Čo je poznanie? sylogizmy a vseobecnosti

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie.	----	Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia).	----	Niekto : Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie.
----
Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie.	----	Plotinos : Ako je to teda, že duše zabudli na boha, svojho otca, a že aj keď sú jeho časťami celkom, nepoznajú ani seba, ani jeho? Počiatkom ich zla je pochabá odvaha, vznik, prvý rozdiel a snaha chcieť byť pre seba. Pretože sa veľmi tešili svojej samostatnosti, používajúc svoju schopnosť samy od seba sa pohybovať, a pretože bežali opačnou cestou...	----	Niekto : Ľudstvo zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a materialistickým ponímaním života. To, čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU! Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Platon (pov. Aristokles)	Všetko poznávanie je spomínanie.
O
	John Locke : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.	Platon (pov. Aristokles) : Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.	Platon (pov. Aristokles) : Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu.
O
	Gottfried Wilhelm Leibniz : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí.	Arthur Schopenhauer : Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania.	----

Zdroj:bez zdroja

Okomentuj: