predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Platon (pov. Aristokles)
Povedali o ňom
Alfred North Whitehead : Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Alfred North Whitehead : The safest general characterization of the European philosophical tradition is that it consists of a series of footnotes to Plato.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Arno Anzenbacher : Platón vychádza z kritiky každodennej skúsenosti. Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : Ak stratime tento moment z Platonovho diela - tvorenie v krase - pol Platona sme nepochopili. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : Veľkí mystici v západnej filozofii : Platon (pov. Aristokles), Benedictus de Spinoza a menej známy Plotinos. >>
Niekto : Sokrates nás učí, že:
- dobré konanie je otázkou správneho poznania
- ľudia konajú nesprávne, pretože sa mýlia
- omyly sa dajú odstraňovať a dobrý život naučiť
Ale Platon poukázal na fakt, že neracionálna časť duše často preváži tu racionálnu. Clovek môže konať proti svojmu najlepšiemu úsudku z dôvodu slabej vôľe.
Preto Aristoteles hovorí už, že poznanie a konanie sú dve rôzne veci. Správne konanie je treba cvičiť, každý deň ho trénovať. Pokiaľ sa mi dnes nevydarilo, zajtra budem skúšať byť v ňom úspešnejší (najlepšie pod daohľadom skúseného človeka). (Ad Platon (pov. Aristokles))
>>
Niekto : Základným spojujúcim bodom psychoanalýzy a platonizmu je motív Erota, pôvodne mytologického božstva alebo sily, ktorá je príčinou príťažlivosti medzi jednotlivými bytosťami. utvárajúceho prvky vesmíru, ktorý do jeho chaosu vnáša rád (ad psychoanalýza, Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : každý človek je buď platonik, alebo aristotelik. Ľudia ktorým sa prejedajú Aristotelove úmorné podrobné popisy, sú prirodzení milovníci Platonových vzletných všeobecných súdov. Ľudia, ktorí nemôžu stráviť Platonov vznosný idealizmus, vítajú Aristotelove realistické fakty. Platon je skutočný hľadač Buddy, ktorý sa objavuje opakovane v každej generácii a mieri dopredu a vyššie k "Jednému". Aristoteles je večný opravár motoriek, ktorý dáva prednosť "Mnohému". (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : Platon a Sokrates bránia Večný princíp kozmológov proti domnelej dekadencii sofistov. Bránia pravdu, poznanie - to čo je nezávislé na názoroch ktoréhokoľvek človeka. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)). >>
Karl Raimund Popper : Platon žil v období vojen a politických svárov, ktoré bolo, pokiaľ vieme, dokonca ešte nekľudnejšie než to, ktoré trápilo Herakleita. V dobe keď vyrastal, vyústil rozpad kmeňového života Grékov v jeho rodných Aténach vo vládu tyranov a neskôr v zavedeniu demokracie... Za jeho mladosti bojovali demokratické Atény na život a na smrť so Sparotu (s prerušením 28 rokov) (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Postulovaním zákona historického vývoja zhrnul Platon svoje sociálne skúsenosti presne tak ako jeho historicistický predchodca (Herakleitos). Podľa tohoto zákona...je všetka spoločenská zmena skázou, rozkladom a degeneráciou. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon veril, že zákon historického osudu, zákon rozkladu, sa dá prelomiť mravnou vôľou človeka, opierajúci sa o silu ľudského rozumu....Platon určite veril v oboje: v univerzálnu historickú tendenciu k úpadku a v možnosť, že ďalší úpadok v politickej oblasti sa dá zastaviť tým, že zastavíme každú politickú zmenu. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platonove politické ciele: Za prvé usiluje o to, uniknúť hérakleitovskému plynutiu, ktoré sa prejavuje v sociálnej revolúcii a dejinnom rozklade. Z druhé, sa to dá dosiahnuť vytvorením štátu, ktorý by bol natoľko dokonalý, že by sa podieľal na všeobecnom smerovaní historického vývoja. Za tretie verí, že model či originál jeho dokonalého štátu sa dá nájsť v minulosti, v zlatom veku, ktorý existoval na úsvite dejín, lebo svet sa v čase rozkladá... (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Podľa Parmenida, jedného z Platonových predchodcov, ktorý ho značne ovplyvnil, by čisto rozumové poznanie, oproti klamnému skúsenostnému názoru, mohlo mať za svoj predmet iba taký svet, ktorý sa nemení (ad Parmenides, Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon rozvinul Sokratovu metódu hľadania významu či podstaty v metódu určovania skutočnej povah, Formy či idei vecí. (ad Sokrates, Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Termínom metodologický esencializmus chcem charakterizovať Platóna a mnoho jeho nasledovníkov, že úlohou čistého poznávania či "vedy" je odhaliť skutočnú povahu vecí, t.j. ich skrytú skutočnosť alebo esenciu. (ad , Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platonov popis demokracie je živou, avšak silne nepriateľskou a nespravodlivou paródiou politického života Atén... Platonov popis je skvelou ukážkou politickej propagandy.... stotžňuje slobodu s bezprávom, voľnosť s bezzudnosťou a rovnosť pred zákonom s neporiadkom... Demokrati sú označovaní za týcch..ktorí ukojujú každý svoj vrtoch, ktorí žijú iba pre radovánky, ktorý majú nepotrebné a nečisté túžby. (ad Platon (pov. Aristokles), demokracia) >>
Karl Raimund Popper : Navždy zostane jedným z najväčšícch triumfov aténskej demokracie, že jednala s otrokmi ľudsky a že aj napriek nehumánnu propagandu filozofov, ako Platon či Aristoteles, se veľmi priblížila, ako dosvedčuje Platon, k zrušeniu otroctva. (ad demokracia, Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Komunizmus vládnucej kasty v Platonovom najlepšom štáte.. je nutnou podmienkou jeho stability. Nejednotu vládnucej triedy treba odstrániť vylúčením ekonomických záujmov. ( Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon rekonštruuje obec minulosti... kočovné kmene sa usadili na Peloponéze a toto osídlenie bolo násilným podrobením. Máme dôvod predpokladať, že Platon zamýšľal svoj popis prehistorických udalostí; ako popis nielen pôvodu dórskej panskej rasy, ale aj pôvodu ich ľudského dobytka, t.j. pôvodných obyvateľov. (ad Platon (pov. Aristokles) a jeho dielo Štát) >>
Niekto : V reakcii na toto veľké humanistické hnutie (demokratov z Athén) - prišiel Platón a jeho žiak Aristoteles s teóriou biologickej a mravnej nerovnosti ľudí. Grékovia a barbari sú si od od prírody nerovní; protiklad medzi nimi zodpovedá protikladu prirodzených pánov a prirodzených otrokov. Prirodzená nerovnosť ľudí je jedným z dôvodov prečo spolu žijú, pretože ich prirodzené dary sa navzájom doplňujú. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles) >>
Karl Raimund Popper : Platon často používa výrazy "prirodzenosť" a "rod" ako synonymá, ak napríklad hovorí o "rode filozofov" a o tých, čo majú "filozofickú prirodzenosť"; takže sú oba tieto slová úzko spojené so slovmi "esencia" a "duša". (ad Platon (pov. Aristokles) >>
Karl Raimund Popper : ideálny štát sa Platonovi pre svoju sebestačnosť javí ako dokonalý jedinec, a jednotlivý občan - v zhode s tým, ako nedokonalá kópia štátu. Tento názor ponímajúci štát ako nadorganizmus či Leviathana uvádza do západného myslenia takzvanú orgganickú či biologickú teóriu štátu. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Možno tiež zastávať názor, že Platon neponúka ani tak biologickú teóriu štátu ako skôr politickú teóriu ľudského jedinca. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platonov politický program vôbec nestojí mravne vyššie než totalitarizmus a je s ním v podstate totožný. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Čo Platon mienil pod "spravodlivosťou"? Tvdím, že v Ústave používal slovo "spravodlivý" ako synonymum pre to "čo je v záujme najlepšieho štátu". Čo je v záujme najlepšieho štátu? Zastaviť každu zmenu udržaním triedneho rozdelenia a triednej nadvlády. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon si praje, aby jeho čitatelia došli k tomuto záveru: "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to: Moje miesto (alebo moje záležitosti) je moje vlastné. Je teda spravodlivé, keď sa budem držať svojho miesta a robiť si svoje" . To je asi rovnako rozumné ako argument "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to. Plán na ukradnutie tvojich peňazí je môj vlastný. Teda je spravodlivé ak sa budem držať svojho plánu a uskutočním ho, t.j. ukradnem tvoje peniaze. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon pôsobí na rôzne city , napr. túžbu patriť ku skupine či kmeňu, jednou zo zložiek egoizmu. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : V politickej oblasti je pre Platona jednotlivec stelesnením zla. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : V kolektivistickej teórii spoločnosti, tak ako ju nachádzame v Platonovej ústave, je nespravodlivosť činom namiereným proti štátu, a nie činom namiereným proti určitému človeku. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon nahradzuje Thrasymachovu teóriu, že moc jednotlivca je správna,rovnako barbarskou náukou, že správne je všetko, čo podporuje stabilitu a moc štátu. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon uznáva iba jedno konečné merítko, záujem štátu. Všetko čo ho podporuje, je dobré, cnostné, spravodlivé; všetko čo ho ohrozuje, je zlé, nerestné a nespravodlivé. Činy, ktoré slúžia tomuto záujmu sú morálne, činy, ktoré ho ohrozujú sú nemorálne. Platonov morálny zákon je prísne ulilitárny, je to súhrn zásad kolektivistického či politického utilitarizmu. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Ak chceme jasne podať Platonovu teoriu, mali by sme použiť jazyk politických požiadavkov alebo politických návrhov; t.j. nemali by sme sa pokúšať odpovedať na esencialistickú otázku: Čo je štát, aká je jeho pravá povaha, jeho skutočný význam? Tiež by sme sa nemali pokúšať odpovedať na historicistickú otázku: Ako vznikol štát, a aký je pôvod poltickej záväznosti? (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon v dobe, keď písal Gorgias, ešte dostatočne nerozvinul svoju totalitárnu teóriu; hoci jeho sympatie boli antidemokratické, bol ešte pod Sokratovým vplyvom. (Ad Platon (pov. Aristokles), Sokrates) >>
Karl Raimund Popper : úvahy o sebeckom základe tejto teórie sú jedinou Platonom predkladanou námietkou voči protekcionizmu.....A Platon veľmi dobre vedel, že táto teória nie je založená na sebecte, lebo v Gorgiasovi.... (Ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon vytvoril v politickej filozofii trvalý zmätok tým, že problém politiky vyjadril v podobe otázok ako "Kto by mal vládnuť?", "Koho vôľa by mala byť najvyššia?"... Je zrejmé, že akonáhle je raz položena otázka "Kto by mal vládnuť?", je obtiažne vyvarovať sa odpovediam ako "tí najlepší", "tí najmúdrejší". "rodený vladar", ..(alebo "všeobecná vôľa", "panská trieda", "robotníci", "ľud".. Taká odpoveď je nepoužiteľná. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon zaťažuje inštitúcie úlohou, ktorá presahuje to, čo sa dá logicky očakávať iba od inštitúcie, totiž úlohou vybrať budúceho vodcu... (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon rovnako ako Sokrates definoval filozofa ako hľadača múdrosti. Avšak zmena ktorú urobil je naozaj obrovská. Jeho milovník múdrosti už nie je skromným hľadačom, je jej hrdým vlastníkom. Ako cvičený dialektik je schopný intelektuálnej intuície, t.j. nazeraniu večných, nebeských Foriem či idejí a komunikovanie s nimi. Stojí vysoko nad všetkými obyčajnými ľuďmi.. je takmer vševedúci a všemocný..je to král-filozof. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Inštitúcia, ktorá sa podľa Platóna musí starať o budúcich vodcov, môže byť opísaná ako ministerstvo školstva. To je z čisto politického hľadiska zďaleka najdôležitejšou inštitúciou Platonovej spoločnosti. Už z tohto dôvodu by malo byť zrejmé, že minimálne vyššie stupne výchovy musia byť ovládane vládou. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon bol koniec koncov väčším konvencionalistou, než by sa zdalo. Necúvol ani pred zavedením náboženskej viery "konvenciou" (musíme mu priznať úprimnosť s ktorou pripúšťa, že je to iba konštrukcia) (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : V Zákonoch tak Platon vyžaduje najprísnejšie potrestanie i čestných a ctihodných ľudí, ak sa odchyľujú ich názory na bohov od názorov štátnych....Platonova hlavná náboženská náuka naznačuje, že to je predovšetkým štatny záujem, a nie záujem o náboženskú vieru ako takú, ktorý inšpiruje takéto požiadavky. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Prvou a najdôležitejšou funkciou filozofa-kráľa je funkcia zakladateľa a zákonodarcu obce...Filozofovi, ako "maliarovi štátnych ústav", musí pomáhať svetlo dobra a múdrosti.. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : V Ústave platon úprimne priznáva, že nedokáže vysvetliť čo myslí pod "Dobrom". (ad Platon (pov. Aristokles) Štát 506D,509-511) >>
Karl Raimund Popper : Platon zakladá autoritu na nadprirodzených, mystických schopnostiach, ktoré vo svojich vodcoch rozvíja. Nepodobajú sa iným mužom. Patria do iného sveta, sú spojení s božským, Filozof kráľ je tak zrejme čiastočne kópiou kmeňového kňaza-kráľa (medicimana, šamana). (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platonov prístup k politickým problémom sa dá označiť ako utopické inžinierstvo, v protikladu k jedinému druhu sociálneho inžinierstva, ktorý považujem za jediný racionálny a ktorý možno nazvať postupným inžinierstvom. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : extrémny radikalizmus platónskeho (a taktiež marxistického) prístupu súvisí podľa môjho názoru s Platónovým estétstvom, t.j. túžbou vybudovať svetk, ktorý nie je len o ničo lepší a racionálnejší než náš svet, ale je zbaven všetkého zla : nie výstredná pokrývka, nie zle zaplátany starý odev, ale úplne nové rúcho, skutočne krásny nový svet...väčšinu z nás občas prenasledujú podobné sny o dokonalosti. (ad Platon (pov. Aristokles), Karol Marx) >>
Karl Raimund Popper : Platonove prehlásenie o jeho prianí učiniť štát s jeho občanmi šťastnými, nie je len propaganda.. Platon zistil, že jeho súčastníci sú vystavení roznym tlakom spôsobeným sociálnou revolúciou, ktorá začala s objavením sa demokracie a individualizmu. Podarilo sa mu objaviť hlavné príčiny ich hlboko zakoreneného nešťastia - sociálne zmeny a nejednotnosť - a v boji s nimi urobil maximum (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Podarilo sa mu objaviť hlavné príčiny ich hlboko zakoreneného nešťastia - sociálne zmeny a nejednotnosť - a v boji s nimi urobil maximum... mýlil sa v tom základnom, totiž že dokáže tento tlak zmenšiť a obnoviť šťastie ľudí, pokiaľ sa mu ich podarí privisť späť ku kmeňovému systému. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Karl Raimund Popper : Platon sa pokúšal Sokrata zatiahnuť do svojho grandiózneho pokusu o vybudovanie teórie zastavenej spoločnosti; podarilo sa mu to ľahko, lebo sokrates už bol mŕtvy. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Niekto : To, že je duše nesmrtelná, netělesná a nehmotná, Augustin nevyvodil z Písma, ale z díla největšího z athénských filozofů. Platónův vliv na západní církev se z dlouhodobého pohledu ukázal jako rozhodující. Trvání Augustinových oponentů na tom, že skutečně nehmotný je pouze Bůh a že i andělé byli stvořeni z prchavého, éterického ohně, bylo pohřbeno a zapomenuto. (ad Aurelius Augustinus, Platon (pov. Aristokles)) >>
Ludwig Wittgenstein : Tieto praprvky (ktoré spomína Platon) boli aj Russelove "individuály" a moje "predmety" (Tractatus logico-philosophicus) (ad Platon (pov. Aristokles), Ludwig Wittgenstein, Bertrand Russell) >>
Marcus Tullius Cicero : Počuli sme, že Pytagoras, Demokri-tos a Platón precestovali najvzdialenejšie krajiny. Uvedomili si, že musia ísť tam, kde sa možno dačomu priučiť. (ad Demokritos z Abdér Pytagoras zo Samu Platon (pov. Aristokles)) >>
Marcus Tullius Cicero : Preto ťažko sa mi súhlasí s mojím priateľom Brutom, so starý-mi spoločnými priateľmi, s onými starými fi lozofmi, s Aristote-lom, Speusippom, Xenokratom, Polemónom,23 keď uvedené veci rátajú medzi zlá a zároveň tvrdia, že múdry je vždy blažený. Ak ich teší toto hrdé a krásne označenie mudrca, ktoré si najskôr zaslúži Pytagoras, Sokrates a Platón, nech sa odhodlajú opovrh-núť tým, čo ich uchvátilo leskom – silou, zdravím, krásou, bo-hatstvom, ( ad Aristoteles Sokrates Platon (pov. Aristokles)) >>
Seneca : K týmto štyrom príčinám pridáva Platon ako piatu vzor - sám používa slovo "idea" - totiž to, k čomu hľadel umelec pri tvorbe svojho výtvoru. Pritom je jedno, či mal vzor vonku, takže sa naň mohol pozerať, alebo vnútri uložený vo svojom vlastnom poňatí.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>
Seneca : Tento zástup príčin, ako ich stanovujú Aristoteles a Platon, je buďto príliš široký, alebo príliš úzky. Veď ak pokladajú za príčinu tvorby to, bez čoho nemôže byť nič vytvorené, menujú ich málo. Mali by medzi nimi uvádzať aj čas, lebo nič nemôže vznikúť bez času...miesto...pohyb... (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles) >>
Seneca : Ak Aristoteles a Platon tvrdia, že celý svet i dokončené dielo sú tiež príčiny; nepovedali to s presnosťou myslenia inak im vlastnou. Veľký je rozdiel medzi dielom a príčinou diela. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles) >>
| Platon (pov. Aristokles) | Demokratická ústava..udeľuje akúsi rovnosť rovným takisto ako nerovným. |
| Platon (pov. Aristokles) | Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. |
| Platon (pov. Aristokles) | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |
| Platon (pov. Aristokles) | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |
| Platon (pov. Aristokles) | keby sa duša ukázala staršia než telo, budú tiež úkony duše staršie než úkony tela.. duša vodí všetko na nebi i na zemi |
| Platon (pov. Aristokles) | Duch je najvyššia súčasť duše, sila myslieť (LOGISTIKON). |
| Platon (pov. Aristokles) | Rovnaké sa poznáva rovnakým a pretože duša poznáva idey, je im podobná a je toho istého pôvodu. |
| Platon (pov. Aristokles) | Úlohou rozumnej zlozky duše je stat sa múdrou. |
| Platon (pov. Aristokles) | Ulohou srdnatej zlozky duse je energicky dodrzovat prikazy rozumu. |
| Platon (pov. Aristokles) | Ziadostiva zlozka duse sa musi stat umiernenou |
| Platon (pov. Aristokles) | Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva. |
| Platon (pov. Aristokles) | Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom. |
| Platon (pov. Aristokles) | Človek je neoperený dvojnohý živočích. |
| Platon (pov. Aristokles) | No, napime sa! Ale iba toľko, aby sme mohli vychutnávať ešte aj rozhovor so Sokratom. |
| Platon (pov. Aristokles) | Napríklad ti, čo hodovali labužníctvu, chlípnosti a pijanstvu a nevedeli sa toho vystríhať, pravdepodobne (v budúcom živote) berú na seba podobu oslov a takých zvierat... |
| Platon (pov. Aristokles) | Dať víno mládencom je ako pridávať oheň k už horiacemu ohňu. Mladí dospelí by mali piť víno umiernene. Ale starší ľudia môžu piť toľko, koľko znesú |
| Platon (pov. Aristokles) | Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. |
| Platon (pov. Aristokles) | Vládnuť by mali filozofi. |
| Platon (pov. Aristokles) | Povedané stručne a bez obalu: Štát je spravodlivý, ak vládca vládne, robotník pracuje a otrok otročí. |
| Platon (pov. Aristokles) | Štát je spravodlivý, ak je zdravý, silný, jednotný, stabilný. |
| Platon (pov. Aristokles) | (štát) sám vychováva takých mužov pre štát, no nie tak, aby každému dovolil venovať sa osobným záľubám.. |
| Platon (pov. Aristokles) | Keď hrnčiar zbohatne, myslíš, že sa ešte bude starať o svoje remeslo? Vôbec nie. Stane sa teda lenivším a nedbanlivejším? Isteže Nebude potom horším hrnčiarom? Isteže bude |
| Platon (pov. Aristokles) | Vládcom štátu, ak vôbec komu, prináleží hovoriť nepravdu alebo nepriateľom, alebo občanom v prospech štátu, kým z ostatných nikto nesmie použiť takýto prostriedok. |
| Platon (pov. Aristokles) | všetky produkty ľudského "umenia" sú prinajlepšom iba kópiami "prirodzených" zmyslových vecí. |
| Platon (pov. Aristokles) | Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje |
| Platon (pov. Aristokles) | Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva. |
| Platon (pov. Aristokles) | Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho. |
| Platon (pov. Aristokles) | Povedané stručne a bez obalu: Štát je spravodlivý, ak vládca vládne, robotník pracuje a otrok otročí. |
| Platon (pov. Aristokles) | Štát je spravodlivý, ak je zdravý, silný, jednotný, stabilný. |
| Platon (pov. Aristokles) | Budú sa ako sudcovia usilovať iba o to, aby si nikto neprivlastnil cudzí majetok, ani sám nebol o vlastný obraný.. |
| Platon (pov. Aristokles) | spravodlivé je udržať si vlastné postavenie (konať svoje). ktoré je postavením (či záležitosťou) vlastnej triedy či kasty |
| Platon (pov. Aristokles) | Idea špiny neexistuje. |
| Platon (pov. Aristokles) | neschopnosť človeka obetovať svoje záujmy celku znamená jeho sebeckosť. |
| Platon (pov. Aristokles) | ..najlepší sú ľudia,, ktorých to, čo druhí robia za bdenia, napadá len vo sne. |
| Platon (pov. Aristokles) | Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska. |
| Platon (pov. Aristokles) | Milujúci je totiž niečo božskejšie než milovaný, lebo je v ňom boh. |
| Platon (pov. Aristokles) | Zmena - to je niečo najnebezpečnejšie vo všetkých veciach, s výnimkou vo veciach zlých, vo všelijakom počasí, vetre, vo vyživovaní tiel, v spôsoboch duše. |
| Platon (pov. Aristokles) | Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou. |
| Platon (pov. Aristokles) | Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. |
| Platon (pov. Aristokles) | Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného... |
| Platon (pov. Aristokles) | dobré je to "čo všetko zachováva" a zlo je to čo "všetko ničí a kazí" |
| Platon (pov. Aristokles) | Dobro je to, čo tvorí nemennú kvalitu, poňatú ako dobro. |
| Platon (pov. Aristokles) | Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. |
| Platon (pov. Aristokles) | Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. |
| Platon (pov. Aristokles) | Trvať stále v rovnakých pomeroch a byť tým istým prínáleží jedine jestvujúcnam najbožskejším, ale prirodzenosť tela nie je tohto rádu. |
| Platon (pov. Aristokles) | keby sa duša ukázala staršia než telo, budú tiež úkony duše staršie než úkony tela.. duša vodí všetko na nebi i na zemi |
| Platon (pov. Aristokles) | Prirodzene je teda to, čo je vo veci vnútorné, pôvodné či božské, zatiaľčo umelé je to, čo bolo neskôr človekom zmenené, pridané alebo zavedené vonkajším donútením. |
| Platon (pov. Aristokles) | Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom. |
| Platon (pov. Aristokles) | Idea špiny neexistuje. |
| Platon (pov. Aristokles) | Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. |
| Platon (pov. Aristokles) | Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. |
| Platon (pov. Aristokles) | Idea špiny neexistuje. |
| Platon (pov. Aristokles) | Filozofia je láska k múdrosti. |
| Platon (pov. Aristokles) | Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej. |
| Platon (pov. Aristokles) | Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom. |
| Platon (pov. Aristokles) | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |
| Platon (pov. Aristokles) | Čo je pravda? Čo je dobro? Čo je krása? |
| Platon (pov. Aristokles) | natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are. |
| Platon (pov. Aristokles) | Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. |
| Platon (pov. Aristokles) | vnímanie a skúsenosť nemôžu byť nikdy presné a spoľahlivé, lebo ich predmety nie sú čisté formy idei, ale svet plynúcich veci |
| Platon (pov. Aristokles) | Všetko poznávanie je spomínanie. |
| Platon (pov. Aristokles) | Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof