Rene Descartes

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Rene Descartes

1596 až 1650

metodicko-systémový racionalizmus,Rec cogitans, Res extensa, Res infinitas


Filozofická škola: racionalizmus matematizmus dualizmus
Diela: Pravidla na vedenie rozumu, Rozprava o metode, Meteory, Dioptrika,Meditacie o prvej filozofii,Principi filozofie, Vasne duse

Povedali o ňom

John Locke : Ako si vsak mozu tito ludia /zrejme Descartes/ mysliet, ze na objavovanie udajnych vrodenych principov je nevyhnutne pouzivat rozum, ked rozum je (ak mozeme tymto ludom verit) je iba schopnost odvodzovat nezname pravdy z principov a propozicii uz znamych? (ad Rene Descartes). >>

Arthur Schopenhauer : Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes) >>

Niekto : Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. (ad dualizmus) >>

Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>

Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Existuje populárna teória o tom, že prechádzame obdobím zmeny paradigmatu, zmeny základnej osnovy našeho myslenia, prístupu ku svetu. Od toho Descartovského dualistického (kt. hlásal že človek nie je súčasťou prírody) uvažovania prechádzame k holistickému, z náboženského hľadiska panteistickému a z toho hľadiska môže byť Spinoza zaujímavý . (ad Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Rene Descartes, za čo mu rozhodne patrí všetka česť,nahradil logiku ..aristotelovského substančného modelu, vrámci ktorého je skutočnosť kompletne vyjadriteľná a definovateľná vecami, ktoré v nej existuju,... , substančno-modálnou logikou, v rámci ktorej sú rozdiely medzi vecami vysvetliteľné nie rozdielom v substanciách, ale rozdielom v ich modifikáciách.Vďaka tejto perspektíve dokázal postulovať iba dve substancie skutočnosti : materiálnu a mentálnu. (tretia - Božskú substanciu vzhľadom na jej transcendentálnosť nerátame, kedže nepatrí ku stvoreným substanciám...) >>

Niekto : ...v stručnosti možno Descartovo vysvetlenie vzťahu mysliacej a rozpriestranenej substancie definovať asi takto: "Substancia A niekedy pôsobí na substanciu B - a niekedy zasa nie " (ad Rene Descartes) >>

Niekto : Myšlienka, že bázou nášho vedomého "Ja" je akýsi pocit (seba samého, svojho tela), sa najskôr môže javiť ako absurdná, ak uvážime karteziánsky prístup k vedomiu ako neafektívnemu, reflexívnemu pozorovateľovi. karteziánske vedomie je však dualisticky odlúčené od telesnej skúsenosti, ktorá je zasa v našom výklade základom, pre vnútorné, subjektívne prežívanie.. (ad Rene Descartes, Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Studium lidí prostřednictvím mrtvých trupů vyžadovalo předpoklad, že máme co dělat s tělem jakožto typem neživé-ho stroje, který se uvádí do pohybu skrze duši tak, jako se natahují hodiny. Sám Descartes se přesvědčil v řadě krutých a se zjevnou obsesí prováděných pokusů na zvířatech, že zví-ře, které podle jeho filosofie nemá duši, ani necítí žádnou bo-lest. ( ad Rene Descartes) >>





Načo sú dobrí filozofi?
Rene Descartes
Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov.

Akým by som chcel byť človekom?
Rene Descartes
Pokiaľ ide o pravé cnosti, nepochádzajú všetky z pravého poznania, ale niekedy sa rodia z nedostatočnosti a omylu: tak je prostoduchosť často príčinou dobroty, strach vyvoláva zbožnosť, a zúfalstvo odvahu. Avšak cnosti, ktoré čast sprevádza nejaká nedokonalosť, sa od seba líšia a dali im aj rôzne mená. Ale tie, ktoré sú také čisté a dokonalé, že pochádzajú iba zo samého poznania dobra, majú všetky tú istú prirodzenosť a možno ich zahrnúť pod jediné meno - múdrosť.
Rene Descartes
Zdanlivé cnosti ...kedže je viac ľudí, čo sa príliš boja nebezpečenstva než takých, čo sa boja primálo, opovážlivosť sa často považuje za cnosť a príležitostne zapôsobí oveľa viac ako pravá odvaha. Márnotratných chvália viac ako štedrých a skutočne slušní nezískajú tak ľahko chýr, že sú zbožní ako ľudia poverčiví a pokrytci.

Čo je to Boh?
Rene Descartes
Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Čo je civilizácia?
Rene Descartes
Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov.

Aký je vzťah tela a mysle?
Rene Descartes
Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené.
Rene Descartes
... duša nemôže vyvolať nijaký pohyb v tele,pokiaľ všetky telesné nástroje nie sú pre daný pohyb pripravené, ale keď má telo pripravené všetky svoje nástroje na to,aby vykonalo nejaký pohyb, duša nie je potrebná na vyvolanie daného pohybu....žiadne pohyby, o ktorých zo skúsenosti vieme,ženezávisia od našej mysle,sa nemajú pripisovať duši, ale len samotnému priestorovému rozloženiu nástrojov

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Rene Descartes
Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené.

Čo je duša?
Rene Descartes
Ale čo je táto duša, to som si alebo nevšimol, alebo som si ju predstavoval ako čosi veľmi jemné, ako vietor, alebo oheň, alebo éter, vliaty do mojich masívnejších častí.
Rene Descartes
Toto je najlepší spôsob ako poznať prirodzenosť mysle a jej odlišnosť od tela. Lebo keď my, čo pokladáme za klamné všetko, čo je od nás odlišné, skúmame,kto sme, jasne vidíme, že ani ropriestranenosť, ani tvar, ani miestny pohyb, ani nič podobné, čo sa pripisuje telesu, nepatrí do našej prirodzenosti, patrí k nemu len myslenie. Preto sa toto prv a istejšie poznáva ako telesné predmety; lebo toto už nepochybne vieme, kým o všetkom ostatnom ešte pochybujeme.

Čo je človek?
Rene Descartes
Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené.
Rene Descartes
Myslenie je to jediné, čo odo mňa nemožno oddeliť... Som teda presnejšie iba mysliaca bytosť...

Kto som? / a kam idem
Rene Descartes
1. předpoklad Je možné, že mé tělo neexistuje
2. předpoklad Není možné, že já (myslící bytost) neexistuji.
3. tudíž (z 1a 2) Je možné, že já existuji a mé tělo neexistuje
4. tudíž (z 3) Já a mé tělo jsou dvě různé věci.
Rene Descartes
Kto som - vec mysliaca.
Rene Descartes
Toto je najlepší spôsob ako poznať prirodzenosť mysle a jej odlišnosť od tela. Lebo keď my, čo pokladáme za klamné všetko, čo je od nás odlišné, skúmame,kto sme, jasne vidíme, že ani ropriestranenosť, ani tvar, ani miestny pohyb, ani nič podobné, čo sa pripisuje telesu, nepatrí do našej prirodzenosti, patrí k nemu len myslenie. Preto sa toto prv a istejšie poznáva ako telesné predmety; lebo toto už nepochybne vieme, kým o všetkom ostatnom ešte pochybujeme.
Rene Descartes
Myslenie je to jediné, čo odo mňa nemožno oddeliť... Som teda presnejšie iba mysliaca bytosť...

Ako filozofovať?
Rene Descartes
Už pred niekoľkými rokmi som spozoroval, koľko nepravdy som v detstve pripúšťal ako pravdu a aké pochybné je azda všetko, čo som neskôr vybudoval, a preto raz v živote musím všetko dôkladne vyvrátiť a znovu začať od najhlbších základov, ak chcem vo vedách vybudovať niečo pevné a trvalé.
Rene Descartes
Pre spomenutý cieľ však nebude potrebné ukázať, že všetky moje názory sú klamné; to by som azda nikdy nedosiahol. Na zavrhnutie všetkých postačí, ak v každom z nich nájdem niečo pochybné ... zaútočím hneď na samotné princípy, o ktoré sa všetko opieralo, čo som kedy veril, pretože stavba sa sama zrúti, ak sa podkopú základy.
Rene Descartes
Je nevyhnutné, aby poznanie bolo odvodené z prvých príčin, a to tak, že pri štúdiu toho, ako ho nadobudnúť, ten, kto si zaumieni v skutočnosti filozofovať, musí začať hľadaním týchto prvých príčin, t. j. princípov. Tieto princípy musia spĺňať dve podmienky. Prvou je to, aby boli tak jasné a zreteľné, aby ľudský duch nemohol pochybovať o ich pravdivosti, ak ich začne pozorne skúmať. Druhou je to, aby poznanie ostatných vecí záviselo práve od týchto princípov tak, aby princípy mohli byť poznané bez týchto vecí, ale nie naopak, veci bez princípov. Potom je potrebné snažiť sa z týchto princípov odvodiť poznanie vecí, ktoré od nich závisia, tak, aby v celom slede dedukcií bolo len to, čo je veľmi zrejmé.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Rene Descartes
Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov.
Rene Descartes
Mať oči zatvorené a nikdy sa neusilovať ich otvoriť je to isté ako žiť bez filozofovania. A radosť vidieť všetky veci, ktoré odhaľuje náš zrak, sa nijako nedá porovnať s uspokojením, aké nám poskytuje znalosť vecí, ktoré nám odhaľuje filozofia.

Čo je múdrosť?
Rene Descartes
Pokiaľ ide o pravé cnosti, nepochádzajú všetky z pravého poznania, ale niekedy sa rodia z nedostatočnosti a omylu: tak je prostoduchosť často príčinou dobroty, strach vyvoláva zbožnosť, a zúfalstvo odvahu. Avšak cnosti, ktoré čast sprevádza nejaká nedokonalosť, sa od seba líšia a dali im aj rôzne mená. Ale tie, ktoré sú také čisté a dokonalé, že pochádzajú iba zo samého poznania dobra, majú všetky tú istú prirodzenosť a možno ich zahrnúť pod jediné meno - múdrosť.

Čo je šťastie?
Rene Descartes
..v davoch veľkého a veľmi činorodého národa, ktorý sa stará viac o svoje vlastné než o cudzie záležitosti.., mohol som žiť rovnako osamelo a utiahnuto ako v najodľahlejších pustatinách...mohol som tu tráviť celý svoj život bez toho, že by ma niekto spozoroval. .. Potešenie, ktoré človek nachádza v uvažovaní o pravdivom, je takmer jediným čistým, nijakou bolesťou neskaleným šťastím v tomto živote... každú noc tu spím desať hodín bez toho, žeby ma prebudila čo i len jedna starosť.

Čo je láska?
Rene Descartes
Láska je také duševné hnutie, vyvolané pohybom duchov, ktoré dušu podnecuje k tomu, aby sa zo svojej vlastnej vôle spojila s predmentmi, ktoré sa jej zdajú príhodné.

Čo je to dobro?
Rene Descartes
Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Čo je to priestor?
Rene Descartes
Priestor pozostava z telies, prazdny priestor neexistuje.
Rene Descartes
Priestor, resp. rozpriestranenosť je substancia, ktorej esenciálnou vlastnosťou je matéria, teda hmota: res extensa je materiálna.

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?
Rene Descartes
Nevieme prečo Boh stvoril svet, je to jeho svojvoľný čin, ktorý nie je nijako motivovaný.

Existuje Boh?
Rene Descartes
Som totiz zvyknuty vo vsetkych veciach rozlisovat existenciu od podstaty, a tak lahko dospievam k presvedceniu, ze mozno i existenciu Boha oddelit od jeho podstaty, takze si mozno mysliet Boha ako nejestvujuceho. Ak sa vsak na to podivame pozornejsie jasne sa ukaze, ze existenciu Boha mozno od jeho podstaty oddelit prave tak malo ako od podstz trojuholnika vlastnost, ze sa velkost jeho troch uhlov rovna dvom pravym, alebo od idey hory ideu udolia. Je teda rovnako nezmyselne mysliet si Boha (t.j. bytost nanajvych dokonalu), ktoremu chyba existencia, ako si mysliet horu, ktorej chyba udolie.
Rene Descartes
1.Mam ideu Boha.
2.__Idey su sposobene vecami, ktore reprezentuju.
3.___Preto moja idea Boha je sposobena Bohom.
4.____Ak boh nieco sposobil, potom Boh existuje.
Rene Descartes
1.Mame v sebe idei + ideu Boha.
2.__Nemoze byt viac posobiacej sily v dosledku ako je v pricine /zakon dostatoc. dovodu.
3.___Pricinou tejto idei nemozem byt ja sam, ale Boh.
Rene Descartes
1.Existuje nekonecne dokonala idea Boha (idea nekonecne dokonaleho boha).
2.__Ak existuje nekonecne dokonala idea Boha, musi existovat aj nekonecne dokonala pricina tejto idey.
3.___Preto existuje nekonecne dokonala pricina tejto idey.
4.____Ak existuje nekonecne dokonala pricina idey, potom existuje Boh.
Rene Descartes
1.Mam ideu nanajvys dokonalej bytosti, t.j. bytosti, ktora ma vsetky dokonalosti. /I have an idea of supremely perfect being, i.e. a being having all perfections.
2.__Existencia je nepopieratelne dokonalost. /Necessary existence is a perfection.
3.___Preto nanajvys dokonala bytost existuje. Therefore, a supremely perfect being exists.
Rene Descartes
1. Čokoľvek, čo jasne a zreteľne vnímam ako obsiahnuté v myšlienke niečoho, je o tejto veci pravdivé. 2 .__ Jasne a zreteľne vnímam, že nevyhnutná existencia je obsiahnutá v predstave o Bohu. 3 .___ Preto Boh existuje.

Čo existuje?
Rene Descartes
nech si ma klame kto chce, predsa nikdy nesposobi, aby som bol nič, pokiaľ si budem myslieť, že som niečo; alebo aby niekedy bolo pravdou, že som nikdy nebol, keď už je pravda, že som
Rene Descartes
Iba to, čo poznávam jasne a zreteľne, t.j. matematicky je skutočné.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Rene Descartes
Myslím teda som.

Čo je to skutočnosť?
Rene Descartes
Iba to, čo poznávam jasne a zreteľne, t.j. matematicky je skutočné.

Čo je to filozofia?
Rene Descartes
Filozofia znamená štúdium múdrosti a že múdrosťou sa nerozumie len obozretnosť v konaní, ale i dokonalá znalosť všetkých vecí, ktoré je človek schopný poznať tak pre orientáciu v živote, ako aj pre zachovanie svojho zdravia, či objav všetkých poznatkov vo vedení.

Aké sú druhy poznania?
Rene Descartes
Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.

Ako vôbec viem, čo kedy robiť?
Rene Descartes
Samých seba poznáme viac ako čokoľvek iného (pretože v dôsledku noetickej priority subjektu poznáme všetko ostatné skrze nás samých).

Aký je vzťah poznania a vôle?
Rene Descartes
Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.
Rene Descartes
Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia

Čo je prvá pravda?
Rene Descartes
nech si ma klame kto chce, predsa nikdy nesposobi, aby som bol nič, pokiaľ si budem myslieť, že som niečo; alebo aby niekedy bolo pravdou, že som nikdy nebol, keď už je pravda, že som
Rene Descartes
Je istou pravdou, že existujem.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Rene Descartes
Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.
Rene Descartes
Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia
Rene Descartes
...ostávam väzieť v samotných slovách a takmer sa dám oklamať bežným spôsobom vyjadrovania. Hovoríme totiž, že vidíme voskovicu pred sebou, a neududzujeme z farby či tvaru na jej prítomnosť.Zoto by som hneďmohol vyvodzovať, že teda voskovicu poznávame pohľadom oka, a nie nazeraním samotnou mysľou....

Čo je poznanie?
Rene Descartes
Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.
Rene Descartes
Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja.
Rene Descartes
..samotné telesá nechápeme zmyslami alebo schopnosťou predstavivosti, ale iba intelektom, a ani tým, že ich hmatáme a vidíme, ale jedine tým že ich chápeme..
Rene Descartes
Vezmime si napríklad túto voskovicu: nedávno ju zhotovili z plástu; ešte nestratila všetku chuť, ostalo v nej trochu vône kvetov,z ktorých bola zozbieraná; je tvrdá a chladná, ľahko sa jej môžemedotknúť,a ak klopeme na ňu hánkou, vydá zvuk. Je tu napokon všetko, čo vyžaduje, aby nejaké teleso mohlo byť zrejme poznané. Ale pozrime, zatiaľ čo hovorím, prikladám ju k ohňu, zvyšky chuti sa tratia, vôňa prchá, farba sa mení, tvar ničí, veľkosť rastie,voskovica mäkne, zahrieva sa,sotva sa jej možno dotknúť a už nevydá zvuk, ak na ňu klopeš. Či ostáva i teraz voskovicou? Treba uznať že áno.....Ostáva mi teda pripustiť,že si nemôžem predstaviť, čo je voskovica, iba ju mysľou poňať... pochopiť ju nie je to isté ako vidieť ju, dotknúť sa jej, predstaviť si ju....
Rene Descartes
...ostávam väzieť v samotných slovách a takmer sa dám oklamať bežným spôsobom vyjadrovania. Hovoríme totiž, že vidíme voskovicu pred sebou, a neududzujeme z farby či tvaru na jej prítomnosť.Zoto by som hneďmohol vyvodzovať, že teda voskovicu poznávame pohľadom oka, a nie nazeraním samotnou mysľou....
Rene Descartes
... z okna som videl ľudí prechádzať sa po námestí, o ktorých predsa ako o voskovici hovorievam, že ich vidím.Čo však vidím okrem klobúkov a šiat, pod ktorými by sa mohli skrývať samohybné stroje? Súdim však,žesú to ľudia. A tak to, o čom som sa nazdával, že vidím očami, chápem iba schopnosťou usudzovania, ktorá existuje v mojej mysli.

Čo je to pravda?
Rene Descartes
Je istou pravdou, že existujem.
Rene Descartes
Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Najnovsie komentare k tejto téme :

hhh
zakladatej novovekej filozofie
peter
dobry filozof

Okomentuj:








predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof



Dejiny filozofie
   |_antická filozofia
            |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                 *Anaxagoras
                 *Empedokles
                        |_milétska škola
                             *Thales z Miletu
                             *Anaximandros Miletsky / Talesov ziak
                             *Anaximenes
                        |_pytagorejská škola
                             *Pytagoras zo Samu
                             *Alkmaión z Krotónu
                             *Filolaos z Krotóna
                        |_eleati
                             *Xenofanés z Kolofónu
                             *Parmenides
                             *Zenon z Eley
                        |_atomizmus
                             *Demokritos z Abdér
                             *Epikuros
                        |_sofisti
                             *Gorgias z Leontín
                             *Protagoras
                        |_Predsokratici - pluralisti
                             *Anaxagoras
                             *Empedokles
                        |_efezská škola - herakleitovci
                             *Herakleitos
            |_poklasická helensko-rímska filozofia
                        |_stoicizmus
                             *Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
                             *Seneca
                             *Epiktetos
                             *Marcus Aurelius
                             *Chrysippos
                        |_epikurejská škola
                             *Epikuros
                             *Lucretius Carus
                        |_skepticizmus
                             *Pyrrhon z Elidy
                             *Ainesidémos
                             *Agrippa the Skeptic
                        |_novoplatonizmus
                             *Plotinos
                             *Porfyrios z Tyru
                             *Marius Victorinus
                             *Proklos
                        |_gnóza
            |_klasická grécka filozofia
                 *Sokrates
                 *Platon (pov. Aristokles)
                 *Aristoteles
                        |_megarská škola
                             *Diodoros Kronos
                        |_kynizmus
                             *Diogenes zo Sinopy
                             *Krates z Téb
                             *Epiktetos
                        |_kyrénska škola
                             *Aristippos z Kyrény
                        |_platonská akadémia
                        |_peripatetická škola
                        |_veľkí aténčania
                             *Sokrates
                             *Platon (pov. Aristokles)
                             *Aristoteles
   |_stredoveká filozofia
            |_patristika
                        |_apologetika
                             *Quintus Septimius Florens Tertullianus
                             *Origenes Chalkenteros
                             *Gregor Naziánsky
                             *Ambróz
                             *Aurelius Augustinus
                             *Boethius
                             *Dionysius Areopagita
            |_scholastika
                        |_židovská a islamská filozofia
                             *Mohamed
                             *Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi
                             *Abu Nasr Muhammad al-Farabi
                             *Avicenna - Ibn Sina
                             *Avicebron - Slomo ibn Gabirol
                             *Averroes - Ibn Rusd
                             *Maimonides
                        |_ranná scholastika
                             *Johannes Scotus Eriugena
                             *Anselm z Canterbury
                             *Pierre Abelard
                        |_vrcholná scholastika
                             *Albert Veľký
                             *Roger Bacon
                             *Bonaventura
                             *Tomas Akvinsky
                        |_neskorá scholastika
                             *Johannes Duns Scotus
                             *Viliam z Ockhamu
            |_renesančná filozofia
                        |_renesančný aristotelizmus
                             *Pietro Pomponazzi
                             *Bernardino Telesio
                        |_renesančný platonizmus
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Marsilio Ficino
                             *Giovani Pico della Mirandola
                        |_renesančná prírodná filozofia
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Giordano Bruno
                             *Galileo Galilei
                        |_renesančná sociálna filozofia
                             *Niccolo Machiavelli
                             *Thomas More
                             *Tommaso Campanella
   |_novoveká filozofia
            |_noetický kriticizmus
                        |_racionalizmus
                             *Rene Descartes
                             *Benedictus de Spinoza
                             *Gottfried Wilhelm Leibniz
                             *Karl Raimund Popper
                        |_empirizmus
                             *Francis Bacon
                             *Thomas Hobbes
                             *John Locke
                             *David Hume
                        |_senzualizmus
                             *John Locke
                             *Georg Berkeley
                             *David Hume
            |_osvietenská filozofia
                        |_francúzske osvietenstvo
                             *Voltaire (Francois Marie Aroquet)
                             *Claude Adrien Helvétius
                             *Etienne Bonnot de Condillac
                             *Charles Fourier
                             *Marquis de Condorcet
                        |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                             *John Toland
                             *Christian Wolff
                        |_materializmus
                             *Julien Offray de La Mettrie
                             *Denis Diderot
                             *Paul Heinrich Dietrich von Holbach
                             *Karol Marx
            |_nemecká klasická filozofia
                        |_nemecký idealizmus
                             *Immanuel Kant
                             *Johann Gotlieb Fichte
                             *Georg Wilhelm Friedrich Hegel
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
                        |_hegeliáni praví
                             *Bruno Bauer
                        |_hegeliáni ľaví
                             *Ludwig Andreas Feuerbach
                             *Max Stirner
                             *Karol Marx
                             *Friedrich Engels
                        |_Romantizmus
                             *Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
   |_poklasická filozofia
            |_antropologická filozofia
                        |_náboženská filozofia existencie
                             *Soren Kierkegaard
                        |_voluntarizmus
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Friedrich Nietzsche
                        |_filozofia života
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Wilhelm Dilthey
                             *Georg Simmel
                             *Henri Bergson
            |_novokantovstvo
                        |_marburská škola
                             *Friedrich Albert Lange
                             *Hermann Cohen
                             *Ernst Cassirer
                        |_bádenská škola
                             *Wilhelm Windelband
                             *Heinrich Rickert
            |_scientistická filozofia
                        |_pozitivizmus
                             *August Comte
                             *John Stuart Mill
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Ludwig Wittgenstein
                             *Rudolf Carnap
                            |_behaviorizmus
                        |_empiriokriticizmus
                             *Ernst Mach
                             *Richard Avenarius
                        |_novopozitivizmus
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Rudolf Carnap
                        |_fyzikalizmus
                             *Otto Neurath
                             *Daniel Dennett
   |_východná filozofia
            |_Džinizmus
            |_budhistická filozofia
                 *Guatama Buddha
                 *Nágárdžuna
                 *Atiśa
                 *Tsongkhapa
                        |_hinajána
                            |_theravada
                            |_Mahasanghika
                            |_Pudgalavada
                            |_Sarvastivada
                            |_Sautrantika
                        |_mahajána
                             *Nágárdžuna
                             *Atiśa
                            |_Zen budhizmus
                        |_šunjaváda
                             *Nágárdžuna
                        |_vadžrajana
                            |_Kadam - škola tib. budhizmu
                            |_Kagyu - škola tib. budhizmu
                            |_Nyingma - škola tib. budhizmu
                        |_vidžňánaváda
            |_indická filozofia
                        |_joga
                        |_sánkhja
                        |_védanta
                        |_njája
                        |_vaišéšika
                        |_mímánsá
            |_čínska filozofia
                        |_taoizmus
                             *Lao-c
                             *Wang Pi
                             *Čuang-c
                        |_konfucianizmus
                             *Konfucius - Kchung Fu-c’
                             *Mencius
                             *Tung Čung-šu
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_mohizmus
                             *Mo Di
                        |_neotaoizmus
                             *Wang Pi
                        |_neokonfucianizmus
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_legalizmus
   |_filozofia 20. storočia
            |_neomarxizmus
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Erich Fromm
            |_štrukturalizmus
                 *Ferdinand de Saussure
                 *Claude Levi Strauss
                 *Jean Francois Lyotard
                 *Gilles Deleuze
                 *Michel Foucault
                 *Jacques Derrida
            |_marxizmus
                 *Karol Marx
                 *Friedrich Engels
                 *Otto Neurath
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Slavoj Žižek
            |_fenomenológia
                 *Edmund Husserl
                 *Eugen Fink
                 *Emmanuel Lévinas
                 *Ján Patočka
            |_hermeneutika
                 *Wilhelm Dilthey
                 *Hans Georg Gadamer
            |_utilitarizmus
                 *Jeremy Bentham
                 *John Stuart Mill
            |_postmoderná filozofia
                 *Gilles Deleuze
            |_existencionalizmus
                 *Soren Kierkegaard
                 *Karl Jaspers
                 *Gabriel Marcel
                 *Martin Heidegger
                 *Jean Paul Sartre
                 *Albert Camus
            |_intuitívny realizmus
            |_neorealizmus
            |_neopragmatizmus
                 *Willard van Orman Quine
            |_pragmatizmus
                 *Charles Sanders Pierce
                 *William James
                 *John Dewey
                 *Willard van Orman Quine
                 *Richard Rorty
            |_filozofia vedy
                 *Bertrand Russell
                 *Michael Polanyi
                 *Alexander Koyre
                 *Karl Raimund Popper
                 *Willard van Orman Quine
                 *Thomas Kuhn
                 *Imre Lakatos
                 *Paul Karl Feyerabend
                 *Larry Laudan
                        |_antikumulativizmus
                             *Alexander Koyre
                             *Thomas Kuhn
                        |_antidemarkacionalizmus
                             *Willard van Orman Quine
                             *Paul Karl Feyerabend
                             *Larry Laudan
                        |_kumulativizmus
                        |_internalizmus vo filozofii vedy
                             *Alexander Koyre
                        |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_filozofia mysle
                 *John Rogers Searle
                 *Thomas Nagel
                 *Daniel Dennett
                        |_psychoanalýza
            |_filozofia jazyka
                 *Gilbert Ryle
                 *John Langshaw Austin
            |_analytická filozofia
                 *Gottlob Frege
                 *Alfred North Whitehead
                 *Bertrand Russell
                 *George Edward Moore
                 *Ludwig Wittgenstein
                 *Willard van Orman Quine
                 *Alfred Jules Ayer
                 *Peter Frederick Strawson
                 *Saul Aaron Kripke
            |_logický atomizm.
                 *Bertrand Russell
                 *Ludwig Wittgenstein
            |_racionalizmus kritický
                 *Karl Raimund Popper