Čo je poznanie?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

John Locke - 29 : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.	----	Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie.	----	Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia).
----
John Locke - 29 : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.	----	Rene Descartes : Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.	----	Rene Descartes : Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja.
----
John Locke - 29 : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.	----	Bonaventura : pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba	----	Niekto : Treba sa modliť.
----
John Locke - 29 : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.	----	Ježiš Nazaretský : Poznanie sa získava zjavením - cit.: Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach..	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

John Locke - 29	Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.
O
	Gottfried Wilhelm Leibniz : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí.	Rene Descartes : ..samotné telesá nechápeme zmyslami alebo schopnosťou predstavivosti, ale iba intelektom, a ani tým, že ich hmatáme a vidíme, ale jedine tým že ich chápeme..
O
	----	Rene Descartes : Vezmime si napríklad túto voskovicu: nedávno ju zhotovili z plástu; ešte nestratila všetku chuť, ostalo v nej trochu vône kvetov,z ktorých bola zozbieraná; je tvrdá a chladná, ľahko sa jej môžemedotknúť,a ak klopeme na ňu hánkou, vydá zvuk. Je tu napokon všetko, čo vyžaduje, aby nejaké teleso mohlo byť zrejme poznané. Ale pozrime, zatiaľ čo hovorím, prikladám ju k ohňu, zvyšky chuti sa tratia, vôňa prchá, farba sa mení, tvar ničí, veľkosť rastie,voskovica mäkne, zahrieva sa,sotva sa jej možno dotknúť a už nevydá zvuk, ak na ňu klopeš. Či ostáva i teraz voskovicou? Treba uznať že áno.....Ostáva mi teda pripustiť,že si nemôžem predstaviť, čo je voskovica, iba ju mysľou poňať... pochopiť ju nie je to isté ako vidieť ju, dotknúť sa jej, predstaviť si ju....

Zdroj:bez zdroja

Okomentuj: