek důvěry a aby darebové dostali možnost nestat se zrádci.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Nejlepším opatřením, jak zabránit tomu, aby tak obávané těleso neuchvacovalo moc, způsob, na který doposud žádná vláda nepřipadla, by byl neučinit jej trvalým, ale zřídit mezi- období, během nichž by toto těleso bylo zrušené.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Immanuel Kant (1724)

Nie je pravdepodobné, že by sa kráľovia stali filozofmi alebo filozofi kráľmi; ani by to neboli žiadúce, pretože mať moc, vždy kazí slobodný úsudok rozumu. Je však nevyhnutné, aby kráľ alebo vláda, nepotlačovala filozofov, ale im ponechávali právo sa verejne vysloviť.

Briti svoju revolúciu zvládli lepšie ako Francúzi, pretože udžali balans medzi konzervatívcami a liberálmi v tvorivom napätí. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Edmund Burke (1729)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne. (ad demokracia)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené.

Sľubujem, že vám predstavím prostriedky, pomocou ktorých budeme môcť v priebehu desiatich rokov vybudovať raj na zemi, kde si každý bude môcť v hojnosti dopriať všetkého, po čom zatúži, bez práce a bez platenia; celá tvár prírody nadobudne tú najnádhernejšiu zo svojich podôb a človek bude žiť v najprepychovejších palácoch, v najväčšom luxuse, aký si len dokážete predstaviť, a prechádzať sa v najutešenejších záhradách...

John Adolphus Etzler (1791)

...svoj život bude žiť v neustálej radosti a blaženosti, akú doteraz nik nepoznal, ľudstvo sa oslobodí od takmer všetkého trápenia, čo ho sužuje - pravda okrem smrti, no i tú bude vedieť oddialiť tak že nám to dnes príde nepredstaviteľné a nakoniec ju zbaví všetkého utrpenia.

John Adolphus Etzler (1791)

John Stuart Mill (1806)

Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych.

Len čo v priebehu vývinu zmiznú triedne rozdiely a všetka výroba sa sústredí v rukách združených jednotlivcov, stratí verejná moc politický ráz. Politická moc vo vlastnom zmysle je organizovaným násilím jednej triedy na potlačovanie druhej.

Karol Marx (1818)

1. Vyvlastnenie pozemkového vlastníctva a použitie pozemkovej renty na štátne výdavky. 2. Vysoká progresívna daň. 3. Zrušenie dedičského práva. 4. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov a rebelov. 5. Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom. 6. Sústredenie všetkej dopravy v rukách štátu. 7. Zvýšenie počtu národných tovární, výrobných nástrojov, zúrodňovanie a skvalitňovanie pôdy podľa spoločného plánu. 8. Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo. 9. Spojenie výroby poľnohospodárskej a priemyselnej, úsilie o postupné odstránenie rozdielu[a14] medzi mestom a dedinou. 10. Verejná a bezplatná výchova všetkých detí. Odstránenie továrenskej práce detí v jej terajšej podobe. Spojenie výchovy s materiálnou výrobou atď.

Karol Marx (1818)

Herbert Spencer (1820)

Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili.

Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme.

Paul Lafargue (1842)

Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne.

Paul Lafargue (1842)

Friedrich Nietzsche (1844)

Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Situácia je jednoduchá, pokiaľ sa spoločenstvo skladá iba z obmedzeného počtu rovnako silných jedincov. Zákony tohto spoločenstva potom určujú, do akej miery sa musí jednotlivec vzdať svojej osobnej slobody, svojej sily v podobe násilia, aby bolo možnébezpečné spolunaživanie.

Sigmund Freud (1856)

John Dewey (1859)

Riešením problémov demokracie je ešte väčšia demokracia.

Skutočným pokrokom by bolo odstránenie práce, uspokojenie prežita. Nemôžu ho však urobiť organizácie, ktoré vznikli kôli boju o prežitie. Ukončenie boja o prežitie vyžaduje nové organizácie, tie staré sa však držia.

Herbert Marcuse (1898)

Všetka dominancia v doteraz zaznamenanej histórii bola mužská dominancia. Preto ak chceme vidieť rozšírenie špecificky ženských vlastností vrámci spoločnosti, napr. nenásilnosť, vnímavosť, láskavosť, čo by mohlo byť počiatkom kvalitatívne inej spoločnosti, alternatíva k spoločnosti dominovanej mužmi, spoločnosti, ktorá je násilná a surová. Som si vedomý, že ženské vlastnosti sú podmienené súčastnou spoločnosťou, ale existujú, tak prečo ich nevyužiť.

Herbert Marcuse (1898)

Erich Fromm (1900)

produkcia musí slúžiť potrebám ľudí a nie požiadavkám ekonomického systému

Erich Fromm (1900)

Ak sa má človek oslobodiť a ak priemysel nemá naďalej uržovať patologickú konzumáciu, je radikálna zmena ekonomického systému nutná .. Prvým a rozhodujúcim krokom k tomuto cieľu je zameranie výroby v záujme zdravej spotreby.

Erich Fromm (1900)

Kto má určiť, ktoré potreby sú zdravé a ktoré patologické? Jednou vecou si môžeme byť istý: nútiť občana, aby konzumoval to, o čom rozhodne štát, že je najlepšie - i keby to najlepšie bolo - neprichádza v úvahu. (ľudia by konzumovali ešte viac)

Erich Fromm (1900)

Kto má určiť, ktoré potreby sú zdravé a ktoré patologické? Štát by mal stanoviť normy zdravej spotreby v protiklade k spotrebe patologickej a indiferentnej.... rozhodnutie expertov by nebolo záväzné, ale služilo by ako vodítko, predkladané občanom k diskusii.

Erich Fromm (1900)

Účinným prostredkom, ako môžu občania poukázať svoju spotrebiteľskú moc, je vytváranie bojových spotrebiteľských hnutí s použitím hrozieb spotrebiteľskými stávkami ako zbrane.

Erich Fromm (1900)

bolo by žiadúce, aby sa vytvorilo státisice sebe blízkych skupín, ktoré by sa utvárali ako stále poradné a rozhodovacie spoločenstvá (každé asi o 500 členoch) so zreteľom k základným problémom v oblastiach ekonomiky, zahraničnej politiky, zdravotníctva a výchovy.. Tieto skupiny by dodávali informácie, na ktorých podklade by prebehla diskusia a hlasovanie o jej závere (vzhľadom k technnolgickým prostriedkom by sa dalo uskutočniť počas jedného dňa)

Erich Fromm (1900)

Zistiť názory obyvateľstva sa dá aj prieskumom verejnej mienky.

Erich Fromm (1900)

Verejná mienka, to sú úsudky, nepodložené dostatočnými informáciami, kritickym uvažovaním a diskusiou, ktoré napadnú človeka v danú chvíľu , nevypovedajú nič o utajených sklonoch a sú nezáväzné.

Erich Fromm (1900)

Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje maximálne decentralizáciu, predovšetkým priemyslu a politiky.

Erich Fromm (1900)

Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje nahradiť byrokratickú správu humanistickou.

Erich Fromm (1900)

V priemyselnej a politickej reklame musia byť zakázané všetky metódy "vymývania mozgov". Tieto metódy sú nebezpečné nielen preto, že nás nabádajú kupovať veci, ktoré ani nepotrebujeme, ani nechceme ale pretože nás zavádzajú k voľbe politických predstaviteľov, ktorých by sme ani nepotrebovali ani nechceli, keby sme sa riadili len svojím myslením.

Erich Fromm (1900)

Priepasť medzi bohatými a chudobnými národmi musí byť preklenutá... inak preniknú do pevnosti belochov epidémie, alebo hladomor doženie obyvateľstvo chudobných národov na cestu terorizmu..

Erich Fromm (1900)

Mnoho zla v dnešných kapitalistických a komunistických spoločnostiach by sa malo odstrániť zavedením zaručeného minimálneho príjmu. (lebo všetci ľudia majú právo nehladovať a nebyť bezdomovci)

Erich Fromm (1900)

Zavedením minimálneho príjmu by sa sloboda značne rozšírili; nikto kto je ekonomicky závislý na druhom (napr. na rodičovi, manželovi, šéfovi) by už nebol nútený podriaďovať sa vydieraniu zo strachu, že bude mať hlad.

Erich Fromm (1900)

väčšina občanov sa stále menej zaujíma o stranícku lojalitu a stranícke hesla. Ľudia túžia po osobnostiach, ktoré sú múdre, s vlastným presvedčením a odvahou podľa tohoto presvedčenia jednať.

Erich Fromm (1900)

Neskorá stredoveká kultúra rozkvitala, pretože ľudia išli za víziou "Obce božej". Moderná spoločnoť rozkvitala, pretože ľudí posiľovala vízia rastu "Pozemskej obce pokroku"... syntézou duchovného jadra neskorého stredovékého sveta a rozvoja racionálneho myslenia a vedy z dôb renesancie je "Obec bytia" (ad renesančná filozofia, renesančná filozofia)

Naša civilizácia, ktorá môže byť popísaná smerovaním k ľudskosti a rozumovosti, rovnosti a slobode.

Karl Raimund Popper (1902)

V dôsledku straty svojho organického charakteru by sa mohla otvorená spoločnosť postupne stať tým, čo by som rád nazval "abstraktnou spoločnosťou".

Karl Raimund Popper (1902)

Komunizmus vládnucej kasty v Platonovom najlepšom štáte.. je nutnou podmienkou jeho stability. Nejednotu vládnucej triedy treba odstrániť vylúčením ekonomických záujmov. ( Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Predstavme si spoločnosť, v ktorej sa ľudia prakticky nikdy nestretávajú tvárou v tvár, v ktorej všetky záležitosti vybavujú izolovaní jedinci. ktorí spolu komunikujú dopismi písanými na stroji, alebo telegramami a ktorá sa pohybujú v uzavretých autách. (Umelá inseminácia by dokonca umožňovala rozmnožovanie bez osobnej prítomnosti. ) Tákáto fiktívna spoločnosť by mohla byť nazvaná "celkom abstraknou alebo odosobnenou spoločnosťou". Na tom všetkom je zaujímavé, že naša moderná spoločnosť v mnohých aspektoch pripomína takúto celkom abstraktnú spoločnosť.

Karl Raimund Popper (1902)

Väčšina z nás, ktorých všeobecný názor je humanistický, myslí pod spravodlivosťou:
a) rovné rozdelenie povinností občianstva, t.j. tých obmedzení slobôd, ktoré sú v živote spoločnosti nutné
b) rovné postavenie občanov pred zákonom, pokiaľ ale
c) zákony neprotežujú ani nediskriminujú jednotlivých občanov, skupiny či triedy;
d) nestrannosť súdov a
e) rovný podiel na výhodách (a nielen na povinnostiach), ktoré môže členstvo v štáte ponúknuť svojim občanom

Karl Raimund Popper (1902)

Čo Platon mienil pod "spravodlivosťou"? Tvdím, že v Ústave používal slovo "spravodlivý" ako synonymum pre to "čo je v záujme najlepšieho štátu". Čo je v záujme najlepšieho štátu? Zastaviť každu zmenu udržaním triedneho rozdelenia a triednej nadvlády. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Tri hlavné Platonove požiadavky na spravodlivosť: a) princíp prirodzených výsad , b) všeobecný holistický či kolektivistický princíp , c) princíp, podľa ktorého úlohou a účelom jednotlivca by malo byť uržovanie a posiľovanie stability štátu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Tento individualizmus spojený s altruizmom sa stal základom našej západnej civilizácie. Tvorí hlavnú náuku kresťanstva ("Miluj blížneho svojho" hovorí Písmo, a nie "miluj svoj kmeň") a jadro všetkých etických náuk, ktoré z našej civilizácie vyrástli a ktoré ju stimulovali.

Karl Raimund Popper (1902)

Od štátu požadujem ochranu; nielen pre seba ale aj pre iných. Požadujem ochranu svojej vlastnej slobody (tej ktorá neškodí iným ľuďom) a slobody iných ľudí. Nechcem byť vydaný na milosť a nemilosť kohokoľvek, kto má väčšie päste alebo lepšie zbrane...Som ochotný dať si svoju slobodu štátom trochu oklieštiť, pretože viem, že určité obmedzenia sú nevyhnutné; napr. musím sa vzdať svojej slobody útočiť..

Karl Raimund Popper (1902)

Poňatie štátu, ktorý som načrtol, sa dá nazvať protekcionistickým. Pojem protekcionizmus bol často používaný k označeniu tendencií ktoré sú proti slobode. Ekonom mieni protekcionizmom politiku ochrany určitých priemyslových záujmov pred konkurenciou, a moralista požiadavku, aby štátni úradníci ustanovili nad obyvateľstvom mravnú kuratelu. Politická teorie, ktorú nazývam protekcionizmom nie je spojená so žiadnou s týchto tendencií a je v zásade liberalistická.

Karl Raimund Popper (1902)

úroveň mravnosti štátu (ak vôbec niečo takého existuje) býva značne nižšia než mravnosť priemerného občana, takže je oveľa viac potrebné, aby mravnosť štátu kontrolovali občania než aby tomu bolo naopak. Potrebujeme a chceme zaviesť morálku do politiky a nie ju spolitizovať.

Karl Raimund Popper (1902)

Požiadavka na rozšírenie sféry práva, t.j. štátom vynútených noriem ide na úkor sféry vlasttej mravnosti, t.j. noriem vynútených nie štátom, ale našimi vlastnými mravnými rozhodnutiami - našim svedomím. .. tí, ktorí takúto požiadavku vznášajú, zrejme nechápu, že by to znamenalo koniec mravnej zopdovednosti jednotlivca a že by to mravnosť nezlepšilo, ale zničilo, Osobná zodpovednosť je nahradená kmeňovými tabu a totalitárnou nezodpovednosťou jednotlivca.

Karl Raimund Popper (1902)

Liberalizmus a štátne zásahy nie sú navzájom protikladné. Naopak žiadny druh slobody nie je zrejme možný bez záruky štátu. Napríklad je nutná určitá miera štátnej kontroly vzdelávania, ak majú byť mladí ľudia ochránení pred zanedbávaním, pre ktoré by neboli schopní svoju slobodu brániť; štát by mal dbať o to, aby všetky vzdelávacie sústavy boli pre každého prístupné.

Karl Raimund Popper (1902)

Platon vytvoril v politickej filozofii trvalý zmätok tým, že problém politiky vyjadril v podobe otázok ako "Kto by mal vládnuť?", "Koho vôľa by mala byť najvyššia?"... Je zrejmé, že akonáhle je raz položena otázka "Kto by mal vládnuť?", je obtiažne vyvarovať sa odpovediam ako "tí najlepší", "tí najmúdrejší". "rodený vladar", ..(alebo "všeobecná vôľa", "panská trieda", "robotníci", "ľud".. Taká odpoveď je nepoužiteľná. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

politickí vládcovia nie sú vždy dostatočne "dobrí" ani "múdri" a vôbec nie je jednoduché mať vládu, na ktorej dobrotu a múdrosť je možné sa bezvýhradne spoľahnúť. Ak to pripustíme, musíme sa opýtať, či by politické myslenie nemalo brať od začiatku v úvahu zlú vládu.

Karl Raimund Popper (1902)

Tí, kto sú presvedčení, že otázka "Kto by mal vládnuť?" je fundamentálna, mlčky predpokladajú, že politická moc je vo svojej podstate neobmedzená. ... Predpokladajú, že kto má moc, si prakticky môže robiť čo chce, a najmä, že svoju moc môže posiľniť, a tím sa ešte priblížiť k neobmedzenej a nekontrolovanej moci. .ostáva len otázka "Kto má byť suverén?"

Karl Raimund Popper (1902)

každá teória suverenity sa vyhýba základnejšej otázke, toiž či by sme sa nemali usilovať o inštitucionálnu kontrolu vladárov, tým že by sme vyvážili ich moc inou mocou. táto teória bŕzd a rovnováh si môže robiť nárok prinajmenšom na podrobné preskúmanie.

Karl Raimund Popper (1902)

Dajú sa totiž rozlíšiť dva typy vlády. Prvý predstavuje vládu, ktorej sa môžeme zbaviť bez krviprelievania - napríklad pomocou všeobecných volieb. Inými slovami spoločenské inštitúcie poskytujú prostriedky, pomocou ktorých môžno odvolať vládcov, a spoločenské tradície zaisťujú, že tieto inštitúcie nebudú ľahko zničiteľné tými, ktorí sú pri moci. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)

fungovanie tých najlepších inštitúcií (ako sú demokratické brzdy a rovnováhy) bude vždy do značnej miery závisieť na zúčastnených osobách. Inštitúcie sú ako pevnosti, Musia byť dobre navrhnuté a musia mať dobrú posádku. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)

Zatiaľčo problémy dňa sú do značnej miery personálne, výstavba budúcnosti musí byť nutne inštitucionálna. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper (1902)

Inštitúcia, ktorá sa podľa Platóna musí starať o budúcich vodcov, môže byť opísaná ako ministerstvo školstva. To je z čisto politického hľadiska zďaleka najdôležitejšou inštitúciou Platonovej spoločnosti. Už z tohto dôvodu by malo byť zrejmé, že minimálne vyššie stupne výchovy musia byť ovládane vládou. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Tažko môžeme vytvoriť inštitúcie, ktoré by vyberali vynikajúcich ľudí.

Karl Raimund Popper (1902)

Platon zakladá autoritu na nadprirodzených, mystických schopnostiach, ktoré vo svojich vodcoch rozvíja. Nepodobajú sa iným mužom. Patria do iného sveta, sú spojení s božským, Filozof kráľ je tak zrejme čiastočne kópiou kmeňového kňaza-kráľa (medicimana, šamana). (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Čím viac sa snažíme vrátiť do hrdinského veku kmeňového systému, s tým väčšou istotou dospejeme k inkvizícii, tajnej polícii a romantizovanému gangsterstvu. Ak začneme potlačovať rozum a pravdu, nutne skončíme pri nejbrutálnejšom potlačovaní všetkého ľudského.

Karl Raimund Popper (1902)

Neexistuje návrat k harmonickému stavu prírody. Ak sa vrátime, musíme sa vrátit k zvieratám.

Karl Raimund Popper (1902)

John Rawls (1921)

Prvou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je sloboda. Nikto by sa nechcel ocitnúť v spoločnosti v postavení otroka.

John Rawls (1921)

Druhou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je rovnosť príležitostí stať sa kýmkoľvek,. napr. doktorom, podnikateľom, politikom..., ak to človek chce. Napr. nemali by byť niektoré role v spoločnosti vyhradené iba mužom.

John Rawls (1921)

Treťou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je že inštitúcie v spoločnosti by mali pracovať ku prospechu všetkých, t.j. každý človek by mal byť cieľom a nikto prostriedkom, nikoho prospech by nemali byť obetovaný pre prospech druhého, alebo pre prospech celku. Najslabší by mal mať v inštitúciach rovnakú oporu ako najmocnejší. To nie je zásada socialistická, redistributívna čo sa týka majetku, ale zásada liberálna.

John Rawls (1921)

Ďalšou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je max-min princíp, t.j. že ten najchudobnejší by mal mať aspoň nejaké prostriedky, aby mohol nasledovať svoje životné cieľe. Všetci od života chceme rôzne veci, máme rôzne hodnoty, rôzne ciele, plány, podľa ktorých posudzujeme, že to bol dobre prežitý život. Niektorí chceme byť básnikmi, niektorí doktormi, niektorí nachádzajú zmysel hlavne v rodine, niektorí chcú cestovať. Ak chceme mať šancu uskutočniť tieto plány, potrebujeme k tomu nejaké prostriedky. Treba redistribúciou zabezpečiť, aby aj ten najznevýhodnenejší mal nejaké prostriedky (maxmin = maximalizovať minimum) na plnenie svojich plánov a nielen na každodenné holé prežitie. Nie je už kvalitatívny rozdiel medzi tým, keď má človek nejaké prostriedky a keď má nadmerné prostriedky, keď ide o plnenie si životných plánov. Je to však obrovský rozdiel v prípade keď nemá žiadne prostriedky. Extrémna chudoba ničí všetky životné plány.

Ma teze je, ze anarchizmus napomaha dosazeni pokroku v kteremkoli ze zvolenych vyznamu tohoto slova..

Paul Karl Feyerabend (1924)

Robert Nozick (1938)

Jednotlivci majú práva a sú veci, ktoré im žiadna osoba ani skupina nesmie robiť (bez toho aby porušila ich práva). Tieto práva sú také silné a ďalekosiahle, že vyvolávajú otázku, čo a či vôbec niečo môže urobiť štát a jeho predstavitelia. ..... náš hlavný záver o štáte je, že oprávnený je len minimálny štát, obmedzený na úzke funkcie o ochrane pred násilím, krádežou, podvodom, vymáhanie zmlúv atď.

Robert Nozick (1938)

...štát nesmie používať svoje donucovacie prostriedky na to, aby prinútil niektorých občanov, aby pomáhali iným (môžu tak robiť len dobrovoľne), alebo aby ľuďom zakázal činnosť pre ich vlastné dobro alebo ochranu.

Robert Nozick (1938)

Nemali by sa redistribuovať statky za pomoci štátu kôli spravodlivejšej spoločnosti.

Robert Nozick (1938)

Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch?

Robert Nozick (1938)

Minimálny štát umožňuje vo svojom rámci existovať rôznym druhom politických komunít (ak chcete žiť v komunistickej spoločnosti tak môžete aj to) . Jediná vec ktorú tieto komunity nemôžu dosiahnuť, je to že nemôžu byť štátom, nemôžu svoj politický systém nanucovať.

Robert Nozick (1938)

Vlastníctvo seba samého znamená prirodzené právo každého jednotlivca nebyť nútený poskytovať veci alebo služby nejakej druhej osobe, pokiaľ to nebolo zmluvne dohodnuté.

Robert Nozick (1938)

Neexistuje solidárny záväzok voči druhým osobám. Napríklad štátne redistributívne aktvity v prospech sociálne odkázaných, ktoré sú súčasťou usporiadania vetšiny západných krajín, sú znásilnením práv na vlastníctvo samého seba a druh čiastočného otroctva.

Robert Nozick (1938)

Kantov princíp, podľa ktorého ľudia sú účelmi a nie prostriedkami, znamená, že človek nemôže byť použitý iba ako prostriedok dosahovania účelov iných ľudí (t.j. napríklad k redistribúcii) bez svojeho súhlasu.

Ako sa dostať s kapitalizmu? Malo by to byť preváženie národných štátov nad globálnym kapitálom či nejaká komunálna regulácia ekonómie. Malé komunity, dediny, kde ludia rozhodujú o všetkom? Nie, to by bola pre mna nočná mora.

Slavoj Žižek (1949)

Cieľom pre ľavičiarov by mala byť umiernené rozumné odcudzenie sa ľudí. Chcem efektívny anonymný stroj, štatný stroj, ktorý sa v rozumnej stará o prerozdeľovanie, takže ja môžem úživať môj izolovaný život.

Slavoj Žižek (1949)

Ideál prekonávania rasizmu a rozdielov by nemala byť snaha o porozumenie, ale skôr tolerancia k diskrétnosti, zakrývaniu rozdielov. Môj ideál je žiť vo veľkom apartmánovom bloku, kde jeden z mojich susedov je indián, druhý černoch, číňan, arab alebo ktokoľvek, kde by sme sa navzájom veľmi zdvorilo ignorovali.

Slavoj Žižek (1949)

Niekto (2019)

Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok....

Niekto (2019)

Bezpodmienečný základný príjem je jedna z reálnych možností riešenia finančnej krízy. Hospodárstvo je totiž v kríze najmä vtedy, ak ľudia prestávajú kupovať...(resp. nemajú za čo).

Niekto (2019)

Bezpodmienečný základný príjem snahou o ľudskejšiu spoločnosť, v ktorej nie sú ľudia nútení pracovať (v zmysle robiť čokoľvek, hlavne že za peniaze) pod hrozbou existenčnej núdze.

Niekto (2019)

Bezpodmienečný základný príjem umožňuje človeku rozvíjať sa tak, ako si to sám predstavuje, (vrátane práce, ktorú chce robiť dobrovoľne, hoci práce neplatenej, v domácnosti, s deťmi a pod.) - alebo sa aj nerozvíjať. Rozširuje teda pojem slobody v zmysle skutočnejšej a konkrétnejšej zodpovednosti za svoj vlastný život; a zároveň umožňuje spoločnosť nezaloženú na strachu (akou dnešná spoločnosť je, aj keď vo veľmi slabom odtieni oproti extrémnosti napríklad vojnového stavu).

Niekto (2019)

Bezpodmienečný základný príjem nie je sama osebe zlepšením sveta, len ho viac umožňuje - už len tým, že ľudia, ktorí nie sú v existenčnej hrozbe, majú väčší priestor pre etické rozhodnutia (napr. o tom, čo chcú robiť, teda svojou prácou podporovať).

Niekto (2019)

Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby).

Niekto (2019)

Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd.

Niekto (2019)

Voliť by mali len tí, čo politike rozumejú, nie každý. Je morálne nezodpovedné ísť voľbám a nemať tušenie koho voliť.

Niekto (2019)

Voliť by moho 20-tisíc náhodne vybratých ľudí, ktorí by boli na voľbu vyškolení.

Niekto (2019)

Vladnut by mali vsetci.Vsetok lud ma rozhodovat o politickych otázkach priamo, referendom. Sucastou pravnej upravy referenda je tiez ludová iniciativa– pravo predlozit do referenda zavazny navrh, ktory ma stanoveny pocet podpisov .(priama demokracia)

Niekto (2019)

Nikto by nemal vladnut. Kazdy by mal byť absolutne slobodny, nemal by byť viazaný s inymi ludmi, pokial to nie je v jeho vlastnom zaujme. Spolocnost, nech by bola akokolvek slobodna, vyvija na cloveka natlak vo forme verejnej mienky a nazoru vacsiny (anarchia).

Niekto (2019)

Vladnut by mali pokial mozno najstarsi ludia, lebo ti maju najviac skusenosti.Pri tom formálne nemusia byť vodcovia, stací ked budu mat dominantné nazorove postavenie. (gerontokracia)

Niekto (2019)

Vladnut by mal clovek, ktory ma prirodzenu autoritu, ktory vie presvedcit masy. Vsetci ludia by potom za nim stali, konali by jednotne,kazdy svoje povinnosti.Spolocnost by mala organicku, hierarchicku strukturu, v ktorej by kazdy vedel co ma robit. Bol by konecne klud a poriadok,ziadne hadky,neistota a chaos (fašizmus).

Niekto (2019)

Vladnut by mali technici. Technika zaujima vyssie postavenie ako ekonomika, v sulade s cim je potrebne alebo opravnene, aby vladu mala v rukach technicka inteligencia. Vsetci mimo technikov su iba taki komedianti, ktori nicomu nerozumeju, iba maju pekne reci. (technokracia)

Niekto (2019)

Vladnut by mali programatori. V podnikoch uz vladnu (cez SAP napr.)

Niekto (2019)

Vladnut by mali uradnici. Postupovat by mohli len v sulade so zakonom, nemohli by menit zakony. (byrokracia)

Niekto (2019)

Vladnut by sme mali my, moja rodina a znami, lebo sa vieme na seba spolahnut a rozumieme si a preto budeme pracovat efektivne.(nepotizmus)

Niekto (2019)

Vládnuť by mali muži. Keď vypukne vojna, kto bude bojovať? Muži.

Niekto (2019)

Žijeme v dobe, keď najbohatne ten, kto dokáže poskytovať najlepšie služby, za ktoré sú ochotní ľudia zaplatiť. Kresťanská morálka služby najlepšie pasuje k trhovej ekonomike.

Niekto (2019)

Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý.

Niekto (2019)

Globalizácia je dobrá.

Niekto (2019)

Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii.

Niekto (2019)

Hierarchické usporiadanie spoločnosti je potrebné na riešenie komplikovaných problémov, rozdeľovania statkov. To, že sa ochudobňujú tí na spodku hierarchie je čiastočný problém, ktorý treba riešiť bez odstránenia hrierachie. Cieľom hierarchie nie je vládnutie len pre vládnutie.

Niekto (2019)

Ak zoberiete majetok buržoázii, tak sa k moci dostane menšina z proletariátu, pričom nie je jasné (z Manifestu) ako sa tá menšina vyberie. Táto menšina pochádza z dobrého proletariátu a preto by nemala byť korumpovaná, čo sú obidva nepravdivé predpoklady, pretože nie všetok proletariát je dobrý a menšina sa môže skorumpovať pod sociálnym tlakom, čo sa vždy aj stalo, ak sa tento experiment uskutočnil.

Niekto (2019)

Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu.

Niekto (2019)

To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho

Niekto (2019)

Aj na Slovensku môže byť civilizovaný, funkčný, slušný štát. Tí čo hovoria, že my to vymetieme, všetku tú korupciu a špinu, tak jediné čo vymetú budú občianské, ľudské a iné práva a budú tu vládnuť ešte primitívnejším, vulgárnejším a násilnejším spôsobom. My musíme veriť v to, že ak je možná liberálna demokracia a slušný štát v Rakúsku a Nemecku, tak je možný aj na Slovensku. (marec 2017)

Niekto (2019)

Predstavte si , že by všetci ľudia žili pre dnešok Predstavte si, že by neexistovali žiadne štáty Nie je ťažké to urobiť Nič, za čo by sa zabíjalo alebo zomieralo A tiež žiadne náboženstvo Predstavte si, že všetci ľudia žijú život v mieri Môžeš povedať že som snílek Ale ja nie som jediný Dúfam, že sa jedného dňa k nám pripojíte A svet bude jeden Predstavte si, že by nebol žiadny majetok Neviem či to dokážeš Žiadna nutnosť byť chamtivý alebo ...

Niekto (2019)

Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa."

Niekto (2019)

Vládnuť by mali ženy.

Niekto (2019)

Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv.

Niekto (2019)

Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu.

Niekto (2019)

Ak nakoniec dosiahnete plat 50 000 dolárov ročne alebo 100 000 dolárov ročne, môžeme diskutovať o tom, akú sumu by ste mali minúť na pomoc iným ľuďom. Ak však zarobíte 250 000 dolárov alebo 1 milión dolárov, je zrejmé, že prevažná časť vášho príjmu by sa mala rozdať.

Niekto (2019)

Môžeme definovať niečo ako „maximálny morálny príjem“, po prekročení ktorého je zjavne neospravedlniteľné neodovzdať všetky svoje peniaze.

Niekto (2019)

Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus.

Niekto (2019)

Len jeden svetový štát môže zabezpečiť, že už nebudú vojny (medzi štátmi, kedže už bude len jeden štát) a tiež len celosvetový štát môže vyriešiť na globálnej úrovni ekologické problémy (znečistenie prírody nepozná hranice štátov).

Niekto (2019)

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Niekto (2019)

Nie som proti tomu, aby európske štáty spolupracovali a priatelili sa, ale som proti únii. Na zlú cestu v európskej integrácii sa odbočilo pri premenovaní ES na EÚ, teda pri Maastrichskej zmluve.

Niekto (2019)

Nikoho z bývalého komuistického bloku nenapadlo, že by chcel žiť vo svete bez hraníc. Hranice sú dobré ak sú priechodné. Hranice sú nevyhnutné pre ľudský život. Každý zamykáte byt a ak máte okolo domu záhradu, tak predpokladám, že zamykáte bránu do tej záhrady. Aby sme si nechali otvorené brány do našich štátov, t.j. domov, to je neprijateľná vec.

Niekto (2019)

Demos, t.j. ľud v demokratickom štáte by mali byť všetci ľudia na zemi.

Niekto (2019)

Bratstvo , rovnosť, sloboda,

Niekto (2019)

Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou)

Niekto (2019)

Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti )

Niekto (2019)

Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom )

Niekto (2019)

Vládnuť by mali vedci. Počas pandémie sa veľmi zvýšila dôvera ľudí k názorom a odporúčaniam vedcov. Nariadenia a zákony by sa mali formovať podľa názorov vedcov.

Niekto (2019)

Panovník by mal mať štyri kardinálne cnosti : odvahu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť
Ďalej mal mať (stredoveký) panovník aj tri Pavlove cnosti : vieru, nádej a lásku.

Niekto (2019)

V Uhorsku mohol byť považovaný za panovníka len ten, kto spĺňal 3 podmienky : musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou, v stoličnom Belehrade a byť pomazaný ostrihomským biskupom. V českom kráľovstve v přemyslovskom období mohol byť českým kniežaťom ten, kto spĺňal 2 podmienky : koho zvolili predáci, t.j. najvýznamnejší predstavitelia českých rodov a druhá podmienka, že musel byť intronizovaný, t.j. posadený na starý kniežací stolec, ktorý sa nachádzal uprostred pražského hradu.

Niekto (2019)

Stredoveký človek sa najviac bál chaosu a nezriadených pomerov a najviac si vážil poriadok. Poriadok pre neho predstavoval kráľ, ktorý ako zástupca Krista na Zemi zodpovedal za to, že tu poriadok bude zachovávaný.

Niekto (2019)

Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Niekto (2019)

Pro řešení všech problémů typu „jak/jestli vůbec poskytovat nějakou službu“, případně „jak/jestli vůbec vyrábět nějaký produkt“, jen stačí nechat tisíce a miliony podnikatelů, aby to prostě zkusili. Ti z nich, kteří to budou dělat špatně (= jinak, než lidé chtějí), zkrachují (a půjdou dělat něco, čím prospějí společnosti více). Naopak ti, kdo to budou dělat správně (= tak, jak si lidé přejí), budou prosperovat.

Niekto (2019)

Má-li celý trh v rukou stát, občané žijí v chudobě a nedostatku (příkladem budiž SSSR). Když stát část trhu uvolní svobodným podnikatelům, ta začne jako mávnutím kouzelného proutku fungovat k obrazu spotřebitelů (příkladem budiž část současného trhu, kterou stát reguluje relativně málo: IT, pohostinství, cestovní ruch, retaily a jiné). Naopak ta část trhu, kterou si stát ponechal, funguje zoufale (školství, sociální systém, zdravotnictví, soudnictví a tak dále).

Niekto (2019)

1. Problém centálneho plánovania: Centrální plánovač by musel být obeznámen s potenciálními nedostatky stovek a tisíců nejrůznějších zdrojů; a to nejen s faktem, že něco dochází, ale také s tím, jak moc a jak rychle se to děje.

Niekto (2019)

Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať.

Niekto (2019)

Štát by mal slúžiť jednotlivcovi.

Niekto (2019)

Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus)

Niekto (2019)

Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus)

Niekto (2019)

list Ivana Hrozného anglickej kráľovnej Alžbete I. z roku 1570, v ktorom sa píše: "Mysleli sme si, že panuješ vo svojej ríši, že jej vládneš sama (...), ale teraz vidíme, že existujú ľudia, ktorí vládnu spolu s tebou, a nielen ľudia (ľudi), ale dokonca kupci (mužiki torgovyje)..." - čo pre Ivana znamenalo, že mu Alžbeta nie je rovná a že s ňou nemôže udržiavať styky ako suverén so suverénom.

Niekto (2019)

Terajšie ruské poňatie suverenity sa príliš nelíši od toho, ktoré zastával Ivan Hrozný. Podľa súčasnej kremeľskej doktríny existuje na svete iba niekoľko suverénnych štátov: popri Rusku najmä Čína, India a USA. Európske krajiny sú považované za vazalov USA, suverenitu zakladá predovšetkým vojenská sila a nezávislosť vlády na tom, čo si myslia a chcú jej podriadení mužiki.

Niekto (2019)

Ak niekto vládne príliš dlho, stráca kontakt s realitou.

Niekto (2019)

Vláda zákona: Poňatie zákona ako ohniska civilizovanosti pochádza z rímskeho dedičstva. starovekí myslitelia vypracovali myšlienku prirodzeného práva, v súlade s ktorým mali panovníci vykonávať svoju moc.... Tradícia vlády zákona položila základy konštitucionalizmu a ochrany ľudských práv, včítane majetkových, ktoré smerovali proti svojvôli panovníckej moci.

Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú.

Všetci mocní Kremľa (2019)

Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou.

Všetci mocní Kremľa (2019)

Niekto (2019)

USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov.

Niekto (2019)

Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.

Niekto (2019)

Demokracia nefunguje. Autoritárske režimy sú oveľa efektívnejšie. Demokratické režimy a ich lídri sú príliš závislí na počtoch ľudí súhlasiacich s ich politikou, sociálnych médiach... a preto nemôžu robiť rozhodnutia, nemôžu byť flexibilní, rozhodní, nemôžu mať svoju stratégiu, To je privilégium autoritárskych lídrov, ktorí sa nestarajú o počty ľudí súhlasiacich s ich politikou, a preto môžu robiť rozhodnutia.

Niekto (2019)

Ľudia, ktorí sú dlho pri moci, tak poniekoľkých mesiacoch alebo rokoch sa niektorí začnú správať tak, ako to poznáme pri určitých druhoch osobnostných porúch, napr. majú velikášsku predstavu, majú tendenciu znehodnocovať druhých ľudí, majú tendenciu robiť rozhodnutia, ktoré sú nekompetentné, plytvať financiami, niektoré rysy narcistickej osobnosti a antisociálnej osobnosti . Keď sú títo vyradení z vysokej pozície, tak sa rýchlo vrátia ku osobnosti akú mali predtým. Preto sú dôležité demokratické mechanizmi, ktoré spôsobujú. že človek nemôže byť dlho pri moci.

Niekto (2019)

Každý musí súhlasiť s tým, že sila a veľkosť štátu je daná výhradne množstvom striebra ktoré vlastní.

Niekto (2019)

Žiadna spoločnosť nemôže prekvitať a byť šťastná pokiaľ väčšina jej členov (pracujúcich) žije v chudobe a biede.

Niekto (2019)

Komunistická revolúcia nepomohla ľuďom aby boli šťastnejší. Je potrebná duchovná revolúcia. Mali by sme zmeniť snahu o šťastie zo zamerania na vonkajšie veci na zameranie na vnútorné vlastnosti - milujúca láskavosť,veľkorysosť, trpezlivosť, schopnosť hlbšie porozumieť veciam - a získavať naš pocit šťastia z toho

Niekto (2019)

Ekonómia je do istej miery pokusom zužitkovať utilitaristickú filozofiu. Pokúša sa zmerať ktorá politika vytvorí najviac úžitku alebo hodnoty vo svete. Užitočnosť sa nedá presne zmerať ale ekonómia sa snaží aproximovať ju. Filozofia ekonómie rieši otázky vyhodnocovať aj hodnoty ako dĺžka života a enviromentálne škody. (ad utilitarizmus)

Láska k večnej idei druhých ako slobodných bytostí sa manifestuje tiež v túžbe po dobrom štáte - lepšie povedané po slobodnom štáte, v ktorom každý disponuje slobodou "myslieť, ako chce, a hovoriť čo si myslí". Túto slobodu Benedictus de Spinoza nazýva slobodou filozofovania...

Od patetiky k etike (2019)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Zdaňovanie ako nástroj zmierovania sociálnych rozdielov

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

John Stuart Mill načrtol princípy, podľa ktorých by bolo možné vymodelovať vládu, ktorá by rešpektovala sloodu indivídua a poznala by hranice svojej pôsobnosti. Nezasahovala by do konania človeka v prípadoch, v ktorých by konal zrejme lepšie, čo by podporovalo jeho vnútorny rozvoj. Načrtol model reprezentatívnej demokracie, ktorej hlavnou zásadou je, že ľudia sami vedia čo je pre nich najlepšie.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Vo svojom diele O politickej ekonómii John Stuart Mill silne zastával sociálnu spravodlivosť inšpirovanú práve utilitaristickou filozofiou - (maximalizácia spoločenského blaha) a prikláňol sa skôr k socializum, ktorý, ako tvrdil, má vzniknúť prirodzeným nerevolučným a nenásilným vývojom spoločnosti..

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Existuje potreba robiť krok od subjekt-objektových vzťahov a paradigmy práce k vzťahom subjekt-subjektovým

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Existencia určitých záväzkov k druhým ľuďom ukazuje nomatívne jadro redistibutívneho štátu, ale v žiadnom prípade nesvedči o jeho otrockom charaktere.

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

K tomu, aby sa chudobní ľudia zbavili svojej chudoby, je potrebná ekonomická tvorivosť...Čím aktívnejší sa chudobní stanú, ako tvorcovia bohatstva, tým viac sa rozšíri trh.

Ak v roku 1789 došlo k tomu, že sa k slovu dostala všeobecná vôľa .. bolo to preto, lebo šlo aj o iné než o voľby. Všetko živé po celj krajine - a život v krajine vtedy naozaj vrel - sa usilovalo vyjadriť nejakú myšlienku prostredníctvom zošitov "prianí a sťažností". Pri tejto spoluráci sa ľudia oboznámili s myslením svojich reprezentantov, ktorí zažili okolo seba dovtedy nevídanú zanietenosť. Cítili, že krajina pozorne načúva ich slovám a žiarlivo striehne, či presne sporstredkúvajú je požiadavky. Istý čas boli skutočne jednoduchými orgánmi, ktoré tlmočili verejnú mienku.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

(Ak by neboli politické strany) kandidáti by svojím voličom nevraveli:"Nosím tú a tú nálepku" - čo verejnosti nehovorí zhola nič o ich konkrétnych postojoch ku konkrétnym problémom - ale: "K tomuto konkrétnemu veľkému problému si myslím to a to."

Traktát o zrušení politických stran (2019)

(Ak by neboli politické strany) poslanci by sa zoskupovali a rozchádzali podľa prirodzených pravidiel vzájomne blízkych postojov: " Pokiaľ ide o kolonizáciu, bezvýhradne súhlasím s pánom A, hoci sa estotožňujem s jeho názorom ohľadne vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy"..

Traktát o zrušení politických stran (2019)

(Ak by neboli politické strany) popri parlamente by existovali intelektuálne časopisy, okolo ktorých by sa celkom prirodzenene formovalo aj ich názorovo blízke prostredie. Zároveň by si však museli medzi sebou uržať prirodzený prietok...Keď by chcel nejaký časopis pod trestom zrušenia spolupráce zabrániť svojím redaktorom, aby prispievali do iných časopisov, mali by ho zrušiť vo chvíli, keď sa mu takéto konanie dokáže.

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Niekto (2019)

Bolo by dobré vytvoriť inštitúciu a zamestnať v nej veľmi chytrých ľudí, ktorá by bola zameraná na sledovanie vývoja AI a navrhovala opatrenia na reguláciu Ai, aby sa zamedzilo negatívnym vplyvom AI na spoločnosť.

Môj osobný návrh, ako dosiahnuť zlepšenie sveta, znie takto: stačí, keď bude každý jednotlivec robiť rozhodnutia, ktoré majú Kvalitu, nič viac. Bože môj, nechcem už počuť o žiadnych nadšeneckých, veľkolepých sociálnych plánoch, ktoré obrovským masám ľudí programujú život a pritom zabúdajú na Kvalitu jednotlivcov.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Niekto (2019)

Zákon o zahraničných agentoch je to silný nástroj politickej represie. Obmedzuje životy ľudí. Niektorých ľudí to stojí povolanie, napríklad vysokoškolských učiteľov. Je to aj nástroj na podnecovanie nenávisti a paranoje. Dá sa povedať, že je to nástroj fašizmu, pretože žiadny fašizmus nemožno vybudovať bez vonkajších a vnútorných nepriateľov. A tak sú zahraniční agenti, samozrejme, vnútornými nepriateľmi štátu, s ktorými teraz ruský štát bojuje.

Niekto (2019)

tzv. zahraniční agenti sú povinní hlásiť všetky svoje financie orgánom činným v trestnom konaní. Sťažuje vám to napríklad zisk normálnych príjmov. Zahraniční agenti majú teraz v Rusku zakázané učiť školákov a študentov, majú vo všeobecnosti zakázané zapájať sa do vyučovacích aktivít a majú zakázané zúčastňovať sa volieb ako kandidáti. Keď vyčleníte skupinu ľudí, vytvoríte diskriminačný status – a to je vždy začiatok ešte horšej represie.

Kontrola vládnucej triedy, jej ľubovôle a jej výbušnosti silou ovládaných nepripadá vôbec v úvahu, lebo nadradenosť vládnucej triedy musí zostať nedotknutá. Jedinou prípustnou kontrolou vládnucej triedy je sebaovládanie. (ad Platon (pov. Aristokles) a jeho dielo Štát)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Štát (2019)

Zatiaľčo athénsky občan bol vychovávaný k všeobecnej všestrannosti, Platon vyžaduje, aby bola vládnuca trieda vycvičená ako trieda profesionálnych bojovníkov a pripravena udrieť proti nepriateľom zvonku i zvnútra štátu. Deti oboch pohlaví, " i do boja treba privádzať.. na koňoch ako divákov, a ak by bolo niekde bezpečne, privádzať ich bližšie a dávať im ochutnávať krv ako mladým psom. (ad Platon (pov. Aristokles) a jeho dielo Štát)

Keď sa nejaký príbeh stane mýtom, a jeho opakovanie sa stane želateľným, dá sa ním legitimovať aj vláda panovníka. Panovníci sa vždy následníkmi predchádzajúcich panovníkov, ktorých príbeh bol veľmi podobný - "Kráľ na koni s pomocou Boha bojujúci proti zlu." Dejiny kráľov sú absolútne opakujúcim sa prvkom dejín, lebo predstava bohom vyvoleného hrdinu, ktorý je silou svojho charakteru predurčený spoločnosť nielen chrániť ale aj viesť je podstata hrdinského príbehu. Spojila sa tu ušľachtilosť so príslušnosťou k šľachte.

Niekto (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

V celej prírode platí zákon, že silnejší si robí so slabším, čo sa mu zachce. Preto zákony, ktoré chránia slabých, sú nielen ľubovoľné, ale aj skresľujú pravý prírodný zákon, podľa ktorého silní by mali byť slobodní a slabí by mali byť ich otrokmi.

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

všetci ste spolu príbuzní a blízki a spoluobčania - prirodzenosťou, nie zákonom; lebo podobné je podobnému prirodzenosťou príbuzné; avšak zákon, tyran ľudí, dopúšťa sa mnohých násilností na prirodzenosti.

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Iba meno prináša otrokovi hanbu, lebo inak môže byť v každom ohľade skvelý a rovný mužovi, ktorý sa narodil ako slobodný. ..Prírodným zákonom človeka je rovnosť.

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Podľa zákonov majú všetci rovnaké práva, keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o spoločenský význam, má pri vyberaní pre verejné úrady každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopnosti, nie podľa príslušnosti k určitej skupine. Keď ne naopak niekto chudobný schopný vykonať pre obec niečo dobrého, nie je mu v tom jeho nízke spoločenské postavenie na prekážku.

Každý národ, a takisto ruský národ, má právo rozlíšiť pravých vlastencov od zradcov a vypľuť tých druhých, ako sa muška vypľúva z úst.

Niekto (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Akonáhle sa uzná obmedzenie slobody, zrúti sa celý princip slobody, a otázku, aké obmedzenia sú nutné a aké svojvoľné sa nedá rozhodnúť racionálne, ale iba autoritou.

Environmentálne a sociálne problémy naznačujú, že prejsť na bezrastový systém je najrozumnejšia cesta pre prežitie ľudstva. Bezrast však naráža na geopolitické záujmy.

Niekto (2019)

by sa dalo veľa ušetriť, ak by sa jednotlivé európske armády viac zjednotili a spolupracovali. Dá sa aj produkovať menej druhov zbraní, ale vo väčšom množstve, vďaka čomu by sa znížili náklady na výrobu. Zbrojársky priemysel by bol menej závislý od exportu zbraní a EÚ by mohla konečne prestať predávať zbrane autokratickým a násilným vládam. Nechceme totiž byť ohrození zbraňami, ktoré sme im sami predali.

Niekto (2019)

EÚ by mala tlačiť na zrušenie dlhov, ktoré ťažia krajiny, a ktoré ich nútia rozpredať vlastné prírodné zdroje. Mala by umožniť, aby sa hodnota z výroby tvorila v krajinách, kde sa prírodné zdroje ťažia. Mala by zrušiť niekoľko patentov na medicíny a technológie. Mala by spolupracovať na tom, aby bola nevyhnutná ťažba a výroba čo najmenej škodlivá pre pôvodné obyvateľstvo a pre okolitú prírodu.

Niekto (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

podľa zákona majú všetci rovnaké práva, keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o spoločenský význam, má pri vyberaní pre verejné úrady každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopností a nie podľa príslušnosti k určitej skupine.

Ľudia si zaslúžia istoty

Niekto (2019)

Panství kříže (2019)

Útočiště, které město nabízelo uprchlíkům, bylo jako pramen vody pro vyčerpanou zvěř. Ve středu Kalvínovy vize stála dobročinnost. Pomoc mohl dostat i Žid, kdyby ji potřeboval. „Vždyťkdo skoupě rozsévá, bude také skoupě sklízet, a kdo štědře rozsévá, bude také štědře sklízet.“33 Ochota Ženevy nabídnout podporu utečencům byla pro Kalvína klíčovým měřítkem úspěchu jeho činnosti. Neměl nikdy pochyb, že mnozí Ženevané k přílivu chudých cizinců do svého města cítí hluboký odpor. (ad Kalvinizmus)

Panství kříže (2019)

Poslední měli být prvními a první posledními. (ad Kresťanstvo)

Keď človek prichádza do zamestnania, potrebuje vedieť aká je jeho rola. Ale často to nevedia. Úloha manažerá je dať dokopy team s jednotným cieľom. Jehou úlohou je pomôcť zamestnancovi vidieť ako jeho práca súvisí s celkovým pohľadom.

Niekto (2019)

Pomsta geografie (2019)

je to provincialismus, vertikální rozdělení světa do malých skupin a států, které pomáhají garantovat svobodu.

USA riadia právnici a Čínu inžinieri – a od toho sa odvíja rozdielnosť oboch superveľmocí nielen v oblasti priemyslu a techniky.....Čínu označujem priamo za inžiniersky štát – v rôznych obdobiach nedávnej minulosti malo celé najvyššie vedenie komunistickej strany vzdelanie v inžinierskych odboroch. A inžinieri hľadajú riešenie všetkých problémov tak, že jednoducho niečo vybudujú. Preto často píšem o tom, ako Čína stavia obrovské množstvo bytov, uhoľných elektrární, solárnych parkov, mostov či ciest. Aj ekonomiku Čína chápe ako inžiniersky projekt.

Niekto (2019)

Amerika však pre vás nefunguje veľmi dobre, pokiaľ nepatríte k tým bohatým, zatiaľ čo Čína funguje relatívne dobre, keď ste chudobní.

Niekto (2019)

Jedným z dôvodov, prečo má čínska vláda stále pomerne silnú podporu obyvateľov, je to, že ľudia majú pocit, že sa ich životy pravidelne zlepšujú. Predtým nemali domy – teraz ich majú. Mnohí nemali poriadne bývanie – dnes však už áno. Nemali metro – dnes ho majú. Nemali vysokorýchlostnú železnicu – a dnes ju majú. A práve preto sa tam ľudia pozerajú do budúcnosti s určitou mierou optimizmu. Zatiaľ čo v Amerike a do istej miery aj v Európe panuje pocit, že sa veci zasekli.

Niekto (2019)

Revoluce pro život (2019)

Místo abychom ve jménu zisku a fantomové držby vyčerpávali nadoraz sami sebe i přírodu, mohla by lidská činnost sloužit regeneraci výživou, pečová-ním –

Revoluce pro život (2019)

Odpor proti panským právům na les, zemi a poddané podnítil Národní shromáždění, aby slavnou „noc 4. srpna“ vyhlásilo konec všech feudálních privilegií. Nároky obecného lidu ale brzy omezila nová forma politiky, úzce svá-zaná s vlastnictvím.Francouzská revoluce totiž týmž gestem, kterým od-vrhla stará privilegia, posvětila soukromé vlastnictví.

Revoluce pro život (2019)

Demokracie sdílení, která je založena na hmotných prá-vech přístupu, má jinou formu svobody. Jde o otevřenou a mo-bilní svobodu, která nabízí zaopatření a vyžaduje samosprávu. 105Zakládá se na divoké sounáležitosti jak mezi lidmi navzájem, tak se sdíleným světem. Ale tam, kde ztratila svoji materiál-ní základnu – sdílené držení obecních statků – hrozí svobodě sounáležitosti, že se rozplyne.

Revoluce pro život (2019)

Všechny návrhy a rozvahy projednávalo buď úplné plenární shromáždění, nebo plénum, na kterém se scházeli lidé delegovaní demokraticky ustanove-nými podskupinami.

Revoluce pro život (2019)

co je vlastně základem našeho společného života, jestliže nás jenom strach, že by nás jinak zavřeli do klece, motivuje k tomu, abychom s ním všich-ni souhlasili. Jistě je možná účinná prevence kriminality pro-střednictvím lepší zdravotní péče, spravedlivějšího rozdělení bohatství, demilitarizace a demaskulinizace kultury.

Komunistická strana, respektíve štát, formálne vlastní aj všetku pôdu – ľudia na nej, technicky vzaté, iba žijú na základe dlhodobého, tuším deväťdesiatdeväťročného nájomného práva. Ak sa pozriete na kľúčové strategické odvetvia ekonomiky, ako sú letectvo, energetika a telekomunikácie, zistíte, že všetky sú v značnej miere pod kontrolou štátu prostredníctvom štátnych podnikov. Do určitej miery tiež prebieha prerozdeľovanie bohatstva od pobrežných provincií smerom do vnútrozemia. Na druhej strane musím povedať, že život v dnešnej Číne pôsobí skôr ako život v jednej z najpravicovejších krajín sveta. Daňové zaťaženie je tam veľmi nízke a systém sociálneho zabezpečenia je minimálny ..sociálne dávky nesmú príliš zvyšovať, „pretože nechceme, aby ľudia zleniveli“.

Niekto (2019)

Revoluce pro život (2019)

Revoluce pro ži-vot začíná tam, kde ožívající svoboda vyhání posmrtný život vlastnictv

Revoluce pro život (2019)

Ale proti hororu násilnických intimních partnerů nepomůže ani jiný ochránce, ani izolace, ve které by se kaž-dý stáhl z nabídky. Panství zlomí jen nástup jiných, bohatších a svobodných vztahů.

Revoluce pro život (2019)

„If I can’t dance, I don’t want to be part of your revolution.“ (Když nesmím tančit, nechci být součástí vaší revoluce.)

Revoluce pro život (2019)

Uvažujeme-li alternativu k trhu, neznamená to, že by trh neměl vůbec existovat (což by bylo možné jen prostřednic-tvím autoritářských kontrolních mechanismů). Omezený trh s vybranými statky existoval téměř ve všech společnostech. Pokud by se výroba soustředila na potřeby, a nikoliv na tržní profit, pak by takový trh byl kompatibilní i se socialistickým hospodářstvím.

Revoluce pro život (2019)

Jednou z možných forem distribuce statků, která se řídí podle potřeb, představuje obdarování. Při něm je změna vlastníka přímá a bezúplatná. V antropologii dlouhodobě vře debata o směně darů. Její fascinace pramení z toho, že zásadním způsobem ovlivňuje lidské vztahy a dává jim jinou než kapitalistickou logiku.

Revoluce pro život (2019)

Revoluce pro život osvobozuje statky z rukou těch, kteří je ničí a bohatnou na jejich vyčerpávání.

Revoluce pro život (2019)

Západní revoluční tradice se svými kategoriemi svobody, rovnosti a sourozenectví [Geschwisterlichkeit] má slepé místo ohledně planety.

Chronickou a celkom nevyliečiteľnou nemocou každého ( i "rozumného" a "osvieteného" ) samoderžavia je umŕtvovanie spoločenskej a individuálnej aktivity, ktorá sa nedá nahradiť ani tou najväčšou agílnosťou vládcov. (ad monarchia, tyrania, totalizarizmus)

Niekto (2019)

.. pretože armáda je najdokonalejšou spoločenskou štruktúrou, bola podľa nej organizovaná i štátna správa. V spoločnosti a v úradoch mali dôstojníci zásadne prednosť pred úradníkmi tej istej hmotnostnej triedy a vyslúžilí dôstojníci mali automaticky zaistené v civilnej správe miesto zodpovedajúce jej hodnostnej triede.

Niekto (2019)

Právom panovníka je dávať zákony, vynášať neodvolateľné rozsudky a vydávať príkazy, ktorým sa nikto nesmie protiviť. Pritom nedotknuteľným právom panovníka je, že on sám stojí mimo akýkoľvek zákon.

Niekto (2019)

.. v celom 18. storočí prevládalo v Európe presvedčenie, že život v jeho podobách a prejavoch sa dá postihnúť a pochopiť ako istý mechanizmus. Tieto názory vyhovovali Petrovmu (cár Peter I.) spôsobu myslenia a hlavne ho zaujala vízia štátu ako hodinového stroja, v ktorom má všetko svoje presne vymedzené miesto a jednotlivé kolieska a prevody na seba nadväzujú a vzájomne sa uvádzajú do pohybu. A celý ten mechanizmus riadi a ovláda svojou vôľou a rozhodnutiami "veľký mechanik" - absolútny vládca. V tejto predstave utvrdil cára i nemecký filozov baron Gottfried Wilhelm Leibniz, s ktorým sa Peter stretol v roku 1711 v Torgave a v roku 1712 v Karlových Varocch a s ktorým neskôr udržiaval korešpondenciu.

Niekto (2019)

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)

Patrí k veľkým plusom vývoja ľudstva, že sebastredných vladárov, ktorí túžia po svojom oslavovaní poslušným ľudom, už predsa len dokážeme odmietnuť. Prečo túto poľutovaniahodnú ambíciu pripisujeme Bohu, o ktorom tvrdíme, že je torjjediná vzájomná láska?