Platon (pov. Aristokles) : Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu. |
---- | ---- | ||
| ---- | ||||
Platon (pov. Aristokles) : Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu. |
---- | ---- | Niekto : Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie. |
|
| ---- | ||||
Platon (pov. Aristokles) : Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu. |
---- | ---- | ||
| ---- | ||||
Okomentuj: