Čo je to pravda?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia).	----	Niekto : Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie.	----	Niekto : Filozofia je matkou vied, ktorej jej dcéry vedy zobrali všetky čiastočné predmety skúmania, okrem jedného najvšeobecnejšieho - a tým je bytie.
----
Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia).	----	Niekto : Keď máme nejaký problém, ktorý nás trápi, tak aby sme ten problém mohli naozaj pochopiť, tak v tej našej filozofii to znamená, že musíme tento problém v našom vedomí uchopiť ako už hotovú odpoveď. A tá odpoveď je odpoveďou na otázky, ktoré musíme z tej odpovedi vyeruovať, vytrhnúť, my musíme jednoducho prísť na otázky, ktoré patria k predom danéj odpovedí a tie otázky musia patriť k tej odpovedi ako kľúč k zámku zamknutých dverí. A pokiaľ to takto nájdeme vo svojej mysli, tak sme sa dostali k hermeneutickému rozjasneniu toho problému a vytrhli sme zo skrytosti tu neskrytosť, ktorá je vlastne podstatou tej pravdy.	----	Niekto : Nesmiete preto ľudí tlačiť do odpovedí na otázky, ktoré ešte nedokázali nahliadnuť.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Martin Heidegger	Pravda ako neskrytosť (aletheia).
O
	Platon (pov. Aristokles) : Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu.	Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie.
O
	----	John Locke : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.

Zdroj:bez zdroja

Okomentuj: