Rene Descartes : Vezmime si napríklad túto voskovicu: nedávno ju zhotovili z plástu; ešte nestratila všetku chuť, ostalo v nej trochu vône kvetov,z ktorých bola zozbieraná; je tvrdá a chladná, ľahko sa jej môžemedotknúť,a ak klopeme na ňu hánkou, vydá zvuk. Je tu napokon všetko, čo vyžaduje, aby nejaké teleso mohlo byť zrejme poznané. Ale pozrime, zatiaľ čo hovorím, prikladám ju k ohňu, zvyšky chuti sa tratia, vôňa prchá, farba sa mení, tvar ničí, veľkosť rastie,voskovica mäkne, zahrieva sa,sotva sa jej možno dotknúť a už nevydá zvuk, ak na ňu klopeš. Či ostáva i teraz voskovicou? Treba uznať že áno.....Ostáva mi teda pripustiť,že si nemôžem predstaviť, čo je voskovica, iba ju mysľou poňať... pochopiť ju nie je to isté ako vidieť ju, dotknúť sa jej, predstaviť si ju....